Články

Rozhovor s Danielou Fischerovou: Nebojme sa trénovanie mozgu, Mentem je hračka.

24. augusta 2017

V júni prebehol v Prahe rozhovor s dramatičkou, spisovateľkou a autorkou detských kníh Danielou Fischerovou. Moderovanie sa ujal známy herec Radim Fiala, ktorého si môžeme pamätať napríklad z Četnických humoresiek alebo filmu Tmavomodrý svet. Prečítajte si, prečo sa sympatická spisovateľka rozhodla podporiť projekt na trénovanie mozgu a ako sa perie so svojou vlastnou mysľou.

Proč jste se rozhodla svojí osobností podpořit právě projekt Mentem?

Zaprvé proto, že ho potřebuji já. Za druhé proto, že ho možná potřebujete i vy a že ho potřebuje skoro každý, na koho se podívám. Mens je latinsky mysl a věřme tomu, že nic v tomhle světě a snad i v hlubokém vesmíru pro nás nemá větší cenu nežli vlastní mysl. Jaká je mysl, tak se nám jeví svět. Když je mysl zdravá a může se na sebe spolehnout, tak všechno jde snadno. Když je mysl slabá, ztěžklá a otrávená, tak celý svět je otravný a nic se nám nedaří.

To máte pravdu. Ono se říká, že využíváme jen deset procent mozku. Co by se stalo, kdybychom využívali dvanáct?

(Smích) To by byl ale úplně jiný svět. Ono je to zvláštní. Všichni jsme pochopili, že se musíme starat o svoje tělo a když to neděláme, tělo si o to umí říct. Když necvičíme tělo, tak jednoho dne se prostě rozhodne, že nás nebude už dál nosit. Když zanedbáme zuby, tak nás začnou bolet a ony nás k tomu zubaři dotáhnou. Ale zanedbaná mysl tohle neumí. A té je nutné podat pomocnou ruku zvenku. Mentem, to je taková pomocná ruka naší mysli podaná.

Komu je Mentem určen?

Já si vlastně neumím představit někoho, komu by nemohl prospět, a to včetně těch nejchytřejších a nejvýkonnějších lidí. Jsou totiž lidé, kteří se chtějí zdokonalovat a být zítra lepší než dnes.

Mentem je určen třeba pro předškoláčky, kteří ještě neumějí číst ani psát, ale i pro školáčky, kteří mají trable s učením. Je to i pro lidi po nějaké nemoci nebo úrazu, co mají pocit, že jim to už tolik nepálí. Třeba po mozkové mrtvici. Samozřejmě je to i pro nás seniory. Pak je to pro takovou nešťastnou a pořád rostoucí skupinu lidí, přepracovaných a vyhořelých, co je přestala bavit práce a celý svět.

Zkoušela jste si trénink sama na sobě?

To je ožehavá otázka. Já bych teď jako politik měla říct „No comment“, ale pravda je taková, že moje paměť strašně vrávorá. Podívejte se na mě, unavená stará paní. Co horšího, já jsem celý život na své mysli závislá, protože v mé profesi bez čilé mysli neobstojíte. A co si budeme povídat, na stará kolena už ty nápady nechodí tak rychle jako dřív.

Já bych řekl, že nejen pro Vás, ale i pro nás herce je Mentem zábavná věc a myslím si, že to dokonce využiji moc rád.

Použiji slavný citát Jana Ámose Komenského – „škola hrou“. Ono je to tak, mysl je trošku jako malé dítě a když se nudí, tak začne zlobit a kope do nábytku. A na programu Mentem je nejlepší, že je to vlastně celé hra.

Takže ten program vlastně není určený čistě jen pro jednotlivce, ale pro skupiny všech věkových i sociálních vrstev?

Ano. Řekla bych, že nikdo není z této hry vyloučen a k tomu heslu „škola hrou“ bych ještě přidala „Kdo si hraje, nezlobí“. Každá máma, každý táta to ví. Nabídněte dítěti zajímavou hračku a ono přestane fňukat a není protivné.

Pokud to ale nejsou ty moderní děti, které po pěti minutách přestane bavit i ta zajímavá hračka.

A to je právě to. Jde o poruchy soustředění a na ty Mentem také zabírá.

V současné době má Mentem přes 13 000 uživatelů. Využívají jej státní a sociální organizace, je přeložen do několika jazyků. Myslíte si, že má tento projekt v naší zrychlené době budoucnost?

