Denní trénink obsahuje 5 cvičení, která dohromady zaberou přibližně 15 minut – tento čas je ideální pro pravidelnost i viditelné výsledky.
Denní trénink obsahuje 5 cvičení, která dohromady zaberou přibližně 15 minut – tento čas je ideální pro pravidelnost i viditelné výsledky.
Každé splnené cvičenie aktivuje novú časť vašej neurónovej siete.
Keď dokončíte všetkých 5 cvičení, rozsvietí sa žiarovka – symbol úspešne splneného tréningu.
Snažte sa udržať žiarovku svietiť čo najdlhšie – každý deň navyše pomáha vašej mysli zostať aktívnou a v kondícii.
Kalendár sleduje vašu dennú tréningovú aktivitu:
1 cvičenie = 20 % intenzity
5 cvičení = 100 % intenzity
12345
Pravidelný krátky tréning podporuje neuroplasticitu mozgu, zlepšuje pozornosť, pamäť aj mentálnu flexibilitu.
14. marca 2025 | 5 minút čítania | Mgr. Kristýna Pogránová | Poruchy a diagnózy
Pravdepodobne pri každej chorobe zohráva kľúčovú úlohu čas, kedy ju lekár zistí – nachádza sa v pokročilom štádiu alebo ešte len v počiatočnej fáze? Čím skôr sa jej existencia odhalí, tým väčšie sú šance na…
Pravdepodobne pri každej chorobe zohráva kľúčovú úlohu čas, kedy ju lekár zistí – nachádza sa v pokročilom štádiu alebo ešte len v počiatočnej fáze? Čím skôr sa jej existencia odhalí, tým väčšie sú šance na uzdravenie alebo spomalenie jej priebehu. V prípade demencie to samozrejme nie je inak. Pacienti však návštevu lekára veľmi často odkladajú. Prečo?
Prvé príznaky sú nenápadné
Včasná diagnostika znamená, že sa choroba odhalí ešte v ranom štádiu. Vtedy ešte nemusí byť výrazná ani nemusí zásadným spôsobom ovplyvňovať život chorého či jeho okolia. Niekedy o nej samotný pacient vôbec nevie. Ak ide o ochorenie, ktoré dnešná medicína vie vyliečiť, šanca na úplné uzdravenie je veľmi vysoká.
Niektoré ochorenia sa, žiaľ, zatiaľ nedajú vyliečiť – patrí sem aj spomínaná demencia. Postupná strata kognitívnych schopností je v tomto prípade nevyhnutná – našťastie ju okamžitá liečba dokáže výrazne spomaliť.
Čo spôsobuje túto chorobu?
Demenciu definujeme ako ochorenie mozgu, za ktorého vznikom stoja degeneratívne zmeny v mozgovom tkanive. Bohužiaľ sa s ňou v súčasnosti stretávame pomerne často – príčiny často nie sú úplne jasné. Pri vzniku podobnej choroby zohráva určitú úlohu dedičnosť a celý rad ďalších faktorov.
Medzi najčastejšie formy patrí vaskulárna demencia, frontotemporálna demencia a Alzheimerova choroba. Spočiatku sa jednotlivé typy líšia, v pokročilejších fázach sa však príznaky môžu podobáť. Vo všetkých prípadoch je potrebné zasiahnuť včas.
Ako vyzerá priebeh ochorenia v praxi?
Aby sme si mohli lepšie predstaviť priebeh ochorenia, uvedieme konkrétny príklad.
Predstavme si napríklad pána Vlasta, ktorému je 71 rokov. Je ženatý, má dve deti a tri vnúčatá. Zdá sa mu, že sa mu zhoršila pamäť, občas nedokáže nájsť to správne slovo a niekedy sa cíti zmätený. Stalo sa mu, že si nedokázal spomenúť na mená vnúčat, ktoré pravidelne vídava.
Teraz môže príbeh pokračovať dvoma možnými spôsobmi.
Pán Vlasta vníma, že to už nie je ono, ale vždy si pre seba povie, že už starne a príčinou je teda pravdepodobne vek: „Ostatní zabúdajú viac, a to sú mladší!“ Hoci si uvedomuje, aká je pre neho celá situácia nepríjemná, nepriznáva si to. Jeho okolie si možno ešte nič nevšimlo, alebo si drobné ťažkosti tiež vysvetľuje vekom. Pomaly sa rozvíjajúca demencia nie je takmer ničím brzdovaná. Pán Vlasta nepatrí medzi aktívnych seniorov, ktorí by sa venovali športu. Nechodí ani na prechádzky. Aktívny je len so svojimi vnúčatami a to považuje za dostatočné. Vo voľnom čase sleduje televíziu a číta noviny. Demencia v tej chvíli nemá žiadne prekážky.
