Cvičenie je pre naše telo úplne prirodzená vec, ktorá nám pomáha udržiavať kondíciu a cítiť sa dobre. Nesmieme však zabúdať ani na to, že aj náš mozog ocení určitý druh tréningu. Mozog disponuje skvelými schopnosťami, ako sú pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť alebo priestorová orientácia, ktoré nazývame kognitívne funkcie. Práve okolo všetkých týchto funkcií sa točí každý okamih nášho života. Trénovanie kognitívnych funkcií je skvelá prevencia a pomáha udržať mozog v strehu. Okrem toho ľudia, ktorí utrpeli poranenie mozgu, potrebujú začať trénovať kognitívne funkcie čo najskôr a veľmi intenzívne. Iba tak môže mozog zvýšiť svoje šance na účinnú rehabilitáciu. Túto skutočnosť si uvedomili profesori na Psychologickom inštitúte Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, a tak vznikol projekt Treko, ktorý sa zameral práve na trénovanie kognitívnych funkcií po akomkoľvek poškodení mozgu. Táto iniciatíva priniesla mnoho pozitív, a to nielen ako tréning pre klientov, ale aj ako skvelú prax pre študentov psychológie.
Každý študent, ktorý sa chce stať kognitívnym trénerom, musí absolvovať trojmesačné školenie. Najskôr začína v skupinke pod vedením koordinátorky projektu, postupom času začne trénovať s klientmi samostatne. Priebeh kognitívneho tréningu je prispôsobený individuálne podľa konkrétnych potrieb klienta. Preto na prvom stretnutí študent s novým klientom vykoná testovanie, ktoré odhalí stav jednotlivých kognitívnych funkcií. Na základe testovania potom študent zostaví plán úloh zameraných na špecifické oblasti (pamäť, pozornosť, plánovanie atď.), čím zvyšuje šancu na ich zlepšenie. Pokrok však nie je otázkou niekoľkých týždňov tréningu, ale ide o dlhodobý proces. Klient dochádza na individuálne alebo skupinové tréningy v závislosti od toho, do akej miery dokáže pracovať samostatne. Počas hospitalizácie študenti dochádzajú aj do nemocnice, pretože je dôležité začať s tréningom čo najskôr. Pripravili sme pre vás rozhovor s koordinátorkou projektu kognitívneho tréningu, Mgr. Martinou Dörrerovou, ktorá nám o ňom prezradila viac.
Na úvod by som sa vás rada opýtala na základné informácie, a to kedy vznikol projekt kognitívnych tréningov, kto ho zastupuje a ako dlho vlastne prebieha?
Projekt kognitívneho tréningu prebieha na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (PsÚ) už minimálne 10 rokov. Myšlienkou bolo ponúknuť kognitívny tréning pacientom aj po ukončení hospitalizácie, teda ambulantne. Postupne vznikla spolupráca s Fakultnou nemocnicou Bohunice (FN Bohunice). Spočiatku to vyzeralo tak, že lekári z rôznych oddelení (napr. oddelenie Karim a niektoré neurologické oddelenia) informovali psychológov o tom, pre ktorých konkrétnych pacientov je vhodné pokračovať v tréningu aj po ukončení hospitalizácie. Potom prišla na rad úloha Psychologického ústavu, ktorý zostavil tím trénerov z radov študentov. Spočiatku išlo skutočne len o niekoľkých študentov. Cieľom bolo teda vytvárať skupinky s približne tromi klientmi. Postupom času sa podarilo prehĺbiť spoluprácu s Fakultnou nemocnicou Bohunice. Vždy záleží na lekárovi, ktorý daného klienta odporučí. Vďaka tomu k nám prichádzajú napríklad aj klienti s diagnózou hemofílie, ktorí zdanlivo kognitívny tréning nepotrebujú, pretože nejde o postihnutie mozgu. U takýchto klientov však ide skôr o prevenciu, aby vedeli, že kognitívny tréning existuje a že sa na nás môžu v prípade potreby obrátiť.
Ako dlho si myslíte, že je potrebné trénovať, aby vznikla šanca na aspoň minimálne zlepšenie?
