Články

Exekutívne funkcie

5. januára 2015
Exekutívne funkcie

Pod pojem exekutívne funkcie sú radené tie poznávacie čiže kognitívne procesy, ktoré zaisťujú samostatné a účelné konanie a myslenie človeka. Stojí za plánovaním, organizáciou činností a myslenia a ich vzájomnú súhrou. Samotné slovo exekutívne sa prekladá ako výkonnostný čiže riadiaci. Niektorí odborníci považujú exekutívne funkcie za nadradené ostatným kognitívnym funkciám (ako sú pamäť, pozornosť, myslenie, reč ...) a predpokladajú, že sú skôr zodpovedné za to, ČI a AKO naplánujeme, zahájime a ukončíme činnosť. Kognitívne funkcie sa potom skôr vzťahujú k tomu, ČO a KOĽKO toho budeme robiť.

Súčasťou exekutívnych funkcií sú potom aj vôľa a schopnosť priebežnej kontroly a opravy prípadných chýb. Ďalej schopnosť riadenia pozornosti žiaducim smerom a odklon od nežiaducich podnetov, predvídanie budúcich dejov, sebakontrolu, formuláciu realistických cieľov a určovanie priorít. Vďaka exekutívnym funkciám sa nám darí zladiť vykonávanie viacerých činností naraz, rozpoznávať chyby a poučiť sa z nich, prispôsobiť sa (nečakaným) zmenám. Umožňujú nám plánovanie a organizovanie všetkého druhu, riešenie problémov a efektívne využívanie času.

Exekutívne funkcie predstavujú najvyššiu úroveň mentálneho riadenia a integrácie.

Narušenie exekutívnych funkcií tak de facto zasahuje do všetkého správania. S tzv. "Dysexekutivným syndrómom" sa stretávame u ľudí s vaskulárnou, frontotemporálnou alebo Alzheimerovou demenciou, u traumatického poškodenia mozgu, niekedy aj u epilepsii. Za zhoršením exekutívnych funkcií najčastejšie stojí poškodenie frontálnych čiže čelných lalokov  mozgovej kôry. Poškodenie môže mať za následok rôznorodú skupinu prejavov, ale tradične medzi nimi dominuje porucha vytvárania plánov a riešenie problémov, problémy so začatím rokovania, tendencia k ustrnutiu na témach alebo myšlienkach, znížená je aj plynulosť reči. Často sa pridáva nedostatok kontroly nad vlastným správaním, impulzivita, agresivita, apatia a najmä býva zhoršená schopnosť náhľadu na svoje správanie a svoj mentálny stav.

Pre zlepšovanie alebo rehabilitáciu exekutívnych funkcií je veľmi prospešné vykonávanie činností alebo úloh, v ktorých je potrebné plánovať riešenie a realizáciu úlohy, alebo súčasne sledovať niekoľko dejov a operovať s nimi. Zlepšenie týchto schopností Vám umožní ďaleko efektívnejšie konať a využívať svoj voľný i pracovný čas.

  prečítané 42297×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Katarína Durkáčová
Psycholožka v rehabilitačním ústavu, kde její pracovní náplní je mimo jiné neuropsychologická diagnostika a rehabilitace kognitivních funkcí pacientů po poškození mozku. Současně se v rámci svého doktorského studia na Masarykově univerzitě v Brně věnuje výzkumu prokrastinace. Jedním z jejích koníčků je popularizace psychologie na několika online portálech.

Podobné články

Pre pacientov

Na týchto stránkach sme už upozorňovali, že trénovanie kognitívnych funkcií je dôležité u pacientov po poškodení mozgu, teda u pacientov, ktorí majú poškodené kognitívne funkcie a potrebujú ich rehabilitovať.

Zhoršenie kognitívnych schopností nastáva ale aj u ľudí trpiacich psychickou chorobou. Hlavný úbytok kognitívnych schopností bol zistený u chorôb zo schizofrenického okruhu alebo u ľudí po tzv. psychotické epizóde. Výskumníci našli zhoršenie predovšetkým v týchto oblastiach: pozornosť, pracovná pamäť, učenie sa, riešenie problému a porozumenie jazyka.

Všetky tieto funkcie sú dôležité pre lepšie fungovanie človeka v pracovnom ale i súkromnom živote, Schopnosť plánovania a konštruktívne riešenie problému ovplyvňuje mieru prežívaného stresu a teda aj celkovú pohodu. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci niektorou duševnou chorobou o svoje psychické schopnosti starali a trénovali ju.

