Vplyv ročného obdobia na fungovanie mozgu

Striedanie ročných období má významný vplyv nielen na prírodu a zvieratá, ale aj na ľudský organizmus. Síce už dávno nie tak významný, ako pred tisíc rokmi, pretože sme si postupom času prispôsobili svoje prostredie tak, aby bol život čo najpohodlnejší. Žijeme vo vyhriatych domovoch, vozíme sa autom, celoročne dovážame potraviny z opačného konca zemegule a v najchladnejších mesiacoch jazdíme na exotické dovolenky. Existujú ale prírodné podmienky, ktorých vplyv sme našťastie ešte úplne neovládli. Napríklad nedostatok slnečného svitu, ktorý je najviditeľnejšie v čase zimného slnovratu, chladné počasie alebo pokojná odpočívajúca príroda, hoci trochu chudobná na pestrofarebné podnety.

Cez všetky snahy zmierniť nepohodlie, ktoré zima prináša, nás ovplyvňujú evolučné mechanizmy. Medzi ne patrí nielen zvýšená únava a potreba odpočinku, ale aj zmeny v mozgu. Čím je to spôsobené? Telo sa tak po tisíce rokov chytro vyrovnávalo s nedostatkom svetla (a s tým spojeného nedostatku vitamínu D) a predovšetkým s nedostatkom kvalitnej a vyváženej potravy. A pretože mozog spotrebúva približne 20 % telesnej energie, musel skrátka obmedziť svoju funkciu, aby zvýšil šancu na prežitie celého organizmu. Ako však vieme, evolúciu ťažko porazíme novodobými zvykmi, a preto sa mozog v chladných mesiacoch mení aj v dnešnej dobe, kedy máme jedla dostatok po celý rok a rozhodne nám nehrozí riziko smrti vyčerpaním.

A ktorých mozgových funkcií sa sezónna zmena mozgovej aktivity týka? Odpoveďou sa zatiaľ zaoberalo len niekoľko výskumných tímov. Najzaujímavejšie poznatky priniesli tieto dve štúdie:

• • Vedci z belgickej univerzity v Liege sledovali počas 18 mesiacov skupinu 28 osôb a zistili, že najvýraznejšie kolíše ich pozornosť. Kým v júni bola na najvyššom bode, v decembri naopak na najnižšom. Pracovná pamäť potom dosahovala svojho maxima v septembri, ale cez zimu postupne klesala a v marci bola v najhoršej kondícii.
  • Ďalší tím vedcov z univerzity v Toronte skúmal vyše 3000 starších osôb z Kanady, USA a Francúzska a zameriaval sa na prejavy Alzheimerovej choroby u týchto ľudí, pričom len časť z nich trpela touto chorobou. Medzi skúmané prejavy radili okrem kognitívnych funkcií tiež fyzickú aktivitu, kvalitu spánku a symptómy depresie. Zistili, že typické prejavy demencie sa najviac prejavovali v zime a na jar. Naopak v lete a na jeseň sa príznaky značne znížili.

Vplyv ročného obdobia na činnosť mozgu je teda preukázateľný. Povedomie o týchto mechanizmoch sa ale stále ešte nedostalo do povedomia širšej verejnosti. Pritom by bolo viac než príjemné, keby sa v chladných mesiacoch znížili nároky napríklad na pracovné tempo alebo systém školskej výučby. Keby mali ľudia viac času na odpočinok a nenechali sa stresovať predvianočnom šialenstvom. Možno by sa potom znížil výskyt tzv. sezónnej afektívnej poruchy, ktorá sa vyznačuje pocitmi smútku a depresie a prichádza práve v období zimných mesiacov.