Črevo ovplyvňuje ľudskú psychiku. Táto veta by na začiatku 21. storočia pravdepodobne vyvolala len zmätené pohľady a nepochopenie u mnohých neurológov. Za posledných desať rokov však vzniklo toľko výskumov, ktoré túto hypotézu potvrdzujú, že o tomto mimoriadnom vzťahu medzi črevami a mozgom niet pochýb. Spojenie medzi trávením a mysľou sa ostatne odráža aj v bežnom jazyku: „Nemôžem to stráviť“, „Leží mi to v žalúdku“ alebo „Ja z toho…“. Hoci sa môže zdať, že črevo a mozog nemajú vôbec nič spoločné, nie je to tak. Enterický nervový systém (ENS), ako sa nazýva nervová sieť v tenkom a hrubom čreve, je druhým najzložitejším orgánom, pokiaľ ide o spletitosť nervových vlákien. Táto hustá sieť má jednu dôležitú úlohu – pozorne sledovať, čo sa deje v črevách, a svojím vlastným „rozumom“ korigovať, čo sa stane s potravou. Ide teda o najväčší senzorický orgán ľudského tela – spracováva viac informácií ako oči alebo uši. Výsledky zložitých výpočtov potom posiela do mozgu prostredníctvom tzv. blúdivého nervu, ktorý spája ENS s mozgom. Vďaka tomu najvyšší riadiaci orgán získava veľmi dôležité informácie priamo z „centra diania“.
Experimenty
Črevo samo o sebe je fascinujúci orgán, ktorý si zaslúži výskum. Osobitná pozornosť sa však vo výskumoch venuje aj baktériám, ktoré obývajú steny ENS. Zistilo sa, že hoci ide o organizmy, ktoré nemajú s ľudským telom nič spoločné a využívajú ho iba ako hostiteľa, môžu mať významný vplyv na správanie jedinca. Ako príklad možno uviesť tieto štúdie:
-
Výskum z roku 2011 skúmal, ako črevné baktérie menia správanie myší v situácii ohrozujúcej život. Vedci umiestnili myši do nádoby s vodou, v ktorej nedosiahli na dno. Museli teda plávať tak dlho, kým im vydržali sily. Polovica z nich bola nakŕmená baktériou Lactobacillus rhamnosus, ktorá pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Tieto myši potom plávali zreteľne dlhšie a vykazovali menej stresových hormónov ako myši bez tejto baktérie. Keď im však výskumníci prerušili blúdivý nerv, rozdiel medzi myšami úplne zmizol.
-
Ďalšia štúdia (2011) tiež sledovala, ako zmena črevnej mikroflóry ovplyvní správanie myší. Vybrali si dva vyšľachtené druhy myší – jeden sa vyznačoval plachosťou a druhý naopak odvážnosťou a zvedavosťou. Obom skupinám najprv antibiotikami úplne zničili črevnú mikroflóru. Následne týmto „sterilným“ jedincov zaviedli do tráviaceho traktu baktérie typické pre opačnú skupinu myší. A aký bol výsledok? Skupina plachých myší sa zrazu stala zvedavou, zatiaľ čo pôvodne odvážna skupina sa stala plachou. Bol to úplne prelomový objav, pretože dokazuje, do akej miery sú drobní obyvatelia čriev zodpovední za správanie jedinca.
-
V roku 2013 vedci vykonali bakteriálnu štúdiu priamo na ľuďoch. Účastníci mali za úlohu konzumovať určitú zmes baktérií počas štyroch týždňov, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby črevná mikroflóra prešla zásadnou zmenou. Po uplynutí tejto doby boli ich mozgy podrobené vedeckému skúmaniu. Výsledky boli prekvapujúce. Niektoré oblasti mozgu totiž prešli výraznou zmenou, napríklad oblasť zodpovedná za spracovanie emócií alebo bolesti.
Vplyv stresu na črevo
Keď prežívame stresovú situáciu, mozog pošle do čriev jasný signál: energiu, ktorú by inak využil na trávenie, musí venovať telu. Táto správa putuje z mozgu prostredníctvom sympatických vlákien. ENS na túto správu reaguje spomalením svojej činnosti. Nie je v tom žiadny problém, ak ide o ojedinelú a krátkodobú udalosť. Ak je však telo vystavené stresu príliš často (alebo trvalo), výrazne sa to prejaví na trávení. Človek sa potom cíti malátny, trpí nechutenstvom, nevoľnosťou alebo hnačkami. Ide o zúfalý signál čriev, ktoré volajú po lepšom zaobchádzaní. Ak ho nepočúvame, v dôsledku zníženej sekrécie v stenách orgánu dochádza k nadmernému podráždeniu imunitných buniek – črevo sa tak stáva čoraz citlivejším a z rovnováhy ho vyvedú aj také podmienky, s ktorými si predtým poradilo bez problémov.
Stres má tiež významný vplyv na zmenu črevnej mikroflóry. Dlhodobé nepriaznivé podmienky zvládnu prežiť len niektoré druhy mikroorganizmov, zatiaľ čo tie citlivejšie odídu do večnosti, čo len podporí ďalšie rozmnožovanie tých, ktoré prežili. Vzniknutá nerovnováha môže byť potom zodpovedná za negatívne psychické zmeny. Zlá správa je, že tento stav nezmizne spolu so zmiznutím stresovej situácie. Náprava týchto škôd totiž trvá oveľa dlhšie. Navyše, podľa spomínaných výskumov majú miniatúrne baktérie nezanedbateľný vplyv na to, ako sa cítime, ako si veríme alebo ako vnímame bolesť.
Nemali by sme teda zabúdať, že keď prežívame stres, akoby sme si vytvárajú nejaký dlh. Ten by sme si potom mali vynahradiť zaslúženým odpočinkom, aby boli črevá opäť spokojné. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať aj času, kedy konzumujeme jedlo. Dbať na to, aby sme pri jedle neprežívali negatívne emócie, neboli v strese a v zhone.
Zdroje:
-
Enders, G. (2015). Črevo nie je tabu. Praha: Ikar.
-
Bercik, P. et al.: Črevná mikrobiota ovplyvňuje centrálne hladiny neurotrofického faktoru odvodeného z mozgu a správanie u myší. In: Gastroenterology. 2011; 141 (2), s. 599 – 609. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21683077
-
Bravo, J. A. et al.: Ingestion of Lactobacillus Strain Regulates Emotional Behavior and Central GABA Receptor Expression in a Mouse via the Vagus Nerve. In: Proc Natl Acad Sci. USA. 2011; 108 (38), s. 16050–16055. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21876150
-
Tillisch, K. et al.: Konzumácia fermentovaných mliečnych výrobkov s probiotikami moduluje mozgovú aktivitu. In: Gastroenterology. 2013; 144 (7), s. 1394–1401. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23474283
