Prečítajte si náš blog

Spánková paralýza – pasca medzi bdením a snívaním

Je hlboká noc a vy ste sa práve zo sna vrátili do reality vašej spálne. Niečo je ale zle. Niekto cudzí je vo vašej izbe a mlčky okolo vás prechádza. Chcete sa natiahnuť k svetlu a posvietiť si na toho votrelca, ruky vás ale nepočúvajú. Kým vašu myseľ zaplavuje panika, vaše telo bezvládne leží v posteli a nedáva vám žiadnu šancu sa brániť alebo aspoň vykríknuť. V skutočnosti sa pritom nemusíte o svoj život vôbec obávať. Jediný, kto vás dnes v noci navštívil, bola spánková paralýza.

Spánková paralýza je stav, keď telo spí, ale myseľ zostáva bdelá. Spánok prirodzene sprevádza svalová ochabnutosť. Kým sa oddávate snívaniu, vaše telo môže vo snovom svete bežať, tancovať aj lietať, a napriek tomu zostávate pokojne ležať vo svojej posteli. Keď sa potom obvykle ráno prebudíte, bezvládnosť vás opustí a môžete ísť raňajkovať. Pokiaľ sa ale bdelosť stretne s REM fázou, vaše telo zostáva znehybnené a myseľ prežíva úzkosť. Odhaduje sa, že sa so spánkovou paralýzou aspoň raz za život stretne zhruba 25 až 30 percent ľudí. Ako by nebola samotná nemožnosť pohnúť sa a prehovoriť dostatočne desivá, tento stav navyše často sprevádza halucinácie a problémy s dýchaním. Ak ste sami spánkovú paralýzu nikdy nezažili, skúste si vybaviť, čo prežívate tesne pred tým, než sa ponoríte do spánku. Ako zaspávanie a prebúdzanie, tak spánkovú paralýzu totiž bežne sprevádzajú zvukové a obrazové halucinácie. V nezvyklej situácii uvedomelej bezvládnosti má ale mozog zrejme tendenciu vyložiť si vynárajúce sa vízie a zvuky ako zlovestnú prítomnosť druhej osoby, strach a panika sa tak ešte znásobia, až nakoniec prežijete blízke stretnutie tretieho druhu priamo vo vašej spálni.

Presná podoba postáv a spôsoby, ako si ich prítomnosť vyložíte, sú pravdepodobne ovplyvnené kultúrou. Príslušníci rôznych národov si spánkovú paralýzu spájajú s rozličnými mýtickými bytosťami alebo duchmi a odovzdávajú si zároveň opatrenia na ich zahnanie. Štúdia z roku 2014 ukázala, že Egypťania oproti Dánom viac inklinovali k tomu, aby zážitok prisudzovali nadprirodzeným silám. Američania v ňom zasa môžu častejšie vidieť "strašiaka" podlomeného psychického zdravia a hrozby mozgového ochorenia. Ak spoločnosť nemá pre zlovestné nočné návštevy pochopenie, jej členovia sa môžu zdráhať o svojich zážitkoch hovoriť a nikdy sa tak nemusí dozvedieť, že sa jedná o vcelku bežný jav.

Čo robiť, aby ste sa kratochvíľam s netvormi pokiaľ možno úplne vyhli? Snažte sa nestresovať a venujte dostatok času spánku. Stres spôsobuje problémy so zaspávaním a súvisí s častým prebúdzaním v priebehu noci. A práve v nedostatočnom a nepravidelnom spánku tkvie kameň úrazu. Obzvlášť často tak môže spánková paralýza sprevádzať profesie s dlhými smenami a nočnou prevádzkou, ako sú napríklad zdravotníci a strážcovia. Ani viera v paranormálny pôvod javov vám zrejme príliš nepomôže. Strach z počínania záhadných bytostí môže celý zážitok zhoršiť a zvýšiť pravdepodobnosť jeho ďalšieho výskytu. Ak sa do tejto nočnej pasce napriek tomu raz chytíte, skúste nepanikáriť a sústreďte sa na rozhýbanie jediného prsta na ruke alebo na nohe. Práve táto malá výhra nad spiacim telom totiž často pomáha nočnú moru zahnať.

Zdroje:

Adler, S. R. (2011). Sleep Paralysis: Night-mares, Nocebos, and the Mind-Body Connection. New Brunswick: Rutgers University Press.

Jalal, B., Simons-Rudolph, J., Jalal, B., Hinton, D.E. (2014). Explanations of sleep paralysis among Egyptian college students and the general population in Egypt and Denmark. Transcult Psychiatry, 51(2), 158-75.

Predbehnite Alzheimera II.: Prevencia a myseľ

Dobrý spánok, kvalitná strava, zdravé srdce a aeróbne cvičenie niekoľkokrát týždenne. V prvom diele o prevencii Alzheimerovy choroby sme si tieto hlavné oblasti opísali ako opatrenia založené na udržiavanie telesnej kondície. Okrem toho sme tiež stručne osvetlili, že príčinou rozvoja Alzheimerovy demencie je nadmerné množstvo amyloidu beta v mozgu – peptidu, ktorý sa zhlukuje do plakov a spôsobuje v podstate odumieranie synapsií. Vedci a lekári sa dnes zameriavajú predovšetkým na prevenciu a snažia sa predísť momentu, keď množstvo amyloidu beta stúpne nad únosnú mieru.

Ako správne tušíte, existujú aj ďalšie metódy prevencie tejto choroby, ktorá zostáva najčastejšou príčinou demencie vôbec. Tie najdôležitejšie preventívne kroky súvisia s kondíciou vášho mozgu a vašej mysle.

