Medzi vedľajšie účinky kapitalizmu môžu patriť: vyhorenie, úzkosť, depresia, zneužívanie návykových látok, pocit straty kontroly, stres, problémy vo vzťahoch… a koniec zoznamu nepríjemností nie je v dohľade. V svete, akým je ten náš, preto vôbec nie je prekvapujúce, že meditácia a všímavosť zažívajú rozmach. Sú odpoveďou na volanie uponáhľanej doby posadnutej výkonnosťou, prešli skúškou času a sľubujú (našťastie nie márne) zlepšenie takmer všetkého, čo súvisí s vnútorným nepokojom.
Z budhistických tradícií sa stáva masová záležitosť, ktorú nemôžeme dosť vychváliť. Nádych, výdych, ticho, turecký sed, žiadny stres, žiadny svet – na chvíľu, len dych. Päť z piatich hviezdičiek patrí meditácii za jej cenovú dostupnosť (prečo platiť za sedenie u psychológa, keď sa môžem doma pohodlne usadiť do príjemnej polohy, precvičiť si vedomú pozornosť alebo dýchanie a za chvíľku sa cítiť lepšie – úplne zadarmo?), absenciu nepríjemných vedľajších účinkov (ktoré sa, žiaľ, nedajú oddeliť od inak úžasne užitočných psychofarmák) a predovšetkým vedecky preukázanú účinnosť.
Štúdie preukázali vplyv meditácie na zníženie stresu a zmiernenie stavov s ním súvisiacich (napr. fibromyalgia alebo posttraumatická stresová porucha), úľavu od úzkosti a depresie, a dokonca zlepšenie kognitívnych funkcií v starobe. Jednou z foriem meditačných techník, ktoré sa v súčasnosti tešia obrovskej popularite, je mindfulness (do češtiny prekladaná ako ‚všímavosť‘ alebo ‚bdelá pozornosť‘) — o zdravotne prospešných účinkoch tohto „stavu, v ktorom si človek plne uvedomuje a venuje pozornosť tomu, čo sa deje v prítomnom okamihu“ a využitie liečebného programu založeného na mindfulness (MBSR) si môžete prečítať tu na blogu v sérii článkov mojej kolegyne (časti 1, 2).
Meditácia preukázateľne funguje, hoci veda ešte má úplnú jasnosť v tom, ako presne. „Mierne až stredné“ zníženie psychického stresu, ktoré ponúkajú meditačné techniky, je skvelým prínosom tak v kombinácii s psychoterapiou, ako aj ako nástroj seba pomoci. Samozrejme, nie všetci využívajú meditáciu ako liek – rovnako obľúbená je aj ako spôsob rozšírenia vedomia a dosiahnutia múdrosti.
Hoci ide o fenomén, ktorý je ľudstvu známy už tisíce rokov, vedecký výskum meditácie je stále ešte len v začiatkoch… a ako to niekedy býva, štúdie sú príliš zaneprázdnené objavovaním a informovaním o fascinujúcich pozitívach a liečebnom potenciáli, až niekedy „zabúdajú“ upozorniť na existujúcu odvrátenú stránku.
Pred pár rokmi vzbudila záujem médií štúdia, ktorá sa vydala hľadať pravdu o negatívnych účinkoch meditácie. Štvormičlenný tím vedcov na základe analýzy veľkého množstva vedeckých článkov informuje, že podľa doterajších štúdií sa aspoň jeden z dvanástich ľudí, ktorí meditujú, stretne s negatívnymi účinkami.
Najčastejšie sa vyskytujúcimi ťažkosťami boli príznaky úzkosti a depresie, nasledované druhou najčastejšou skupinou zahŕňajúcou psychotické stavy (halucinácie, bludy) a pocity depersonalizácie alebo disociácie. U niektorých účastníkov došlo k „opätovnému prežívaniu“ traumy, iní hovorili o pocitoch strachu až hrôzy. Takmer tretina negatívnych účinkov bola somatického charakteru – u niektorých sa objavili tráviace problémy, zatiaľ čo iní spomínali stres, napätie alebo bolesť. Najmenej časté boli tzv. „kognitívne anomálie“, príznaky ako napr. dezorganizované myšlienky, amnézia, nespoľahlivá pamäť.
Dalo by sa argumentovať – ako ostatne spomínajú aj samotní autori vyššie uvedenej štúdie –, že aj psychoterapia spôsobuje nežiaduce, dočasné účinky zhoršujúce zdravie u porovnateľného počtu ľudí. Problémom však je, že tento „každý dvanásty človek“, resp. 8 % účastníkov, je s veľkou pravdepodobnosťou výrazne podhodnotený. Na škodlivé účinky nesprávne vykonávanej meditácie upozorňujú už staré texty, príklady z histórie (zneužitie meditácie na vojenské účely na japonských vojakoch)… a potom sú tu všetky možné staršie štúdie, všemožne prehliadané, upozorňujúce na temnú stránku meditácie – panika, úzkosť vyvolaná relaxáciou, znížená životná motivácia, zmätenosť, narušené vnímanie reality, vo výnimočných prípadoch aj závislosť od meditácie (v tejto štúdii sa s negatívnymi účinkami stretla viac ako polovica účastníkov a 7,4 % ďalších zažilo v dôsledku meditácie vážne problémy), Craven opísal u meditujúcich vedľajšie príznaky disociácie, nepríjemné kinestetické vnemy, pocity viny, ale aj grandióznosti, samovražedné myšlienky, destruktívne správanie…
Cieľom tohto článku nie je bezdôvodne strašiť alebo odrádzať od meditácie – jej prínosy sú nepopierateľné, vedecky potvrdené a vyskúšali ju milióny ľudí. Zároveň si však myslím, že je potrebné upozorniť aj na nebezpečenstvá, ktoré môžu nastať v dôsledku nesprávne aplikovaných techník. Rovnako ako „pohyb je zdravý, poď si zabehať“ nie je dobrá rada pre človeka so zlomeným členkom, ani meditácia vo svojich najrôznejších podobách nemusí vyhovovať každému. Meditácia môže byť skvelým pomocníkom na ceste k lepšiemu duševnému zdraviu – ak sa vykonáva správne. Problém spočíva aj v tom, že kurzy pre inštruktorov meditácie nie sú vždy kvalitné, čo môže viesť k nepríjemnostiam či dokonca nebezpečenstvu pri nesprávnom „využívaní“ meditácie. Ak sa chystáte začať meditovať sami, pre čo najväčšiu bezpečnosť odborníci odporúčajú postupovať podľa vedených meditácií (vedených lektorom/učiteľom alebo vo forme zvukových nahrávok v mobilných aplikáciách).
