Články

Predbehnite Alzheimera II.: Prevencia a myseľ

19. septembra 2018

Dobrý spánok, kvalitná strava, zdravé srdce a aeróbne cvičenie niekoľkokrát týždenne. V prvom diele o prevencii Alzheimerovy choroby sme si tieto hlavné oblasti opísali ako opatrenia založené na udržiavanie telesnej kondície. Okrem toho sme tiež stručne osvetlili, že príčinou rozvoja Alzheimerovy demencie je nadmerné množstvo amyloidu beta v mozgu – peptidu, ktorý sa zhlukuje do plakov a spôsobuje v podstate odumieranie synapsií. Vedci a lekári sa dnes zameriavajú predovšetkým na prevenciu a snažia sa predísť momentu, keď množstvo amyloidu beta stúpne nad únosnú mieru.

Ako správne tušíte, existujú aj ďalšie metódy prevencie tejto choroby, ktorá zostáva najčastejšou príčinou demencie vôbec. Tie najdôležitejšie preventívne kroky súvisia s kondíciou vášho mozgu a vašej mysle.

Trénujte svoj mozog – rozvíjajte neuroplasticitu a kognitívne rezervy

Aj keby sa vám nepodarilo odvrátiť nahromadenie amyloidu beta nad kritickú mieru dobrým spánkom a zdravým životným štýlom, je tu ďalšia významná oblasť. Dokonca ani vtedy, keď sa váš mozog dostal za „bod zlomu“ čo sa týka fyzickej patológie a nazbieral kritické množstvo plaku, sa u vás symptómy choroby nemusia reálne prejaviť. Neurologička Lisa Genova pripomína, že prežívanie symptómov Alzheimerovy choroby je zapríčinené stratou synapsií v mozgu. Priemerný mozog má cez 100 biliónov synapsií a neustále nejaké stráca, zatiaľ čo stále získava nové. Táto schopnosť sa nazýva neuroplasticita, čiže plasticita mozgu. Zakaždým, keď sa niečo nové naučíme, vytvárame zároveň nové neurónové spojenia – synapsie – a posilňujeme tie už existujúce. Okrem učenia sa novým veciam je vhodný tiež kognitívny tréning, ktorý stimuluje práve plasticitu mozgu a napomáha udržať kognitívne funkcie v kondícii v rámci prevencie, ale aj počas podpornej liečby pacientov s demenciou.

Neuroplastické mníšky alebo Čo našu myseľ udrží skutočne fit

V slávnom výskumu zvanom „The Nun Study“ sa podarilo tímu Davida Snowdona poukázať na neuveriteľnú schopnosť nášho mozgu Alzheimerovej chorobe odolať. Vedci v tejto štúdii skúmali 678 mníšok dlhšie ako dvadsať rokov. Všetky mníšky boli na začiatku výskumu staršie ako 75 rokov a výskumníci pravidelne kontrolovali ich fyzickú kondíciu aj kognitívny výkon. Ak niektorá účastníčka zomrela, bol jej mozog podrobený pitve.

A niektoré mozgy vedcov ohromili. Hoci boli zahltené plakom a vykazovali atrofiu mozgového tkaniva – boli teda typickými scvrknutými mozgami pacientov s Alzheimerovou chorobou – ich majiteľky nemali podľa všetkých evidencií po celý život žiadne príznaky tejto choroby. Ako to?

Vysvetlením bola ich vysoká kognitívna rezerva. To znamená, že v mozgu týchto žien bolo oveľa väčšie množstvo funkčných synapsií, než ako je bežné. Ľudia, ktorí majú za sebou viac rokov formálneho vzdelávania, sú vysoko gramotní a zapájajú sa do aktivít stimulujúcich ich myseľ na pravidelnej báze, majú väčšie kognitívne rezervy a veľa neurónových spojení. Čo to znamená? Že aj keď majú Alzheimerovu chorobu, ktorá ich mozgu časť synapsií uberá, stále majú k dispozícii množstvo záložných spojení, ktoré u nich tento neurónový úbytok vyrovnávajú.