Trénujte svoj mozog – rozvíjajte neuroplasticitu a kognitívne rezervy

Aj keby sa vám nepodarilo odvrátiť nahromadenie amyloidu beta nad kritickú mieru dobrým spánkom a zdravým životným štýlom, je tu ďalšia významná oblasť. Dokonca ani vtedy, keď sa váš mozog dostal za „bod zlomu“ čo sa týka fyzickej patológie a nazbieral kritické množstvo plaku, sa u vás symptómy choroby nemusia reálne prejaviť. Neurologička Lisa Genova pripomína, že prežívanie symptómov Alzheimerovy choroby je zapríčinené stratou synapsií v mozgu. Priemerný mozog má cez 100 biliónov synapsií a neustále nejaké stráca, zatiaľ čo stále získava nové. Táto schopnosť sa nazýva neuroplasticita, čiže plasticita mozgu. Zakaždým, keď sa niečo nové naučíme, vytvárame zároveň nové neurónové spojenia – synapsie – a posilňujeme tie už existujúce. Okrem učenia sa novým veciam je vhodný tiež kognitívny tréning, ktorý stimuluje práve plasticitu mozgu a napomáha udržať kognitívne funkcie v kondícii v rámci prevencie, ale aj počas podpornej liečby pacientov s demenciou.

Neuroplastické mníšky alebo Čo našu myseľ udrží skutočne fit

V slávnom výskumu zvanom „The Nun Study“ sa podarilo tímu Davida Snowdona poukázať na neuveriteľnú schopnosť nášho mozgu Alzheimerovej chorobe odolať. Vedci v tejto štúdii skúmali 678 mníšok dlhšie ako dvadsať rokov. Všetky mníšky boli na začiatku výskumu staršie ako 75 rokov a výskumníci pravidelne kontrolovali ich fyzickú kondíciu aj kognitívny výkon. Ak niektorá účastníčka zomrela, bol jej mozog podrobený pitve.

A niektoré mozgy vedcov ohromili. Hoci boli zahltené plakom a vykazovali atrofiu mozgového tkaniva – boli teda typickými scvrknutými mozgami pacientov s Alzheimerovou chorobou – ich majiteľky nemali podľa všetkých evidencií po celý život žiadne príznaky tejto choroby. Ako to?

Vysvetlením bola ich vysoká kognitívna rezerva. To znamená, že v mozgu týchto žien bolo oveľa väčšie množstvo funkčných synapsií, než ako je bežné. Ľudia, ktorí majú za sebou viac rokov formálneho vzdelávania, sú vysoko gramotní a zapájajú sa do aktivít stimulujúcich ich myseľ na pravidelnej báze, majú väčšie kognitívne rezervy a veľa neurónových spojení. Čo to znamená? Že aj keď majú Alzheimerovu chorobu, ktorá ich mozgu časť synapsií uberá, stále majú k dispozícii množstvo záložných spojení, ktoré u nich tento neurónový úbytok vyrovnávajú.

Vybudujte si odolný mozog, učte sa a zažívajte nové veci

Odolnosť proti prejavom Alzheimerovy choroby teda môžeme systematicky budovať rozvíjaním nových neurociest v našom mozgu. To sa deje, keď sa učíme nové veci a pravidelne cvičíme svoje kognitívne funkcie. V ideálnom prípade by tieto nové veci mali byť maximálne bohaté na význam. Zapojte zrak i sluch, prepájajte ich s tým, čo už poznáte, vytvárajte nové asociácie a spájajte ich na emocionálnej úrovni. Pamätajte, že nejde o to vybavovať si znovu informácie, ktoré ste sa naučili už skôr. To je ako jazdiť po starých cestách, ktoré už existujú, v oblastiach, ktoré už poznáte. To, čo naozaj chcete, je stavať stále nové, doposiaľ nepoznané neurónové cesty. Zostaňte tiež spoločensky aktívni, stretávajte nových ľudí a udržujte kontakt s blízkymi – spoločenské záväzky stimulujú kognitívne rezervy a udržujú vás fit.

Buďte spoločensky aktívni – udržujte svoje dlhodobé kontakty a vytvárajte nové

Neoceniteľný význam dobrej spoločnosti iste poznáte. Rodina, priatelia a známi však neprinášajú len dobrý pocit. Sú doslova hybnou silou pre váš mozog a udržujú vašu myseľ v pohotovosti. To platí najmä, ak s druhými ľuďmi zdieľate kognitívnu alebo intelektuálnu činnosť – čo treba učiť sa nový jazyk v skupine jazykovej školy namiesto doma s príručkou pre samoukov?

Okrem stimulácie kognitívnej rezervy prináša kontakt s druhými tiež vyššiu ochranu proti pocitom osamelosti a depresie, ktoré patria medzi faktory zvyšujúce riziko rozvoja demencie. Výskumy ukazujú, že sociálna izolácia sa môže podieľať nielen na zvýšenom riziku depresie, ale tiež srdcových ochorení, a prispieva k celkovo nižšej kognitívnej aktivite – čo len urýchli prípadný úpadok kognitívnych funkcií a vašej nálady. Izolácii sa tak vyhnite a radšej si vyjdite do spoločnosti. Podľa vedcov nakoniec nie je až tak významné, ako ste so svojou sociálnou sieťou spokojní – hlavné je, že ste v nej aktívni.

