Rozdelenie drog
Okrem jednoduchého delenia drog na legálne (alkohol, nikotín) a nelegálne môžeme návykové látky rozdeliť do skupín podľa typu účinku. „Depresíva“ (alebo sedatíva) ľudský organizmus upokojujú. Dokážu vytvoriť euforické pocity, ale tiež vyčerpanie. Sú veľmi návykové (ide napr. o opiáty, barbituráty alebo alkohol).
Stimulanciá sú v podstate opakom sedatív – ich funkcia spočíva v prílivu energie a koncentrácie. V krátkodobom meradle môžu pomôcť zlepšiť výkon, sú ale tiež vysoko návykové. Patrí sem napríklad kokaín či metamfetamín.
Zaujímavú skupinu tvoria halucinogény – látky bez rizika vytvorenia závislosti, ktoré spôsobujú prechodné zmeny zmyslového vnímání, nálady a kognitívnych procesov, a ktoré sú často vyhľadávané pre svoj potenciál sprostredkovať hlboké mystické zážitky. Medzi zástupcov tejto skupiny drog môžeme zaradiť LSD či psilocybín.
Poslednou skupinou sú potom prchavé látky alebo inhalanty (napr. rajský plyn a toluén), ktoré pôsobia chvíľku opojne a následne utlmia telesné funkcie.
Závislosť ako choroba
Našťastie už odzvonilo teóriám, ktoré závislosť vnímali ako morálne zlyhanie, poruchu osobnosti alebo nedostatok sily vôle a ochoty s braním drog prestať. Vďaka vede teraz chápeme, že užívanie návykových látok pôsobí v mozgu dlhodobé zmeny ovplyvňujúce (okrem iného) aj schopnosť sebakontroly. Na závislosť sa najčastejšie pozerá ako na chronické a relabujúce ochorenie, v ktorého rozvoji a priebehu hrajú veľkú úlohu genetické, spoločenské aj environmentálne faktory.
„Drogová závislosť je ochorenie mozgu, ktoré sa s postupom času vyvíja ako dôsledok sprvu dobrovoľného užívania drog. Následkom je prakticky nekontrolovateľné kompulzívne baženie po drogách, ich vyhľadávanie a užívanie, ktoré narušuje (pokiaľ priamo neničí) fungovanie jedinca v rodine a spoločnosti,“ píše vo svojom článku Alan I. Leshner.
Ako príklad vedeckého dôkazu môžeme uviesť napríklad prácu autorov Volkow a Li, ktorí pomocou zobrazovacích zariadení skúmali mozgy závislých a zdravých jedincov a u drogovo závislých našli abnormality v oblastiach súvisiacich s motiváciou, odmenou a inhibičnou kontrolou.
Model „závislosť = choroba“ je prijímaný väčšinou odborníkov, niektorí ho však považujú za kontroverzný a zdôrazňujú, že by o závislosti bolo lepšie hovoriť ako o stave vyžadujúcom stále udržovanie, pretože sa jedná o problém, ktorý je možný prekonať zmenou správania. Osoby liečiace sa zo závislostí by si mali uvedomiť, že sa nachádzajú v neriešiteľnej situácii.
Závislosť ako výsledok učenia
Alternatívna teória popisuje závislosť ako výsledok „hlbokého učenia“. Ide o rovnaký proces ako pri bežnom učení, v tomto prípade zrýchlený opakovanou snahou dosiahnuť „vysoko atraktívne ciele“ – tými sú mienené drogy. Tie v mozgu spôsobujú neurochemickú reakciu, ktorá aktivuje tzv. systém odmien.
Hlavný neurotransmiter zodpovedný za elektrickú aktiváciu týchto oblastí je dopamín. Dopamín nás odmeňuje dobrým pocitom pri príjemných činnostiach (ako napr. pri jedle, sexe, hraní videohier), umelo a intenzívne je potom aktivovaný návykovými látkami. Intenzívna vlna príjemného pocitu sa v mozgu asociuje s drogou, čo spôsobí, že ju budeme vyhľadávať stále častejšie – navodí nám pocity baženia, ktoré povedú k jej opakovanému užívaniu.
Záplava dopamínu môže pri dlhodobom užívaní drog spôsobiť úbytok dopaminových receptorov v mozgu. To znamená, že je postupom času stále ťažšie (ak nie takmer nemožné) docieliť dobré (alebo aj neutrálne) rozpoloženie inak než s pomocou drogy.
Niekde medzi týmito strašidelnými faktami však leží dobrá správa – staré návyky môžu byť nahradené novými. Neurovedec Marc Lewis v článku pre National Drug & Research Centre popísal štúdiu, v ktorej boli u závislých (na kokaíne, alkohole a heroíne) šesť mesiacov po začiatku abstinencie pozorované zmeny v prefrontálnom kontexte. V miestach, kde sa hustota synapsií užívaním drog znížila, bola ich frekvencia obnovená a u niektorých sa dokonca zvýšila nad normu. Staré a nepoužívané nervové cesty sa postupne deaktivujú a sú nahradzované novými.
Akú úlohu hrá pri vzniku závislosti genetika, osobnostné črty či vplyv spoločnosti? Aké sú možnosti liečby? To sa dozviete v druhej časti tohto seriálu.
Zdroje
Addiction Center - Drug Classificationshttps://www.addictioncenter.com/drugs/drug-classifications/
Jenny Valentish - Why addiction isn't a disease but instead the result of 'deep learning' - https://ndarc.med.unsw.edu.au/blog/why-addiction-isnt-disease-instead-result-deep-learning
Volkow, N. D., & Li, T.-K. - Drug addiction: the neurobiology of behaviour gone awry - https://sci-hub.tw/10.1038/nrn1539
Alan I. Leshner - Addiction Is a Brain Disease - https://www.jstor.org/stable/pdf/43314081.pdf?casa_token=O1e24iXGBRQAAAAA:BPv3sgjnmStuctlHj5tp0MMJpLmMtTlAFPlkLJT9VDIf8rNbjmW4ELF2eHRwh_ps1p3qGpSZKeHwo-T0_vLixgjF0yhOPn35E0QCKqrFFyT75r-g05Y
DROGY.CZ – Inhalanty - https://www.drogy.cz/inhalanty
Hazelden B. Ford - Why Do People Use Alcohol & Drugs Even After Facing Consequences? - https://www.hazeldenbettyford.org/education/bcr/addiction-research/drug-abuse-brain-ru-915
Marc Lewis - Addiction and the Brain: Development, Not Disease - https://link.springer.com/article/10.1007/s12152-016-9293-4