Doktori zvyknú odporúčať osemsmerovky, alebo krížovky, ktoré hlavne trénujú pozornosť a nadobúdanie vedomosti. V kognitívnych hrách, trénujete tiež pamäť, schopnosť plánovania a ďalšie z kognitívnych funkcií. Duševné choroby sú rovnako, ak nie viac nebezpečné než somatické. Keď si zlomíte nohu, tak ju musíte rehabilitovať, kým začnete dobre chodiť. Rovnako by ste mali postupovať aj pri duševných chorobách.

" Naše telá sú záhrady, ktoré ošetruje naše vôľa - záhradník. Ten rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie. "

– Shakespeare

V rôznych krízových situácií trpí aj naša vôľa niečo robiť. Často vzniká začarovaný kruh, kedy sa človeku nechce nič robiť a potom je zo seba znechutený, a preto nemá energiu niečo robiť. Tento kruh sa dá narušiť jednoduchými aktivitami, ako prechádzka po vonku, alebo nejaké ľahké kognitívne cvičenia a hry, ktoré sú na raz stranu odpočinkové a na druhou nimi trénujete svoje kognitívne funkcie.

Rehabilitujúce

Poranenie mozgu. Mozgová trauma. Úbytok kognitívnych funkcií. A ďalšie.

Je mnoho príčin, úrazov a ochorení, ktoré spôsobujú úbytok kognitívnych funkcií. Môže sem patriť napríklad poranenie hlavy s následkom úrazu (otras mozgu, pomliaždenie mozgu, ...), rôzne infekčné choroby zasahujúce priamo nervové tkanivo, poškodeniu mozgu s následkom rôznych intoxikáciou (otráv), zmeny poznávacích funkcií s následkom psychiatrického ochorenia (schizofrénia, depresia, demencia, ...), poškodenie mozgu s následkom cievnej mozgovej príhody, neurologického ochorenia (epilepsia), klinická smrť, a ďalšie.

" Zdravý človek má mnoho želaní, chorý len jedno. "

– Indické príslovie

Vďaka plasticite mozgu dnes vieme, že mozog sa vie adaptovať na akúkoľvek činnosť, opakovanou vhodným spôsobom po vhodne dlhú dobu vytvorením nových nervových spojení. Problematika je samozrejme trošku zložitejšia, avšak pre naše účely postačí takto zjednodušený popis.

V dnešnej dobe existujú odborné strediská, ktoré ponúkajú pre pacientov s poškodeným mozgom neuro-rehabilitačné programy. Nádeje na úspešnú rehabilitáciu záležia na stupni a typu poškodenia, a býva to obyčajne dlhodobá záležitosť. Avšak dochádzanie do týchto centier je často časovo a pre niektorých aj fyzicky náročné. V každom prípade rehabilitačný program vedú školení odborníci. Program v takých centrách je komplexný, a rehabilitácie sa dejú aj pomocou fyzických cvičení a podnetov.

" Jedna z podmienok uzdravenia je chcieť sa uzdraviť. "

– L.A. Seneca

Pre vašu podporu vám ponúkame aj on-line tréning kognitívnych funkcií, ktorý môžete prevádzkovať u vás doma, bez nutnosti niekam dochádzať. Veríme, že pre vás bude iste veľmi vítaným a užitočným pomocníkom na ceste k uzdraveniu. Na tomto mieste by sme radi zdôraznili, že Mentem tréning si nekladie za cieľ nahradzovať odbornú neurorehabilitáciu, ako vám ju odporučil váš lekár.

Počítačový tréning má pritom tú výhodu, že je možné na ňom administrovať tie úlohy, ktoré by nebolo možné bez počítač aplikovať. Takmer okamžite počítač vyhodnotí váš výsledok. Možnosť porovnať si svoje aktuálne výsledky s výsledkami z predchádzajúcich hier.

Naším cieľom je poskytnúť vám vhodný a kvalitný doplnok odborných rehabilitačných programov v podobe mentálnych cvičení, pri ktorých sa budete baviť, budete sa hrať, a pritom budete trénovať mozog, a posilňovať svoje neurónové spojenia. A budete to robiť, kedy budete chcieť, a ako dlho budete chcieť. Keď už sa budete cítiť unavení, jednoducho počítač zatvorte. Ak sa vám bude chcieť zase si zahrať nejakú "hru" za tri hodiny, budete na to mať voľný prístup. Môžete trénovať častejšie, podľa svojej vlastnej chuti a nálady.

