Prečítajte si náš blog

Ako črevo ovplyvňuje ľudskú psychiku

Črevo ovplyvňuje ľudskú psychiku. Táto veta by na začiatku 21. storočia vzbudila asi iba rozpačitý pohľad a nepochopenie hociktorého neurológa. Za posledných desať rokov ale vzniklo toľko výskumov, ktoré hypotézu potvrdzujú, že o tomto prazvláštnom vzťahu medzi črevom a mozgom nie je pochýb. Ostatne spojenie medzi zažívaním a mozgom sa odráža aj v bežnom jazyku: „Nemôžem to stráviť“, „Leží mi to v žalúdku“ alebo „Ja sa z toho...“. Hoci sa môže zdať, že črevo a mozog nemajú vôbec nič spoločné, nie je tomu tak. Enterálny nervový systém (ENS), ako sa hovorí tenkému a hrubému črevu, je druhý najkomplikovanejšie orgán, čo sa týka nervových vlákien. Táto hustá sieť má jednu dôležitý úlohu – pozorne sledovať, čo sa v črevách odohráva a svojím vlastným „rozumom“ korigovať, čo sa s potravou stane. Ide tak o najväčší senzorický orgán ľudského tela – spracováva viac informácií ako oči alebo uši. Vyhodnotenie zložitých výpočtov potom posiela mozgu cestou tzv. blúdivého nervu, ktorý spája ENS s mozgom. Vďaka tomu najvyšší riadiaci orgán získava veľmi dôležité informácie priamo z „centra diania“.

Experimenty

Črevo samo o sebe je fascinujúci orgán hodný bádania. Zvláštna pozornosť je ale vo výskumoch venovaná tiež baktériám, ktoré obývajú steny ENS. Zistilo sa, že hoci ide o organizmy, ktoré nemajú s ľudským telom nič spoločné a iba ho využívajú ako hostiteľa, môžu mať významný vplyv na správanie jedinca. Ako príklad možno uviesť tieto štúdie:

Výskum z roku 2011 skúmal, ako črevné baktérie menia správanie myší v život ohrozujúcej situácii. Bádatelia vložili myši do nádoby s vodou, v ktorej nedosiahli na dno. Museli teda plávať tak dlho, dokiaľ im vydržali sily. Polovica z nich bola nakŕmená baktériou Lactobacillus rhamnosus, ktorá pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Tieto myši potom plávali o poznanie dlhšie a vykazovali menej stresových hormónov, než myši bez tejto baktérie. Keď im však bádatelia prerušili blúdivý nerv, rozdiel medzi nimi úplne vymizol.

Ďalšia štúdia (2011) tiež sledovala, ako zmena črevnej mikroflóry ovplyvní správanie myší. Vybrali si dva vyšľachtené druhy myší – jeden sa vyznačoval plachosťou – ten druhý naopak odvážnosťou a zvedavosťou. Obom skupinám najprv antibiotikami úplne vyhladili črevnú mikroflóru. Potom týmto „sterilným“ jedincom vstrekli do zažívacieho traktu baktérie typické pre opačnú skupinu myší. A výsledok? Skupina bojazlivých myší sa razom stala zvedavými, zatiaľ čo pôvodne odvážna skupina sa stala hanblivými. To bol poznatok úplne prelomový, pretože dokazuje, nakoľko sú drobní obyvatelia čriev zodpovední za správanie jedinca.

V roku 2013 vykonali vedci bakteriálnu štúdiu priamo na ľuďoch. Ľudia mali za úlohu konzumovať určitú zmes baktérií po dobu štyroch týždňov, čo je dostatočná doba na to, aby črevná mikroflóra prešla zásadnou zmenou. Po tejto dobe boli ich mozgy podrobené vedeckému skúmaniu. Výsledky boli prekvapivé. Niektoré mozgové oblasti totiž prešli výraznou zmenou, napríklad oblasť pre spracovanie emócií alebo bolesti.

Vplyv stresu na črevo

Keď zažívame stresovú situáciu, mozog vyšle do čreva jasný signál: energiu, ktorú by využilo na trávenie, musí venovať telu. Táto správa putuje z mozgu pomocou sympatických vlákien. ENS na túto správu reaguje tak, že spomalí svoju činnosť. Nie je v tom žiadny problém, keď ide o ojedinelú a krátko trvajúcu akciu. Pokiaľ je ale telo v strese príliš často (alebo trvalo), významne sa to podpíše na zažívaniu. Človek sa potom cíti malátne, trpí nechutenstvom, nevoľnosťou alebo hnačkami. Ide o zúfalé volanie čreva po lepšom zaobchádzaniu. Keď ho nepočúvame, vplyvom zníženej sekrécie v stenách orgánu dochádza k predráždeniu imunitných buniek – črevo sa tak stáva čím ďalej viac precitliveným a vyhodia ho z rovnováhy aj také podmienky, ktoré predtým zvládlo ľahko.

Stres má tiež významný vplyv na zmenu črevnej mikroflóry. Dlhodobé nepriaznivé podmienky zvládnu ustáť len niektoré druhy mikróbov, zatiaľ čo tie subtílnejšie odkráčajú do večných lovísk, čo len podporí množenie tých živých. Vzniknutá nerovnováha potom môže mať na svedomí negatívny psychické zmeny. Zlá správa je, že tento stav neodíde spolu s vymiznutím stresovej situácie. Náprava týchto škôd je totiž na oveľa dlhšia. Navyše súdiac podľa spomínaných výskumov majú miniatúrne baktérie nezanedbateľný vplyv na to, ako sa cítime, ako si veríme alebo ako vnímame bolesť.

