Americký humanistický psychológ Abraham Harold Maslow sa zapísal do pamäti povojnových generácií vďaka svojej teórii hierarchie potrieb (1943), ktoré nás motivujú k všetkým našim správaniam a konaniam. Maslow veril, že každý človek má predpoklady na to, aby dosiahol životné naplnenie, musí však na to prekonať niekoľko prekážok v podobe uspokojenia nižších potrieb. Na rozdiel od vtedajšieho trendu, keď sa psychologické teórie zaoberali skôr tým „zlým“ v nás, bola to zaujímavá zmena a táto teória nemohla zostať bez povšimnutia.
Maslow rozdelil potreby do pomyselnej pyramídy podľa toho, s akou intenzitou na nás tieto potreby pôsobia. V nižších poschodiach sa nachádzajú potreby, ktoré sú dôležité pre naše individuálne aj spoločenské prežitie. Vyššie úrovne nie sú nevyhnutné pre prežitie, ale prispievajú k dlhodobej spokojnosti a rozvíjajú náš osobnostný potenciál. Ústredným princípom tejto teórie je rast do vyšších sfér pomyselnej pyramídy iba za predpokladu uspokojenia nižších potrieb.
A o aké potreby vlastne ide? Stručne si ich predstavíme:
-
Fyziologické potreby – ide o úplne najzákladnejšie potreby, vďaka ktorých uspokojeniu človek žije. Sú to potreby, ktoré zabezpečujú udržanie rovnovážneho stavu nášho organizmu (tzv. homeostáza). Patria sem potreba jedla, dýchania, pohybu, spánku, rozmnožovania, vylučovania alebo napríklad potreba zmyslovej stimulácie a odstraňovania bolesti. Ak niektorá z týchto potrieb zostane nenaplnená, telo si veľmi rýchlo vyžiada našu pozornosť a vytrvalo signalizuje potrebu jej uspokojenia.
-
Bezpečnosť a istota – ďalšou silnou potrebou je vyhýbanie sa nebezpečenstvu, neznámym a ohrozujúcim podnetom. Uspokojením tejto potreby je hľadanie istoty, spoľahlivosti a stability. Uspokojenie tejto potreby je zrejmé v okamihu, keď zabezpečujeme svoje obydlia alebo uzatvárame poistky. Istotu hľadáme v otázkach svojho zdravia, zamestnania alebo rodiny.
-
Pocit spolupatričnosti a láska – potreba, vďaka ktorej udržiavame príbuzenské, partnerské a priateľské vzťahy. Túžba po intimite, potreba niekam patriť, milovať a byť milovaný. Sem patrí aj život v komunite ľudí, s ktorými nie sme len kvôli pocitu istoty, ale práve kvôli pocitu spolupatričnosti. Táto stredná potreba chráni človeka pred osamelosťou, depresiami a úzkosťou.
-
Uznanie a sebaúcta – táto potreba vychádza z túžby človeka byť uznaný nielen okolím, ale aj sám sebou. Mohlo by sa zdať, že uznať samého seba je jednoduché, ale dosiahnutie skutočnej a čistej sebaúcty môže byť dlhý celoživotný proces. Práve preto sa táto potreba nachádza takmer na vrchole pyramídy. Nie každému sa podarí túto potrebu naplniť.
-
Sebarealizácia – potreba rozvinúť svoj potenciál, svoje schopnosti a talent. Potreba osobnostného rastu, túžba po poznaní a estetických zážitkoch. Na samom vrchole si Maslow predstavoval ešte potrebu sebatranscendencie, čiže duchovnú potrebu. Maslow definuje sebarealizované osoby ako tvorivé, spontánne, bez predsudkov, etické a nezávislé od vonkajších autorít. Nie každý má predpoklady na to, aby uspokojil potreby sebarealizácie. Ak áno, k naplneniu týchto potrieb zvyčajne dochádza až po dosiahnutí stredného veku. Podľa Maslowa sa podarí uspokojiť svoje potreby rastu len 1 % ľudí.
Päť skupín potrieb Maslow ďalej rozdelil na dve skupiny – na potrieb nedostatkové a potrieb rastové. K nedostatkovým patria 1. až 4. skupina potrieb a dali by sa zhrnúť ako tie, vďaka ktorým si zachovávame fyzickú a psychickú pohodu. Medzi rastové potreby patrí 5. skupina – sebarealizácia, teda rozvoj potenciálu, túžba po poznaní, duchovne a estetike. Nazývajú sa rastové preto, lebo nám dávajú možnosť prekonať samých seba.
Spôsob, akým pristupujeme k uvedomeniu si a uspokojovaniu svojich potrieb, do veľkej miery závisí od kultúry, v ktorej sa nachádzame. Tá môže uprednostňovať niektoré potreby a iné zanedbávať (napríklad konzumerizmus – 1 – na úkor duchovna – 5 –).
Kritika teórie
Maslowova teória hierarchických potrieb je niekedy spochybňovaná príkladmi, keď je jedinec napriek svojim neuspokojeným fyziologickým potrebám schopný dosiahnuť pozoruhodné výkony. Ako príklad možno uviesť židovských hudobníkov v koncentračných táboroch, ktorí počas svojho utrpenia vytvorili nádherné orchestrálne diela a mali možnosť ich spolu s ostatnými väzňami realizovať priamo v táboroch. Podľa kritikov k týmto výkonom v oblasti rastových potrieb dochádzalo bez uspokojenia akejkoľvek potreby z radov nedostatkových potrieb. Čo značne narúša hierarchickú teóriu. Našťastie aj pre tento príklad existuje vysvetlenie. Aby totiž človek mohol tvorivo sebarealizovať, nie je v danom okamihu až tak potrebná psychofyzická pohoda, ale skutočnosť, že uspokojením základných nedostatkových potrieb prešiel jedinec v priebehu svojho života. Ak teda niekto prežije pokojné detstvo, nechýba mu základné zabezpečenie, láska rodičov a úcta okolia (a tým pádom aj sebaúcta), získa predpoklady na úspešné uspokojovanie rastových potrieb. Môže síce nastať situácia, ktorá všetko dobré premení na katastrofu, ale nájdu sa (a našli sa) jedinci, ktorí rastú aj napriek týmto udalostiam.