Vybudovať mozog odolný Alzheimerovi podľa Lisy Genovy znamená „naučiť sa Taliansky, spoznávať nových priateľov, čítať knihu, alebo počúvať skvelú TED prednášku“. A čo keď sa oproti všetkému úsiliu v pokročilom veku Alzheimerova choroba rozvinie? Neprestávajte žiť, užite si každý deň, máte stále veľa času. Nestratíte svoju emocionálnu pamäť, takže si stále budete užívať veci ako sú radosť a láska. Možno nebudete vedieť, čo vám človek v miestnosti povedal pred 5 minútami, ale budete vedieť, aký vo vás vyvolal pocit. A konečne, človek je ďaleko viac než len to, na čo si vie spomenúť.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/lisa_genova_what_you_can_do_to_prevent_alzheimer_s

https://www.ted.com/talks/wendy_suzuki_the_brain_changing_benefits_of_exercise

http://www.pnas.org/content/early/2018/03/29/1721694115

https://academic.oup.com/gerontologist/article/37/2/150/616995

https://www.alzheimers.net/1-09-17-what-nuns-are-teaching-us-about-alzheimers/

https://www.nih.gov/news-events/nih-research-matters/how-sleep-clears-brain

http://www.jamda.com/article/S1525-8610%2815%2900435-1/abstract

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28092015

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)31363-6/fulltext?elsca1=etoc&code=lancet-site

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S156816371500046X?via%3Dihub

Predbehnite Alzheimera I.: Prevencia a telo

Väčšina ľudí sa chce dožiť vysokého veku a zároveň si udržať sviežu myseľ ako za mlada. Toto želanie sa ale nesplní každému. Neurologička Lisa Genova predstavila myšlienkový experiment, ktorý objasňuje realitu súčasného starnutia:

„Predstavte si, že je nám všetkým teraz 85 rokov. Teraz sa každý pozrite na dvoch ľudí v sále. Jeden z vás troch má pravdepodobne Alzheimerovu chorobu. Dúfate, že to nie ste práve vy? OK, potom ste opatrovateľom človeka s Alzheimerovou chorobou.“

Výskumu „Alzheimera“ sa venujú vedci už dlho, úspešnú liečbu však nikto zatiaľ neobjavil a táto choroba teraz postihuje viac ako sedem miliónov obyvateľov Európy.

Čo s tým? Nezúfajte a zamerajte sa na preventívne opatrenia. Ako obvykle, najlepšie je s prevenciou začať hneď.

V tomto článku si povieme, o čom táto choroba je a ako vzniká. Podelíme sa s vami aj o prvú časť tipov pre zdravý životný štýl, ktoré vám môžu pomôcť stať sa voči tomuto ochoreniu odolnejšími.

Čo vieme o Alzheimerovi? Problémom sú plaky bielkoviny v mozgu

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a spočíva v narušení mozgu, ktoré vedie k zhoršovaniu kognitívnych funkcií, napr. myslenia, úsudku, pamäte. Ako to funguje?

Náš mozog sa skladá z neurónov, ktoré medzi sebou komunikujú prostredníctvom synapsií. Tie si navzájom odovzdávajú informácie prostredníctvom neurotransmiterov. Táto výmena je nevyhnutná pre šírenie signálov mozgom a zaisťuje myslenie, vnímanie, ukladanie myšlienok. Synapsie uvoľňujú tiež malé množstvo peptidu zvaného amyloid beta, ktorý je zvyčajne odplavený počas nasledujúceho metabolického procesu. Problém vzniká, keď sa peptid nepodarí odplaviť a amyloid beta sa začne hromadiť, zhlukuje sa do plakov a postupne zahlcuje mozog. Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že toto hromadenie plakov je základom Alzheimerovej demencie. V rovnakom momente totiž dochádza k úbytku samotných synapsií a rozpadu neurónových buniek zvnútra.

Plaky sa hromadia už v strednom veku, „bod zlomu“ prichádza oveľa neskôr

Začiatok rozvoja Alzheimerovy demencie neprichádza až v dôchodkovom veku. Plaky amyloidu beta sa nachádzajú v mozgu človeka, ktorého choroba postihne, už okolo 40. roku veku. Neznamená to, že demencia sa prejaví tak skoro. Hoci plak je v mozgu prítomný, človek nepozoruje žiadne príznaky a žije ďalších 15 až 20 rokov bez pocitu, že sa s jeho mysľou niečo deje. A to až do chvíle tzv. „bodu zlomu“, kedy sa množstvo nahromadeného plaku zväčší do kritickej miery a mozog sa začne správať inak. Vtedy sa príznaky choroby začnú prejavovať vo forme klinických symptómov. Po tomto zvratu nastáva kvalitatívna zmena v ťažkostiach s pamäťou, jazykom a kognitívnymi funkciami.

Asi všetci z nás niekedy zažívajú obyčajné výpadky pamäti: „Ako on sa len volal ...?“, „Kam som to dala kľúče...?“ V prípade Alzheimerovy demencie prichádzajú výpadky iné. Zatiaľ čo predtým ste si na meno suseda spomenuli za hodinu a kľúče ste našli vo vrecku bundy, po „bodu zlomu“ kľúče nájdete v chladničke alebo v akváriu s rybičkami. Alebo ich síce nájdete vo vrecku, ale hovoríte si „Na čo toto slúži...?“ Rozdiel teda nie je len v množstve, ale aj v kvalite týchto ťažkostí. Závažnejšie zmeny nastávajú vo vyššom veku po tom, čo sa plaky amyloidu beta hromadia už dlhé roky. Ak sa vám vek 40 rokov zdá skoro, potom vedzte, že prevencia by mala začať ešte skôr.