Vybudujte si odolný mozog, učte sa a zažívajte nové veci

Odolnosť proti prejavom Alzheimerovy choroby teda môžeme systematicky budovať rozvíjaním nových neurociest v našom mozgu. To sa deje, keď sa učíme nové veci a pravidelne cvičíme svoje kognitívne funkcie. V ideálnom prípade by tieto nové veci mali byť maximálne bohaté na význam. Zapojte zrak i sluch, prepájajte ich s tým, čo už poznáte, vytvárajte nové asociácie a spájajte ich na emocionálnej úrovni. Pamätajte, že nejde o to vybavovať si znovu informácie, ktoré ste sa naučili už skôr. To je ako jazdiť po starých cestách, ktoré už existujú, v oblastiach, ktoré už poznáte. To, čo naozaj chcete, je stavať stále nové, doposiaľ nepoznané neurónové cesty. Zostaňte tiež spoločensky aktívni, stretávajte nových ľudí a udržujte kontakt s blízkymi – spoločenské záväzky stimulujú kognitívne rezervy a udržujú vás fit.

Buďte spoločensky aktívni – udržujte svoje dlhodobé kontakty a vytvárajte nové

Neoceniteľný význam dobrej spoločnosti iste poznáte. Rodina, priatelia a známi však neprinášajú len dobrý pocit. Sú doslova hybnou silou pre váš mozog a udržujú vašu myseľ v pohotovosti. To platí najmä, ak s druhými ľuďmi zdieľate kognitívnu alebo intelektuálnu činnosť – čo treba učiť sa nový jazyk v skupine jazykovej školy namiesto doma s príručkou pre samoukov?

Okrem stimulácie kognitívnej rezervy prináša kontakt s druhými tiež vyššiu ochranu proti pocitom osamelosti a depresie, ktoré patria medzi faktory zvyšujúce riziko rozvoja demencie. Výskumy ukazujú, že sociálna izolácia sa môže podieľať nielen na zvýšenom riziku depresie, ale tiež srdcových ochorení, a prispieva k celkovo nižšej kognitívnej aktivite – čo len urýchli prípadný úpadok kognitívnych funkcií a vašej nálady. Izolácii sa tak vyhnite a radšej si vyjdite do spoločnosti. Podľa vedcov nakoniec nie je až tak významné, ako ste so svojou sociálnou sieťou spokojní – hlavné je, že ste v nej aktívni.

Vybudovať mozog odolný Alzheimerovi podľa Lisy Genovy znamená „naučiť sa Taliansky, spoznávať nových priateľov, čítať knihu, alebo počúvať skvelú TED prednášku“. A čo keď sa oproti všetkému úsiliu v pokročilom veku Alzheimerova choroba rozvinie? Neprestávajte žiť, užite si každý deň, máte stále veľa času. Nestratíte svoju emocionálnu pamäť, takže si stále budete užívať veci ako sú radosť a láska. Možno nebudete vedieť, čo vám človek v miestnosti povedal pred 5 minútami, ale budete vedieť, aký vo vás vyvolal pocit. A konečne, človek je ďaleko viac než len to, na čo si vie spomenúť.

Zdroje:

  prečítané 1190×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Blažejovská
Absolventka psychologie na FSS MU v Brně, kde studovala také Psychoterapeutická studia. Výzkumně se zaměřuje na mindfulness a souvislosti tréninku mysli se vztahy v soukromé i pracovní oblasti. Zkušenosti získala mimo jiné v IBM ve sférách vzdělávání zaměstnanců či komunikace. V projektu SPOLU se věnovala desítky hodin práci se skupinami psychiatrických pacientů. Věří, že psychologie lidem pomáhá vzít své prožívání do vlastních rukou, být spokojenější a svobodnější. Zajímá se o psychoterapii, pozitivní psychologii, trénink mysli, ADHD, kreativitu nebo leadership.

Podobné články

Predbehnite Alzheimera I.: Prevencia a telo

Väčšina ľudí sa chce dožiť vysokého veku a zároveň si udržať sviežu myseľ ako za mlada. Toto želanie sa ale nesplní každému. Neurologička Lisa Genova predstavila myšlienkový experiment, ktorý objasňuje realitu súčasného starnutia:

„Predstavte si, že je nám všetkým teraz 85 rokov. Teraz sa každý pozrite na dvoch ľudí v sále. Jeden z vás troch má pravdepodobne Alzheimerovu chorobu. Dúfate, že to nie ste práve vy? OK, potom ste opatrovateľom človeka s Alzheimerovou chorobou.“

Výskumu „Alzheimera“ sa venujú vedci už dlho, úspešnú liečbu však nikto zatiaľ neobjavil a táto choroba teraz postihuje viac ako sedem miliónov obyvateľov Európy.