" Porážka je stav mysle; nikto nie je porazený, kým porážku neprijme ako skutočnosť. "

– Bruce Lee

Prospektívna Pamäť: Spomienky na budúcnosť

Výskum pamäte trvá už od samých počiatkov psychológie, napriek tomu však stále existujú oblasti, ktoré doteraz neboli príliš skúmané. Väčšina doterajších výskumov sa napríklad venovala prevažne tzv. Retrospektívnej pamäti, teda pamäti zameranej na minulosť. Tento druh pamäte používame napríklad vo chvíli, keď si spomíname na to, čo sme prežili, alebo keď si snažíme vybaviť nejaké skôr naučené fakty alebo informácie. Naša pamäť však nehrá podstatnú úlohu iba pri vybavovaní si minulých udalostí a zážitkov, ale je dôležitá aj pri plánovaní toho, čo chceme urobiť v budúcnosti. Psychológovia v tomto prípade hovoria o tzv. Prospektívnej pamäti, teda o schopnosti zapamätať si to, čo máme v úmysle v budúcnosti urobiť a neskôr si v správnu chvíľu na svoj zámer spomenúť. Práve tento druh pamäte bol psychológmi pomerne dlho zanedbávaný a záujem o túto tému začal narastať až v posledných desaťročiach.

V čom konkrétne sa teda od seba Prospektívna a retrospektívna pamäť líši? Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi pamäte je predovšetkým v tom, akým spôsobom dochádza k vybaveniu toho, čo sme si mali zapamätať. V prípade retrospektívnej pamäti sa nás niekto priamo na nejakú informáciu spýta a my vieme, na čo si v danej chvíli máme spomenúť. Retrospektívnu pamäť teda používame napríklad vo chvíli, keď sa nás niekto spýta, v ktorom roku sme sa narodili. V prípade prospektívnej pamäti sa nás nikto priamo na nič nepýta a my si musíme spomenúť na to, že si vôbec v danej chvíli na niečo máme spomenúť. Prospektívnu pamäť používame napríklad vo chvíli, keď si máme spomenúť na to, že dnes musíme odísť z práce skôr, aby sme stihli vyzdvihnúť na pošte balík.

Prospektívnu pamäť teda využívame veľmi často a v mnohých rôznych situáciách. Hrá dôležitú úlohu napríklad vo chvíli, keď máme brať v pravidelne určený čas lieky, využívame ju pri plánovaní schôdzok aj pri plánovaní večerného nákupu. Výskumy tiež ukazujú, že v živote najčastejšie robíme chyby práve v úlohách, pri ktorých je potrebné zapojiť prospektívnu pamäť. Napríklad štúdia Crovitza a Daniela (1984), v ktorej si účastníci mali viesť podrobný denník, ukázala, že viac ako polovicu našich každodenných problémov s pamäťou tvoria práve problémy s prospektívnej pamäťou.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zlyhávanie prospektívnej pamäte je pomerne bežné. Aký vplyv má však na prospektívnu pamäť starnutie? Dosahujú mladší dospelí lepšie výkony v úlohách na prospektívnej pamäť než seniori? Týmito otázkami sa zaoberal rad rôznych štúdií a doteraz nie sú úplne zodpovedané. Výsledky jednotlivých štúdií sa od seba totiž značne líšia a sú do istej miery závislé na tom, v akých podmienkach sú už realizované. Experimenty, ktoré boli vykonávané v laboratóriu, zistili, že mladší dospelí dosahujú v úlohách na prospektívnej pamäti výrazne lepšie výsledky ako seniori. V štúdiách, ktoré boli vykonávané mimo laboratória, však mladší aj starší dospelí dosahovali v úlohách na prospektívnej pamäť rovnaké výsledky. Tento paradox doteraz nebol uspokojivo vysvetlený a stále sa čaká na jeho objasnenie.

Pomerne k zásadným zisteniam však dospeli štúdie, ktoré sa zamerali na prospektívnu pamäť u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. Ukázalo sa, že u ľudí, ktorí trpia týmto typom demencie, dochádza k zhoršeniu prospektívnej pamäti skôr ako k zhoršeniu pamäti retrospektívnej. V súčasnej dobe sa teda psychológovia snažia zistiť, či by úlohy na prospektívnu pamäť išlo využiť pre skoršiu diagnostiku ako Alzheimerovej choroby, alebo iných ochorení mozgu.

Na záver teda môžeme povedať, že prospektívna pamäť patrí medzi veľmi dôležité kognitívne funkcie, a preto s ju vyplatí trénovať. Na to, ako môžeme prospektívnu pamäť trénovať, sa však dôkladne pozrieme až v niektorom z budúcich článkov.

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť