Články

Genetika a mentálny výkon

11. septembra 2014
Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

  prečítané 1718×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Široká verejnosť

" Pole akokoľvek úrodné predsa bez obrobenia úrodu prinášať nemôže. "

– Marcus Tullius Cicero

" Nestačí vedieť, vedenie sa musí použiť. "

– J.W. Goethe

" Nebojte sa ísť pomaly. Je to lepšie, ako zostať stáť na mieste. "

– čínske príslovie

Každý, bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo status, v sebe nosí určitý potenciál. Je to akýsi rezervoár toho, čo by sme všetko mohli dokázať, keby sme k tomu mali príslušné podmienky. Ako ho rozvíjať k nášmu prospechu. Tento potenciál sa týka všetkých oblastí nášho života - zmysluplného bytia, prežívania, riešenia problémov, dosahovania cieľov, a ďalších, na ktoré si len spomeniete. Každý z nás sa narodil s určitou genetickou výbavou, ktorá sa rozvíja ruka v ruke s prostredím a podnetmi, ktoré nás obklopujú. Nie vždy nám dáva aktuálne prostredie ale možnosť využiť všetky naše vlohy, už trebárs len preto, že nám chýbajú určité, tie správne podnety. Kto chce pracovať na svojom vnútornom živote, môže vyhľadať potrebnú pomoc psychológa. Kto chce pracovať na svojej fyzickej výkonnosti, venuje sa rôznym športom. Kto chce rozvíjať svoju mentálnu výkonnosť, môže trénovať s online projektom mentem.

Zlepšenie vašej mentálnej výkonnosti sa odrazia v mnohých oblastiach vášho života. Podobne ako fyzické cvičenie vám prinesie lepšiu fyzickú pohyblivosť, dôveru vo svoje telo, a vďaka vylučovaným endorfínom aj príjemné pocity, tréning mysle pre vás bude mať podobný prínos. Pomôže vám viac rozvíjať a dôverovať svojim kognitívnym schopnostiam, čo sa odrazí ako v každodennej činnosti, ako aj v profesionálnom živote. Navyše je vedený formou hier, takže to pre vás bude skôr zábava a ešte u toho budete zdokonaľovať svoju myseľ. A možno, že dôjdete i k obzorom, o ktorých ste pred tým nemali ani tušenie.

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Pre pacientov

Na týchto stránkach sme už upozorňovali, že trénovanie kognitívnych funkcií je dôležité u pacientov po poškodení mozgu, teda u pacientov, ktorí majú poškodené kognitívne funkcie a potrebujú ich rehabilitovať.

Zhoršenie kognitívnych schopností nastáva ale aj u ľudí trpiacich psychickou chorobou. Hlavný úbytok kognitívnych schopností bol zistený u chorôb zo schizofrenického okruhu alebo u ľudí po tzv. psychotické epizóde. Výskumníci našli zhoršenie predovšetkým v týchto oblastiach: pozornosť, pracovná pamäť, učenie sa, riešenie problému a porozumenie jazyka.

Všetky tieto funkcie sú dôležité pre lepšie fungovanie človeka v pracovnom ale i súkromnom živote, Schopnosť plánovania a konštruktívne riešenie problému ovplyvňuje mieru prežívaného stresu a teda aj celkovú pohodu. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci niektorou duševnou chorobou o svoje psychické schopnosti starali a trénovali ju.

Doktori zvyknú odporúčať osemsmerovky, alebo krížovky, ktoré hlavne trénujú pozornosť a nadobúdanie vedomosti. V kognitívnych hrách, trénujete tiež pamäť, schopnosť plánovania a ďalšie z kognitívnych funkcií. Duševné choroby sú rovnako, ak nie viac nebezpečné než somatické. Keď si zlomíte nohu, tak ju musíte rehabilitovať, kým začnete dobre chodiť. Rovnako by ste mali postupovať aj pri duševných chorobách.

" Naše telá sú záhrady, ktoré ošetruje naše vôľa - záhradník. Ten rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie. "

– Shakespeare

V rôznych krízových situácií trpí aj naša vôľa niečo robiť. Často vzniká začarovaný kruh, kedy sa človeku nechce nič robiť a potom je zo seba znechutený, a preto nemá energiu niečo robiť. Tento kruh sa dá narušiť jednoduchými aktivitami, ako prechádzka po vonku, alebo nejaké ľahké kognitívne cvičenia a hry, ktoré sú na raz stranu odpočinkové a na druhou nimi trénujete svoje kognitívne funkcie.

Tréninkem lze oddálit zhoršování kognitivních funkcí

V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%. Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé. Nedávno boli publikované výsledky jednej z najnovších a najrozsiahlejších štúdií, ktoré poskytujú aj tieto údaje.

Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia. Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka.

Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod. Ale tí ktorí trénovali, na tom boli lepšie ako ich “protivníci“ z kontrolnej skupiny.

Tréning môže teda podľa výsledkov tejto štúdie, oddialiť úpadok kognitívnych funkcií a znížiť samostatnosť u staršej populácie.