Články

Eriksen Flanker: jedna z najznámejších úloh na selektívnu pozornosť

10. decembra 2015

Keď psychológovia Barbara A. Eriksen a Charles W. Eriksen v roku 1974 predstavili svoj flanker, ešte v tom čase vôbec netušili, že sa stane jedným z najznámejších a najobľúbenejších testov na selektívnu pozornosť vôbec. A predsa sa tak stalo.

Expertné vysvetlenie Flanker môže znieť trošku krkolomne. Jedná sa totiž o úlohu, v rámci ktorej musíte potlačiť odpoveď, ktorá je v rámci daného kontextu nevhodná.

V praxi to je oveľa jednoduchšie. Predstavte si zoskupenie akýchkoľvek premenných (napríklad čísel), z ktorých musíte vždy vybrať a správne pomenovať to, ktoré je (najčastejšie uprostred) medzi nimi. V tejto úlohe teda ignorujete všetky čísla v okolí - a sústredíte sa len na jedno jediné.

Úplne prvý Flanker z roku 1974 však pracoval s písmenami.

Napríklad pre rad siedmich písmen zložených z šiestich písmen H a jedného odlišného písmena ste poznali toto pravidlo:

Zadanie potom znelo HHHKHHH (museli ste hlásiť pravá) alebo HHHCHHH (museli ste hlásiť ľavá). V praxi to bolo trošku zložitejšie, pretože Eriksenové pracovali s viacerými písmenami - ale princíp zostáva rovnaký. Meria sa rýchlosť vašej reakcie a chybovosť vašich odpovedí.

Neskôr sa namiesto písmen začali používať farby, znaky alebo šípky. Napr. aj naša hra Armádna letka vychádza z Flanker - bez ohľadu na smer ostatných stíhačiek vždy určujete smer len tej, ktorú vidíte na vrchole trojuholníka.

Neurologický základ

O tom, že Flanker nie je iba zábavnou hrou, ale skutočným "zlepšovačom mozgu" (konkrétne predná cingulárna kôra) svedčí rad experimentov a výskumov. Bolo napríklad dokázané, že ľudia po požití alkoholu alebo drog majú oveľa dlhšiu reakčnú dobu, než za triezveho stavu. To dokonca viedlo k tomu, že Flanker zaviedli aj do niektorých testov pre vodiča.

Na výkon vo Flanker majú vplyv aj psychologické stavy. Zatiaľ čo dlhodobí schizofrenici podávajú porovnateľné výkony, ako zdraví ľudia, akútní schizofrenici sú dokonca lepší = ich reakčná doba je kratšia. To vedcov a lekárov vedie k domnienke, že akútný schizofrenický stav má dočinenia so selektívnou pozornosťou.

Skúmaniu sa nevyhli ani ľudia trpiaci Parkinsonovou chorobou, u ktorých často dochádzalo k chybným odpovediam - o to viac, ak vedeli, že ich tréning je časovo obmedzený.

S pôvodným Flankerom sa môžete stretnúť aj dnes - zväčša v rámci špeciálnych kognitívnych testov. U nás na Menteme ale máme oveľa zábavnejšiu formu - v spomínanej hre Armádna letka môžete svoju selektívnu pozornosť trénovať napriklad každý deň.

  prečítané 2206×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Lukáš Bryksa
Zakladatel a manažer projektu Mentem.cz. Oblastí psychologie a fungování mozku se aktivně zabývá od roku 2011, kdy přišel s myšlenkou online projektu na zlepšení kognitivních funkcí mozku.

Podobné články

Rýchlosť

Rýchlosť psychických funkcií zahŕňa najmä: reakčnú rýchlosť, rýchlosť myšlienkových operácií (spracovávanie zadanie a riešenie problému), rýchlosť ukladania si a znovu-vybavovania informácií, resp. rýchlosť vybavenia si informácií z dlhodobej pamäti, pohotovosť, rýchlosť súvisiace s pozornosťou (prepínanie pozornosť, apod.), spracovanie zmyslových informácií (jednoduché či zložité vizuálne, auditívny, olfaktorické, chuťové či hmatové podnety).

Aby bola rýchlosť psychických funkcií merateľná, zvyčajne (aj keď nie vždy) je táto rýchlosť spätá s motorickým systémom, teda tým, čo prevádza spracovanú informáciu na okolím pozorovateľnú rovinu (napríklad stlačenie tlačidla, vyrieknutie slová, napísanie výsledku, uskočenú stranou, a pod.) . Motorický systém je systém centrálnych aj periférnych nervov, ktorý je vykonávací jednotkou príkazu, ktorý mozog vydá. Začína v mozgu, ale konečným efektorom je napríklad ruka, noha, tvárové svaly, ad., Prípadne ich kombinácie.

Reakčný čas je čas, ktorý uplynie od podnetu do adekvátnej reakcie. Človek teda musí podnet zaznamenať, spracovať a správne vyhodnotiť, a následne vykonať adekvátnu reakciu. Uveďme si to na príklade vodičov. Vodič idúci po meste rýchlosťou 50 km za hodinu v plynulej prevádzke. Auto idúce pred ním náhle prudko zabrzdí (napríklad mu vbehne do cesty malé dieťa). Vodič auta idúceho za ním má len veľmi krátku dobu na to, aby danú situáciu postrehol, zaznamenal, v mozgu potom vyhodnotil a vyslal správnu reakciu, teda dupol na brzdu, aby si zachránil auto, predovšetkým zdravie, či život. Jedná sa o sekundy. A aj sekunda môže hrať v dopravných situáciách dôležitú úlohu.

V iných povolaniach, napríklad u lekárov, či managerov, hrá rýchlosť tiež dôležitú úlohu. Rýchlosť správneho lekárskeho postupu napr. V urgentnej medicíne môže pacientovi zachrániť život. Ide pritom o zložitý myšlienkový proces, kedy dochádza ako k vyhodnocovaniu situácie, tak aj k "vyťahovaniu" potrebných informácií z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti (čo sa naučili na univerzite, v ďalšom vzdelávaní a praxi) a rovnako tak i rýchlosť motorických aplikácií týchto lekárskych postupov .

U managerov je nutnosť často rýchlo rozhodovať v stresových či vypätých situáciách, kedy tiež využívajú k správnemu rozhodnutiu svojho vzdelania a doterajších praxou nadobudnutých skúseností.

Rýchlosť myšlienkových operácií je dobre postrehnuteľná aj v bežnom živote. Uskočíme pred prechádzajúcim automobilom. V zhone musíme nájsť kľúče, mobil. Zorganizovať si najbližší čas pod prívalom aktuálnych informácií. A tak ďalej.

Mentem Vám dáva práve tú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať rýchlosť myšlienkových operácií, aby ste mohli lepšie fungovať ako v profesionálnom tak i súkromnom živote.

Vodiči

" Osemdesiat percent všetkých ľudí sa považuje za nadpriemerných vodičov. "

Riadenie motorového vozidla je z kognitívneho hľadiska veľmi náročná úloha. Vodič musí byť sústredený na široké spektrum podnetov, ako sú dopravné značky, chodci, semafory, iné autá či samotná trasa cesty. Ďalej si vodič všíma tiež povrch cesty, aby sa vyhol kanálom a iným nerovnostiam. Musí tiež počúvať motor, sledovať rýchlosť a ďalšie veci. Tomu všetkému môže brániť nepriaznivé počasie alebo ukecaný spolucestujúcich.

