Články

Detská amnézia: fenomén, ktorý skúmal už slávny Freud

14. augusta 2015

Lietame do vesmíru, hľadáme elixír mladosti, chceme cestovať časom. A pritom o mozgu, základným orgánu každého človeka, toho zatiaľ vieme tak málo. A ešte menej toho vieme o detskej amnézií: fenoménu, ktorý púta pozornosť neurovedcov aj psychológov už viac ako 100 rokov.

Čímto, že človek si skoro vôbec nepamätá na nič z toho, čo prežil počas prvých troch rokov svojho života? Ako je možné, že zo svojho mozgu vymaže všetky tie neuveriteľné zážitky spojené s poznávaním sveta, do ktorého sa nedávno narodil? Prvýkrát fenomén detskej amnézie opísal slávny psychológ Sigmund Freud, ktorý vyhlásil, že dieťa spomienky z raného veku vyúšťa kvôli ich sexuálnej povahe (dojčenie atď.). Táto teória už dnes vyvoláva skôr úsmev.

Stráca sa až vekom

Sobková Denisa a Plháková Alena napríklad vo svojichštúdiách z roku 1999 (Detská amnézia) zverejnili závery výskumu, podľa ktorého si deti vo veku do 9 rokov na prvé roky svojho života pamätajú celkom dobre. Tzv. detská amnézia sa podľa nich paradoxne začína prejavovať až neskôr - čím je človek starší, tým menej si toho z prvých rokov svojho života pamätá.

Túto teóriu do istej miery potvrdzujú tiež kanadskí neurovedci Paul W. Frankland a Sheena A. Josselyn, podľa ktorých k zabúdaniu dochádza zničeniu starých neurónových spojení. Tým, ako sa mozog v mladom veku veľmi rýchlo učí a rozvíja, jednoducho "likviduje" staré neurónové spojenia (aby si uvoľnil kapacitu pre nové informácie. Týmto procesom však likviduje tie najskoršie spomienky, ktoré má vo svojej pamäti uchované.

Podľa ďalšej teórie je za detskú amnéziu zodpovedná neschopnosť dieťaťa hovoriť. Tým, že si nedokáže svoje zážitky previesť do verbálnej podoby, nedokáže si ich ani zapamätať. Ďalšia teória zase tvrdí, že dieťa si nemôže zážitky zapamätať, pretože ešte nechápe čas a nie je schopné ich chronologicky zoradiť. V hlave tak vzniká emocionálny chaos, ktorý nemožno dlhodobo udržať. Iní vedci zase prišli s myšlienkou, že za amnéziou stojí neschopnosť dieťaťa uvedomiť si samo seba.

Dnes je za príčinu detskej amnézie oficiálne považované to, že deti do troch rokov nemajú dostatočne rozvinutý hipokampus - časť mozgu, ktorá je priamo zodpovedná za uchovávanie informácií a orientáciu v priestore. Ostatne Alzheimerova choroba, ktorá spôsobuje neschopnosť ukladať do mozgu informácie, je (najmä vo svojej prvotnej fáze) prejavom poškodenia práve hipokampusu.

Nezabúdajte trénovať

Kým detská amnézia je stratou pamäti predvídateľnú a akceptovateľnú, v dospelejším veku už by vás (ani vaše deti) nič podobné stretnúť nemalo. Preto je potreba pamäť neustále trénovať a posilňovať. Existujú stovky a tisíce rôznych cvičení, úloh alebo testov, ktoré vám k tomu dopomôže. Tie najlepšie a najzaujímavejšie z nich sme v spolupráci s vedcami a pedagógmi pretavili v zábavné hry - všetky ich nájdete tu na Menteme.

  prečítané 2718×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Lukáš Bryksa
Zakladatel a manažer projektu Mentem.cz. Oblastí psychologie a fungování mozku se aktivně zabývá od roku 2011, kdy přišel s myšlenkou online projektu na zlepšení kognitivních funkcí mozku.

Podobné články

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Pamäť

je schopnosť prijímať, uchovávať a vybavovať si informácie. Súvisí úzko s nervovou sústavou, aj keď zatiaľ nebol úplne vysvetlený jej fyziologický mechanizmus. Sú známe mozgové centrá súvisiace s určitými typmi pamäte - hippokampus, amygdala, mozoček, atď., Viac.

Podľa dĺžky uchovávania informácií sa delia na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú. Podľa typu vstupné informácie ďalej na: hmatovú, sluchovú, vizuálne, chuťovú a čuchovú.