Postupom času sa Vlastova pamäť a orientácia zhoršujú. On sám si tento problém neuvedomuje, zato jeho okolie začína mať obavy – dcéra sa bojí nechať deti samé s dedkom. Vlasta si občas nie je istý, aký je mesiac, koľko má presne vnúčat a čo je najdôležitejšie – veľmi zle si pamätá nové veci (že jeho vnučka chodí do škôlky, že si naplánovali spoločnú dovolenku s priateľmi, že už bol nakúpiť).
Choroba postupuje a Vlasta začína byť závislý od pomoci ostatných. Až teraz sa dostane k lekárovi, ktorý ho vyšetrí, oznámi mu závažnú diagnózu a následne mu predpíše lieky, ktoré spomaľujú priebeh choroby. Kvalita života Vlasta aj jeho rodiny sa výrazne zhoršila. O neho sa stará jeho manželka spolu s ich deťmi, ale všetkých to veľmi vyčerpáva. Vlastova manželka má v tom čase už 73 rokov a nemá energiu nazvyš. Ich deti majú vlastné rodiny a prácu. Vlastovi je 76 rokov.
Pán Vlasta cíti, že už to nie je ono, a pre istotu ide na preventívnu prehliadku k lekárovi, kde sa zverí so svojimi problémami a obavami. Lekár vykoná rýchle orientačné vyšetrenie a pošle Vlastu na diagnostiku k špecialistovi. Za necelé dva mesiace prichádzajú výsledky.
Diagnóza demencie je šokujúca, ale Vlasta ihneď dostane lieky na spomalenie priebehu ochorenia a odporúčanie na kognitívne tréningy. Lekár ho informuje o možnostiach v mieste jeho bydliska a objedná ho na ďalšiu kontrolu. Demencia je spomaľovaná takmer všetkými dostupnými prostriedkami – liekmi, kognitívnymi tréningami s odborníkom, domácim tréningom, dostatočným pohybom a pravidelnými kontrolami u lekára.
Hoci sa choroba len spomaľuje, Vlasta aj jeho rodina si dokážu ešte mnoho ďalších rokov udržať podobnú kvalitu života. Inými slovami, aj vo veku 76 rokov Vlasta stráži svoje vnúčatá, dokáže nakupovať a pomoc potrebuje len pri zložitejších veciach. Pamäť už síce nie je taká, aká bývala, a zapamätať si nové veci je pre Vlastu ťažké, napriek tomu však dokáže dobre fungovať a užívať si zaslúžený dôchodok.
Nenedocenujte návštevu u lekára
Každý, kto už podobné príbehy počul mnohokrát, samozrejme povie, že je dôležité ísť k lekárovi čo najskôr. Realita je však často iná.
Za tým stojí strach a snaha odložiť prípadnú diagnózu. Presvedčenie, že sa to vám nemôže stať, veď predsa v rodine nemáte žiadnu chorobu. Alebo životný postoj v štýle „lepšie to nevedieť“ a „až budem trpieť demenciou, už mi to bude jedno“.
Niektorí ľudia okrem obáv a úzkosti pociťujú aj ťarchu stigmy. Boja sa, že ich okolie už nebude vnímať tak ako predtým, že budú menejcenní, zbytoční alebo dokonca na obtiaž. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj vlastné ego („Nie som žiadny dement!“). Či už ide o strach, úzkosť, snahu nestratiť samého seba alebo len túžbu zostať tým, kým som, čo vedie k nasadeniu masky „všetko je v poriadku“, výsledkom je horší priebeh choroby a nedôstojný koniec života. Oboje ovplyvní nielen chorého, ale aj jeho najbližších.
Ako z toho von?
V prvom rade je potrebné prijať, že ide o chorobu, ktorá sa môže stať aj vám. Buďte aktívni a zvedaví ešte v plnom zdraví a hneď, ako pocítite, že sa vám do mysle vkrádajú prvé pochybnosti, nazbierajte odvahu a vyhľadajte lekársku pomoc.
A ak si nie ste istí v prípade niektorého z vašich príbuzných, snažte sa ho tiež motivovať k návšteve lekára.
Prvé prejavy demencie sú veľmi všeobecné a podobné príznaky môžu mať aj iné ochorenia. Nechajte odborníkov, aby zistili príčinu. Nezostaňte v tom sami a dajte si šancu na lepší a predovšetkým kvalitnejší život.