Čo s tým? Nezúfajte a zamerajte sa na preventívne opatrenia. Ako obvykle, najlepšie je s prevenciou začať hneď.

V tomto článku si povieme, o čom táto choroba je a ako vzniká. Podelíme sa s vami aj o prvú časť tipov pre zdravý životný štýl, ktoré vám môžu pomôcť stať sa voči tomuto ochoreniu odolnejšími.

Čo vieme o Alzheimerovi? Problémom sú plaky bielkoviny v mozgu

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a spočíva v narušení mozgu, ktoré vedie k zhoršovaniu kognitívnych funkcií, napr. myslenia, úsudku, pamäte. Ako to funguje?

Náš mozog sa skladá z neurónov, ktoré medzi sebou komunikujú prostredníctvom synapsií. Tie si navzájom odovzdávajú informácie prostredníctvom neurotransmiterov. Táto výmena je nevyhnutná pre šírenie signálov mozgom a zaisťuje myslenie, vnímanie, ukladanie myšlienok. Synapsie uvoľňujú tiež malé množstvo peptidu zvaného amyloid beta, ktorý je zvyčajne odplavený počas nasledujúceho metabolického procesu. Problém vzniká, keď sa peptid nepodarí odplaviť a amyloid beta sa začne hromadiť, zhlukuje sa do plakov a postupne zahlcuje mozog. Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že toto hromadenie plakov je základom Alzheimerovej demencie. V rovnakom momente totiž dochádza k úbytku samotných synapsií a rozpadu neurónových buniek zvnútra.

Plaky sa hromadia už v strednom veku, „bod zlomu“ prichádza oveľa neskôr

Začiatok rozvoja Alzheimerovy demencie neprichádza až v dôchodkovom veku. Plaky amyloidu beta sa nachádzajú v mozgu človeka, ktorého choroba postihne, už okolo 40. roku veku. Neznamená to, že demencia sa prejaví tak skoro. Hoci plak je v mozgu prítomný, človek nepozoruje žiadne príznaky a žije ďalších 15 až 20 rokov bez pocitu, že sa s jeho mysľou niečo deje. A to až do chvíle tzv. „bodu zlomu“, kedy sa množstvo nahromadeného plaku zväčší do kritickej miery a mozog sa začne správať inak. Vtedy sa príznaky choroby začnú prejavovať vo forme klinických symptómov. Po tomto zvratu nastáva kvalitatívna zmena v ťažkostiach s pamäťou, jazykom a kognitívnymi funkciami.

Asi všetci z nás niekedy zažívajú obyčajné výpadky pamäti: „Ako on sa len volal ...?“, „Kam som to dala kľúče...?“ V prípade Alzheimerovy demencie prichádzajú výpadky iné. Zatiaľ čo predtým ste si na meno suseda spomenuli za hodinu a kľúče ste našli vo vrecku bundy, po „bodu zlomu“ kľúče nájdete v chladničke alebo v akváriu s rybičkami. Alebo ich síce nájdete vo vrecku, ale hovoríte si „Na čo toto slúži...?“ Rozdiel teda nie je len v množstve, ale aj v kvalite týchto ťažkostí. Závažnejšie zmeny nastávajú vo vyššom veku po tom, čo sa plaky amyloidu beta hromadia už dlhé roky. Ak sa vám vek 40 rokov zdá skoro, potom vedzte, že prevencia by mala začať ešte skôr.

Prevencia začína najlepšie včera

Vedci, ktorí sa snažia vynájsť liek na Alzheimerovu chorobu, vsádzajú na preventívne riešenia. Výsledný preparát má podľa nich zabrániť amyloidu beta, aby narástol do príliš veľkých rozmerov. Pacienti si preto budú musieť takýto liek vziať skôr, ako k „bodu zlomu“ dôjde – ešte pred tým, ako sa u nich príznaky choroby prejavia. Takáto liečba je zatiaľ hudbou budúcnosti, na rovnakom princípe však funguje prevencia v každodennom živote.

