Články

Lucidné snívanie – ako sa stať tvorcom svojich snov

19. júla 2018

Sny nás asi nikdy neprestanú prekvapovať. Zaoberali sa nimi už staroveké civilizácie, o snoch a ich významoch písal napríklad Aristoteles. V priebehu storočí sa im prikladal magický, niekedy aj prorocký význam. V dvadsiatom storočí sa snom a ich nevedomému obsahu venoval Sigmund Freud. Ďalší preslávený psychológ Carl Gustav Jung sa vo svojej teórii snov zameral na iracionálne obsahy. Veľký rozmach vo výskume snov prebehol potom v 70. rokoch 20. storočia. A práve v tejto dobe sa snami začal zaoberať americký psychológ Stephen LaBerge. Presnejšie povedané lucidními snami.

A čo vlastne lucidný sen je?

Ide o uvedomenie, že sa nachádzame vo sne. Znie to ľahko, ale mozog nás zvyčajne vie tak šikovne oklamať, že pri snívaní máme neustále pocit, že sa nachádzame v realite. A až po prebudení si uvedomíme jeho nereálnosť. Človek, ktorý má schopnosť lucidného snívania, získava jednu ohromnú možnosť: dokáže modelovať sen podľa vlastného želania. Možnosti sú neobmedzené – môže lietať, dýchať pod vodou, stavať mesta, navštíviť vzdialené galaxie. Môže trénovať športy alebo hru na hudobný nástroj. Čokoľvek vás napadne. Vďaka lucidnému snívaniu sa možno dokonca zbaviť nočných môr – akonáhle si totiž uvedomíme, že „strašidlá“ sú len výplodom našej fantázie, dá nám to možnosť ich konfrontovať, zmieriť sa s nimi alebo sa snažiť pochopiť ich podvedomý význam, ktorý je odrazom udalostí v reálnom živote.

Keď sa Stephen LaBerge začal výskumom lucidného snívania zaoberať, nikto mu nevenoval výraznú pozornosť. Reakcie boli skôr vlažné. V laboratóriách známej Stanfordskej univerzity sa mu ale vďaka mnohým experimentom podarila existencia lucidného snívania potvrdiť a v roku 1987 dokonca založil Inštitút lucidného snívania. Dnes má praktizovanie lucidného snívania tisícky nadšených stúpencov.

Ako získať schopnosť lucidného snívania

Lucidne snívať dokáže každý. Líši sa len dĺžka nutného tréningu, ktorá je ale závislá na vnútornej motivácii. Aby ste mohli trénovať lucidné snívanie, je v prvom rade potrebné, aby ste si pamätali obsah svojich snov. Pokiaľ nepatríte medzi šťastlivcov, ktorí si po prebudení dokážu spomenúť na svoje sny, nevadí. Môžete si viesť denník, do ktorého bezprostredne po prebudení zapíšete najprv fragmenty toho, čo sa vám udržalo v pamäti. Postupom času a vďaka zvyku zaznamenávania si budete čím ďalej častejšie schopní vybavovať obsahy svojich snov. Budú detailnejšie a bohatšie.

Ďalším dôležitým krokom je takzvané testovanie reality, aby sme si dokázali uvedomiť, že vo sne niečo „nehrá“. Položíme si teda otázku: „Je toto realita?“ Odpoveď však nie je tak jednoduchá. Vo sne totiž dokážeme cítiť bolesť, chute, vône; a dokonca fyzikálne podmienky sú veľmi vierohodné. Môžeme však na svoj geniálny mozog vyzrieť jednou vecou: niečo si vo sne prečítať. Písmená sa budú vytrácať, preskupovať a nebudeme schopní zapamätať si ani celú jednu vetu. Deje sa to preto, že mozgové centrum určené na čítanie je počas spánku inhibované.

Je tu ale jeden háčik. Možno vás napadá „Ako si mám v sne niečo zámerne prečítať, keď si vôbec neuvedomujem, že snívam?“ Odpoveď je vcelku jednoduchá: Aby ste mohli vo sne testovať realitu, je nutné, aby ste sa ju naučili testovať aj počas dňa. Odporúča sa teda 10x až 15x denne overiť realitu (napríklad práve čítaním) a vytvoriť si tak zvyk, ktorý sa neskôr prenesie aj do samotného sna. Nemusíte sa báť, že by ste sa zamotali do bludov alebo akokoľvek stratili pojem o tom, čo je reálne a čo nie. Naopak – ľudia, ktorí sa týmto spôsobom niekoľkokrát denne zastavujú a uvedomujú si reálny pocit bytia „tu a teraz“, si vybudujú lepšie vnímanie prítomnosti a svojich pocitov a potrieb. Tak prečo to neskúsiť?