Myslím si, že to má velikou budoucnost. Je tady ještě jedna báječná věc. Program dává člověku ihned zpětnou vazbu, jak na tom je. Zlepšuje to orientaci, pohotovost mysli, tu samotnou schopnost se učit, která je velmi důležitá a, to tady říkám za svou profesi, zlepšuje to i fantazii. A teď poslouchejte – prý stačí tři čtvrthodiny týdně, aby došlo k výraznému zlepšení. Co to jsou tři čtvrthodiny týdně? Víc pročekáme v zácpě na silnici a ještě se u toho vztekáme a riskantně nám stoupá krevní tlak.

Navíc v dnešní době, když každý máme tablety a mobily.

Já se studem přiznávám, že můj mobil je už chytřejší než já. A to poslední, co chci říct: Když nabídneme tomu dítěti - té své mysli - zajímavou hračku, tak ono opravdu přestane zlobit. Nebojte se programu Mentem, zvládne to každý, je to hračka. Je to brnkačka. Báječně si pohrajeme, a když se k tomu zvýší kapacita naší mysli, tak co víc by si člověk mohl ještě přát.

  prečítané 1485×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Procházková
Absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. V minulosti působila jako terapeutka EEG biofeedbacku, kde se poprvé seznámila s problematikou trénování mozkových funkcí. Ve spolupráci se sdružením Cerebrum a FN Bohunice se v současnosti věnuje kognitivně rehabilitačnímu tréninku osob po poranění mozku.

Podobné články

Eriksen Flanker: jedna z najznámejších úloh na selektívnu pozornosť

Keď psychológovia Barbara A. Eriksen a Charles W. Eriksen v roku 1974 predstavili svoj flanker, ešte v tom čase vôbec netušili, že sa stane jedným z najznámejších a najobľúbenejších testov na selektívnu pozornosť vôbec. A predsa sa tak stalo.

Expertné vysvetlenie Flanker môže znieť trošku krkolomne. Jedná sa totiž o úlohu, v rámci ktorej musíte potlačiť odpoveď, ktorá je v rámci daného kontextu nevhodná.

V praxi to je oveľa jednoduchšie. Predstavte si zoskupenie akýchkoľvek premenných (napríklad čísel), z ktorých musíte vždy vybrať a správne pomenovať to, ktoré je (najčastejšie uprostred) medzi nimi. V tejto úlohe teda ignorujete všetky čísla v okolí - a sústredíte sa len na jedno jediné.

Úplne prvý Flanker z roku 1974 však pracoval s písmenami.

Napríklad pre rad siedmich písmen zložených z šiestich písmen H a jedného odlišného písmena ste poznali toto pravidlo:

ak medzi písmenami H bude písmeno K, povedzte "pravá" ak medzi písmenami H bude písmeno C, povedzte "ľavá"

Zadanie potom znelo HHHKHHH (museli ste hlásiť pravá) alebo HHHCHHH (museli ste hlásiť ľavá). V praxi to bolo trošku zložitejšie, pretože Eriksenové pracovali s viacerými písmenami - ale princíp zostáva rovnaký. Meria sa rýchlosť vašej reakcie a chybovosť vašich odpovedí.

Neskôr sa namiesto písmen začali používať farby, znaky alebo šípky. Napr. aj naša hra Armádna letka vychádza z Flanker - bez ohľadu na smer ostatných stíhačiek vždy určujete smer len tej, ktorú vidíte na vrchole trojuholníka.

Neurologický základ

O tom, že Flanker nie je iba zábavnou hrou, ale skutočným "zlepšovačom mozgu" (konkrétne predná cingulárna kôra) svedčí rad experimentov a výskumov. Bolo napríklad dokázané, že ľudia po požití alkoholu alebo drog majú oveľa dlhšiu reakčnú dobu, než za triezveho stavu. To dokonca viedlo k tomu, že Flanker zaviedli aj do niektorých testov pre vodiča.

Na výkon vo Flanker majú vplyv aj psychologické stavy. Zatiaľ čo dlhodobí schizofrenici podávajú porovnateľné výkony, ako zdraví ľudia, akútní schizofrenici sú dokonca lepší = ich reakčná doba je kratšia. To vedcov a lekárov vedie k domnienke, že akútný schizofrenický stav má dočinenia so selektívnou pozornosťou.

Skúmaniu sa nevyhli ani ľudia trpiaci Parkinsonovou chorobou, u ktorých často dochádzalo k chybným odpovediam - o to viac, ak vedeli, že ich tréning je časovo obmedzený.

S pôvodným Flankerom sa môžete stretnúť aj dnes - zväčša v rámci špeciálnych kognitívnych testov. U nás na Menteme ale máme oveľa zábavnejšiu formu - v spomínanej hre Armádna letka môžete svoju selektívnu pozornosť trénovať napriklad každý deň.