Dnes vieme, že spôsob, akým žijeme svoje životy, môže ovplyvniť to, či k „bodu zlomu“ vôbec dôjde. Genetické faktory majú vplyv na pravdepodobnosť vzniku ochorenia, avšak v hre sú aj ďalšie faktory. Aj ak máte kombináciu génov, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovy choroby, môžete prežiť celý život a nikdy túto chorobu nerozvinúť. Lisa Genova preto zdôrazňuje, že u väčšiny ľudí nie je DNA samo o sebe určujúcim faktorom toho, či sa Alzheimer prejaví.

Čo by ste nemali podceniť, ak chcete predbehnúť Alzheimera? V tomto článku si povieme, ako môžete Alzheimerovy chorobe predchádzať prostredníctvom starostlivosti o svoje telo. V nasledujúcom druhom diele vám potom vysvetlíme, ako si môžete vybudovať odolnejší mozog prostredníctvom trénovania svojej mysle.

1. Spite poriadne

Spánok je dôležitý, pretože vo fáze hlbokého spánku s pomalými EEG vlnami (časť NREM spánku – keď sa vám práve nezdajú sny) dochádza k mozgovej očiste. Gliové bunky prelievajú mozog cerebrálnou spinálnou tekutinou a tým ho očisťujú od metabolického odpadu, ktorý sa akumuluje v synapsiách počas dňa, a to vrátane amyloidu beta. Hlboký spánok tak plní nezastupiteľnú úlohu vnútornej očisty mozgu. Odkladáte spánok často do neskorých nočných hodín? Pozor. Mnoho vedcov verí, že chabá spánková hygiena je prediktorom vzniku Alzheimerovy choroby. Jediná noc spánkovej deprivácie vedie k navýšeniu množstva amyloidu beta, prítomnosť nahromadeného amyloidu potom preukázateľne narušuje spánok, čo potom vedie k jeho ďalšiemu hromadeniu... Tomuto cyklu sa určite chcete vyhnúť.

2. Jedzte zdravo a udržujte svoje srdce fit

Vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, fajčenie, vysoký cholesterol – celá táto skupina reprezentuje faktory zvyšujúce riziko ochorenia Alzheimerovou chorobou. 80 % ľudí s týmto ochorením podľa istej štúdie vykazovalo tiež prítomnosť kardiovaskulárneho ochorenia. Čo s tým? Odporúčaním pre praktický život je v tejto oblasti zdravá strava ohľaduplná ku kondícii srdca, napr. slávna stredomorská diéta, a životný štýl plný pohybu. Konečne máte pádny dôvod začať žiť ako Francúzi. Cigarety si ale radšej odpustite – okrem zlého vplyvu na kardiovaskulárny systém obsahujú aj neurotoxické látky, ktoré škodia priamo vášmu mozgu.

3. Cvičte pravidelne, zamerajte sa na aeróbne aktivity

Aeróbne cvičenie sa preukázalo v mnohých štúdiách ako účinný nástroj pre znižovanie množstva amyloidu beta. A čo viac, cvičenie má okamžitý pozitívny dopad na váš mozog. Podľa neurologičky Wendy Suzuki zvyšuje cvičenie množstvo neurotransmiterov ako sú dopamín, serotonín a noradrenalín, čo vám zdvihne náladu, a posilní vašu pozornosť a reakčný čas. Dlhodobé cvičenie pomáha produkovať nové mozgové bunky v prefrontálnom kortexe a v hipokampe a doslova vám zväčšuje mozog, čo vám tiež zlepší dlhodobú pamäť. Okrem týchto „bonusov“ však cvičenie predovšetkým funguje ako dlhodobá ochrana vášho mozgu, pretože práve prefrontálny kortex a hipokampus sú najviac náchylné k negatívnemu vplyvu demencie. Čo to znamená? Správne cvičenie vám samo o sebe Alzheimera nevylieči, ale pomôže vám v dlhodobom, preventívnym budovaní väčšieho a silnejšieho mozgu, ktorý bude schopný nástupu demencie lepšie a dlhšie odolať.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/lisa_genova_what_you_can_do_to_prevent_alzheimer_s