Nemali by sme teda zabúdať, že ak prežívame stres, fungujeme na akýsi dlh. Ten by sme si potom mali vynahradiť zaslúženým odpočinkom, aby črevo bolo opäť spokojné. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať tiež času, kedy konzumujeme potravu. Dbať na to, aby sme pri jedle neprežívali negatívne emócie, neboli v strese a zhone.

Zdroje:

Enders, G. (2015). Střevo není tabu. Praha: Ikar.

Bercik, P. et al.: The Intestinal Microbiota Affect Central Levels of Brain-Derived Neurotropic Factor and Behavior In Mice. In: Gastroenterology. 2011; 141 (2), s. 599 – 609. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21683077

Bravo, J. A. et al.: Ingestion of Lactobacillus Strain Regulates Emotional Behavior and Central GABA Receptor Expression in a Mouse via the Vagus Nerve. In: Proc Natl Acad Sci. USA. 2011; 108 (38), s. 16050-16055. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21876150

Tillisch, K. et al.: Consumption of Fermented Milk Product With Probiotic Modulates Brain Activity. In: Gastroenterology. 2013; 144 (7), s. 1394-1401. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23474283

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť II.

V minulom článku sme písali o teórii osobnosti zvanej Päťfaktorový model osobnosti. Dlho sa verilo, že osobnosť nemožno zmeniť. Až štúdia z roku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.



Päť dôležitých faktorov na dosiahnutie zmeny osobnostných rysov:

Hoci je zmena osobnosti možná, rozhodne nemožno povedať, že je jednoduchá. Nestačí len odhodlanie a vytrvalosť, ale tiež jasná vízia a predstavivosť. Ak aj vy túžite po zmene, je dôležité si najprv uvedomiť, ktoré faktory sú pre zdarný proces určujúce.

Viera v zmenu. Ak ste presvedčení, že sa vám zmena nepodarí, potom to tak pravdepodobne dopadne. Viera je jeden z najdôležitejších predpokladov pre dosiahnutie trvalej zmeny. Spomeňme napríklad známy placebo efekt.

Silná vôľa. Bude potrebné si uvedomiť, že je to váš boj a musíte mať silnú túžbu sa zmeniť. Nikto iný to za vás chcieť nemôže.

Vytrvalosť. Bude to beh na dlhú trať a možno sa mu budete musieť venovať každý deň aspoň chvíľu.

Vízia. Aby vaša motivácia k zmene neslabla, mali by ste byť schopní si predstaviť, ako bude váš život vyzerať po dosiahnutí cieľa. Možno niekoho zaskočí vaše nové správanie, budete to však stále vy.

Odhodlanie. Budú vás čakať prekážky a často si pri páde "odriete koleno". Niekedy budete mať chuť so všetkým tresnúť. To je prirodzené. Ide predsa o zásadnú zmenu, ktorá vám za to ale stojí.

Ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov krok po kroku:

A teraz sa dostávame k samotnému postupu, ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov. Tu je dôležité brať jednotlivé kroky poctivo a žiadny z nich nevynechať. Možno budete pre niektorý z nich potrebovať viac času, tak si ho doprajte.

Identifikujte konkrétny rys, ktorý chcete zmeniť a jasne ho pomenujte. Zároveň si konkrétne definujte, o akú zmenu chcete usilovať. Čím presnejšie a jednoznačnejšie tento bod definujete, tým ľahšie budú ďalšie kroky.

Uvedomte si všetky svoje pocity, pozitívne aj negatívne, ktoré sa vám u pomyslení na zmenu vynárajú. Buďte k sebe úprimní a pripustite si bez hanby akékoľvek pochybnosti a strachy. Následne si vytvorte plán, ako túto negativitu eliminovať. Čím väčší pomer pozitívnych pocitov vám zostane, tým budete mať väčšiu šancu na úspech.

Predstavujte si jasne a často, akí budete po dosiahnutí zmeny. Môžu to byť akékoľvek situácie a obrazy. Fantázii sa medze nekladú. Toto je veľmi dôležitý krok, ktorý by ste nemali zabúdať. Dokážete tým naprogramovať svoju myseľ a cieľ tak bude ľahšie dosiahnuteľný. Predstavy navyše dokážu spustiť emócie, o ktorých ste ani netušili. Tým sa možno vrátite do bodu 2, ale celkom iste spoznáte, že to nie je cesta späť, ale vpred.

Učte sa a vzdelávajte sa, ak vám chýba nejaká dôležitá zručnosť na dosiahnutie zmeny. Človek sa stále učí a dvojnásobne to platí v prípade, keď sa snaží vymaniť zo svojich zabehnutých koľají. Učenie nemusí bolieť a ani to nemusí byť nuda. Učiť sa môžete aj vzorom – nájdite si niekoho, kto vám bude inšpiráciou. Zvoľte takú cestu, ktorá vám bude vyhovovať.

Pozerajte sa po príležitostiach k nácviku. Akonáhle sa objaví situácia, v ktorej opakovane zlyhávate, na moment sa zastavte. Uvedomte si, že práve toto je tá chvíľa, kedy máte príležitosť začať robiť veci inak. Využite ju.