Zdroje:

  prečítané 1129×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Váňová
Absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. V minulosti působila jako terapeutka EEG biofeedbacku, kde se poprvé seznámila s problematikou trénování mozkových funkcí. Ve spolupráci se sdružením Cerebrum a FN Bohunice se v současnosti věnuje kognitivně rehabilitačnímu tréninku osob po poranění mozku.

Podobné články

Spánok a zaujímavé spánkové fenomény: lucidné snívanie, falošné prebudenie

Spánok sa nedá považovať za stav úplnej telesnej a psychickej pasivity. Prebiehajú v ňom rôzne druhy mentálnych aktivít, predovšetkým snenie. Ani zmyslové orgány neprestanú v spánku fungovať – napr. sluchový aparát monitoruje zvuky v okolí a rozlišuje, ktoré podnety predstavujú možné nebezpečenstvo. Tak i ženu, ktorú obvykle nezobudí hukot vlaku prechádzajúci po blízkej trati, dokáže zobudiť slabý plač jej dieťaťa (Plháková, 2003). V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako prebieha spánok za normálnych okolností, aké zvláštne fenomény sa v ňom môžu vyskytnúť a ako zlepšiť svoju spánkovú hygienu.

Typy spánku

Štádium 1 (zaspávanie): prechod medzi stavom bdenia a spánku, ktorý trvá asi 5-10 min. Dych sa stáva pomalším a pravidelnejším, znižuje sa srdcový rytmus, oči sa pomaly pohybujú. Jedinec vstupuje do hypnagogického stavu, v ktorom sa niekedy objavujú výrazné svalové kŕče sprevádzané trhnutím celého tela, ktoré môžu viesť ku krátkemu prechodnému prebudeniu. Pri prebudení sú ľudia presvedčení, že ešte nespali.

Štádium 2 (ľahký spánok): spánok sa prehlbuje, očné pohyby miznú, svalové napätie sa výrazne znižuje, telo je takmer nehybné.

Štádium 3 (hlboký spánok): dych a srdcový rytmus sa naďalej spomaľujú

Štádium 4 (najhlbší spánok): prehlbuje sa svalová relaxácia, úplne chýbajú očné pohybyprebudiť spiaceho v tomto štádiu je veľmi ťažké. Práve v tomto štádiu sa najčastejšie vyskytuje somnambulizmus (námesačníctvo) a enuréza.

Paradoxný spánok: štádium spánku, ktoré charakterizuje svalová paralýza, nepravidelné dýchanie, zrýchlenie srdcového rytmu a rýchle očné pohyby (REM = rapid eye movement). Množstvo kyslíka spotrebovaného mozgom stúpa a mechanizmy termoregulácie miznú. Mozog človeka v REM fáze je veľmi aktívny a podobá sa stavu bdelosti. Práve v tomto štádiu sa najčastejšie vyskytujú výrazné sny. REM fáza je čas, kedy sa človek spontánne budí, respektíve kedy sa najľahšie preberie, pokiaľ ho zobudí budík. I preto existujú aplikácie a online kalkulačky, kde si človek môže vypočítať hodiny vhodné na prebudenie. Ak napr. sem: sleep-calculator.com zadám, že by som sa chcela prebudiť o 6:30, navrhne mi časy vhodné na uloženie k spánku: 21:30, 23:00, 00:30 alebo 2:00. Rovnako môžem zadať čas, kedy idem spať a kalkulačka mi vypočíta hodiny vhodné na nastavenie budíka.