https://www.ted.com/talks/wendy_suzuki_the_brain_changing_benefits_of_exercise

http://www.pnas.org/content/early/2018/03/29/1721694115

https://academic.oup.com/gerontologist/article/37/2/150/616995

https://www.alzheimers.net/1-09-17-what-nuns-are-teaching-us-about-alzheimers/

https://www.nih.gov/news-events/nih-research-matters/how-sleep-clears-brain

http://www.jamda.com/article/S1525-8610%2815%2900435-1/abstract

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28092015

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)31363-6/fulltext?elsca1=etoc&code=lancet-site

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S156816371500046X?via%3Dihub

Mentem? A čo to vlastne je?

Napíšte si do Google prekladača slovo "myseľ", nechajte si ho preložiť do latinčiny a pokúste sa rozklinkať ponúknutý výraz mens. Sami uvidíte, že medzi ďalšími variantmi preklade vám Google ponúkne slovo "Mentem". Odtiaľ názov celého projektu.

A prečo je v našom názve zrovna slovo myseľ? Pretože hlavným cieľom Mentemu je tréning mysle - súbor rozumu, vnímania, vôle, pamäte, predstavivosti a cítenia (ako ľudskú myseľ opisuje stará dobrá Wikipédia).

Zábavné hry na každý deň

Poďme sa od nie úplne záživnej teórie presunúť k praxi. Na Menteme nájdete cez 25 zábavných hier, na ktorých vývoji spolupracovali odborníci z oblasti informačných technológií, pedagogiky alebo psychológie. Hranie týchto hier má pritom pozitívny vplyv na výkon vášho mozgu, respektíve jeho kognitívnych funkcií. Jedna hra zameraná na pamäť, jedna na predstavivosť a tretia zasa na priestorovú orientáciu. Keď ich budete hrať všetky, postupne svoj mozog vybudíte k lepším výkonom.

Na Slovensku zatiaľ neznáme

Zatiaľ čo za našimi hranicami je tréning mozgu vcelku bežný, na Slovensku sa o ňom prakticky nehovorí. Súdiac podľa vyťaženosti v posilňovni a fitness centier slovenský národ začal viac športovať a cvičiť, ale zabúda na to, že ľudské telo netvorí len fyzická konštrukcia. Aj naša myseľ potrebuje pravidelný tréning. Či už kvôli kvalite osobného či pracovného života, osobnej pohode alebo vlastného sebavedomia. Svoj dôvod si každý nájde sám.

Pridajte sa k vyvoleným

Mentem je tu pre každého - a navyše zadarmo. Prvých 7 dní po registrácii môžete trénovať až do aleluja úplne zadarmo. Vyskúšate si všetky hry, pochopíte zmysel denných tréningových plánov a dosť možno aj prídete na to, že trénovanie naozaj má zmysel.

Tak ako pravidelná drina v posilňovni nesie ovocie v podobe vypracovanej postavy, tak pravidelný tréning na Menteme nesie ovocie v podobe lepšej kvality života alebo vyššieho sebavedomia.

Nezabúdajte, že pravá krása sa skrýva vo vnútri

Vitajte a užívajte si!

Tréning tela, tréning mysle

" Mať dobrú myseľ nestačí. Hlavné je používať ju.

"

– Marcus Tullius Cicero

" Myseľ je trochu ako záhrada. Keď jej nedodávame výživu a nekultivujeme ju, zarastie burinou. "

– neznámy autor

Dnešná doba má jeden typický rys: sme spoločnosťou vedení ku konzumnému životu. K vonkajšej forme, k majetku, vonkajšie kráse a vonkajšiemu bohatstvu. Keď si položíme otázku, ako vyzerá spokojný človek, väčšinou nás napadne ten, kto má krásny účes, dokonalý make-up, kvalitné, najlepšie značkové oblečenie, a v neposlednom rade krásne telo. Dnes a denne míňame veľa peňazí za krásne veci a veci, ktoré nás samy krásnymi urobia. Drahé (a krásne) autá, krásne domy, kvalitné prípravky, ktoré nás skrášlia, krémy, dekoratívna kozmetika, parfumy, oblečenie, topánky, zubné pasty, kozmetické zákroky a operácie. Chodíme do fitness centier, solárnych štúdií, apod.