Ako to môže v praxi fungovať?

Peter má dlhodobé problémy so svojím kolegom z práce a chce to zmeniť. Ako bude postupovať, aby zmeny dosiahol trvalo?

Krok 1, identifikácia: "Vzťah s kolegom je zlý, pretože som príliš konfliktný a nevrlo reagujem na jeho nápady". O akú zmenu chce usilovať: "Chcem byť vľúdnejší k svojmu kolegovi, otvorenejší jeho nápadom a budovať priateľský vzťah".

Krok 2, uvedomenie pocitov: "Túžim po dobrej atmosfére na pracovisku. Teší ma predstava, že by medzi nami bolo menej napätia. Zároveň sa ale obávam, že neprijme moje priateľské gestá a vyloží si ich ako pretvárku. Už nemôžem získať jeho dôveru." Eliminácia negativity: "Nie je nič zlé na ústretovom správaní. Nemusím byť zo dňa na deň ako vymenený. Pokiaľ si kolega vyloží moju ústretovosť zle, je to vo výsledku jeho škoda."

Krok 3, fantazírovanie: "Na firemnom rokovaní je príjemná atmosféra... Užívame si obedovú pauzu a smejeme sa dávnym malichernostiam. Chodíme spolu na florbal... Náš pracovný tím dosahuje lepšie výsledky."

Krok 4, získanie informácií: vzťahom na pracovisku sa venuje veľa rozvojových publikácií. Peter sa môže opýtať svojich priateľov, či si podobnou situáciou tiež prešli a ako s tým pracovali. Nevrlý náladu môže Peter zlepšiť meditáciou alebo športom. Čo tak skúsiť večerné behanie? Alebo možno stačí kolegu lepšie spoznať.

Krok 5, využitie príležitosti: Peter sa rozhodne konať. Kroky už pozná z rozvojových knižiek a denne tak aplikuje teóriu v praxi. Spočiatku to možno trochu "drhne" a kolega zaberá nedôverčivý postoj. Peter ale pokračuje s nácvikom vľúdnosti, kolegu sa snaží lepšie spoznať a dokonca spolu išli na pivo. Atmosféra v tíme sa uvoľňuje a Peter zažíva dôležitú spätnú väzby svojho snaženia – vynaložené úsilie k zmene nebolo márne a je mu teraz oveľa lepšie, čo ďalej prehlbuje jeho pozitívnu zmenu správania.

Záverom

Teraz už je možná zrejmé, prečo naše novoročné predsavzatia často dopadajú neúspechom. Na dosiahnutie zmeny osobnosti je to potrebné oveľa viac, než len chcieť. Možno ešte jedna rada na záver, ktorá ale nemusí vyhovovať každému: zdieľajte. Pretože ako sa hovorí, zdieľaná radosť z dobrodružstva a úspechu sa zdvojnásobí.

Zdroje:

https://blogs.psychcentral.com/childhood-neglect/2015/01/the-5-essential-steps-to-change-a-personality-trait/

https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs11205-012-0006-z

Hřebíčková, M. (2011). Pětifaktorový model v psychologii osobnosti: Přístupy, diagnostika, uplatnění. Praha: Grada.

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť I.

Novoročné predsavzatia sú dobrá vec, ale často končia neúspechom. Prečo to tak je? Ak si dáme za cieľ častejšiu návštevu posilňovne alebo menej hodín strávených pri televízii, hrá v úspechu hlavnú úlohu predovšetkým disciplína. Čo keď ale túžime zmeniť svoje správanie? Zo samotára sa stať vyhľadávaným spoločníkom alebo zvýšiť psychickú odolnosť voči udalostiam, ktoré nemôžeme ovplyvniť? To je predsavzatie o poznanie zložitejšie a v neúspechu sa okrem slabej disciplíny premieta aj naša vnútorná nedôvera v dosiahnutí naozaj trvalej zmeny.



Po dlhú dobu panoval v odborných aj laických kruhoch názor, že ľudská osobnosť je daná a nemenná. Snahy o jej zmenu boli považované za boj s veternými mlynmi. Jedna z najznámejších teórií osobnosti vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Jednalo sa o rozsiahly výskum, ktorého cieľom bolo zistiť čo najpresnejšie esenciu vlastností, z ktorých sa ľudská osobnosť skladá. Výstupom bolo definovanie piatich základných rysov osobnosti. Hovorí sa mu Päťfaktorový model osobnosti, čiže Veľká päťka (Big five). Ide o päť škál, čiže dimenzií, ktoré sa u nás ujali pod pojmami prívetivosť, svedomitosť, otvorenosť voči skúsenosti, extraverzia a neuroticismus.

Spôsob, akým vedci na tieto škály prišli, bol pomerne originálny. Na začiatku vzali slovníky a spísali všetky prídavné mená. Potom z nich odfiltrovali taká, ktorými môže byť popísaný človek. V ďalšom kroku z dlhého zoznamu odfiltrovali iba prídavné mená, ktorá označovali ľudský rys alebo vlastnosť. Takto získané slová potom rozdelili do piatich veľkých skupín, čiže do Veľkej päťky.