Architektúra spánku

Po zaspaní klesáme obvykle hlbšie a hlbšie až do 4. štádia spánku, čo trvá približne 65-70 minút. Potom sa spánok opäť stáva plytkejším, vracia sa do štádia 3 a 2. Nasleduje epizóda paradoxného (REM) spánku, trvajúca asi 15 až 20 minút. Spoločne sa jedná o jeden spánkový cyklus, ktorý má okolo 90 minút. Po skončení REM epizódy sa začne spánok opäť prehlbovať až do štádia 4 a celý kolobeh sa opakuje. Každý ďalší spánkový cyklus už však klesá menej hlboko. Naopak sa postupne predlžujú epizódy paradoxného spánku. To je pravdepodobne dôvod, prečo si najviac snov pamätáme priamo pred prebudením, alebo prečo sa nám obzvlášť veľa snov sníva, ak spíme dlho. Novorodenci trávia v REM-spánku takmer jednu tretinu času, hoci si nemôžeme byť istí tým, či majú sny. Dospelí v ňom prežijú asi jednu dvanástinu života, čiže dve hodiny denne (Plháková, 2003).

Zásady dobrej spánkovej hygieny

Obmedziť pred spaním konzumáciu alkoholu a tabaku Vynechať pár hodín pred spaním všetky nápoje s obsahom kofeínu Mať vyrovnaný stravovací režim, s obmedzeným počtom tukov Zahrnúť pohyb do každodenného fugovania, no nerobiť náročnú fyzickú aktivitu niekoľko hodín pred spaním (cvičenie rozprúdi organizmus) Obmedziť aktivity, ktoré človek robí v posteli na tie, ktoré navodzujú spánok Minimalizovať množstvo hluku a svetla v spálni Vyhnúť sa extrémnym zmenám teploty v spálni Uložiť sa k spánku, až keď sa cítime unavení Pokiaľ nás trápia opakujúce sa myšlienky, „vyliať“ ich z hlavy na papier Vytvoriť si „zaspávaciu rutinu“ (rovnaký čas, činnosti) - mozog sa tak pripraví na spánok

Lucidné snenie

Hoci slovo „lucidný“ znamená jasný, lucidný sen nie je iba jasný sen. Počas lucidného sna si snívajúci človek uvedomuje, že je to iba sen. Neznamená to však, že musí mať kontrolu nad všetkým, čo sa v sne odohráva. Lucidné sny sú pre mnohých ľudí veľmi príťažlivé, pretože v nich sú schopní robiť veci, ktoré v bežnej realite nie sú možné, napríklad ochutnať oheň alebo lietať.

Najlepšia technika, ako sa naučiť lucidne snívať, je byť vedomý, pozorovať, počúvať a venovať pozornosť detailom. Keď si všimnete veci, ktoré v príbehu nesedia, pochopíte, že sa jedná o sen. Mentálne návyky, ktoré praktikujete počas dňa majú tendenciu pokračovať v snoch, takže schopnosť lucidne snívať sa dá trénovať. Ľudia schopní lucidného snenia majú vyššiu úroveň „vedomosti“. Takže ak budete pozorne skúmať vaše prostredie počas dňa a plne si uvedomovať prítomnosť, možno časom začnete pozorovať, že vo vašich snoch je niečo inak.

Falošné prebudenie

Falošné prebudenie je zaujímavý fenomén, ktorý najpravdepodobnejšie zažijete, pokiaľ vás čaká vzrušujúci deň, alebo pokiaľ máte často lucidné sny Jedná sa o veľmi živé sny, v ktorých je snívajúci presvedčený, že sa zobudil do fyzickej reality. Falošné prebudenie môže obsahovať vstávanie, obliekanie, raňajky a cestu do práce...všetky činnosti, ktoré človek denne robí ako autopilot. Nakoniec však začnete v sne robiť komplexnejšiu úlohu, ktorá aktivuje ešte spiacu časť mozgu. Možno sa pozriete v kúpeľni do zrkadla, alebo sa pokúsite čítať noviny na ceste do práce. To odhalí iluzornú povahu snu a vy sa prebudíte. Niektorí ľudia zažívajú dokonca mnohonásobné falošné prebudenia, v ktorých robia rovnaké činnosti stále dokola, nevediac, kedy sa naozaj prebudili.

Ako rozpoznať falošné prebudenie a premeniť ho na lucidný sen:

Použite budík – čísla a písmená sa v snoch ťažko čítajú, pretože centrá jazyka v mozgu sú v spánku prevažne vypnuté. Takže pokiaľ sa čísla a text po pár sekundách zmenia na nečitateľné symboly, môžte tušiť, že sa jedná o sen. Otestujte svoju pamäť – pokúste si spomenúť si na adresu vášho bytu, alebo telefónne číslo. Pokiaľ si nebudete schopní vybaviť tieto detaily, pravdepodobne snívate. Dlhodobá pamäť sa počas REM spánku ťažko aktivuje. Urobte test prahu – choďte do vedľajšej miestnosti. V snoch často narazíte na kuchyňu namiesto chodby, nejakú bizarnú miestnosť alebo miesto z vašej minulosti.