Prevencia začína najlepšie včera

Vedci, ktorí sa snažia vynájsť liek na Alzheimerovu chorobu, vsádzajú na preventívne riešenia. Výsledný preparát má podľa nich zabrániť amyloidu beta, aby narástol do príliš veľkých rozmerov. Pacienti si preto budú musieť takýto liek vziať skôr, ako k „bodu zlomu“ dôjde – ešte pred tým, ako sa u nich príznaky choroby prejavia. Takáto liečba je zatiaľ hudbou budúcnosti, na rovnakom princípe však funguje prevencia v každodennom živote.

Dnes vieme, že spôsob, akým žijeme svoje životy, môže ovplyvniť to, či k „bodu zlomu“ vôbec dôjde. Genetické faktory majú vplyv na pravdepodobnosť vzniku ochorenia, avšak v hre sú aj ďalšie faktory. Aj ak máte kombináciu génov, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovy choroby, môžete prežiť celý život a nikdy túto chorobu nerozvinúť. Lisa Genova preto zdôrazňuje, že u väčšiny ľudí nie je DNA samo o sebe určujúcim faktorom toho, či sa Alzheimer prejaví.

Čo by ste nemali podceniť, ak chcete predbehnúť Alzheimera? V tomto článku si povieme, ako môžete Alzheimerovy chorobe predchádzať prostredníctvom starostlivosti o svoje telo. V nasledujúcom druhom diele vám potom vysvetlíme, ako si môžete vybudovať odolnejší mozog prostredníctvom trénovania svojej mysle.

1. Spite poriadne

Spánok je dôležitý, pretože vo fáze hlbokého spánku s pomalými EEG vlnami (časť NREM spánku – keď sa vám práve nezdajú sny) dochádza k mozgovej očiste. Gliové bunky prelievajú mozog cerebrálnou spinálnou tekutinou a tým ho očisťujú od metabolického odpadu, ktorý sa akumuluje v synapsiách počas dňa, a to vrátane amyloidu beta. Hlboký spánok tak plní nezastupiteľnú úlohu vnútornej očisty mozgu. Odkladáte spánok často do neskorých nočných hodín? Pozor. Mnoho vedcov verí, že chabá spánková hygiena je prediktorom vzniku Alzheimerovy choroby. Jediná noc spánkovej deprivácie vedie k navýšeniu množstva amyloidu beta, prítomnosť nahromadeného amyloidu potom preukázateľne narušuje spánok, čo potom vedie k jeho ďalšiemu hromadeniu... Tomuto cyklu sa určite chcete vyhnúť.

2. Jedzte zdravo a udržujte svoje srdce fit

Vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, fajčenie, vysoký cholesterol – celá táto skupina reprezentuje faktory zvyšujúce riziko ochorenia Alzheimerovou chorobou. 80 % ľudí s týmto ochorením podľa istej štúdie vykazovalo tiež prítomnosť kardiovaskulárneho ochorenia. Čo s tým? Odporúčaním pre praktický život je v tejto oblasti zdravá strava ohľaduplná ku kondícii srdca, napr. slávna stredomorská diéta, a životný štýl plný pohybu. Konečne máte pádny dôvod začať žiť ako Francúzi. Cigarety si ale radšej odpustite – okrem zlého vplyvu na kardiovaskulárny systém obsahujú aj neurotoxické látky, ktoré škodia priamo vášmu mozgu.

3. Cvičte pravidelne, zamerajte sa na aeróbne aktivity

Aeróbne cvičenie sa preukázalo v mnohých štúdiách ako účinný nástroj pre znižovanie množstva amyloidu beta. A čo viac, cvičenie má okamžitý pozitívny dopad na váš mozog. Podľa neurologičky Wendy Suzuki zvyšuje cvičenie množstvo neurotransmiterov ako sú dopamín, serotonín a noradrenalín, čo vám zdvihne náladu, a posilní vašu pozornosť a reakčný čas. Dlhodobé cvičenie pomáha produkovať nové mozgové bunky v prefrontálnom kortexe a v hipokampe a doslova vám zväčšuje mozog, čo vám tiež zlepší dlhodobú pamäť. Okrem týchto „bonusov“ však cvičenie predovšetkým funguje ako dlhodobá ochrana vášho mozgu, pretože práve prefrontálny kortex a hipokampus sú najviac náchylné k negatívnemu vplyvu demencie. Čo to znamená? Správne cvičenie vám samo o sebe Alzheimera nevylieči, ale pomôže vám v dlhodobom, preventívnym budovaní väčšieho a silnejšieho mozgu, ktorý bude schopný nástupu demencie lepšie a dlhšie odolať.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/lisa_genova_what_you_can_do_to_prevent_alzheimer_s

https://www.ted.com/talks/wendy_suzuki_the_brain_changing_benefits_of_exercise

http://www.pnas.org/content/early/2018/03/29/1721694115

https://academic.oup.com/gerontologist/article/37/2/150/616995

https://www.alzheimers.net/1-09-17-what-nuns-are-teaching-us-about-alzheimers/

https://www.nih.gov/news-events/nih-research-matters/how-sleep-clears-brain

http://www.jamda.com/article/S1525-8610%2815%2900435-1/abstract

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28092015

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)31363-6/fulltext?elsca1=etoc&code=lancet-site

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S156816371500046X?via%3Dihub

Divoké byliny, ktoré pomôžu vášmu mozgu

Dnes a denne sme pod silným vplyvom rôznych reklám, ktoré sľubujú rýchlu a účinnú liečbu ľahkých ochorení. Kto má doma televíziu, určite vypozoroval, že pod najväčšou paľbou prezentácie liekov a doplnkov sme v období začínajúcej zimy a na jar. Tiež stále nové a novšie štúdie nás uisťujú, ktoré lieky alebo potraviny máme zaručene konzumovať, hoci pred desiatimi rokmi a za ďalších päť rokov budú tvrdiť pravý opak.

