Ako rozlíšiť úzkosť, ktorá nás chráni, od úzkosti, ktorá nás ohrozuje? Aké pocity a myšlienky človek zvyčajne prežíva počas záchvatu paniky? A ako sa z tohto stavu zahltenia dostať späť k pocitu bezpečia? V prvej časti článku opisujeme, ako sa môžu prejavovať stavy paniky a úzkosti. V druhej časti uvádzame 10 stratégií na ich zvládanie.
Najlepším využitím predstavivosti je tvorivosť. Najhoršie využitie predstavivosti je úzkosť.
- Deepak Chopra
Máte pocit, že sa vám stláča hrudná stena, ako keby vám niekto stál na hrudi. Začínate si znepokojivo uvedomovať rytmus dýchania a premýšľate, či bude váš ďalší nádych tým posledným. Je to, ako keby ste sa topili, hoci nie ste pod vodou. V hlave vám prebieha myšlienka: „Nemôžem dýchať. Asi umieram. Ešte jeden nádych.“
Búšenie srdca, dýchavičnosť a rýchly srdcový tep sú len niektoré z desivých telesných reakcií, ku ktorým dochádza pri záchvate paniky. Tieto príznaky sa môžu zosilňovať a narastať, čo vedie k nekontrolovateľnému traseniu, poteniu, pocitu tlaku okolo hlavy a pocitu dusenia sa.
Nie je možné predvídať, kedy panický záchvat udrie, a nedá sa to ani ovládať. Častým strachom pre človeka, ktorý bojuje s úzkosťou, je strata kontroly na verejnosti, ktorú sprevádza pocit uväznenia v nepríjemnej situácii, ako keby bol v pasci, a pocit poníženia. Keď úzkosť udrie, môžete sa cítiť ako blázon – akoby ste nemali absolútne žiadnu kontrolu nad svojou mysľou. Rovnako ako pri všetkých chronických ochoreniach, nemôžete sa jednoducho rozhodnúť, že už nebudete mať záchvaty paniky, ani sa ich úplne zbaviť pomocou liekov. Môžete sa však postupom času naučiť lepšie zvládať svoju úzkosť a tým znížiť počet záchvatov paniky.
Porozumenie úzkosti
Úzkosť možno definovať ako reakciu organizmu na hrozbu, či už skutočnú, alebo predpokladanú. Je to proces, ktorý je v nejakej forme prítomný vo všetkých živých organizmoch.
- Kerr, Bowen
Podľa Murraya Bowena, autora Teórie prírodných systémov, existujú dva typy úzkosti: akútna úzkosť a chronická úzkosť. Príkladom akútnej úzkosti sú nepríjemné pocity, ktoré máte pri jazde autom za zlého počasia a ktoré vás upozorňujú, aby ste šoférovali pomaly. Tento typ úzkosti vám pripomína, aby ste konali opatrne v situáciách, ktoré môžu byť nebezpečné. Je to prirodzene sa vyskytujúci poplachový signál v tele, ktorý je prospešný pre vaše prežitie. Keď sa stresor odstráni – napríklad keď zlé počasie pominie alebo keď dorazíte do cieľa – aj akútna úzkosť ustúpi.
Bowen uvádza: „Akútna úzkosť je živená strachom z toho, čo je, zatiaľ čo chronická úzkosť je živená strachom z toho, čo by mohlo byť.“ Keď máte strach alebo obavy, je to zvyčajne preto, že uvažujete o tom, čo by mohlo byť. Chronickú úzkosť poháňa predpokladanie nepriaznivých udalostí v budúcnosti alebo strach z toho, „čo keby“.
Okrem toho, ak sa pohybujete v spoločnosti ľudí, ktorí sú úzkostliví, alebo ste vyrastali s úzkostlivými rodičmi či opatrovateľmi, s najväčšou pravdepodobnosťou budete tiež trpieť chronickou úzkosťou. Podľa Bowena sa úzkosť prenáša a vstrebáva bez toho, aby do toho zasahovalo myslenie. Ak vyrastáme s chronicky úzkostlivými rodičmi alebo blízkymi členmi rodiny, osvojíme si tento spôsob riešenia situácií. Naučili sme sa reagovať na budúcnosť obavami. Ak je to aj váš prípad, stále sa však môžete naučiť, ako lepšie zvládnuť svoju úzkosť.
Zdroj: preložené podľa článku Ilene S. Cohen, PhD.:
