Závislosť – či už na alkohole, nikotíne, alebo nelegálnych látkach – je vážne (nie však vzácne) chronické psychiatrické ochorenie. Negatívne dôsledky tejto choroby sú ďalekosiahle – okrem samotného závislého ovplyvňujú ako jeho blízke okolie, tak aj spoločnosť ako celok. Minule ste si mohli prečítať o tom, akým spôsobom návykové látky pôsobia na ľudské telo, a čo presne máme na mysli, keď hovoríme o závislosti. Teraz sa pokúsim priblížiť, akú rolu hrají v rozvoji závislosti faktory ako genetika, osobnosť či spoločnosť.
Dedičnosť a prostredie
Ak je závislosť choroba, je možné k nej zdediť genetické predispozície? Touto otázkou sa vedci zaoberajú už desiatky rokov. Jedným z prvých dôkazov o dedičných atribútoch závislosti bola napríklad štúdia z roku 1967, v ktorej dokázali selektívnym rozmnožovaním vychovať skupiny potkanov so sklonmi k závislosti a potkany voči závislosti odolné. S ľuďmi samozrejme podobné experimenty nie je možné vykonávať; veda si ale poradí s pomocou štúdia dvojičiek (dvojičky sú v psychológii veľmi cenným zdrojom informácií, keďže ich zdieľané gény a (ne)zdieľané prostredie umožňujú skúmať vplyv dedičnosti a prostredia na jedinca).
Nespočetné štúdie dvojičiek preukázali, že hoci genetické dispozície majú vplyv na rozvoj závislosti, nie je vždy dané, že k týmto problémom u jedinca v priebehu života dôjde. Predpokladá sa, že gény majú na vznik látkových závislostí vplyv medzi 40 až 60 %. Neznáme ešte konkrétne gény, ktoré sú za dedičnosť závislosti zodpovědné – kvôli účinkom drog na ľudský mozog sa však predpokladá, že by mohli nejako súvisieť s dopamínovými receptormi a enzýmami. Skúmané sú tiež hypotézy o geneticky podmienených rozdieloch v metabolizovaní drog, citlivosti voči účinku návykovej látky na organizmus, ale aj dedičnej (ne)schopnosti vyrovnávať sa so stresovými situáciami. Z obľúbenej debaty „dedičnosť vs. prostredie“ ani v prípade závislosti nevychádza jednoznačný víťaz. Ak môžeme dedičnosť obviniť približne z jednej polovice, znamená to, že za zvyšnú polovicu bude zodpovedné práve prostredie. Zdravie či choroba sú vždy výsledkom vzájomného pôsobenia našich génov a prostredia, v ktorom sa pohybujeme a ktoré utvárame. Podobne ako je známe, že nezdravé stravovanie a nedostatok pohybu zvyšujú risk ochorenia srdca, dokážeme identifikovať aj niektoré rizikové faktory pre rozvoj závislosti.
Rodina je základ
Vieme, že nebezpečenstvo začína už pred narodením – konzumácia alkoholu či iných drog počas tehotenstva môže okrem rôznych zdravotných komplikácií viesť aj k väčšiemu riziku rozvoja závislosti. V detstve a počas dospievania potom prichádza do hry obrovská rada faktorov, ktoré mnohonásobne zvyšujú riziko závislosti – a veľká kopa z nich súvisí s rodinnou situáciou. Vedci zistili, že u detí, ktorých rodičia užívajú návykové látky, je riziko, že sami začnú užívať drogy, dvakrát vyššie ako v prípade detí „zdravých“ rodičov. Novšia štúdia porovnávajúca rodinné faktory u skupín alkoholikov, narkomanov a osôb, ktoré závislosťou netrpia, to potvrdila. Participanti, ktorí sa potýkajú so závislosťou na alkohole či iných návykových látkach v porovnaní so „zdravou“ skupinou zároveň častejšie uvádzali nasledujúce:
– Odlúčenie od rodičov. Oproti zdravým participantom bývali v detstve častejšie separovaní od jedného alebo oboch rodičov. V ranom detstve to môže znamenať nebezpečenstvo neskoršieho rozvoja psychických problémov.
– Trauma, stres. 46 % závislých (v porovnaní s pouhou štvrtinou zdravých participantov) uviedlo, že počas dospievania zažili traumu či stresové situácie – napr. zneužívanie, týranie, domáce násilie, zanedbávanie, vojnové udalosti. Členovia rodiny závislých participantov sa tiež častejšie dopúšťali kriminálnych činov. Traumy prežité v detstve negatívne ovplyvňujú celkový zdravotný stav – brzdia vývoj a spôsobujú psychické aj fyzické problémy, ktoré môžu mať celoživotné následky.
