Emocionálna väzba, pripútanosť alebo aj anglický výraz „attachment“ vyjadrujú vzájomný emocionálny vzťah, ktorý sa postupne vytvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosti dieťaťa z prvého roka života môžu významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr aj schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku sa dozviete, aké rozdiely existujú v dospelosti medzi žiadanými a nežiadanými deťmi; čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby; a prečo je kŕmenie viac než len prísun živín. Druhá časť článku opisuje štyri fázy budovania citovej väzby podľa veku dieťaťa a najčastejšie typy rodičov, ktorí majú ťažkosti s citlivou starostlivosťou. Citová väzba a jej vplyv na vzťahy v dospelosti je dnes v centre záujmu mnohých výskumov v zahraničí aj v Českej republike.
Význam prijatia tehotenstva
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa začínajú budovať už počas tehotenstva. Matkin nálada a výraznejšie emocionálne reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové podnety reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahov rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokazujú časté komplikácie v tehotenstve, až po spontánne potraty. Vnútorné odmietnutie tak môže viesť k „vyhnaniu nežiaduceho“ (Shaffer, 1989). V známej štúdii realizovanej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti, ktorým bola žiadosť o potrat zamietnutá. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí porovnali s deťmi rovnakej vekovej skupiny a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do veku 29 rokov. Hoci boli všetky deti pri narodení zdravé, tie „nechcené“ boli v priebehu nasledujúcich 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s rovesníkmi a boli vo všeobecnosti podráždenejšie ako „chcené“ deti. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problémových vzťahov k sebe samým aj k okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a už v mladom veku mali skúsenosti s prerušením tehotenstva. Zdá sa, že nežiadanosť, t. j. vnútorné neprijatie, sa prejavuje nielen emocionálnym „hladom“, ale aj tým, že rodič nie je dobrým vzorom partnerského správania (Vymětal, 1994).
Citlivé reagovanie na dieťa
úzky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže posilniť pozitívne pocity rodičov voči dieťaťu. Skutočná citová väzba sa postupne buduje interakciou medzi rodičom a dieťaťom po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom pri budovaní väzby je vytváranie ritualizovaných činností a zvykov. Je nevyhnutné, aby sa opatrovateľ k dieťaťu správal citlivo. Ak napríklad počas hry bábätko odvráti hlavičku a vyzerá zmätene, naznačuje to, že je to na neho príliš veľa. Rodič to vycíti a nechá dieťa vydýchnuť, aby sa po chvíli mohli k aktivite vrátiť. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie. Ak opatrovateľ reaguje spoľahlivo, dieťa si vyvíja pocit dôvery k iným ľuďom.
Kŕmenie, teplo a dotyky
Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby. Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 však dokazuje aj význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matky v prvý deň života a ďalších 165 dní strávili v prítomnosti dvoch náhradných „matiek“. Obidve tieto matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu a jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka“. Ukázalo sa, že opičky trávili čas s drôtenou matkou len počas kŕmenia. Keď boli rozrušené alebo sa báli, okamžite utiekli k látkovej matke. Význam tepla a dotyku u detí opísali Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori vykonávali u predčasne narodených detí masáž tela počas 10 dní a následne porovnávali ich vývoj s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny prijímali rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti priberali na váhe o 47 % viac, boli živšie, aktívnejšie a mali lepšiu koordináciu. Z nemocnice boli prepustené v priemere o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom – nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí trpia „nedostatkom dotyku“. Kŕmenie ľudských detí nie je o nič dôležitejšie ako kŕmenie malých opičiek – veľký význam má tepelný komfort a pocit bezpečia.
Zdroje:
-
De Wolff, M.S., & van IJzendoorn, M.H. (1997). Citlivosť a pripútanosť: Metaanalýza rodičovských predpokladov pripútanosti dojčiat. Child Development, 66, 571–591.
-
Kassin, S. (2009). Psychologie. Brno: Computer Press.
-
Matějček, Z. (2005). Výber z diela. Praha: Karolinum.
-
Schaffer, D. R. (1989). Vývojová psychológia: detstvo a dospievanie (2. vyd.). Pacific Grove, Kalifornia: Brooks/Cole.
-
Schanberg, S.M., & Field, T.M. (1987). Stres spôsobený senzorickou depriváciou a doplnková stimulácia u potkaních mláďat a predčasne narodených ľudských novorodencov. Child Development, 58, 1431 – 1447.
-
Vymětal, J. (1994). Lekárska psychológia. Praha: J. Kocourek.