Riadenie ale nie je len o rozsahu pozornosti (o tom koľko vecí musí človek vnímať naraz). Často je dôležitá tiež časová stálosť pozornosti. Keby vodič prestal sledovať cestu, mohlo by to viesť k havárii. Preto je dôležité, aby vodič nebol unavený, alebo neriešil iné náročné veci, ako sústredenie sa na telefón počas cesty. Zvýšenie sústredenia na telefón môže spôsobiť zníženie sústredenia na cestu. Preto rozhovor so spolucestujúcim je menej nebezpečný. Zložitosť situácie na ceste si vodič tiež všíma a tomu podvedome prispôsobuje obťažnosť konverzácie.

S tým súvisí fakt, že na niektoré veci sa sústredíme viac a na niektoré menej. Vodič je nútený túto intenzitu pozornosti správne modulovať, aby mu neunikli dôležité informácie (napríklad, že na semafore svieti červená) kvôli tým menej dôležitým (vedľajší pruh vedie do iného mesta).

Všetky tieto vlastnosti pozornosti sa dajú trénovať pomocou kognitívneho tréningu.

Možno sa vám ale zdá, že na riadenie nestačí len dobrá pozornosť. Máte pravdu. Taktiež sú potrebné rýchle reakcie, schopnosť rozhodovania, plánovanie a vykonávanie činnosti, ktoré sa nazývajú aj exekutívne funkcie. Tie sa ľahko dajú trénovať počas kognitívnych hier.

Trénovanie týchto kognitívnych funkcií je preto dobré pre vodiča vo všeobecnosti, ktorí si ich tak udržujú vo forme. Ešte o niečo prínosnejšie môže byť ale pre vodičov, ktorí sa chystajú z nejakých dôvodov na dopravno-psychologické vyšetrenie. Jeho súčasťou je totiž práve aj testovanie kognitívnych funkcií vodiča.

A na záver zákon Murphyho dedka: "Človek sa nenaučí nadávať, kým sa nenaučí riadiť."

Prechádza láska naozaj cez žalúdok?

Kým malé dievčatá často snívajú o elixíre lásky, vďaka ktorému sa do nich vysnený princ okamžite zamiluje, babička im prezradí iné kúzlo: „Láska prechádza cez žalúdok“. Toto príslovie existuje v rôznych podobách v mnohých svetových jazykoch. Odveká ľudská skúsenosť svedčí pre jeho pravdivosť. Dokážeme to však vysvetliť vedecky?

Aby človek prežil, musí zásobovať telo energiou potrebnou na pohyb, dýchanie, myslenie, rozmnožovanie atď. Mechanizmy riadenia hladu a sýtosti nám v tomto pomáhajú. Keby prijímanie potravy alebo rozmnožovanie bolo nepríjemné, ľudia by to prestali robiť a pravdepodobne by vyhynuli. Vďaka centrám odmeny v mozgu však po prijatí potravy alebo rozmnožovaní cítime príjemné pocity a tak je človek motivovaný tieto činnosti vyhľadávať a prežije.

Ako dokáže jedlo ovplyvňovať našu psychiku?

Jedlo sa po skonzumovaní rozloží na rôzne chemické látky a spustí kaskádu procesov, ktoré okrem iného ovplyvňujú i našu psychiku. To, že máme hlad (motivačný aspekt) a chuť na jedlo (hedonický aspekt) aktivuje nucleus accumbens a ventrálnu tegmentálnu oblasť. Koktejl neurochemikálií, ako dopamín, opioidy, endokanabinoidy, leptín a inzulín potom sprostredkujú odmeňujúce účinky a my sa cítime dobre [1]. Následne táto informácia putuje do centier, ktoré sú zodpovedné za kognitívne procesy ako pamäť, učenie a rozhodovanie [2]. To, čo jeme, tak môže hlboko ovplyvniť, či vnímame okolnosti príjmania potravy pozitívne alebo negatívne.

Niektoré potraviny sú známe tým, že môžu priamo ovplyvňovať dráhy odmeny v mozgu (podobným mechanizmom, ako lieky a drogy pôsobiace na psychiku). Podľa gréckej bohyne lásky Afrodity sú pomenované afrodiziaká. Napríklad čokoláda obsahuje látku, ktorá vplývajú na opioidnú a endokanabinoidovú transmisiu. Muškátový oriešok dokáže zase modulovať metabolizmus dopamínu v mozgu [3]. V angličtine znie príslovie doslovne: „Cesta k mužovmu srdcu vedie cez jeho žalúdok“ a pripisuje ho tak prevažne mužom. V skutočnosti výskum skôr naznačuje, že ženy sú citlivejšie na odmeňujúce účinky endokanabinoidov ako muži [4].

Ako môžu byť tieto poznatky užitočné?

Ako sme vysvetlili vyššie, keď budete konzumovať dobré jedlo, pravdepodobne si obľúbite i okolný kontext – kde a s kým ho jete. Takže pri večeri s partnerom sa aktivujú vaše dráhy odmeny v mozgu a váš mozog si zapamätá, že byť s vaším partnerom je príjemné. Alebo pokiaľ radi jete pri obľúbenom seriáli, je pravdepodobné, že si seriál o to viac obľúbite.

Odmeňujúca funkcia jedla dokáže byť na druhú stranu nebezpečná, pokiaľ jedlom kompenzujeme nepríjemné pocity (smútok, hnev, stres, úzkosť…). Výsledkom môže byť prejedanie, nadváha či poruchy príjmu potravy.

Spoločné jedlo má moc vplývať nielen na romantické vzťahy. Pokiaľ chcete upevniť vzťahy v rodine, doprajte si rodinnú večeru. Ostatne pár generácií naspäť bolo spoločné stolovanie dôležitým rituálom. Dá sa teda povedať, že láska prechádza cez žalúdok? Do istej miery áno! Hoci medzi žalúdkom a láskou je ešte jeden dôležitý článok - mozog a jeho dráhy odmeny.

Zdroje:

The neuroscience of love (2014). Charité Neuro Science Newsletter, 7(2). Dostupné tu [1] Cota et al, Neuron, 2006 [2] Wise, Philos Trans R Soc Lond B Biol Sci, 2006 [3] Melnyk and Marcone, Food Research International, 2011 [4] Cicero, Pharmacology Biochemistry and Behavior, 2003

Rozhovor s Danielou Fischerovou: Nebojme sa trénovanie mozgu, Mentem je hračka.

V júni prebehol v Prahe rozhovor s dramatičkou, spisovateľkou a autorkou detských kníh Danielou Fischerovou. Moderovanie sa ujal známy herec Radim Fiala, ktorého si môžeme pamätať napríklad z Četnických humoresiek alebo filmu Tmavomodrý svet. Prečítajte si, prečo sa sympatická spisovateľka rozhodla podporiť projekt na trénovanie mozgu a ako sa perie so svojou vlastnou mysľou.

Proč jste se rozhodla svojí osobností podpořit právě projekt Mentem?

Zaprvé proto, že ho potřebuji já. Za druhé proto, že ho možná potřebujete i vy a že ho potřebuje skoro každý, na koho se podívám. Mens je latinsky mysl a věřme tomu, že nic v tomhle světě a snad i v hlubokém vesmíru pro nás nemá větší cenu nežli vlastní mysl. Jaká je mysl, tak se nám jeví svět. Když je mysl zdravá a může se na sebe spolehnout, tak všechno jde snadno. Když je mysl slabá, ztěžklá a otrávená, tak celý svět je otravný a nic se nám nedaří.

To máte pravdu. Ono se říká, že využíváme jen deset procent mozku. Co by se stalo, kdybychom využívali dvanáct?