Krása samozrejme nie je nič zlé, je príjemné pozerať sa na krásne veci, krásnymi vecami sa obklopovať a sami krásnymi byť. Je prirodzené, že sa snažíme všemožne svoju krásu a atraktivitu všemožne udržať. Kto by sa nechcel páčiť ostatným?

Cvičením k vyššej kvalite života

Fyzická krása, krása tela má ale aj iný dôležitý význam. Optimálne a pravidelný fyzický tréning z medicínskeho hľadiska pôsobí pozitívne aj na kvalitu života. Cítime sa lepšie, pretože pohyb v kombinácii so správnou životosprávou a racionálnou stravou obmedzujú výskyt mnohých civilizačných ochorení. Od obezity, cez choroby srdca a ciev, až po pohybového ústrojenstva.

Nezabúdate ale na myseľ?

Často sme však zameraní na svoje telo toľko, že zabúdame na druhú podstatnú zložku nášho života: dušu a myseľ. Vedecky bolo opakovane preukázané, že podobne, ako trénujeme svaly fyzického tela, môžeme trénovať a posilňovať a rozvíjať aj náš mozog, presnejšie povedané našu myseľ, jednotlivé jej zložky.

Súčasná spoločnosť umožňuje človeku viesť v podstate pohodlný život, veľa vecí za nás dnes obstarajú prístroje. Okrem toho, že za nás obstarajú fyzicky náročné práce, uľahčujú nám aj vykonávanie zložitých myšlienkových činností. Na počítanie máme kalkulačku, jej veľký brat počítač nám pomocou rôznych programov umožní spočítať náročné vzorce a algoritmy v rôznych odboroch a vedných disciplínach, GPS nás navedie kam potrebujeme, a iste sami nájdete mnoho ďalších. Každá profesia má svoje špecifiká, ale všeobecné počty a myšlienkové schopnosti, potrebuje ku každodennému životu každý z nás.

Ak sa budeme ale v živote spoliehať len na to, čo za nás urobia stroje, naše svaly zakrpatejú. Našou povinnosťou potom bude už len ráno vstať z postele, urobiť niekoľko nevyhnutných krokov, aby sme došli do auta, z auta do kancelárie k stolu, na obed, do kancelárie, do auta, a najlepšie doma opäť k PC, a tri kroky k televízii. Odmenou nám bude obezita, úbytok svalovej hmoty, a keď sa k tomu pridá ešte nezdravá strava či fajčenie, na civilizačné choroby je zamiesené. Obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, to sú tie najznámejšie. Každý lekár vám povie, že pohyb a primerané pravidelné zaťažovanie svalov vedie nielen k telesnej, ale aj duševnej sviežosti a predĺženie života. Budeme svoje schopnosti používať na to, k čomu sú, ak ich budeme trénovať, oni nás potom budú odmeňovať.

Myseľ môžete trénovať rovnako ako svoje telo

To isté sa týka aj našej mysli. Ak nebudeme ju trénovať, posilňovať jej jednotlivé zložky, zvlášť či komplexne, myseľ "zaspí", a jej výkonnosť bude pramalá. Staneme sa iba pasívnymi konzumentmi toho, čo nám spoločnosť ponúkne. Aká potom bude kvalita nášho života? Každý z nás bol zrodený s určitými schopnosťami a potenciálom, ktorý by mohol v živote realizovať, v najlepšom prípade môžeme hovoriť o sebarealizáciu. Sebarealizácie nám umožní žiť skutočne kvalitný a spokojný život. Nebudeme už len pasívnymi konzumentmi, ale budeme sa aktívne podieľať na tvorbe svojho života a svojho najbližšieho či širšieho okolia.

Sami určite vo svojom živote poznáte veľa ľudí, ktorí, hoci sú už vyššieho veku, sú stále mentálne výkonní, ľudovo povedané duševne svieži. Všimnite si napríklad hercov, ktorí svoju pamäť trénujú celý život až do vysokého veku. Podobne sú na tom náhodne napríklad vedeckí, výskumní, či pedagogickí pracovníci, lekári, a mnoho ďalších.