Päťfaktorový model osobnosti

Prívetivosť – táto dimenzia určuje spôsob, akým vstupujeme do kontaktu s ostatnými ľuďmi. Vysoká miera tohto faktora zahŕňa príjemné až vrelé vystupovanie, obetavosť a ochotu pomôcť. Človeku záleží predovšetkým na dosiahnutí harmónie vo vzťahoch a nerobí mu problém ustúpiť v konflikte. Dôveruje ostatným a volí radšej spoluprácu ako rivalitu. Naopak nízka miera tejto vlastnosti sa vyznačuje popudlivosťou, nepriateľstvom a súperivosťou.

Vysoká miera: Dobrosrdečný, láskavý, znášanlivý, srdečný, skromný, zmierlivý

Nízka miera: Panovačný, útočný, pomstychtivý, bezcitný, despotický, konfliktný

Svedomitosť – podstatou tejto dimenzie je zodpovednosť, motivácia a vytrvalosť. Človek s vysokou mierou tejto dimenzie je snom každého zamestnávateľa – je spoľahlivý, disciplinovaný, náročný na detail a vie skvele plánovať svoju prácu. Poriadkumilovný a starostlivý je aj v osobnom živote. Rád sa tiež vzdeláva a nepotrebuje k tomu vonkajšiu motiváciu. Naopak nedostatok v tejto dimenzii sa prejavuje lenivosťou, nedbalosťou, chaotickosťou a nízkym zaujatím k plneniu cieľov a povinností.

Vysoká miera: Spoľahlivý, pracovitý, presný, poriadkumilovný, zodpovedný, starostlivý

Nízka miera: Bezcieľny, nedbalý, lenivý, nesvedomitý, chaotický, nevytrvalý

Otvorenosť voči skúsenosti – tejto dimenzii môžeme rozumieť ako tendencii k vyhľadávaniu nových skúseností a zážitkov. Človek s vysokou mierou je tolerantný k novému, má bujnú fantáziu a zaujíma sa o umenie. Osobnosť je inteligentná a kultivovaná. Vytvára si nezávislý úsudok a má sklon prinášať originálne nápady. Naopak človek s nízkou mierou tejto dimenzie je konzervatívny a skôr realistický. Nekriticky prijíma tradičné postupy a má sklon žiť podľa dogiem. Tiež emočné reakcie môžu byť utlmené.

Vysoká miera: Zvedavý, originálny, tvorivý, obrazotvorný, inteligentný, kultivovaný

Nízka miera: Konvenčný, pragmatický, realistický, neprispôsobivý, neinteligentný, nevzdelaný

Extraverzia – Ako už názov napovedá, táto dimenzia označuje, nakoľko sme spoločensky aktívni. Človek s vysokou mierou extraverzie vyhľadáva spoločnosť ostatných ľudí. Rád je stredobodom pozornosti a užíva si energiou nabité diskusie. Je dobrý organizátor a svojou výrečnosťou a šarmom dokáže zaujať ostatných. Samota ho môže silno vyviesť z miery. Naopak na protipólu stojí človek, ktorému samota nevadí a môže ju dokonca vyhľadávať. Keď ide do spoločnosti, skôr sa kontaktu stráni. Rád sa rozpráva s menej ľuďmi, ktorých dobre pozná.

Vysoká miera: Spoločenský, aktívny, zhovorčivý, družný, priebojný, smelý

Nízka miera: Uzavretý, málovravný, plachý, nesmelý, samotársky, tichý

Neuroticismus – Táto dimenzia rozlišuje, ako jedinec reaguje na frustrujúce situácie. Na jej póloch sú psychicky labilné a stabilné rysy osobnosti. Vysoká miera neuroticismu sa vyznačuje jednoduchou výbušnosťou. Veľmi rýchlo dochádza k vyčerpaniu psychických síl. Jedinec sa cíti zraniteľný, nervózny a neistý. Často prežíva strach, obavy a smútok. Má tendenciu k plači. Na opačnom póle je osoba vyrovnaná, pokojná a bezstarostná. Dokáže držať svoje emócie na uzde a má zdravý nadhľad.

Vysoká miera: Napätý, nepokojný, labilný, neistý, vznetlivý, popudlivý

Nízka miera: Pokojný, uvoľnený, vyrovnaný, stabilný, sebaistý, nezdolný

Pri všetkých týchto vlastnostiach sa predpokladalo, že sú stabilné a nemožno ich trvalo zmeniť. Až štúdia zroku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.

Veríte, že dokážete trvalo zmeniť svoju osobnosť, alebo ste na tieto úvahy skôr skeptickí? V oboch prípadoch si nenechajte ujsť náš budúci článok, v ktorom popíšeme jednotlivé kroky, ako tejto trvalej zmeny dosiahnuť.

5 stratégií proti každodennému stresu

Vianoce sú už za rohom a niekedy sa môže zdať, že ľudia sa v túto dobu delia na dve skupiny. Kým tá prvá má všetky darčeky vybavené už od októbra, tú druhú chytá panika a hrôza z kupovania darčekov na poslednú chvíľu. Hoci by Vianoce mali byť sviatky pokoja a pohody, zdá sa, že si to stále nedokážeme vziať naozaj k srdcu a nechávame sa opakovane zomlieť decembrovými zhonmi.

Lenže ono to nie je len o Vianociach. Stres na seba nechávame pôsobiť bežne aj v práci alebo doma. Pôsobí na nás cez novinové články alebo debaty s priateľmi. Dokážeme si vôbec predstaviť život bez stresu?

