Splňte denný tréningový plán, nech vám nezhasne!

Po Ut St St Pia So Ne

Ako funguje denný tréning?




14. októbra 2026 | 3 minút čítania | Zuzana Bryksová | Pamäť a pozornosť

Výpadky pamäte: Kedy ide o bežný stres a kedy o varovný signál?

Hľadáte márne správne slová, zabúdate na dohodnuté stretnutia alebo netušíte, kam ste položili kľúče? Výpadky pamäte zažije počas života témere každý. V tomto odbornom článku rozoberáme neurobiologické príčiny…

Výpadky pamäte: Kedy ide o bežný stres a kedy o varovný signál?

Mechanizmus vzniku výpadkov pamäte

Výpadok pamäte predstavuje stav, kedy dochádza k náhlemu alebo postupnému narušeniu schopnosti ukladať, uchovávať alebo spätne vybavovať informácie. Z neurobiologického hľadiska je tento proces úzko spojený s fungovaním hippokampu – štruktúry v limbickom systéme mozgu, ktorá pôsobí ako hlavný rozcestník pre konsolidáciu krátkodobých spomienok do dlhodobej pamäte.

Pokiaľ je činnosť hippokampu narušená, dochádza k zlyhaniu synaptického prenosu, čo sa navonok prejavuje ako neschopnosť spomenúť si na mená, plánované úlohy alebo nedávne udalosti.

Najčastejšie príčiny: Od benigných faktorov po patológiu

Výpadky pamäte môžu mať rôznorodú etiológiu. Je kľúčové rozlišovať medzi prechodnými príčinami a začínajúcou neurodegeneráciou:

  • Chronický stres a úzkosť: Vysoká hladina kortizolu blokuje synaptickú plasticitu v hippokampe a preťažuje pracovnú pamäť.

  • Spánková deprivácia: Počas hlbokého spánku dochádza ku konsolidácii spomienok. Nedostatok spánku znemožňuje ukladanie informácií.

  • Nutričné deficity a metabolické poruchy: Nedostatok vitamínu B12 alebo poruchy štítnej žľazy výrazne znižujú kognitívny výkon.

  • Neurodegeneratívne ochorenia: Ak sú výpadky pamäte systematické a týkajú sa orientácie v čase a priestore, môže isť o prvé príznaky demencie.

Diagnostika a ako posilniť pamäťové funkcie

Pri opakovaných výpadkoch pamäte je vhodné podstúpiť odborné neuropsychologické vyšetrenie (napr. testy MoCA alebo MMSE).

Prevencia a obnova pamäťových schopností stavajú na stimulácii neuroplasticity:

  • Kognitívny tréning: Pravidelné precvičovanie pracovnej pamäte a pozornosti núti mozog vytvárať nové neurónové dráhy.

  • Pohybová aktivita: Aeróbne cvičenie zvyšuje prietok krvi mozgom a stimuluje tvorbu proteínu BDNF.

  • Úprava životného štýlu: Dôsledná spánková hygiena a protizápalová strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny.

Odborné zdroje:

  • Baddeley, A. (2003). Working memory: looking back and looking forward. Nature Reviews Neuroscience, 4(10), 829-839.

  • Tulving, E. (2002). Episodic memory: from mind to brain. Annual Review of Psychology, 53(1), 1-25.

  • Petersen, R. C. (2004). Mild cognitive impairment as a diagnostic entity. Journal of Internal Medicine, 256(3), 183-194.

Čítate o mysli. Začnite ju trénovať.

Mentem prevádzá poznatky o fungovaní mozgu do krátkeho, merateľného a zábavného tréningu.

Článok pre vás pripravil

Zuzana Bryksová

Zuzana Bryksová