Použité zdroje:

Barlow, D. H., Durand, V. M. & Gottschalk, M. (2007). Psychopathologie: une perspective multidimensionnelle. Bruxelles: DeBoeck Université Plháková, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia. https://www.psychologytoday.com/blog/the-superhuman-mind/201212/lucid-dreaming-and-self-realization http://www.world-of-lucid-dreaming.com/false-awakenings.html

8 dôvodov, prečo je svet videohier lákavejší ako realita

Netreba zdôrazňovať, že popularita videohier, najmä u mladej generácie, je obrovská a neustále stúpa. Pre mnohých „nehráčov“ je však záhadou, čím je virtuálny svet hry taký atraktívny. V nasledujúcom článku si predstavíme 8 dôvodov, prečo sa cítime šťastnejší v hre ako v skutočnosti, ako hry odmeňujú mozog a ako tieto poznatky využiť v reálnom živote.

10 miliard $ Hodnota videoherného priemyslu v roku 1990 50 miliard $ Hodnota videoherného priemyslu v roku 2015 8 miliard $ Suma, ktorá sa ročne utratí za nákup predmetov, ktoré existujú iba vo videohre 10 000 hodín Čas, ktorý primerný mladý človek v hráčskej zemi strávi hraním videohier do 21 rokov 10 800 hodín Čas, ktorý strávi dieťa v USA v škole od 5. triedy do maturity v prípade stopercentnej dochádzky 22 hodín Čas, ktorý strávi hraním priemerný hráč Warcraftu za týždeň, čiže niečo ako práca na polovičný úväzok

1. V hre sa stávame lepšími

V hernom svete sme nielen úspešnejší v zmysle, že dokážeme viac, ale i motivovanejší urobiť niečo, čo má zmysel, inšpirovaní k spoločnej práci. Keď sa pohybujeme v hernom svete, mnoho z nás sa stáva lepšou verziou ich samých: tou, ktorá dokáže okamžite pomôcť, ktorá vydrží u problému tak dlho, ako je potrebné, ktorá sa zdvihne po neúspechu a skúsi to znovu. Keď nás stretne neúspech v skutočnom živote, často sa cítime skôr úzkostne, deprimovane, frustrovane či cynicky.

2. Možnosť tvrdo pracovať pre dosiahnutie cieľa

Ako veľmi inteligentné a civilizované bytosti sme nesmierne motivovaní riešením problémov a učením. Keď hráme hru, sme v skutočnosti šťastnejší, ak musíme tvrdo pracovať, než keď odpočívame. Ako ľudské bytosti sme optimalizovaní na náročnú zmysluplnú prácu a hráči sú ochotní pracovať neustále, ak dostanú vhodnú úlohu. V skutočnom svete je mnoho ľudí bez práce, ktorá by ich podobne naplňovala.

3. Epický význam

V hrách sa môžeme zúčastňovať na inšpiratívnom príbehum impozantných misiách a ľudských príbehoch planetárnych rozmerov, kým v realite obvykle riešime viac „pozemské“ a menej atraktívne problémy.

4. Smerovanie a možnosť šplhať sa hore

Hráči majú obvykle rôzne typy úloh (krátkodobé i dlhodobé ciele), na ktorých môžu pracovať súbežne, čím sa udrží hráčsky zápal. V hrách, naproti realite, je jednoduché vedieť, kam smerujem a čo chcem dosiahnuť. Neustále sa zlepšovať po veľmi malých kúskoch, pričom všetko smeruje ku konkrétnemu cieľu, s ktorým sa stotožňujeme.

5. Zvládnuteľnosť a pomoc druhých

Kedykoľvek vstúpite to väčšiny videohier, je tam množstvo postáv ochotných dôverovať vám pri vašej misii na záchranu sveta. Nejde o ľubovoľnú misiu, ale o takú, ktorá presne zodpovedá vašej dosiahnutej úrovni v hre. Tým pádom ste schopní ju zvládnuť. Nikdy nedostanete úlohu, ktorú nemôžete zvládnuť, ale úlohu, ktorá je na hranici vašich schopností, takže sa musíte veľmi snažiť. Vždy je niečo konkrétne a dôležité, čo je treba urobiť. A tiež kamkoľvek prídete, všade sú stovky ľudí pripravených spolupracovať s vami. V skutočnosti často musíme čeliť úlohám, na ktoré nemáme dostatočné schopnosti, alebo ktoré sú pre nás príliš ľahké.

6. Odmena úsilia a spätná väzba

Vždy, keď niečo urobíte, získáte body - i za samotný pokus. Netrestáte chyby, odmeňujete každý kúsok úsilia trochou zlata, trochou bodov apod. To všetko pôsobí ako injekcia motivácie. Naproti tomu v reálnom živote vám za uvarenie večere nikto 10 bodov nedá. Rovnako je dôležitá spätná väzba. Ak sa pozriete na niektoré aktuálne globálne problény, je veľmi ťažké sa z nich poučiť, pokiaľ nemožno spojiť akcie s dôsledkami. Znečistenie, globálne otepľovanie atď. sú dôsledy vzdialené v čase i priestore. Pokiaľ dokážete tieto veci ľuďom namodelovať, poskytnúť im veci, s ktorými môžu manipulovať a hrať sa a z ktorých dostanú spätnú väzbu, potom môžu nájsť ponaučenie.

7. Element neistoty

Známa odmena motivuje, ale čo hráča naozaj núti pokračovať, je element neistoty. Správna úroveň neistoty (taká, o ktorej si hráči nebudú istí, či ju získajú, alebo nie, t.j. 25%), povzbudzuje mozog. Pokiaľ niečo neočakávame úplne jasne, sme z toho nadšení. Chceme sa vrátiť a nájsť ďalšiu odmenu. Hry sú namodelované tak, aby sa optimálna úroveň neistoty zachovala – čo v realite nie je možné.

8. Pevná sociálna sieť

Existuje množstvo zaujímavých výskumov o tom, že ak si s niekým zahráme hru, máme ho radšej, dokonca i v prípade, že sme prehrali. Hry vyžadujú dôveru, že s nami druhý hráč strávi svoj čas, že bude hrať podľa pravidiel, bude ctiť rovnaký cieľ a dohrá s nami hru až do konca. Hráči si tak i vo virtuálnom svete budujú sociálne väzby, pričom v nehernej online realite to tak rýchlo nejde.

Ako tieto poznatky využiť v realite

Keďže videohry sa odohrávajú vo svete počítačov, existuje obrovské množstvo dát o hernom správaní. Čoraz viac vedcov začína toto správanie analyzovať a vymýšľať využitie objavených mechanizmov v reálnom živote. Na Univerzite v Bristole vo Veľkej Británií začali matematicky modelovať úrovne dopamínu (neurotransmiteru spojeného s učením a odmeňovaním) v mozgu, čo znamená možnosť predpovedať učenie a zvýšený záujem. To by sa dalo využiť v oblasti vzdelávania tak, že v bode, keď je človek pripravený na učenie, posilníme nový nervový spoj odmenou. Ciele s postupným odmeňovaním sa využívajú i v kognitívne-behaviorálnej terapií. Využutie herných prvkov v neherných prostrediach sa označuje ako gamifikácia a má rastúcu popularitu v obchodnom sektore, ale i motivácií k zdravšiemu životnému štýlu.

„Svet bez ropy“

Jane McGonigal vytvorila v roku 2007 hru „Svet bez ropy“. Jedná sa o online hru, kde sa snažíte prežiť nedostatok ropy. V hre je dostatok online obsahu, aby bolo uveriteľné, že to nie je len fikcia: žijete svoj skutočný život, akoby ľuďom naozaj ropa dochádzala. Pripojíte sa do hry, zaregistrujete, udáte bydlisko a dostanete videá s aktuálnymi správami, dátové zdroje, ktoré vám presne ukazujú, koľko ropa stojí, čo sa nedá dostať, ako sú ovplyvnené zásoby potravín, doprava, či sú zavrené školy, či dochádza k výtržnostiam atď. Hráči majú prísť na to, ako by žili, keby to bola skutočnosť a potom sú požiadaní, aby o tom napísali komentár, zaslali videá či fotky. Prvých 1700 hráčov bolo sledovaných tri roky. Tým, že boli ľudia vtiahnutí do epického dobrodružstva „dochádza nám ropa“, sa z toho stal úžasný príbeh a dobrodružstvo. Okrem toho si však väčšina hráčov uchovala návyky, ktoré si v tejto hre vytvorila. Schopnosť hier modelovať situácie reálneho života, odmeňovať náš mozog riešením zložitých problémov a robiť z nás lepších ľudí má veľký potenciál a pravdepodobne ho budeme využívať čoraz viac.

Zdroje:

www.ted.com/talks/tom_chatfield_7_ways_games_reward_the_brain www.ted.com/talks/jane_mcgonigal_gaming_can_make_a_better_world

Spôsoby, ako zlepšiť svoju pamäť a duševné schopnosti

V minulosti zastávali vedci názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog ďalej nevyvíja. Dnes je ale zrejmé, že k vývoju dochádza aj v priebehu ďalších dekád. Tento adaptívný proces sa nazýva neuroplasticita. A čo to je?

Neuroplasticita je úžasná schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi, čo sa výrazne prejavuje u detí a mladých ľudí. Ako človek starne, plasticita sa znižuje. Nie je to ale dôvod pre rezignáciu, pretože vždy je dostatočný priestor na zlepšenie a podporu mozgových funkcií.

Bolo mnohokrát dokázané, že potraviny obsahujúce vitamín E (prítomný napríklad v arašidoch, semenách a orechoch) môžu výrazne zlepšiť pamäť a mentálne kapacity.

Ak chcete zlepšiť mozgové funkcie aj inak ako stravou, tu je niekoľko možností:

Takzvaný chunking, teda zlúčenie položiek do logických skupín, je dobrý spôsob, ako si zapamätať viac informácií. Pre mnoho ľudí je napríklad nákup do domácnosti každodenný boj so zabúdaním. Ak však kategorizuje položky zo zoznamu do skupín (ako napríklad mliečne výrobky, zelenina, alebo čistiace prostriedky), máte napoly vyhraté. Chunking funguje aj pri pamätaní čísel. Ak máme memorovať číslo 165482359466, je to pre náš mozog problém. Vo chvíli, keď si číslo rozdelíme na menšie časti, teda 165-482-359-466, je zapamätanie oveľa ľahšie.

Ďalším spôsobom, ako podporiť pamäť, je používanie skratiek. Táto technika sa hodí v prípadoch, ak máme si zapamätať viac slov v rade alebo nejakú frázu. Príkladom môže byť napríklad zoznam ôsmich skladieb Bedřicha Smetanu, ktorých skratka znie BraProDali Dve HuTaČerVi.

Zábavný a odpočinkový spôsob, ako si zlepšiť pamäť, je aktívne precvičovanie mozgu. Ten totiž funguje podobne, ako sval. Čím viac sa používa, tým lepšie slúži. Duševné schopnosti sa dajú zlepšiť mentálnymi hrami, ako je sudoku alebo puzzle. Mozog sa ale skvele precvičí pri každodennej interakcii s okolím a pri zvládaní náročných pracovných úloh, kde je potrebné používať logiku, plánovanie a rýchlosť rozhodovania.

Naopak veľkým nepriateľom pre mozog je chronický stres, ktorý môže otupiť kognitívne funkcie. Dlhšia úzkosť môže neblaho ovplyvniť aj schopnosť rozhodovania a riešenia problémov. Negatívny vplyv má tiež na oblasť mozgu zvanú hippokampus, kde sa odohrávajú dôležité procesy spracovania informácií, pamäte alebo priestorovej navigácie.

V prípade, že trpíte dlhotrvajúcim stresom a úzkosťou, nie je zlý nápad navštíviť svojho lekára. Môžete si tiež pomôcť sami. Existuje mnoho techník, ktoré vedú k lepšiemu zvládaniu stresu, či už ide o jogu, meditáciu alebo tréning všímavosti k sebe i svojmu okoliu. Tieto antistresové aktivity môžu mať významný vplyv na celkovú pohodu, taktiež zlepšiť kognitívne funkcie mozgu. Dôležitá a často zanedbávaná aktivita je výdatný spánok. Vďaka nemu je mozog schopný lepšie spracovať a konsolidovať informácie a zlepšuje sa tiež oblasť krátkodobej pamäte.

Rozhovor o tréningu kognitívnych funkcií: motivácia je najdôležitejšia

Tréning nášho tela je úplne prirodzená vec, ktorá nám pomáha udržať si kondíciu a cítiť sa dobre. Rovnako tak ale nesmieme zabúdať na to, že aj náš mozog ocení určitý typ tréningu. Mozog disponuje skvelými schopnosťami ako je pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť alebo priestorová orientácia, ktoré nazývame kognitívne funkcie. Práve okolo všetkých týchto funkcií sa točí každý moment nášho života. Trénovanie kognitívnych funkcií je skvelá vec ako prevencia a pomáha udržiavať mozog v strehu. Vedľa toho ľudia, ktorí v minulosti mali úraz mozgu, potrebujú začať kognitívne funkcie trénovať čo najskôr a veľmi intenzívne. Jedine tak môže mozog zvýšiť svoje šance na účinnú rehabilitáciu. Tento fakt si uvedomili profesori na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, a tak vznikol projekt Treko, ktorý sa zameral práve na tréning kognitívnych funkcií po akomkoľvek úrazu mozgu. Tento počin so sebou priniesol mnohé pozitíva, a to nielen ako tréning pre klientov, ale aj ako skvelú prax pre študentov psychológie.

Každý študent, ktorý sa chce stať kognitívnym trénerom, musí prejsť trojmesačným školením. Najprv začína v skupinke pod vedením koordinátorky projektu, postupom času začne trénovať s klientmi samostatne. Priebeh kognitívneho tréningu je zameraný individuálne podľa konkrétnych potrieb klienta. Preto na prvej schôdzke vykoná študent s novoprijatým klientom testovanie, ktoré prezradí stav jednotlivých kognitívnych funkcií. Na základe testovania potom študent zostavuje plán úloh zameraných na špecifické oblasti (pamäť, pozornosť, plánovanie atď.), a tak zvyšuje šancu na ich zlepšenie. Progres ale nie je otázkou niekoľkých týždňov tréningu, ale ide o dlhodobý proces. Klient dochádza na individuálne alebo skupinové tréningy v závislosti na tom, ako veľmi samostatne dokáže pracovať. Počas hospitalizácie študenti dochádzajú aj do nemocnice, pretože je dôležité začať s trénovaním čo najskôr. Pripravili sme pre vás rozhovor s koordinátorkou projektu kognitívnych tréningov, Mgr. Martinou Dörrerovou, ktorá nám o ňom prezradila viac.

Na začiatku by som sa Vás rada spýtala na základné informácie, a to kedy projekt kognitívnych tréningov vznikol, kto ho zastupuje a ako dlho vlastne prebieha?

Projekt kognitívnych tréningov prebieha na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (PSU) minimálne 10 rokov. Myšlienkou bolo ponúknutie kognitívneho tréningu pacientom aj po koncu hospitalizácie, tzn. ambulantne. Postupne sa zrodila spolupráca s Fakultnou Nemocnicou Bohunice (FN Bohunice). Zo začiatku to vyzeralo tak, že lekári z rôznych oddelení (napr. oddelenie Karim a niektoré neurologické) informovali psychológov o tom, pre ktorých konkrétnych pacientov je vhodné pokračovať v tréningu aj po koncu hospitalizácie. Potom prišla úloha Psychologického ústavu, ktorý dal dokopy tím trénerov zo študentov. Spočiatku sa jednalo naozaj len o niekoľko málo študentov. Snahou bolo vytvárať skupinky o asi troch klientoch. Postupom času sa podarilo spoluprácu s FN Bohunice prehĺbiť. Vždy záleží na lekárovi, ktorý daného klienta odporučí. Vďaka tomu sa k nám dostávajú napríklad aj klienti s diagnózou hemofílie, ktorí zdanlivo kognitívny tréning nepotrebujú, pretože sa nejedná o postihnutie mozgu. U takýchto klientov sa ale jedná skôr o prevenciu, aby vedeli, že existuje kognitívny tréning a že sa na nás možno v prípade potreby obrátiť.

Ako dlho si myslíte, že je potrebné trénovať, aby vznikla šanca na čo len i malé zlepšenie?