Čo s týmto informačným zahltením a neustálou reklamnou masážou? Vo chvíľach neistoty a zmätenosti dnešnej unáhlenej doby je najlepšie pozrieť sa, ako sa o svoje zdravie starali naše prababičky a naši pradedovia. Minulé generácie totiž čerpali z vedomostí, ktoré boli overené stovkami rokov úspešnej praxe. Predovšetkým to bola cesta prirodzená, šetrná k prírode a koniec koncov aj k človeku a jeho dlhodobému zdraviu.

Jedným z pradávnych spôsobov, ako predchádzať chorobám alebo ich vhodne liečiť, bolo užívanie bylín. Rad z nich si ľudia pestovali na záhradách, ale v tomto článku bude reč o rastlinách planých – ich účinkoch na náš mozog a celý organizmus. Bylín, ktoré si môžete nazbierať takmer kdekoľvek, s trochou nadsadenia priamo za vaším domom. Neprinášajú žiadne nežiaduce vedľajšie účinky (na rozdiel od bežných farmaceutických produktov). Pokiaľ ale trpíte závažným ochorením niektorého orgánu alebo krvi, je vhodné poradiť sa s lekárom. Ďalšou výhodou je, že plané byliny sú úplne zadarmo a pri šetrnom zbere rastline nijako neuškodia. Jediná vec, na ktorú by ste si mali dať pozor, je čistota okolia. Takže namiesto zberu bylín v mestách je rozhodne vhodnejšie zájsť si na výlet do voľnej prírody.

Žihľava dvojdomá

Na žihľavu narazíte od jari až do jesene snáď úplne všade. Patrí medzi najrozšírenejšie buriny a nejednému záhradkárovi z nej naskakuje husia koža. Možno keď zistíte, v čom všetkom je žihľava blahodarná, prenesiete si ju medzi šampiónku úžitkových rastlín.

A v čom že je žihľava tak skvelá? Predovšetkým čistí krv a silne detoxikuje celé telo. Dodáva mu tiež veľa živín – železo, vápnik, alebo vitamíny A a K. Listy žihľavy podporujú činnosť srdca, znižujú krvný tlak a pomáhajú tráviť. Ďalej bojujú proti reumatizmu alebo ekzémom. V mozgu zmierňuje žihľava kôrnatenie ciev a zlepšuje ich elasticitu. Zvýšené okysličenie potom zlepšuje koncentráciu. Významný vplyv má aj pri detoxikácii mozgových buniek.

Neodpustíme si tu uviesť jednu zaujímavú štúdiu, ktorá sa venovala vplyvu výťažku z bylín na kognitívne funkcie. Tento výskum z roku 2016 (pozri zdroje článku) zistil, že výťažky z žihľavy (spolu s výťažkami vratiča obyčajného a šípkovej ruže) preukázateľne zlepšujú priestorovú orientáciu u myší. Hoci experiment ešte nebol vykonaný na človeku, ide o veľmi sľubný výsledok.

Ak sa chcete vrhnúť na vlastný zber úrody, hodí sa najlepšie marec a apríl, v neskoršom období zbierajte iba mladé výhonky po kosení. Rastlina by v čase zberu skrátka nemala kvitnúť. A čo s natrhanými listami? Vyskúšajte napríklad žihľavový čaj (nálev) – môžete usušiť mladé lístky, alebo si zaobstarať čaj kupovaný. Môžete si ju tiež čerstvú nasekať do polievky namiesto petržlenovej vňati. Ak radi prijímate väčšie výzvy, uvarte si z čerstvej žihľavy špenát. Chuť je trochu neobvyklá, takže sa odporúča so žihľavou začať pozvoľna pridávaním do bežného špenátu.

Skorocel kopijovitý

Skorocel nájdeme na lúkach, okrajoch ciest a polí až do výšky 1800 m nad morom. Nie je zďaleka toľko nepohodlná ako žihľava, teda nie je človeku ani toľko tŕňom v oku. Zbierajú sa predovšetkým listy na sušenie alebo spracovanie za čerstva, od mája až po august. V minulosti sa skorocel používal predovšetkým ako obklad na zastavenie krvácania a hojenie rán a pľuzgierov. Tiež vie zmierniť svrbenie pri bodnutí hmyzom.

Poznáte skorocelový sirup? Môžete si ho urobiť doma z čerstvých lístkov. Stačí striedavo skladať vrstvy listov a cukru do uzatvárateľnej dózy a za niekoľko dní budete mať sladkú medicínu, ktorú stačí len preliať cez sito do novej nádobky a užívať pri prvých príznakoch nachladnutia alebo pri poruchách trávenia.

Rebríček obyčajný

Túto bylinu nájdeme rovnako ako skorocel hojne na lúkach, v trávnikoch, okrajoch polí a ciest až do 2500 metrov nad morom. Zbiera sa od júna až do septembra. Rebríček sa tiež radí medzi úžasné liečivé byliny. Rovnako ako skorocel býval v minulosti obľúbený pre schopnosť zastavovať krvácanie. Dnes sú oceňované predovšetkým protizápalové a dezinfikujúce účinky. Odporúča sa rebríček užívať aj pri ťažkostiach s trávením. Upravuje krvný obeh. Rebríček stimuluje celú nervovú sústavu a pomáha proti kôrnateniu tepien v mozgu.

Chuť rebríčka je pomerne horkastá až slaná, čo nemusí každému vyhovovať. Za skúšku to ale určite stojí. Najčastejšie sa užíva nálev – tri čajové lyžičky sušenej vňate stačí zaliať pol litrom vriacej vody, po 15 minútach môžeme scediť a piť.