Ženy a otcovia na materskej dovolenke

Nasledujúci článok pojednáva o osobách, ktoré sa starajú celodenne o dieťa. Ospravedlňujeme sa dopredu otcom, prípadne iným osobám, že budeme v tejto úlohe pre zjednodušenie hovoriť len o ženách. Fakty uvedené v článku sa vzťahujú v príslušných oblastiach aj na otca, prípadne na iné osoby starajúce sa o deti.

" Pracujúca matka je nezmyselné pomenovanie, ktoré ako by naznačovalo, že matka bez kariéry tráví čas oddychovaní, sledovaním televízie a popíjaním kávy. V skutočnosti je samo slovo MATKA synonymom pre jednu z najnáročnejších a najtvrdších prác vyžadovaných po akomkoľvek človeku. "

– Liz Smith

Počatia a narodenie vlastného potomka je pre väčšinu nastávajúcich rodičov zásadnou udalosťou, ktorá úplne zmení ich životy. Treba podotknúť, že je to zmena krásna a mnoho rodičov nájde vo svojej novej úlohe jeden z najkrajších zmyslov svojho života.

Avšak je to tiež zmena veľmi náročná, v období pred narodením najmä pre ženu, ktorá prerába vo svojom tele i psychike veľké zmeny. Jednak vďaka samotnému vývoji plodu a množstvu vyšetrení, ktoré musia absolvovať, aby sa zistilo, či je dieťa zdravé. Sčasti aj vďaka veľkým hormonálnym zmenám, ktoré ženské telo v tehotenstve prekonáva. Žena musí svoj život uspôsobiť tak, aby sa potomok narodil zdravý. Veľakrát vďaka zdravotným komplikáciám odchádza skoro po počatí na rizikové tehotenstvo a stráca tak často kontakt s prácou a s životom, na ktorý bola doteraz zvyknutá. Pre niektoré ženy je očakávané narodenie potomka vytúženú a očakávanou udalosťou. Iné ženy sú správou o svojom tehotenstve zaskočené, avšak ak sa rozhodnú k tomu, že dieťa donosí a porodí, musí sa s touto situáciou vo veľmi krátkej dobe vyrovnať, čo býva často psychicky náročné.

Znamená to "vzdať sa kariéry". Aspoň na nejakú dobu, ktorá je nevyhnutná pre psychický a fyzický vývoj dieťaťa, a spravidla trvá optimálne 3 roky.

Odborné štúdie ukázali, že čerstvým matkám - prvorodičkám, sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa zvyšuje inteligencia. Je to dané tým, že žena musí zásadne zmeniť svoj život a v relatívne krátkom čase sa preorientovať a naučiť sa novým činnostiam, ktoré nikdy nerobila. Je to o to náročnejšie, že sa jedná o činnosti spojenú priamo so starostlivosťou o zdravie a optimálny vývoj nového života, ktorý jej bol do rúk "zverený". S tým súvisí aj vysoký pocit zodpovednosti. Žiadna matka sa nedokáže dopredu naučiť, ako sa má o dieťa starať. Každé dieťa je iné a má svoje špecifické potreby. Preto sú pre matku najnáročnejšie prvé týždne po narodení, tzv. šesťnediel, kedy je najväčší nápor na rýchle sa prispôsobenie novorodenci, a hľadanie optimálnych riešení v starostlivosti o neho. Matka sa jednoducho musí počas veľmi krátkeho okamihu naučiť príliš mnoho činností, aby neohrozila zdravie a život svojho potomka. Okrem toho sa jej telo pomaly dostáva do stavu, pred pôrodom, čo trvá spravidla nielen celé šesťnediel, ale aj celý rok.

Existujú mýty o tom, že ženy na materskej dovolenke "blbnú". Vedecké štúdie tieto tvrdenia vyvrátili, dokonca tvrdia, že výsledky inteligenčných testov, prípadne osoby o dieťa celodenne starajúce, neprekonávajú žiadnu zásadnú zmenu. Tento jav vysvetľujú tým, že ženský mozog sa musí preorientovať na starostlivosť o dieťa, ktorá je, ako už bolo povedané, veľmi náročná zvlášť pre prvorodičky, a zaberá tak väčšinu pozornosti matky. Dieťa je totiž po narodení úplne závislé na starostlivosť okolia. Matka sa vďaka svojim empatickým schopnostiam musí aj dieťaťu prispôsobiť a to v tom zmysle, aby s ním mohla komunikovať na úrovni, ktoré dieťa rozumie. Ako povedal Martin Luther:

" Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa tiež stali deťmi. "

Je teda úplne zrejmé, že sa počas materskej dovolenky žena učí a potom následne trénuje zručnosti, ktoré sú toľko odlišné od života, na ktoré bola zvyknutá pred tým. To sa týka aj následného návratu do práce. Ten býva pre mnoho žien veľmi obtiažny a náročný. Pomaly, ale predsa celkom rýchlo, sa vrátiť k predchádzajúcim úrovniam (nielen) kognitívnych zručností.