Oproti tomu existuje veľa tzv. "Starých mladých", tj. ľudí, ktorí hoci je im relatívne málo rokov, sú žijúci "mŕtvoly". Ich duševná výkonnosť je, oproti ich vrodenému potenciálu, nízka. Väčšinou je na vine práve slabé využívanie svojich mentálnych schopností.

Je to veľká škoda vidieť, koľko ľudí len tak zahodí svoj život. Koľko ľudí nevyužije svojho vrodeného potenciálu k realizácii svojich snov, životných cieľov. Koľko ľudí sa nechá ovplyvňovať konzumným životom namiesto toho, aby sami tvorili a realizovali svoj vrodený potenciál.

Zmeňte prístup k svojej mysli, budete sa cítiť lepšie!

Tréning mysle, ktorý vám ponúka projekt Mentem je vytvorený tak, aby vám pomohol túto stránku vášho života trénovať, a pomôcť vám ku skvalitneniu vášho mentálneho výkonu. Je tu preto, aby vám pomohol nezakrpatieť. Aby vám pomohol udržať svoj mentálny výkon na vysokej úrovni a vy si tak mohli svojho života užívať plnými dúškami. Doprajte si to, stojí to za to!

Brain Gym® – metoda cvičení těla a mysli

Metóda používaná vo fitcentrách v Amerike, ktorá prepája pohyb tela s podporou zapojenia mysle a ľudského mozgu. To je metóda Brain Gym®.

U nás o tejto metóde cvičenia príliš nebudete počuť, avšak pravdepodobne niektoré z nich poznáte alebo aj robíte. Ide o jednoduché fyzické cviky, ktoré zapájajú do činnosti mozog špecifickým spôsobom a pomáhajú tak "pretiahnuť" nielen telo, ale aj myseľ. Táto metóda je dostupná v niektorých centrách v USA, zaujímavé cviky môžete nájsť tiež na YouTube formou ukážok. My si k nim teraz povieme pár príkladov, ktoré si každý môže sám doma vyskúšať.

Jednoduché cvičenie pre každého

Princíp Brain Gym® je postavený na jednoduchosti a uskutočniteľnosti bez špeciálneho vybavenia. Vďaka špecifickým pohybom tela odbúrava stres, pomáha relaxácií, osviežuje mysel a aktivuje mozog. Pozitívne výsledky sú preukázané na podporu a pomoc pri akomkoľvek učení. Práve preto sa najčastejšie používa u detí a mládeže. To však neznamená, že nie je určený pre každého, ba naopak, je určený pre každú vekovú skupinu, u ktorej je možné vykonať popísané pohybovej aktivity.

Cvičenia sú postavené na koordináciu rúk, nôh, očí a mysle, ktorá riadi ich rôznorodý pohyb.

Jedná sa napríklad o tieto jednoduché cviky:

kreslenie osmičiek prstom či celými pažami (možnosť zapojiť druhú ruku v opačnom smere) pomalé pitie vody po dúškoch a vnímanie priechodu vody telom vykresľovanie rôznych obrazcov vo vzduchu prstom (písmená, jednoduché obrázky) striedanie pravidelného a nepravidelného dýchania a vnímanie zmien, dýchanie "do brucha" akýkoľvek druh verbálnej a neverbálnej aktivity spojenej v jednu činnosť - hovorenie v kombinácii s niektorým z uvedených cvikov či iba maľovaním, písaním a podobne (cvičenie pozornosti)

Cvičiť môžete kdekoľvek a kedykoľvek

To sú len niektoré z možných cvikov. Vyskúšajte ich pokojne doma, vžite sa do pohybov tela v spojení s mysľou a iste sami prídete na rad podobných cvičení, pri ktorých budete vnímať zapojenie tela a mysle v jednu aktivitu. Zistíte, že nejde o nič zložité a vďaka absencií nutnosti špeciálneho cvičenia, priestoru či času, sú tieto cviky určené kamkoľvek a aj na krátky čas.

Pozrite sa tiež na názorné príklady cvikov na youtube.com:

https://www.youtube.com/results?search_query=brain+gym+exercise