Emocionálna väzba, pripútanosť alebo aj anglický výraz „attachment“ vyjadrujú vzájomný emocionálny vzťah, ktorý sa postupne vytvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosti dieťaťa z prvého roka života môžu významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr aj schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku ste sa dozvedeli, aké rozdiely existujú v dospelom živote medzi žiadanými a nežiadanými deťmi; čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby; a prečo je kŕmenie viac než len prísun živín. Druhá časť článku opisuje štyri fázy budovania citovej väzby podľa veku dieťaťa a najčastejšie typy rodičov, ktorí majú ťažkosti s citlivou starostlivosťou. Citová väzba a jej vplyv na vzťahy v dospelosti je dnes v centre záujmu mnohých výskumov v zahraničí aj v Českej republike.
4 fázy vytvárania citovej väzby
Rudolf Schaffer a Peggy Emersonová už v roku 1964 sledovali vývoj citových väzieb u skupiny škótskych detí od narodenia do 18 mesiacov. Dieťa bolo považované za pripútané k nejakej osobe, ak oddelenie od tejto osoby spravidla vyvolalo protest. Vymedzili 4 fázy budovania väzby:
-
Asociálna fáza (0–6 týždňov). Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne podnety, napr. na usmievavú tvár.
-
Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov – 6 až 7 mesiacov). Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Viac sa usmievajú na ľudí ako na iné predmety (napr. hovoriace bábky) a protestujú, ak ich dospelý položí na zem. Hoci najväčšie úsmevy si šetria pre svojich blízkych, tešia sa z pozornosti, ktorú dostávajú od kohokoľvek.
-
Fáza špecifických väzieb (približne 7–9 mesiacov). Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať iba vtedy, keď sú oddelené od jednej konkrétnej osoby, väčšinou od matky. Snažia sa zostať v jej blízkosti a po návrate ju vítajú. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražité. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby umožňuje batoľaťu začať skúmať okolie. Deti paradoxne potrebujú pocit istoty, že sa môžu spoľahnúť na rodičov, aby sa mohli správať nezávisle. Ak je v tomto období potrebná hospitalizácia dieťaťa, vždy len spolu s matkou (Vymětal, 1994).
-
Fáza viacerých väzieb. V tejto fáze si deti vytvárajú väzby s ďalšími osobami, ako sú otcovia, súrodenci, starí rodičia a ďalší opatrovatelia, zvyčajne v priebehu týždňov po vytvorení prvej väzby.
Typy rodičov, ktorí majú ťažkosti s citlivou starostlivosťou
De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchronizácia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Pri výskume matiek detí s neistou väzbou (keď dieťa reaguje na odlúčenie od matky ľahostajne alebo až príliš úzkostlivo) sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Pri budovaní uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú aj depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Hoci často začínajú vychovávať svoje deti s tými najlepšími úmyslami, očakávajú, že ich deti budú dokonalé a vždy budú prejavovať lásku. Keď sú teda bábätká podráždené, mrzuté alebo nepozorné, emocionálne neistí rodičia sa budú cítiť, ako keby boli opäť odmietnutí. Rodičia, ktorých tehotenstvo bolo neplánované a ich deti nežiaduce, môžu byť tiež necitlivými opatrovateľmi. Rozdiely sú zrejmé aj v kvalite vzťahu rodičov – vo všeobecnosti platí zásada: „aký je partnerský vzťah, také je aj rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejšie a optimistickejšie. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citlivé, majú horší postoj k rodičovskej úlohe a s deťmi si vytvárajú menej úzke väzby (Schaffer, 1989). Nezodpovedný a nepredvídateľný opatrovateľ vyvoláva u dieťaťa nedôveru, ktorá sa v budúcnosti môže prejaviť ako vyhýbanie sa vzťahom založeným na vzájomnej dôvere. Aj z začarovaného kruhu „tak, ako ma vychovali, tak budem vychovávať aj ja“ sa však dá oslobodiť a citlivou starostlivosťou v dieťati vzbudiť pocit, že svet je dobré miesto.
Zdroje:
-
De Wolff, M.S., & van IJzendoorn, M.H. (1997). Citlivosť a pripútanosť: Metaanalýza rodičovských predpokladov pripútanosti dojčiat. Child Development, 66, 571–591.
-
Kassin, S. (2009). Psychológia. Brno: Computer Press.
-
Matějček, Z. (2005). Výber z diela. Praha: Karolinum.
-
Schaffer, D. R. (1989). Vývojová psychológia: detstvo a dospievanie (2. vyd.). Pacific Grove, Kalifornia: Brooks/Cole.
-
Schanberg, S.M., & Field, T.M. (1987). Stres spôsobený senzorickou depriváciou a doplnková stimulácia u mláďat potkanov a predčasne narodených ľudských novorodencov. Child Development, 58, 1431 – 1447.
-
Vymětal, J. (1994). Lekárska psychológia. Praha: J. Kocourek.