Zo skúsenosti viem, že najviac záleží na motivácii klienta a na tom, o aké postihnutie mozgu sa jedná. Dá sa ale povedať, že prvé merateľné zlepšenie môžeme v testoch vidieť po pol až jednom roku. Kognitívny tréning je metóda pomalá, avšak na druhú stranu pre klientov dostupná.

Koľkokrát týždenne je ideálne, aby klient trénoval?

Ideálna frekvencia sedení s trénerom je raz týždenne. Je však dôležité, aby klient trénoval tiež doma. Preto sa projekt Treko snaží, aby klienti trénovali so študentmi raz týždenne a potom šesťkrát týždenne doma. Snažíme sa klientov viesť k čo najväčšej samostatnosti. Aby si uvedomovali, že oni sami urobia tú najväčšiu prácu.

Akí klienti na tréningy najčastejšie prichádzajú?

Nedá sa povedať, že by sme mali nejakú najčastejšiu diagnózu. Ani sa nedá povedať, že by k nám dochádzali skôr mladší alebo starší klienti. Je to naozaj namiešané. Aktuálne vekové rozmedzie je od 16 do 82 rokov. A naozaj je to rovnomerne zastúpené. Čo sa týka diagnóz, tak možno o trochu viac ľudí je po autonehodách, tzn. kraniotrauma, ale aj klienti po mozgovej príhode atď. Pribúda tiež klientov s degeneratívnym ochorením mozgu, tzn. Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Dochádzajú k nám aj klienti s psychiatrickou diagnózou, napr. so schizofréniou alebo s depresívnym syndrómom. Títo klienti väčšinou využívajú skupinový tréning.

Aký klient má pri kognitívnom tréningu šancu na najväčšie možné zlepšenie?

Mladší klient, ktorý sa k nám dostane veľmi skoro po poškodení mozgu, má väčšiu šancu na zlepšenie.

Kto sa do tohto projektu môže zapojiť v úlohe trénera?

Všetci študenti z PsÚ alebo i ďalší študenti psychológie. Môžu sa zapojiť aj po dokončení štúdia.

Akým spôsobom sa klient môže dostať k trénovaniu so študentom?

Tým, že projekt beží niekoľko rokov, sa k nám klienti dostávajú rôznymi cestami. Čo je dobre, pretože si o tejto možnosti medzi sebou povedia. Klienti k nám neprichádzajú len z FN Bohunice, ale aj z Fakultnej nemocnice u sv. Anny alebo aj zo združenia „Práh“. Dokonca sa ku nám dostali aj klienti, o ktorých nevieme, akou cestou sa o nás dozvedeli. Ale jednoducho o nás vedia

Koľko študentov sa aktívne zapája do kognitívneho tréningu s klientmi?

Približne 10.

Stretla ste sa niekedy s pacientom, ktorý Vás prekvapil svojím rýchlym pokrokom?

Stretla som sa s klientom, ktorý ma prekvapil tým, že aj napriek veľkému poškodeniu mozgu dokázal veľmi rýchlo "vymazávať" svoj kognitívny deficit. Z mojej skúsenosti naozaj najviac záleží na motivácii klienta. Keď on chce, tak ide všetko relatívne rýchlo. Stretla som sa aj so slečnou, ktorá ma prekvapila svojím pokrokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že to nebolo tak úplne vďaka tréningu, ale vďaka zmene liekov. Medikácia, ktorá bola pre ňu prospešnejšia (mala menej negatívnych účinkov) dovolila mozgu, aby naozaj fungoval tak, ako najlepšie dokázal. Niekedy účinky liekov trochu zablokujú kognitívne schopnosti. Vďaka výmene liekov sa potom táto slečna dostala z podpriemerných výsledkov v teste k výsledkom priemerných hodnôt.

***

Ďakujem pani magisterke za rozhovor. V prípade akýchkoľvek otázok je možné kontaktovať projekt Treko na nasledujúcom e-mailu: kognitivnitrenink@centrum.cz. Webové stránky sú momentálne v prípravnej fáze.

Trénovanie mozgu neprináša výsledky zo dňa na deň. Pokiaľ ale v tréningu vytrváme, dáme svojmu mozgu príležitosť neustále si precvičovať svoje funkcie, ktoré vo svojom živote potrebujeme viac, než si v skutočnosti uvedomujeme.