Aby bol návrat do bežného života pre ženy príjemnejší, ponúkame im možnosť tréningu kognitívnych funkcií priamo z pohodlia ich domova. Veríme, že im prinesie nielen veľa zábavy, ale tiež úžitku a uľahčí im návrat do pracovného života.

" Žiadne dieťa nie je tak roztomilé, aby matka nebola šťastná, keď konečne zaspí. "

– Ralph Waldo Emerson

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Detská amnézia: fenomén, ktorý skúmal už slávny Freud

Lietame do vesmíru, hľadáme elixír mladosti, chceme cestovať časom. A pritom o mozgu, základným orgánu každého človeka, toho zatiaľ vieme tak málo. A ešte menej toho vieme o detskej amnézií: fenoménu, ktorý púta pozornosť neurovedcov aj psychológov už viac ako 100 rokov.

Čímto, že človek si skoro vôbec nepamätá na nič z toho, čo prežil počas prvých troch rokov svojho života? Ako je možné, že zo svojho mozgu vymaže všetky tie neuveriteľné zážitky spojené s poznávaním sveta, do ktorého sa nedávno narodil? Prvýkrát fenomén detskej amnézie opísal slávny psychológ Sigmund Freud, ktorý vyhlásil, že dieťa spomienky z raného veku vyúšťa kvôli ich sexuálnej povahe (dojčenie atď.). Táto teória už dnes vyvoláva skôr úsmev.

Stráca sa až vekom

Sobková Denisa a Plháková Alena napríklad vo svojichštúdiách z roku 1999 (Detská amnézia) zverejnili závery výskumu, podľa ktorého si deti vo veku do 9 rokov na prvé roky svojho života pamätajú celkom dobre. Tzv. detská amnézia sa podľa nich paradoxne začína prejavovať až neskôr - čím je človek starší, tým menej si toho z prvých rokov svojho života pamätá.

Túto teóriu do istej miery potvrdzujú tiež kanadskí neurovedci Paul W. Frankland a Sheena A. Josselyn, podľa ktorých k zabúdaniu dochádza zničeniu starých neurónových spojení. Tým, ako sa mozog v mladom veku veľmi rýchlo učí a rozvíja, jednoducho "likviduje" staré neurónové spojenia (aby si uvoľnil kapacitu pre nové informácie. Týmto procesom však likviduje tie najskoršie spomienky, ktoré má vo svojej pamäti uchované.

Podľa ďalšej teórie je za detskú amnéziu zodpovedná neschopnosť dieťaťa hovoriť. Tým, že si nedokáže svoje zážitky previesť do verbálnej podoby, nedokáže si ich ani zapamätať. Ďalšia teória zase tvrdí, že dieťa si nemôže zážitky zapamätať, pretože ešte nechápe čas a nie je schopné ich chronologicky zoradiť. V hlave tak vzniká emocionálny chaos, ktorý nemožno dlhodobo udržať. Iní vedci zase prišli s myšlienkou, že za amnéziou stojí neschopnosť dieťaťa uvedomiť si samo seba.

Dnes je za príčinu detskej amnézie oficiálne považované to, že deti do troch rokov nemajú dostatočne rozvinutý hipokampus - časť mozgu, ktorá je priamo zodpovedná za uchovávanie informácií a orientáciu v priestore. Ostatne Alzheimerova choroba, ktorá spôsobuje neschopnosť ukladať do mozgu informácie, je (najmä vo svojej prvotnej fáze) prejavom poškodenia práve hipokampusu.

Nezabúdajte trénovať

Kým detská amnézia je stratou pamäti predvídateľnú a akceptovateľnú, v dospelejším veku už by vás (ani vaše deti) nič podobné stretnúť nemalo. Preto je potreba pamäť neustále trénovať a posilňovať. Existujú stovky a tisíce rôznych cvičení, úloh alebo testov, ktoré vám k tomu dopomôže. Tie najlepšie a najzaujímavejšie z nich sme v spolupráci s vedcami a pedagógmi pretavili v zábavné hry - všetky ich nájdete tu na Menteme.