Stres kedysi a dnes

Čo jeden človek považuje za stresujúce, nemusí u druhého vyvolať také silné negatívne pocity. To, čo považujeme za stresujúce, je úplne individuálne a záleží na našej osobnej odolnosti, minulých zážitkoch a interpretácii danej situácie.

V súvislosti so stresujúcou situáciou sa hovorí o reakcii útok alebo útek (anglicky fight or flight). Telesné pocity, ktoré zažívame pri zvýšenom strese (zrýchlené dýchanie, zvýšenie telesnej teploty, zúžené vnímanie) majú evolučný význam. Naše telo sa tak chystá k náročnej akcii – zaútočiť, alebo utiecť. Tento mechanizmus nás chránil po tisícročia, ale v každodenných problémoch dnešnej doby ho nedokážeme plne využiť. Ako príklad možno uviesť stres v zamestnaní alebo zlá finančná situácia. Útoková či úteková reakcia tu nie je nemožná, ale prináša so sebou nevyhnutne ďalšie stresujúce situácie (strata zamestnania, bezdomovectvo, súd za ublíženie na zdraví, atď.).

Existujú však spôsoby, ako mieru nášho stresového nepohodlia účinne znížiť. V tomto článku vám ponúkneme hneď päť stratégií. Na niektoré budete potrebovať papier a ceruzku, iné budú vyžadovať okamžitú pohotovosť a ďalšie budú naopak beh na dlhú trať. Nie je nutné dodržiavať všetkých päť zásad a poradie je tiež na osobnom rozhodnutí.

1. Ovládnite svoje myšlienky

Už samotný spôsob, akým premýšľame o udalostiach nášho každodenného života, môže mať negatívny vplyv na našu duševnú pohodu. Niektoré myšlienky si môžu pomyselne žiť svojím vlastným životom a nielenže svojou zbytočnosťou zahlcujú našu myseľ, ale dokonca nám môžu veľmi uškodiť. Je preto užitočné si uvedomiť, že ide často len o myšlienky, dojmy a domnienky, nie nepopierateľné fakty.

Podrobte teda svoje myšlienky nasledujúcim otázkam:

Existuje nejaký dôkaz, ktorý popiera neochvejnú istotu tejto myšlienky?

Čo by som povedal/a priateľovi, ktorý by mal v podobnej situácii rovnakú myšlienku?

Čo získavam a čo strácam, keď takto premýšľam?

Aké pocity ohľadom tejto situácie budem mať za pol roka?

Existuje nejaký iný spôsob, ako na túto situáciu nazerať?

Pokúste sa svoje myšlienky podrobiť týmto otázkam a pravdepodobne budete prekvapení, ako málo myšlienok obstojí. Označením myšlienky za zbytočnú na vás prestane mať taký vplyv a hladina úzkosti začne klesať.

2. Hľadajte riešenie

Je ťažké snažiť sa vyriešiť problém, keď ste v ňom ponorení príliš hlboko. Jedným zo spôsobov, ako si v ťažkých chvíľach uľaviť od stresu, je praktizovanie týchto troch krokov:

Uvedomte si problém a napíšte si ho na papier.

Spíšte si zoznam možných riešení tohto problému.

Vyberte riešenie, ktoré sa vám v danej chvíli javí ako najlepšie a realizujte ho.

Ak výsledok nebude uspokojivý, zvoľte iné riešenie zo zoznamu.

3. Obmedzte čas venovaný obavám

So stresom sa silne viažu pocity znepokojenia, starostí a obáv. Často potom myseľ nie je schopná vypnúť a upokojiť sa. Trápenie sa môže stať každodennou súčasťou uvažovania o realite okolo vás. Preto ďalším spôsobom, ako znížiť intenzitu úzkosti, je zredukovanie času, ktorý vtieravým myšlienkam venujete.

Ako na to? Určite si krátky časový úsek, ktorý venujete svojim obavám. Môže to byť napríklad 10 minút denne niekedy v popoludňajších hodinách. Ak si na nejakú starosť spomeniete kedykoľvek inokedy počas dňa, zapíšte si ju a venujte sa jej až v 10 minútach určených pre starosti. Vďaka tomuto zvyku nielen znížite hladinu stresu počas celého dňa, ale tiež si dokážete, že kedysi vtieravé myšlienky dokážete mať teraz pod kontrolou.

4. Odpočívajte a dýchajte

Nájsť si čas pre odpočinok je veľmi dôležité. Môžeme sa venovať napríklad svojim koníčkom, čítať knižku alebo si urobiť sólo prechádzku do lesa. Ide skrátka o akúkoľvek aktivitu, ktorá vám robí radosť. Bez občasného zastavenia a uvoľnenia nás aj bežné udalosti ľahko vyčerpajú a všeličo nám môže spôsobovať úzkosť.

Dobrý spôsob, ako upokojiť svoje telo a znížiť úzkosť, je ovládanie vlastného dychu – jeho rytmu a intenzity. Jeden z typických príznakov úzkosti je totiž zmena dychu, ktorý sa stáva zrýchleným a plytkým. Ak si vo stresovej situácii uvedomíte túto zmenu, zamerajte sa na spomalenie a prehĺbenie dychu. Výsledok pocítite takmer okamžite. Výhodou tejto techniky je, že ju môžete praktizovať takmer kedykoľvek a kdekoľvek a nepotrebujete k tomu žiadny nástroj. Veľakrát si okolie ani nevšimne, že s dychom zrovna pracujete. Dychových techník existuje celý rad, o jednej z nich sme písali tu.

5. Spoznajte sami seba a zdieľajte

Pre zvládanie úzkosti je nesmierne dôležité, aby ste sa dokázali vyznať sami v sebe. Kam v živote smerujete, čo chcete dosiahnuť a čo vás robí šťastnými. Dôležité a často opomínané je prijatie seba takých, akí ste. Nestresovať sa z toho, čoho ste mohli dosiahnuť alebo kto z vás mohol byť.

Podporné je, keď svoje vnútorné procesy zdieľate s niekým blízkym, komu dôverujete. Pocit izolovanosti určite nie je to správne rozpoloženie pre duševnú pohodu. Preto sa skúste zverovať. Možno budete spočiatku cítiť ostych, ale pravdepodobne čoskoro zistíte, že aj ľudia okolo vás prechádzajú neľahkými chvíľami. A práve zdieľanie môže významne uľahčiť vašej úzkosti.

Záverom

Vyššie spomínaných päť stratégií vám pomôže lepšie zvládať mieru svojej úzkosti. Nezabúdajte však, že zmena nenastane zo dňa na deň. Možno prídu aj nepríjemné chvíle. Ide o dlhodobý proces, do ktorého je potrebné venovať veľa energie. Ale ako sa hovorí – najdôležitejšie je urobiť prvý krok. A nevzdať to.

Zdroj:

Kathryn Sandford: Anxiety Coping Mechanisms That Work When You’re Stressed to the Max
https://www.lifehack.org/812967/anxiety-coping-mechanisms

Rozhovor o tréningu kognitívnych funkcií: motivácia je najdôležitejšia

Tréning nášho tela je úplne prirodzená vec, ktorá nám pomáha udržať si kondíciu a cítiť sa dobre. Rovnako tak ale nesmieme zabúdať na to, že aj náš mozog ocení určitý typ tréningu. Mozog disponuje skvelými schopnosťami ako je pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť alebo priestorová orientácia, ktoré nazývame kognitívne funkcie. Práve okolo všetkých týchto funkcií sa točí každý moment nášho života. Trénovanie kognitívnych funkcií je skvelá vec ako prevencia a pomáha udržiavať mozog v strehu. Vedľa toho ľudia, ktorí v minulosti mali úraz mozgu, potrebujú začať kognitívne funkcie trénovať čo najskôr a veľmi intenzívne. Jedine tak môže mozog zvýšiť svoje šance na účinnú rehabilitáciu. Tento fakt si uvedomili profesori na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, a tak vznikol projekt Treko, ktorý sa zameral práve na tréning kognitívnych funkcií po akomkoľvek úrazu mozgu. Tento počin so sebou priniesol mnohé pozitíva, a to nielen ako tréning pre klientov, ale aj ako skvelú prax pre študentov psychológie.

Každý študent, ktorý sa chce stať kognitívnym trénerom, musí prejsť trojmesačným školením. Najprv začína v skupinke pod vedením koordinátorky projektu, postupom času začne trénovať s klientmi samostatne. Priebeh kognitívneho tréningu je zameraný individuálne podľa konkrétnych potrieb klienta. Preto na prvej schôdzke vykoná študent s novoprijatým klientom testovanie, ktoré prezradí stav jednotlivých kognitívnych funkcií. Na základe testovania potom študent zostavuje plán úloh zameraných na špecifické oblasti (pamäť, pozornosť, plánovanie atď.), a tak zvyšuje šancu na ich zlepšenie. Progres ale nie je otázkou niekoľkých týždňov tréningu, ale ide o dlhodobý proces. Klient dochádza na individuálne alebo skupinové tréningy v závislosti na tom, ako veľmi samostatne dokáže pracovať. Počas hospitalizácie študenti dochádzajú aj do nemocnice, pretože je dôležité začať s trénovaním čo najskôr. Pripravili sme pre vás rozhovor s koordinátorkou projektu kognitívnych tréningov, Mgr. Martinou Dörrerovou, ktorá nám o ňom prezradila viac.

Na začiatku by som sa Vás rada spýtala na základné informácie, a to kedy projekt kognitívnych tréningov vznikol, kto ho zastupuje a ako dlho vlastne prebieha?

Projekt kognitívnych tréningov prebieha na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (PSU) minimálne 10 rokov. Myšlienkou bolo ponúknutie kognitívneho tréningu pacientom aj po koncu hospitalizácie, tzn. ambulantne. Postupne sa zrodila spolupráca s Fakultnou Nemocnicou Bohunice (FN Bohunice). Zo začiatku to vyzeralo tak, že lekári z rôznych oddelení (napr. oddelenie Karim a niektoré neurologické) informovali psychológov o tom, pre ktorých konkrétnych pacientov je vhodné pokračovať v tréningu aj po koncu hospitalizácie. Potom prišla úloha Psychologického ústavu, ktorý dal dokopy tím trénerov zo študentov. Spočiatku sa jednalo naozaj len o niekoľko málo študentov. Snahou bolo vytvárať skupinky o asi troch klientoch. Postupom času sa podarilo spoluprácu s FN Bohunice prehĺbiť. Vždy záleží na lekárovi, ktorý daného klienta odporučí. Vďaka tomu sa k nám dostávajú napríklad aj klienti s diagnózou hemofílie, ktorí zdanlivo kognitívny tréning nepotrebujú, pretože sa nejedná o postihnutie mozgu. U takýchto klientov sa ale jedná skôr o prevenciu, aby vedeli, že existuje kognitívny tréning a že sa na nás možno v prípade potreby obrátiť.