Zo skúseností viem, že najviac záleží na motivácii klienta a na tom, o aké poškodenie mozgu ide. Dá sa však povedať, že prvé merateľné zlepšenie môžeme v testoch pozorovať po pol roku až roku. Kognitívny tréning je pomalá metóda, na druhej strane je však pre klientov dostupná.
Koľkokrát týždenne by mal klient ideálne trénovať?
Ideálna frekvencia sedení s trénerom je raz týždenne. Je však dôležité, aby klient trénoval aj doma. Preto sa projekt Treko snaží o to, aby klienti trénovali so študentmi raz týždenne a potom šesťkrát týždenne doma. Snažíme sa klientov viesť k čo najväčšej samostatnosti. Aby si uvedomili, že najväčšiu prácu odvedú oni sami.
Aké typy klientov najčastejšie navštevujú tréningy?
Nedá sa povedať, že by sme mali nejakú najčastejšiu diagnózu. Ani sa nedá povedať, že by k nám chodili skôr mladší alebo starší klienti. Je to naozaj rôznorodé. Aktuálny vekový rozsah je od 16 do 82 rokov. A naozaj je to rovnomerne zastúpené. Pokiaľ ide o diagnózy, možno je o niečo viac ľudí po dopravných nehodách, teda s rôznymi typmi kraniotraum, ale aj klientov po mozgovej príhode atď. Pribúda aj klientov s degeneratívnymi ochoreniami mozgu, teda s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. K nám prichádzajú aj klienti s psychiatrickou diagnózou, napr. so schizofréniou alebo s depresívnym syndrómom. Títo klienti väčšinou využívajú skupinový tréning.
Ktorý klient má pri kognitívnom tréningu najväčšiu šancu na čo najväčšie zlepšenie?
Mladší klient, ktorý k nám príde veľmi skoro po poškodení mozgu, má väčšiu šancu na zlepšenie.
Kto sa môže do tohto projektu zapojiť v úlohe trénera?
Všetci študenti z Katedry psychológie alebo aj iní študenti psychológie. Môžu sa zapojiť aj po ukončení štúdia.
Ako sa klient môže dostať k tréningu so študentom?
Keďže projekt beží už niekoľko rokov, klienti sa k nám dostávajú rôznymi cestami. Čo je dobré, pretože si o tejto možnosti medzi sebou povedia. Klienti k nám prichádzajú nielen z Fakultnej nemocnice Bohunice, ale aj z nemocnice Sv. Anny alebo zo združenia Práh. Dokonca sa k nám dostali aj klienti, o ktorých nevieme, akou cestou sa o nás dozvedeli. Proste o nás vedia
Koľko študentov sa aktívne zapája do kognitívneho tréningu s klientmi?
Približne 10.
Stretli ste sa niekedy s pacientom, ktorý vás prekvapil svojím rýchlym pokrokom?
Stretla som sa s klientom, ktorý ma prekvapil tým, že aj napriek veľkému poškodeniu mozgu dokázal veľmi rýchlo „vyrovnávať“ svoj kognitívny deficit. Z mojej skúsenosti naozaj najviac záleží na motivácii klienta. Keď chce, všetko ide relatívne rýchlo. Stretla som sa aj s mladou ženou, ktorá ma prekvapila svojím pokrokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že to nebolo úplne vďaka tréningu, ale vďaka zmene liekov. Tá medikácia, ktorá bola pre ňu prospešnejšia (mala menej negatívnych účinkov), umožnila mozgu, aby skutočne fungoval tak, ako najlepšie vedel. Niekedy účinky liekov trochu zakrývajú kognitívne schopnosti. Vďaka zmene liekov sa táto slečna dostala z podpriemerných výsledkov v teste na výsledky v priemere.
***
Ďakujem pani magistrovi za rozhovor. V prípade akýchkoľvek otázok je možné kontaktovať projekt Treko na nasledujúcej e-mailovej adrese: kognitivnitrenink@centrum.cz. Webové stránky sú momentálne vo fáze prípravy.
Trénovanie mozgu neprináša výsledky zo dňa na deň. Ak však v trénovaní vytrváme, dáme nášmu mozgu príležitosť neustále precvičovať svoje funkcie, ktoré v živote potrebujeme viac, než si v skutočnosti uvedomujeme.