– Zle fungujúce vzťahy. Závislí participanti častejšie poukazovali na nepriaznivé vzťahy s rodičmi (predovšetkým s otcom) počas detstva a adolescencie. Zo strany rodičov prichádzala negativita, agresia, nezáujem, alebo vzťah chýbal celkom (absencia rodiča). Patrí sem aj samotná komunikácia medzi rodičmi – rozdelenie moci a podieľanie sa na rozhodovaní bolo u rodičov závislých častejšie nerovné v prospech jedného z rodičov. Medzi ďalšie udalosti, ktoré štatisticky významne prispievajú k riziku rozvoja závislosti patrí rozvod alebo úmrtie jedného z rodičov – v porovnaní so skupinou zdravých zažívala skupina závislých tieto traumy v mladšom veku. Závislí participanti tiež oproti skupine zdravých pripúšťali menší dohľad a podporu zo strany rodičov.
Nebezpečenstvo zvnútra
Neexistuje žiadna vlastnosť či skupina charakteristík, ktoré by človeka predurčovali k drogovej závislosti. Isté osobnostné vlastnosti však môžeme radiť medzi faktory, ktoré rozvinutiu závislosti napomáhajú. Tými sú napríklad vysoká miera neuroticizmu (náchylnosť k negatívnym emóciám až labilita) alebo nízka tolerancia voči frustrácii a bolesti. Pojem duálna diagnóza sa používa v prípade, keď má človek dve diagnostikované psychické ochorenia. Ľudia často vedľa drogovej závislosti bojujú aj s inými problémami – podľa štatistiky sa až 37 % alkoholikov a 53 % narkomanov potýka aspoň s jednou ďalšou psychickou chorobou. Tými sú najčastejšie úzkostné poruchy (napr. generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha, posttraumatická stresová porucha), depresia, bipolárna porucha, ADHD, alebo hraničné či asociálne poruchy osobnosti. Vyššia miera problémov s drogami je v porovnaní so zdravou populáciou aj u pacientov so schizofréniou.
Tato súvislosť je spôsobená tým, že ľudia často pri hľadaní úľavy od psychických ťažkostí siahajú po drogách. Alkohol a spol. sú obľúbenými pomocníkmi v sebamedikácii, snahe dosiahnuť úľavu od zlých stavov či nediagnostikovaného psychického ochorenia pomocou drog. Symptómy môžu pod vplyvom látky síce zdanlivo ustúpiť, môžeme sa dokonca cítiť lepšie, ale náš problém sa tým nevyrieši – prostredníctvom drog svoj celkový stav naopak ešte zhoršujeme. V dlhodobom meradle negatívne dôsledky podstatne prevažujú. Drogy môžu príznaky už existujúceho psychického ochorenia výrazne zhoršiť. Napríklad kombinácia drog a liekov proti depresii či úzkosti môže znížiť efektivitu psychiatrickej medikácie a v horšom prípade dokonca viesť aj k smrti. To ale nie je zďaleka jediným dôvodom, prečo drogy tak úzko súvisia s naším duševným zdravím. Zneužívanie návykových látok môže byť zároveň jedným z faktorov, ktoré zvyšujú riziko psychického ochorenia. Niektoré štúdie napríklad tvrdia, že u osôb so zvýšeným sklonom ku schizofrenii môže užívanie marihuany pôsobiť ako spúšťač ochorenia.
A čo s tým?
Akými spôsobmi sa závislosť dá liečiť a ako jej predchádzať? Ak vás téma zaujíma, radi vás uvidíme pri ďalšom pokračovaní nášho článku.
Zdroje
Di Forti et al. - The contribution of cannabis use to variation in the incidence of psychotic disorder across Europe (EU-GEI): a multicentre case-control study. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30902669
Chassin L., Pitts S.C., DeLucia C. - The relation of adolescent substance use to young adult autonomy, positive activity involvement, and perceived competence. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10624732
Morin, A. - Treating the Effects of Childhood Trauma. https://www.verywellmind.com/what-are-the-effects-of-childhood-trauma-4147640
Národní monitorovací středisko pro drogy a drogové závislosti - Sebemedikace. http://txt.www.drogy-info.cz/index.php/publikace/glosar_pojmu/s/sebemedikace
Národní monitorovací středisko pro drogy a drogové závislosti – Zaostřeno na drogy 3. https://www.drogy-info.cz/data/obj_files/4609/583/Zaostreno_na_drogy_200703.pdf
National Institute of Drug Abuse - Genetics and Epigenetics of Addiction. https://www.drugabuse.gov/publications/drugfacts/genetics-epigenetics-addiction
Nichols, J. R., Hsiao, S. - Addiction liability of albino rats: breeding for quantitive differences in morphine drinking. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/6067566
Oei, J. L. - Adult consequences of prenatal drug exposure. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/imj.13658
Saisan, J.; Smith, M.; Robinson, L.; Segal, J. - Substance Abuse and Mental Health Issues. https://www.helpguide.org/articles/addictions/substance-abuse-and-mental-health.htm
Srinivasan, T.N., & Raman, K.J. - Early Child Parent Separation And Risk For Childhood Psychopathology. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3010605/
Volkow, N., & Li, T.-K. - The neuroscience of addiction. https://sci-hub.tw/https://www.nature.com/articles/nn1105-1429
Wang et al. - Prenatal ethanol exposure increases risk of psychostimulant addiction. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30076855¨
Zimić J. I., Jukić V. - Familial risk factors favoring drug addiction onset. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22880546