Ako dlho si myslíte, že je potrebné trénovať, aby vznikla šanca na čo len i malé zlepšenie?

Zo skúsenosti viem, že najviac záleží na motivácii klienta a na tom, o aké postihnutie mozgu sa jedná. Dá sa ale povedať, že prvé merateľné zlepšenie môžeme v testoch vidieť po pol až jednom roku. Kognitívny tréning je metóda pomalá, avšak na druhú stranu pre klientov dostupná.

Koľkokrát týždenne je ideálne, aby klient trénoval?

Ideálna frekvencia sedení s trénerom je raz týždenne. Je však dôležité, aby klient trénoval tiež doma. Preto sa projekt Treko snaží, aby klienti trénovali so študentmi raz týždenne a potom šesťkrát týždenne doma. Snažíme sa klientov viesť k čo najväčšej samostatnosti. Aby si uvedomovali, že oni sami urobia tú najväčšiu prácu.

Akí klienti na tréningy najčastejšie prichádzajú?

Nedá sa povedať, že by sme mali nejakú najčastejšiu diagnózu. Ani sa nedá povedať, že by k nám dochádzali skôr mladší alebo starší klienti. Je to naozaj namiešané. Aktuálne vekové rozmedzie je od 16 do 82 rokov. A naozaj je to rovnomerne zastúpené. Čo sa týka diagnóz, tak možno o trochu viac ľudí je po autonehodách, tzn. kraniotrauma, ale aj klienti po mozgovej príhode atď. Pribúda tiež klientov s degeneratívnym ochorením mozgu, tzn. Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Dochádzajú k nám aj klienti s psychiatrickou diagnózou, napr. so schizofréniou alebo s depresívnym syndrómom. Títo klienti väčšinou využívajú skupinový tréning.

Aký klient má pri kognitívnom tréningu šancu na najväčšie možné zlepšenie?

Mladší klient, ktorý sa k nám dostane veľmi skoro po poškodení mozgu, má väčšiu šancu na zlepšenie.

Kto sa do tohto projektu môže zapojiť v úlohe trénera?

Všetci študenti z PsÚ alebo i ďalší študenti psychológie. Môžu sa zapojiť aj po dokončení štúdia.

Akým spôsobom sa klient môže dostať k trénovaniu so študentom?

Tým, že projekt beží niekoľko rokov, sa k nám klienti dostávajú rôznymi cestami. Čo je dobre, pretože si o tejto možnosti medzi sebou povedia. Klienti k nám neprichádzajú len z FN Bohunice, ale aj z Fakultnej nemocnice u sv. Anny alebo aj zo združenia „Práh“. Dokonca sa ku nám dostali aj klienti, o ktorých nevieme, akou cestou sa o nás dozvedeli. Ale jednoducho o nás vedia

Koľko študentov sa aktívne zapája do kognitívneho tréningu s klientmi?

Približne 10.

Stretla ste sa niekedy s pacientom, ktorý Vás prekvapil svojím rýchlym pokrokom?

Stretla som sa s klientom, ktorý ma prekvapil tým, že aj napriek veľkému poškodeniu mozgu dokázal veľmi rýchlo "vymazávať" svoj kognitívny deficit. Z mojej skúsenosti naozaj najviac záleží na motivácii klienta. Keď on chce, tak ide všetko relatívne rýchlo. Stretla som sa aj so slečnou, ktorá ma prekvapila svojím pokrokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že to nebolo tak úplne vďaka tréningu, ale vďaka zmene liekov. Medikácia, ktorá bola pre ňu prospešnejšia (mala menej negatívnych účinkov) dovolila mozgu, aby naozaj fungoval tak, ako najlepšie dokázal. Niekedy účinky liekov trochu zablokujú kognitívne schopnosti. Vďaka výmene liekov sa potom táto slečna dostala z podpriemerných výsledkov v teste k výsledkom priemerných hodnôt.

***

Ďakujem pani magisterke za rozhovor. V prípade akýchkoľvek otázok je možné kontaktovať projekt Treko na nasledujúcom e-mailu: kognitivnitrenink@centrum.cz. Webové stránky sú momentálne v prípravnej fáze.

Trénovanie mozgu neprináša výsledky zo dňa na deň. Pokiaľ ale v tréningu vytrváme, dáme svojmu mozgu príležitosť neustále si precvičovať svoje funkcie, ktoré vo svojom živote potrebujeme viac, než si v skutočnosti uvedomujeme.

Teória motivácie podľa Maslowa

Americký humanistický psychológ Abraham Harold Maslow sa do pamäte povojnových generácií dostal vďaka svojej teórii hierarchie potrieb (1943), ktoré nás motivujú k celému nášmu správaniu a konaniu. Maslow veril, že každý človek má predpoklady na to, aby dosiahol životného naplnenia, iba k tomu musí prekonať niekoľko prekážok v podobe naplnenia nižších potrieb. Oproti vtedajšiemu trendu, kedy sa psychologické teórie zaoberali skôr tým "zlým" v nás, to bola zaujímavá zmena a teórie nemohla zostať bez povšimnutia.