Ďalej poznáme druhy pamäti napr.

deklaratívna – obsahuje informácie, ktoré sú dostupné znovu spomenutie si. Tie sa ďalej delia na sémantické (slovné) a procedurálne (ucelené skúsenosti a zážitky) nedeklaratívna> – obsah nemožno priamo verbalizovať, jedná sa o predovšetkým o nadobudnuté zručnosti.

Základný pamäťový proces zahŕňa

vštiepenie – ukladanie informácií do pamäti, podržanie – uchovanie týchto informácií po určitú dobu vybavovanie si – vyvolanie týchto podržané informácií z pamäte.

K pamäti sa tiež viaže zabúdanie, t.j. Vyhasnutie nervových spojení súvisiacich s podržaním informácie.

" Na jednej strane máme tak dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností vypravuje príhodu, ktorá nás stretla a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát už sme mu ju rozprávali. "

– Francois de la Rochefoucauld

Spôsoby, ako zlepšiť svoju pamäť a duševné schopnosti

V minulosti zastávali vedci názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog ďalej nevyvíja. Dnes je ale zrejmé, že k vývoju dochádza aj v priebehu ďalších dekád. Tento adaptívný proces sa nazýva neuroplasticita. A čo to je?

Neuroplasticita je úžasná schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi, čo sa výrazne prejavuje u detí a mladých ľudí. Ako človek starne, plasticita sa znižuje. Nie je to ale dôvod pre rezignáciu, pretože vždy je dostatočný priestor na zlepšenie a podporu mozgových funkcií.

Bolo mnohokrát dokázané, že potraviny obsahujúce vitamín E (prítomný napríklad v arašidoch, semenách a orechoch) môžu výrazne zlepšiť pamäť a mentálne kapacity.

Ak chcete zlepšiť mozgové funkcie aj inak ako stravou, tu je niekoľko možností:

Takzvaný chunking, teda zlúčenie položiek do logických skupín, je dobrý spôsob, ako si zapamätať viac informácií. Pre mnoho ľudí je napríklad nákup do domácnosti každodenný boj so zabúdaním. Ak však kategorizuje položky zo zoznamu do skupín (ako napríklad mliečne výrobky, zelenina, alebo čistiace prostriedky), máte napoly vyhraté. Chunking funguje aj pri pamätaní čísel. Ak máme memorovať číslo 165482359466, je to pre náš mozog problém. Vo chvíli, keď si číslo rozdelíme na menšie časti, teda 165-482-359-466, je zapamätanie oveľa ľahšie.

Ďalším spôsobom, ako podporiť pamäť, je používanie skratiek. Táto technika sa hodí v prípadoch, ak máme si zapamätať viac slov v rade alebo nejakú frázu. Príkladom môže byť napríklad zoznam ôsmich skladieb Bedřicha Smetanu, ktorých skratka znie BraProDali Dve HuTaČerVi.

Zábavný a odpočinkový spôsob, ako si zlepšiť pamäť, je aktívne precvičovanie mozgu. Ten totiž funguje podobne, ako sval. Čím viac sa používa, tým lepšie slúži. Duševné schopnosti sa dajú zlepšiť mentálnymi hrami, ako je sudoku alebo puzzle. Mozog sa ale skvele precvičí pri každodennej interakcii s okolím a pri zvládaní náročných pracovných úloh, kde je potrebné používať logiku, plánovanie a rýchlosť rozhodovania.

Naopak veľkým nepriateľom pre mozog je chronický stres, ktorý môže otupiť kognitívne funkcie. Dlhšia úzkosť môže neblaho ovplyvniť aj schopnosť rozhodovania a riešenia problémov. Negatívny vplyv má tiež na oblasť mozgu zvanú hippokampus, kde sa odohrávajú dôležité procesy spracovania informácií, pamäte alebo priestorovej navigácie.

V prípade, že trpíte dlhotrvajúcim stresom a úzkosťou, nie je zlý nápad navštíviť svojho lekára. Môžete si tiež pomôcť sami. Existuje mnoho techník, ktoré vedú k lepšiemu zvládaniu stresu, či už ide o jogu, meditáciu alebo tréning všímavosti k sebe i svojmu okoliu. Tieto antistresové aktivity môžu mať významný vplyv na celkovú pohodu, taktiež zlepšiť kognitívne funkcie mozgu. Dôležitá a často zanedbávaná aktivita je výdatný spánok. Vďaka nemu je mozog schopný lepšie spracovať a konsolidovať informácie a zlepšuje sa tiež oblasť krátkodobej pamäte.

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.