Šípková ruža

Liečebné účinky šípka boli hojne využívané už v staroveku a ani v stredovekej dobe temna nespadli do zabudnutia. Bola by to veľká škoda, pretože dodnes patrí medzi hviezdy prírodného liečiteľstva. Šípková ruža je ker vysoký asi dva metre a môžete ju nájsť na okrajoch lesov alebo polí, často sa nachádza aj na starých záhradách.

Šípková ruža je známa pre veľké množstvo vitamínu C, ale obsahuje aj vitamín B, beta karotén, vápnik a mnoho ďalších prospešných látok. Je cenným pomocníkom pri zápaloch horných ciest dýchacích alebo pri paradentóze. Zvyšuje imunitu a zmierňuje jarnú únavu. Pôsobí močopudne, čo pomáha pri zápale močových ciest. Spevňuje cievy a zásobuje bunky kyslíkom, čo má blahodarný vplyv na mozgové funkcie, predovšetkým schopnosť sústredenia. Pôsobí tiež proti stresu, pretože posilňuje celú nervovú sústavu.

Plod šípka sa zbiera zvyčajne v polovici septembra a užíva sa predovšetkým vo forme čaju. Môžete si z neho urobiť tiež kompót, zaváraninu alebo dokonca šípkové víno.

Príroda i naše mestá sú plné rôznych "burín", ktoré môžu prekvapivo dobre poslúžiť nášmu zdraviu. Stačí sa len viac pozerať okolo seba a narazíme na veľké poklady. Len sa opýtajte svojich prababičiek - budú mať určite radosť.

Zdroje:

Hoffmanová, E. (1973) Rostliny v domácí lékárně. Praha: Mladá fronta

Lánská, D. (2006) Jedlé rostliny z přírody. Praha: Aventinum

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4967545/

Tri nástroje na prekonanie perfekcionizmu

V predchádzajúcom článku sme rozlíšili ambície a ciele, ktoré nás motivujú k ďalšej práci, od prehnaného perfekcionizmu, ktorý škodí. Ak si nie ste istí, do ktorej skupiny patríte, odporúčam začať prvou časťou a prejsť si prejavy nadmerného perfekcionizmu v myslení a správaní. Dnes si predstavíme tri nástroje z kognitívno-behaviorálnej terapie, ktoré pomáhajú z pasce perfekcionizmu von na slobodu.

 

Nástroj č. 1: Zmena perfekcionistického myslenia

a) Realistické myslenie

Ako účinné sa ukázalo nahrádzať sebakritické či perfekcionistické myšlienky realistickejšími tvrdeniami. Dôležitá je pravidelná práca s "opravovaním" myšlienok. Dokonca aj keby ste realistickým tvrdením práve neverili, dostatočné opakovanie zmení pozitívne realistické myšlienky na návyk a pomôže vytlačiť tie negatívne. Príklady kladných realistických vyhlásení: "Nikto nie je dokonalý!" "Môžem urobiť len to, čo je v mojich silách!" "Urobenie chyby neznamená, že som hlúpy, alebo že som zlyhal. Len to znamená, že som ako všetci ostatní - človek. Každý robí chyby! "" Je v poriadku, aby som nebol stále príjemný. Každý má niekedy zlý deň. "" Je v poriadku, keď sa mi niekto nepáči. Nikto sa nepáči všetkým! "

b) Perspektíva

Pre ľudí s perfekcionizmom je často ťažké vidieť situáciu z pohľadu druhých. Môžete byť presvedčení, že ste leniví, pretože ste schopní cvičiť iba 1 hodinu miesto 2 hodín denne. Učenie sa vidieť situáciu, ako by ju mohli vidieť druhí, pomáha meniť niektoré neužitočné presvedčenia. Myšlienku môžete napadnúť položením si nasledujúcich otázok:

Ako by túto situáciu videl niekto iný (napr. blízky priateľ)? Väčšina ľudí si pravdepodobne nebude myslieť, že sú leniví, ak nebudú cvičiť 2 hodiny každý deň: "Môj najlepší kamarát cvičí len 1 hodinu 2 až 3 krát týždenne a má zo seba celkom dobrý pocit".

Existujú iné spôsoby, ako sa na situáciu pozrieť? Možno je neschopnosť cvičiť 2 hodiny denne pochopiteľná vzhľadom na moju vyťaženosť. Ak nenaplním tento štandard, neznamená to, že som lenivý. Väčšina ľudí to nemôže splniť.

Čo by som mohol povedať blízkemu priateľovi, ktorý by mal podobné myšlienky? Je v poriadku trénovať 1 hodinu denne alebo menej. Pravidelné cvičenie, povedzme 2 až 3 krát týždenne, úplne stačí.

c) Širší pohľad na vec

Ľudia s perfekcionizmom majú tendenciu zaoberať sa detailmi a tráviť veľa času starosťami o "maličkosti" (napr. v e-maile). Ak sa nadmerne zaoberáte detailami, je užitočné položiť si nasledujúce otázky: Je to naozaj dôležité? Čo je to najhoršie, čo sa môže stať? Ak sa to najhoršie stane, môžem to prežiť? Bude na tom ešte záležať budúci týždeň? Budúci rok?