Maslow rozdelil potreby do pomyselnej pyramídy podľa toho, s akou intenzitou na nás potreby naliehajú. V nižších poschodiach sa nachádzajú potreby, ktoré sú dôležité pre naše individuálne aj spoločenské prežitie. Vyššie poschodia nie sú potrebné pre prežitie, ale prispievajú k dlhodobej spokojnosti a rozvíjajú náš osobnostný potenciál. Ústredným princípom tejto teórie je rast do vyšších sfér pomyselnej pyramídy iba za predpokladu uspokojenia nižších potrieb.

A o ktoré potreby vlastne ide? V stručnosti sa s nimi zoznámime:

Fyziologické potreby - jde o vôbec najzákladnejšie potreby, vďaka ktorých je človek nažive. Ide o potreby, ktoré zaisťujú udržanie rovnovážneho stavu nášho organizmu (tzv. homeostáza). Spadá sem potreba na jedenie, dýchanie, pohyb, spánok, rozmnožovanie, vylučovanie, alebo napríklad potreba zmyslovej stimulácie a odstraňovanie bolesti. Ak začne byť niektorá z potrieb neuspokojená, telo si veľmi rýchlo vyžiada našu pozornosť a úporne sa hlási o naplnenie danej potreby.

Bezpečie a istota - ďalšou silnou potrebou je vyhýbanie sa nebezpečenstvu, neznámym a ohrozujúcim podnetom. Naplnením tejto potreby je vyhľadanie istoty, spoľahlivosti a stability. Viditeľné je napĺňanie tejto potreby vo chvíli, keď zabezpečujeme svoje obydlie alebo uzatvárame poistky. Istotu vyhľadávame v otázkach svojho zdravia, zamestnania alebo rodiny.

Spolupatričnosť a láska - potreba, vďaka ktorej udržiavame príbuzenské, partnerské a priateľské vzťahy. Túžba po intimite, potreba niekam patriť, milovať a byť milovaný. Tu spadá tiež život v komunite ľudí, s ktorými nie sme len pre pocit istoty, ale práve pre pocit spolupatričnosti. Táto prostredná potreba chráni človeka pred samotou, depresiami a úzkosťou.

Uznanie a sebaúcta - táto potreba vychádza z túžby človeka byť uznaný okolím aj sám sebou. Mohlo by sa zdať, že uznávať sám seba je jednoduché, ale dosiahnuť ozajstnej sebaúcty môže byť dlhý životný proces. Práve preto sa táto potreba nachádza až takmer na vrchole pyramídy. Nie každému sa podarí túto potrebu naplniť.

Sebarealizácia - potreba rozvinúť svoj potenciál, svoje schopnosti a talent. Potreba osobnostného rastu, túžba po poznaní a estetických zážitkoch. Na najvyššom vrchole si Maslow predstavoval ešte potrebu prekročení seba čiže duchovný potrebu. Maslow definuje sebarealizované osoby ako tvorivé, spontánne, bez predsudkov, etické a nezávislé na vonkajších autoritách. Nie každý má predpoklady obstáť v potrebách sebarealizačného charakteru. Ak áno, prichádza napĺňanie týchto potrieb zvyčajne až po období stredného veku. Podľa Maslowa sa podarí uspokojiť svoje potreby rastu iba u 1 % ľudí.

Päticu potrieb rozdelil Maslow ešte na dve skupiny – na potreby nedostatkové a potreby rastové. Do nedostatkových patrí 1. až 4. skupina potrieb a dali by sa zhrnúť ako tie, vďaka ktorým si uchovávame fyzickú a psychickú pohodu. Do rastových potrieb patrí 5. skupina -sebarealizácia, tj. rozvoj potenciálu, túžba po poznaní, duchovnu a estetike. Rastové sa nazývajú preto, že nám dávajú možnosť presiahnuť sami seba.

To, akým spôsobom zaobchádzame s uvedomovaním a uspokojovaním svojich potrieb, je značné závislé na kultúre, v ktorej sa nachádzame. Tá môže niektoré potreby uprednostňovať a iné opomínať (napríklad konzumizmus -1- na úkor duchovna -5-).

Kritika teórie

Maslowova teória hierarchických potrieb býva niekedy spochybňovaná príkladmi, kedy je jedinec napriek svojim neuspokojenými fyziologickým potrebám schopný dosiahnuť pozoruhodných počinov. Ako príklad možno uviesť židovských hudobníkov v koncentračných táboroch, ktorí počas svojho strastiplného pobytu vytvorili nádherné orchestrálne diela a mali možnosť ich spolu s ostatnými väzňami realizovať priamo v táboroch. Podľa kritikov k týmto počinom z oblasti rastových potrieb dochádzalo bez naplnenia akejkoľvek potreby z radov nedostatkových. Čo značne borí hierarchickú teóriu. Našťastie aj pre tento príklad existuje vysvetlenie. Preto, aby človek mohol sebarealizačne tvoriť, nie je natoľko potrebná psychická a fyzická pohoda v daný moment, ale fakt, že si uspokojením základných nedostatkových potrieb jedinec prešiel v priebehu svojho života. Ak teda niekto prežije pokojné detstvo, nechýba mu základné zabezpečenie, láska rodičov a úcta okolia (poťažmo sebaúcta), získa potom predpoklady k úspešnému uspokojovaniu rastových potrieb. Môže potom nastať situácia, ktorá všetko dobré prevráti v katastrofu, ale nájdu sa (a našli sa) jedinci, ktorí rastú na úkor týmto udalostiam.