Na spánky vám už pár hodín vytrvalo tepe cestovná horúčka, keď sa konečne dostávate na rad. Prichádza zaťažkávacie kolo letiskového maratónu – bezpečnostná kontrola. V rýchlosti hádžete svoje lieky do priehľadného vrecúška, hneď nato si prešatujete vrecká, jednou rukou si vyzúvate topánky a druhou ťaháte z batohu notebook, aby ste ho spolu s najsúkromnejšími dátami poslali z dohľadu, kým vám ostraha šmátra rukou po lýtku. V mene bezpečnosti, opakujete si, robím to v mene bezpečnosti. Až príliš živo si totiž dokážete predstaviť, čo by sa mohlo stať, keby kontroly neboli dostatočne prísne.
Lenže práve živé predstavy môžu byť jedným z vinníkov ignorovania pravdepodobnosti. Keď naším telom otrasú silné emócie, máme tendenciu zameriavať sa na negatívne možnosti a nebrať do úvahy pravdepodobnosť, že sa naše katastrofické predstavy (ne)naplnia. Kvôli jej ignorovaniu sú tak ľudia často viac vydesení hrozbami, ktoré sú pre nich nové a ťažko sa kontrolujú, než štatisticky významnejšími rizikami, na ktoré môžu naraziť v bežnom živote.
Predstavivosť sa v takejto chvíli stáva naším nepriateľom. Farbyplné obrazy živia obavy z rizika. Obchodníci si ale môžu mädliť ruky. Suma, ktorou sú ľudia ochotní zaplatiť za poistenie škôd súvisiacich s terorizmom, totiž prevyšuje tú, ktorou by zaplatili za poistenie strát spôbených akýmikoľvek udalosťami. Desivé predstavy a zosilnené emócie posúvajú zváženie pravdepodobnosti do pozadia alebo ho rovno úplne vytlačia z našej mysle.
Podľa odborníkov navyše reakcia verejnosti môže vyústiť do opatrení, ktoré sa ukážu ako kontraproduktívne. Stresujúce a časovo náročné kontroly na letiskách tak môžu napríklad prinútiť niektorých ľudí viac využívať automobilovú dopravu, hoci je lietanie nepomerne bezpečnejším spôsobom prepravy. Kvôli obavám sa navyše môžu vyhýbať niektorým činnostiam alebo svoje správanie úplne zmeniť, aby se nemuseli potýkať so stresom. Nemôžu inak, dokonca aj keď si sami uvedomujú, aké malé riziko to je.
Ak sa teda jeden z vašich priateľov pri predstave takejto hrozby zasekne, apelovať na zváženie pravdepodobnosti zrejme žiadne ovocie neprinesie. Radšie sa pokúste odviesť jeho pozornosť iným smerom. Napríklad k azúrovým plážam cieľovej destinácie. Nutné je však povedať, že ak sa nakoniec stane jedným z tých nešťastníkov, ktorí sa do cieľa skutočne nedostanú, ani vedomie toho, aký je jeho prípad ojedinelý, mu zrejme nijako nepomôže.
Literatura
Sunstein, C.R. (2003). Terrorism and Probability Neglect. Journal of Risk and Uncertainty, 26 (2/3), 121-136.
