Články

Keď mozog nefunguje správne: Časť druhá

26. júna 2015

V prvom diele miniseriálu o poruchách fungovania mozgu sme sa pozreli bližšie na mechanické poškodenie prefrontálneho kortexu, ktoré viedlo až k zmene osobnosti postihnutého a k neschopnosti racionálnych rozhodnutí. Tiež sme sa dozvedeli, ako sa lieči epilepsia a aké sú občasné bizarné následky takejto liečby. V druhom diele sa oboznámime s poruchou reči, afáziou, a pozrieme sa bližšie na jednotlivé druhy afázií. Ďalej tiež zistíme, akými ťažkosťami trpia pacienti s prozopagnóziou, poruchou zrakovej percepcie, kedy pacient nedokáže rozpoznávať ľudské tváre.

Prvú skupinu porúch teda tvoria poruchy reči, afázie. Tieto môžu vzniknúť po mŕtvici, odstránení nádoru či mechanickom poškodení mozgu v oblasti rečových centier. Afázia môže mať dvojaký priebeh. Na jednej strane máme afáziu plynulú, teda Wernickeho afáziu, pomenovanú práve podľa oblasti, spojenej s touto poruchou. Plynulá afázia jej neurológovia hovoria preto, že sa vyznačuje plynulou rečou bez významu. Pacient nemá problém produkovať slová a vety, no vety nedávajú zmysel, často sa objavujú neologizmy, teda nové slová, ktoré si pacient vymyslel. Tiež je pre pacienta problematické porozumieť reči druhých, identifikovať význam. Na druhej strane hovoríme o Brockovej afázii, opäť pomenovanej podľa oblasti v mozgu, Brockovho centra reči. Táto porucha je naopak neplynulá. Pacient produkuje slová veľmi ťažko, jeho reč znie, akoby si nemohol na jednotlivé slová spomenúť. Vety sú jednoduché, často sa vyjadruje len jednoslovne, no jeho vyjadrenia majú zmysel, slová sú zasadené do kontextu správne, nenastáva problém s porozumením reči.

Bezpochyby sa dá tvrdiť, že obe formy afázie sú pre pacienta i jeho okolie veľmi frustrujúce, no pri plynulej forme afázie je stratený význam, takže rozumná verbálna komunikácia s pacientom v podstate nie je možná.

Reč a celková schopnosť verbálnej komunikácie je určite jednou z oblastí ľudského života, ktorá sa dá len ťažko kompenzovať. Poruchy zrakovej percepcie, ktoré majú svoj pôvod v mozgu, ako prozopagnózia, môžu však prinášať komplikácie, ktoré si zdravý človek dokáže predstaviť len s veľkými ťažkosťami. Pacienti s takzvanou prozopagnóziou nie sú schopní rozpoznávať ľudské tváre. Dokážu ohodnotiť, že ide o tvár podľa jej častí, ale nevedia identifikovať jej majiteľa. Dokonca pri pohľade do zrkadla nevedia, že sa vlastne pozerajú na seba. Fenoménom prozopagnózie sa zaoberal aj Oliver Sacks vo svojej populárno-vedeckej knihe „Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom“. Táto zábavná kniha formou krátkych esejí popisuje rôzne poruchy a diagnózy, s ktorými sa autor stretol počas svojej neurologickej praxe.

V tomto diele série o poruchách mozgu sme sa oboznámili s rečovými poruchami - afáziami a ich rôznymi formami. Tiež sme sa dozvedeli o poruche vnímania tvárí. Na záver tohto seriálu odporúčam knihu Olivera Sacksa, kde si môžete o problematike rozšíriť obzory.

  prečítané 12761×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Lenka Krajčíková
Psycholožka, absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. Momentálně studuje PhD. obor Obecná psychologie na FF, kde se věnuje především zkoumání krátkodobé paměti a rozdílům v lidském vnímaní. Dále se věnuje popularizaci vědy v příspěvkové organizaci Moravian Science Centre Brno a výuce studentů psychologie na FF. Spolupracuje také s Kariérním centrem Masarykovy univerzity, kde se specializuje na kariérní poradenství a lektorství.

Podobné články

Verbálne zručnosti

preukazujú zručnosť človeka účelne narábať s jednotlivými písmenami, slovami, vzťahy medzi slovami a pojmami. Zahŕňajú porozumenie slovným oznámením, schopnosti pohotovo užívať znalosti jazykových pravidiel, slovnej zásoby, schopnosti rozumieť jazykovým významom a vzťahom, pochopeniu štruktúry a principiálnych zákonitosti a pravidiel jazyka ako celku. Nie je nutná znalosť pravopisnej formy.

" Rečník má vyčerpať tému, nie poslucháča. "

– Winston Churchil

Tréning verbálnych zručností vám pomôže lepšie využívať náš jazyk, lepšie s ním pracovať. Pomôže nám vhodnejšie zaobchádzať so slovami v bežnej konverzácii, lepšie porozumieť druhým, primeranejšie formulovať svoje myšlienky. Zlepšuje sa tvorba a zaobchádzanie s pojmami, zjemňuje sa cit pre vnútornú jazykovú a sémantickú logiku, gramatiku.

V rámci verbálnych schopností sa do hry dostáva tiež tréning krátkodobej a dlhodobej pamäti, priestorovej orientácie (napr. Vyhľadávanie slabík), pozornosť, rýchlosť a pojmovo-logické myslenie.