d) Kompromis

Toto je obzvlášť užitočný nástroj pre riešenie čiernobieleho myslenia. Kompromisy zahŕňajú stanovenie realistickejších štandardov alebo väčšiu voľnosť v ich napĺňaní. Napríklad ak si myslíte, že urobiť chybu počas prezentácie znamená, že ste hlúpi, skúste sa sami seba opýtať: "Akú úroveň nedokonalosti som ochotný tolerovať?" Odtiaľ sa môžete pokúsiť nájsť rozumnejšie štandardy, ktoré ste ochotní prijať. Vzhľadom na to, že prvý pokus o zníženie štandardov často sprevádza úzkosť, môžete postupovať pomaly. Prvým krokom k prijateľnejším štandardom v tomto príklade by napríklad mohlo byť vynaloženie 3 hodín prípravy na prezentáciu miesto 5, čo by vám umožnilo urobiť chybu počas 1 z 5 prezentácií alebo byť v poriadku s menej ako 5 pochvalami od poslucháčov. Až budete spokojní so znížením vašich štandardov trochu, znížte ich o niečo viac. Napríklad ďalší krok by mohol zahŕňať 1 hodinu prípravy na prezentáciu, dovoliť si urobiť chybu počas 1 z 2 prezentácií alebo byť v pohode, keď neviete, čo si ostatní o vašom výkone mysleli.

Nástroj č. 2: Zmena perfekcionistického správania

Mať problém s perfekcionizmom je skoro ako mať "fóbiu" z robenia chýb alebo z pocitu nedokonalosti. Čeliť strachu postupne je najúčinnejší spôsob, ako fóbiu prekonať a nazýva sa "expozícia". Napríklad najlepším spôsobom, ako prekonať fóbiu zo psov, je postupne s nimi tráviť čas, aby ste si zažili, že nie sú takí strašidelní a nebezpeční, ako ste pôvodne mysleli. Rovnako tak prekonanie "fóbie" z chýb a nedokonalosti je, že postupne a úmyselne robíte chyby a zažívate nedokonalosť. Táto technika tiež zahŕňa postupné vystavovanie sa situáciám, ktoré zvyčajne vylučujete zo strachu, že veci nebudú dokonale fungovať. Tu sú niektoré príklady, ako chyby nacvičovať:

Príďte na schôdzku o 15 minút neskôr

Nechajte viditeľnú časť bytu trochu neupratanú

Povedzte ľuďom, že ste unavení (alebo o inom pocite, ktorý považujete za slabosť)

Noste kus oblečenia, ktorý má na sebe viditeľnú škvrnu

Úmyselne dovoľte počas obeda s kolegom chvíľu trápneho ticha

Pošlite e-mail, ktorý obsahuje niekoľko chýb

Prehovorte na schôdzke bez toho, aby ste si najprv potichu premysleli, čo budete hovoriť

Vyskúšajte novú reštauráciu bez toho, aby ste najskôr skúmali, či je dobrá

Zastavte sa, keď sa "pristihnete" pri nadmernom úsilí, ktoré má zabrániť nedokonalosti. Napríklad ak máte tendenciu opakovane kontrolovať písomné dokumenty kvôli chybám, zabráňte kontrole viac ako raz. Alebo si určite limit 30 minút miesto 2 hodín na prípravu 15 minútovej prezentácie. Nevyhnutné je opakované precvičovanie techniky, ktorú si vyberiete, než sa s chybami začnete cítiť pohodlnejšie. Nenechajte sa odradiť, ak sa vaša úzkosť nezmení hneď - to je normálne a očakávané.

Nástroj č. 3: Prekonanie prokrastinácie (odkladanie úloh na neskôr)

Keď si nastavíte "dokonalé" štandardy, niekedy je ľahšie úlohy odkladať, než tráviť hodiny snahou naplniť ich. Môžete si napríklad uvedomiť, že je u vás doma zvyčajne neporiadok, aj keď máte veľmi vysoké štandardy na čistotu a usporiadanie vecí. Alebo môžete odložiť písanie správy do práce, pretože sa obávate, že nebudete schopní dokončiť úlohu "perfektne". Alebo by ste mohli "zamrznúť" pri premýšľaní, koľko práce musíte urobiť a kde vôbec začať. Avšak odkladanie je len dočasným riešením a zvyčajne situáciu zhoršuje. Tu sú niektoré pomôcky, ako otáľanie prekonať:

Vytváranie realistických plánov: rozdeľte väčšie úlohy na menšie zvládnuteľné kroky. Tiež je užitočné vopred rozhodnúť, koľko času na úlohe strávite. Nezabudnite, že cieľom je dokončiť úlohu, nie vykonať ju dokonale!

Perfekcionisti mávajú problémy s rozhodovaním o tom, kam by mali venovať svoju energiu a úsilie. Uprednostnite tú úlohu, ktorá je v daný deň najdôležitejšia. Niektorým ľuďom tiež funguje prístup "čo trvá do 5tich minút, urob hneď" (napr. odpísať na správu, poslať súbor, vybaviť krátky telefonát atď.). Je v poriadku neurobiť každú vec na 100%.

Podarilo sa vám niečo nedokonalé? Nezabudnite sa odmeniť :)

Pretože čeliť strachu a meniť staré spôsoby správania je ťažké, uistite sa, že budete mať vždy čas odmeniť sa za svoje pokroky. Ak sa vám podarí ubrať pár percent z práce na detailoch, kontrolovaní chýb a neustáleho vylepšovania, odolajte pokušeniu využiť novo nadobudnutý čas na ďalšiu a ďalšiu prácu. Namiesto toho si doprajte odmenu - dobré jedlo, prechádzku, výlet s priateľmi, alebo len nejaký čas, kedy je v poriadku nerobiť nič "užitočné".

