Krížovky a sudoku: Prečo ich mozog miluje, ale v prevencii demencie vás neochránia?

Mýtus o lúštení: Prečo nám krížovky dávajú pocit, že trénujeme?

Lúštenie krížoviek a riešenie sudoku sú mimoriadne populárne. Ľudia ich často považujú za najlepšiu formu prevencie kognitívneho poklesu. Keď lúštime, aktivujeme centrá spojené s vybavovaním slovnej zásoby alebo aplikáciou základných logických pravidiel. Tento proces uvoľňuje dopamín – hormón odmeny –, čo vyvoláva príjemný pocit mentálneho výkonu.

Problém spočíva v tom, že krížovky trénujú takmer výhradne kryštalickú inteligenciu – teda schopnosť vybavovať si už skôr získané znalosti a fakty. Nepodnecujú však v dostatočnej miere fluidnú inteligenciu, ktorá zodpovedá za riešenie nových problémov, flexibilitu myslenia a adaptáciu na neznáme situácie.

Efekt kognitívneho autopilota a princíp neuroplasticity

Ľudský mozog je zo svojej podstaty energeticky úsporný orgán. Akonáhle zvládnete pravidlá sudoku alebo sa naučíte typické nápovedy v krížovkách, mozog vytvorí silné a efektívne neurónové dráhy pre túto konkrétnu činnosť.

Tento jav sa nazýva kognitívny autopilot:

• Učenie verzus rutina: Pri prvých pokusoch o riešenie sudoku mozog intenzívne zapája prefrontálnu kôru a vytvára nové synaptické spojenia (využíva neuroplasticitu).

• Zvyk a úspora: Akonáhle sa z aktivity stane rutina, mozog spotrebováva podstatne menej glukózy aj kyslíka. Činnosť síce vykonávate rýchlo a bezchybne, ale mozog už nenútite k rastu nových neurónových sietí.

Krížovky z vás teda spravia expertov na krížovky, ale ich vplyv na celkovú kognitívnu rezervu a ochranu pred syndrómom demencie je podľa rozsiahlych štúdií minimálny.

Ako vyzerá všestranný tréning pamäte a kognitívnych funkcií?

Pre efektívne budovanie kognitívnej rezervy – ochranného štítu pred prejavmi neurodegeneratívnych ochorení – potrebuje mozog novosť, rôznorodosť a primeranú výzvu.

Ideálny kognitívny tréning musí striedať rôzne domény:

1. Pracovná pamäť: Schopnosť udržať a manipulovať s informáciami v reálnom čase.

2. Priestorová orientácia a vizualizácia: Schopnosť mentálne otáčať objekty a orientovať sa v priestore.

3. Inhibičná kontrola a selektívna pozornosť: Schopnosť ignorovať rušivé podnety a rýchlo meniť zameranie.

4. Rýchlosť spracovania informácií: Schopnosť pohotovo reagovať na nové podnety.

Pokiaľ chcete krížovky a sudoku zachovať, vnímajte ich ako relaxačný popoludňajší rituál. K nemu však pravidelne pridávajte nové podnety: štúdium cudzieho jazyka, hru na hudobný nástroj, skúšanie nových trás pri chôdzi alebo vedecky navrhnutý kognitívny tréning, ktorý automaticky prispôsobuje obtiažnosť vašim limitom.

Odborné zdroje (References)

• Staff, R. T., Hogan, M. J., & Williams, D. S. (2018). Intellectual engagement and cognitive ability in later life (the Lothian Birth Cohort 1936): longitudinal cohort study. BMJ, 363, k4925.

• Stern, Y. (2012). Cognitive reserve in ageing and Alzheimer's disease. The Lancet Neurology, 11(11), 1006-1012.

• Park, D. C., & Bischof, G. N. (2013). The aging mind: neuroplasticity in response to cognitive training. Dialogues in Clinical Neuroscience, 15(1), 109-119.