Úroveň verbálnych schopností má vplyv na širokú paletu oblasti nášho života. Počnúc medziľudskými vzťahmi (ako dobre dokážeme formulovať svoje oznámenia, ale aj pochopiť oznámenie druhých smerom k nám), výkonnostná oblasť (práca, formulovanie pracovných oznámení a ich efektivita), ďalej práca so všeobecnými pojmami a ich porozumenie, správny výklad, tým pádom aj rozšírenie nášho povedomia, al. informovateľnosti.

" Každé zbytočné slovo je zbytočné. "

– Jára Cimrman

Jazyk, poťažká ľudská reč je veľmi zložitá sústava znakov a signálov, a vzťahov medzi nimi, a je vlastne práve ľuďom. Je to vlastnosť charakteristická pre súčasný ľudský druh, a v dnešnej dobe sa bez nej nezaobídeme. Je teda dôležité ju vedieť vhodne používať a pracovať na efektivite našich oznámeniach, ale aj počúvaniu.

" Načúvajte ľuďom a oni vám povedia, kto sú. "

– John King

Mentem? A čo to vlastne je?

Napíšte si do Google prekladača slovo "myseľ", nechajte si ho preložiť do latinčiny a pokúste sa rozklinkať ponúknutý výraz mens. Sami uvidíte, že medzi ďalšími variantmi preklade vám Google ponúkne slovo "Mentem". Odtiaľ názov celého projektu.

A prečo je v našom názve zrovna slovo myseľ? Pretože hlavným cieľom Mentemu je tréning mysle - súbor rozumu, vnímania, vôle, pamäte, predstavivosti a cítenia (ako ľudskú myseľ opisuje stará dobrá Wikipédia).

Zábavné hry na každý deň

Poďme sa od nie úplne záživnej teórie presunúť k praxi. Na Menteme nájdete cez 25 zábavných hier, na ktorých vývoji spolupracovali odborníci z oblasti informačných technológií, pedagogiky alebo psychológie. Hranie týchto hier má pritom pozitívny vplyv na výkon vášho mozgu, respektíve jeho kognitívnych funkcií. Jedna hra zameraná na pamäť, jedna na predstavivosť a tretia zasa na priestorovú orientáciu. Keď ich budete hrať všetky, postupne svoj mozog vybudíte k lepším výkonom.

Na Slovensku zatiaľ neznáme

Zatiaľ čo za našimi hranicami je tréning mozgu vcelku bežný, na Slovensku sa o ňom prakticky nehovorí. Súdiac podľa vyťaženosti v posilňovni a fitness centier slovenský národ začal viac športovať a cvičiť, ale zabúda na to, že ľudské telo netvorí len fyzická konštrukcia. Aj naša myseľ potrebuje pravidelný tréning. Či už kvôli kvalite osobného či pracovného života, osobnej pohode alebo vlastného sebavedomia. Svoj dôvod si každý nájde sám.

Pridajte sa k vyvoleným

Mentem je tu pre každého - a navyše zadarmo. Prvých 7 dní po registrácii môžete trénovať až do aleluja úplne zadarmo. Vyskúšate si všetky hry, pochopíte zmysel denných tréningových plánov a dosť možno aj prídete na to, že trénovanie naozaj má zmysel.

Tak ako pravidelná drina v posilňovni nesie ovocie v podobe vypracovanej postavy, tak pravidelný tréning na Menteme nesie ovocie v podobe lepšej kvality života alebo vyššieho sebavedomia.

Nezabúdajte, že pravá krása sa skrýva vo vnútri

Vitajte a užívajte si!

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Priestorová orientácia a Predstavivosť

Priestor, tak ako sme zvyknutí ho chápať, je vymedzený tromi dimenziami (výška, šírka, hĺbka). V modernej reči je tiež nazývaný 3D priestorom. Binokulárne videnie nám umožňuje vnímať veci okolo nás trojdimezionálne, resp. umožňuje nám vnímať hĺbku priestoru. Je to dané vzdialenosťou medzi očami, pričom každé oko sníma realitu z trošku iného uhla, pričom tieto oblasti sa určitým spôsobom prekrývajú, a mozog následne modeluje 3D obraz. Priestorové videnie nám teda umožňuje vidieť výšku vecí, ich objem, veľkosť, aj vzdialenosť.

Nie je vrodené, vyvíja sa so zrením očného aparátu, i centrálnej nervovej sústavy (mozog, miecha) počas prvého roka nášho života, okolo 6-8 roka sa upevňuje. K jeho vnímaniu je predpokladom mať obe oči relatívne zdravé. K prehĺbeniu tohto vnímania musíme mať možnosť si priestor tiež "ohmatať" a pohybovať sa v ňom, eventuálne ho skúmať aj pomocou hlasu (reči) a načúvaniu. Vnímanie troch rozmerov tiež súvisí s poňatím našej telesnej schémy.

Fungovanie v 3D priestore je pre nás v bežnom živote takmer zautomatizovanou záležitosťou. Vyhýbame sa prekážkam, dokážeme odhadovať vzdialenosť, rozlišovať predmety v okolí, ale aj účelne koordinovať pohyby svojho tela, chodiť, vykonávať rôzne druhy športov, čítať, písať, obliekať sa, čistiť si zuby, manipulovať s predmetmi, atd.

Vďaka našej každodennej skúsenosti nám mozog umožňuje "vidieť" vhodne konštruované trojdimenzionálna obrazce na v skutočnosti dvojdimenzionálnej ploche - papier, počítač.

Priestorová predstavivosť je potom schopnosť mozgu pracovať s vnemy a v pamäti uloženými predstavami 3D objektov, even. sa orientovať v pamäťovej konštrukcii nejakého priestoru. Táto schopnosť má zvyčajne vizuálny charakter.

" Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale o to, nájsť očami dvere. "

– Werner von Siemens