Zdroj:

Voľne preložené podľa článku How to Overcome Perfectionism vytvoreného kanadskou Asociáciou pre úzkostné poruchy Britskej Kolumbie (AnxietyBC). Dostupné online na: https://www.anxietybc.com/adults/how-overcome-perfectionism

Ďalšie zdroje o prekonávaní perfekcionizmu v angličtine:

When Perfect Isn’t Good Enough: Strategies for Coping with Perfectionism by M. M. Antony & R. P. Swinson (New Harbinger Publications)

Never Good Enough: How to Use Perfectionism to Your Advantage without Letting It Ruin Your Life by M.R. Basco (Simon & Schuster)

Perfectionism: What’s Bad about Being Too Good? by M. Adderholdt-Elliott, M. Elliott, & J. Goldberg (Monarch Books)

Lucidné snívanie – ako sa stať tvorcom svojich snov

Sny nás asi nikdy neprestanú prekvapovať. Zaoberali sa nimi už staroveké civilizácie, o snoch a ich významoch písal napríklad Aristoteles. V priebehu storočí sa im prikladal magický, niekedy aj prorocký význam. V dvadsiatom storočí sa snom a ich nevedomému obsahu venoval Sigmund Freud. Ďalší preslávený psychológ Carl Gustav Jung sa vo svojej teórii snov zameral na iracionálne obsahy. Veľký rozmach vo výskume snov prebehol potom v 70. rokoch 20. storočia. A práve v tejto dobe sa snami začal zaoberať americký psychológ Stephen LaBerge. Presnejšie povedané lucidními snami.

A čo vlastne lucidný sen je?

Ide o uvedomenie, že sa nachádzame vo sne. Znie to ľahko, ale mozog nás zvyčajne vie tak šikovne oklamať, že pri snívaní máme neustále pocit, že sa nachádzame v realite. A až po prebudení si uvedomíme jeho nereálnosť. Človek, ktorý má schopnosť lucidného snívania, získava jednu ohromnú možnosť: dokáže modelovať sen podľa vlastného želania. Možnosti sú neobmedzené – môže lietať, dýchať pod vodou, stavať mesta, navštíviť vzdialené galaxie. Môže trénovať športy alebo hru na hudobný nástroj. Čokoľvek vás napadne. Vďaka lucidnému snívaniu sa možno dokonca zbaviť nočných môr – akonáhle si totiž uvedomíme, že „strašidlá“ sú len výplodom našej fantázie, dá nám to možnosť ich konfrontovať, zmieriť sa s nimi alebo sa snažiť pochopiť ich podvedomý význam, ktorý je odrazom udalostí v reálnom živote.

Keď sa Stephen LaBerge začal výskumom lucidného snívania zaoberať, nikto mu nevenoval výraznú pozornosť. Reakcie boli skôr vlažné. V laboratóriách známej Stanfordskej univerzity sa mu ale vďaka mnohým experimentom podarila existencia lucidného snívania potvrdiť a v roku 1987 dokonca založil Inštitút lucidného snívania. Dnes má praktizovanie lucidného snívania tisícky nadšených stúpencov.

Ako získať schopnosť lucidného snívania

Lucidne snívať dokáže každý. Líši sa len dĺžka nutného tréningu, ktorá je ale závislá na vnútornej motivácii. Aby ste mohli trénovať lucidné snívanie, je v prvom rade potrebné, aby ste si pamätali obsah svojich snov. Pokiaľ nepatríte medzi šťastlivcov, ktorí si po prebudení dokážu spomenúť na svoje sny, nevadí. Môžete si viesť denník, do ktorého bezprostredne po prebudení zapíšete najprv fragmenty toho, čo sa vám udržalo v pamäti. Postupom času a vďaka zvyku zaznamenávania si budete čím ďalej častejšie schopní vybavovať obsahy svojich snov. Budú detailnejšie a bohatšie.

Ďalším dôležitým krokom je takzvané testovanie reality, aby sme si dokázali uvedomiť, že vo sne niečo „nehrá“. Položíme si teda otázku: „Je toto realita?“ Odpoveď však nie je tak jednoduchá. Vo sne totiž dokážeme cítiť bolesť, chute, vône; a dokonca fyzikálne podmienky sú veľmi vierohodné. Môžeme však na svoj geniálny mozog vyzrieť jednou vecou: niečo si vo sne prečítať. Písmená sa budú vytrácať, preskupovať a nebudeme schopní zapamätať si ani celú jednu vetu. Deje sa to preto, že mozgové centrum určené na čítanie je počas spánku inhibované.

Je tu ale jeden háčik. Možno vás napadá „Ako si mám v sne niečo zámerne prečítať, keď si vôbec neuvedomujem, že snívam?“ Odpoveď je vcelku jednoduchá: Aby ste mohli vo sne testovať realitu, je nutné, aby ste sa ju naučili testovať aj počas dňa. Odporúča sa teda 10x až 15x denne overiť realitu (napríklad práve čítaním) a vytvoriť si tak zvyk, ktorý sa neskôr prenesie aj do samotného sna. Nemusíte sa báť, že by ste sa zamotali do bludov alebo akokoľvek stratili pojem o tom, čo je reálne a čo nie. Naopak – ľudia, ktorí sa týmto spôsobom niekoľkokrát denne zastavujú a uvedomujú si reálny pocit bytia „tu a teraz“, si vybudujú lepšie vnímanie prítomnosti a svojich pocitov a potrieb. Tak prečo to neskúsiť?

Zdroje:

LaBerge, S. (2006). Lucidní snění. Praha: DharmaGaia

https://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_LaBerge

https://www.youtube.com/watch?v=rFjiAUYZj68

https://www.youtube.com/watch?time_continue=4&v=hswbeP6oork