(Smích) To by byl ale úplně jiný svět. Ono je to zvláštní. Všichni jsme pochopili, že se musíme starat o svoje tělo a když to neděláme, tělo si o to umí říct. Když necvičíme tělo, tak jednoho dne se prostě rozhodne, že nás nebude už dál nosit. Když zanedbáme zuby, tak nás začnou bolet a ony nás k tomu zubaři dotáhnou. Ale zanedbaná mysl tohle neumí. A té je nutné podat pomocnou ruku zvenku. Mentem, to je taková pomocná ruka naší mysli podaná.

Komu je Mentem určen?

Já si vlastně neumím představit někoho, komu by nemohl prospět, a to včetně těch nejchytřejších a nejvýkonnějších lidí. Jsou totiž lidé, kteří se chtějí zdokonalovat a být zítra lepší než dnes.

Mentem je určen třeba pro předškoláčky, kteří ještě neumějí číst ani psát, ale i pro školáčky, kteří mají trable s učením. Je to i pro lidi po nějaké nemoci nebo úrazu, co mají pocit, že jim to už tolik nepálí. Třeba po mozkové mrtvici. Samozřejmě je to i pro nás seniory. Pak je to pro takovou nešťastnou a pořád rostoucí skupinu lidí, přepracovaných a vyhořelých, co je přestala bavit práce a celý svět.

Zkoušela jste si trénink sama na sobě?

To je ožehavá otázka. Já bych teď jako politik měla říct „No comment“, ale pravda je taková, že moje paměť strašně vrávorá. Podívejte se na mě, unavená stará paní. Co horšího, já jsem celý život na své mysli závislá, protože v mé profesi bez čilé mysli neobstojíte. A co si budeme povídat, na stará kolena už ty nápady nechodí tak rychle jako dřív.

Já bych řekl, že nejen pro Vás, ale i pro nás herce je Mentem zábavná věc a myslím si, že to dokonce využiji moc rád.

Použiji slavný citát Jana Ámose Komenského – „škola hrou“. Ono je to tak, mysl je trošku jako malé dítě a když se nudí, tak začne zlobit a kope do nábytku. A na programu Mentem je nejlepší, že je to vlastně celé hra.

Takže ten program vlastně není určený čistě jen pro jednotlivce, ale pro skupiny všech věkových i sociálních vrstev?

Ano. Řekla bych, že nikdo není z této hry vyloučen a k tomu heslu „škola hrou“ bych ještě přidala „Kdo si hraje, nezlobí“. Každá máma, každý táta to ví. Nabídněte dítěti zajímavou hračku a ono přestane fňukat a není protivné.

Pokud to ale nejsou ty moderní děti, které po pěti minutách přestane bavit i ta zajímavá hračka.

A to je právě to. Jde o poruchy soustředění a na ty Mentem také zabírá.

V současné době má Mentem přes 13 000 uživatelů. Využívají jej státní a sociální organizace, je přeložen do několika jazyků. Myslíte si, že má tento projekt v naší zrychlené době budoucnost?

Myslím si, že to má velikou budoucnost. Je tady ještě jedna báječná věc. Program dává člověku ihned zpětnou vazbu, jak na tom je. Zlepšuje to orientaci, pohotovost mysli, tu samotnou schopnost se učit, která je velmi důležitá a, to tady říkám za svou profesi, zlepšuje to i fantazii. A teď poslouchejte – prý stačí tři čtvrthodiny týdně, aby došlo k výraznému zlepšení. Co to jsou tři čtvrthodiny týdně? Víc pročekáme v zácpě na silnici a ještě se u toho vztekáme a riskantně nám stoupá krevní tlak.

Navíc v dnešní době, když každý máme tablety a mobily.

Já se studem přiznávám, že můj mobil je už chytřejší než já. A to poslední, co chci říct: Když nabídneme tomu dítěti - té své mysli - zajímavou hračku, tak ono opravdu přestane zlobit. Nebojte se programu Mentem, zvládne to každý, je to hračka. Je to brnkačka. Báječně si pohrajeme, a když se k tomu zvýší kapacita naší mysli, tak co víc by si člověk mohl ještě přát.