Články

Vodiči

9. januára 2015
Vodiči
Osemdesiat percent všetkých ľudí sa považuje za nadpriemerných vodičov.

Riadenie motorového vozidla je z kognitívneho hľadiska veľmi náročná úloha. Vodič musí byť sústredený na široké spektrum podnetov, ako sú dopravné značky, chodci, semafory, iné autá či samotná trasa cesty. Ďalej si vodič všíma tiež povrch cesty, aby sa vyhol kanálom a iným nerovnostiam. Musí tiež počúvať motor, sledovať rýchlosť a ďalšie veci. Tomu všetkému môže brániť nepriaznivé počasie alebo ukecaný spolucestujúcich.

Riadenie ale nie je len o rozsahu pozornosti (o tom koľko vecí musí človek vnímať naraz). Často je dôležitá tiež časová stálosť pozornosti. Keby vodič prestal sledovať cestu, mohlo by to viesť k havárii. Preto je dôležité, aby vodič nebol unavený, alebo neriešil iné náročné veci, ako sústredenie sa na telefón počas cesty. Zvýšenie sústredenia na telefón môže spôsobiť zníženie sústredenia na cestu. Preto rozhovor so spolucestujúcim je menej nebezpečný. Zložitosť situácie na ceste si vodič tiež všíma a tomu podvedome prispôsobuje obťažnosť konverzácie.

S tým súvisí fakt, že na niektoré veci sa sústredíme viac a na niektoré menej. Vodič je nútený túto intenzitu pozornosti správne modulovať, aby mu neunikli dôležité informácie (napríklad, že na semafore svieti červená) kvôli tým menej dôležitým (vedľajší pruh vedie do iného mesta).

Všetky tieto vlastnosti pozornosti sa dajú trénovať pomocou kognitívneho tréningu.

Možno sa vám ale zdá, že na riadenie nestačí len dobrá pozornosť. Máte pravdu. Taktiež sú potrebné rýchle reakcie, schopnosť rozhodovania, plánovanie a vykonávanie činnosti, ktoré sa nazývajú aj exekutívne funkcie. Tie sa ľahko dajú trénovať počas kognitívnych hier.

Trénovanie týchto kognitívnych funkcií je preto dobré pre vodiča vo všeobecnosti, ktorí si ich tak udržujú vo forme. Ešte o niečo prínosnejšie môže byť ale pre vodičov, ktorí sa chystajú z nejakých dôvodov na dopravno-psychologické vyšetrenie. Jeho súčasťou je totiž práve aj testovanie kognitívnych funkcií vodiča.

A na záver zákon Murphyho dedka: "Človek sa nenaučí nadávať, kým sa nenaučí riadiť."

  prečítané 3117×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Terézia Dlhošová
Psycholožka pracující v Psychiatrické nemocnici v Opavě, kde se věnuje převážně pacientům s psychotickým onemocněním a těžšími depresemi. V minulosti vedla kognitivní tréninky v klubu Cerebrum Brno. Zajímá jí neuropsychologie a sociální kognice, které zkoumá v rámci doktorského studia Klinické psychologie na Masarykově univerzitě v Brně.

Podobné články

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Rýchlosť

Rýchlosť psychických funkcií zahŕňa najmä: reakčnú rýchlosť, rýchlosť myšlienkových operácií (spracovávanie zadanie a riešenie problému), rýchlosť ukladania si a znovu-vybavovania informácií, resp. rýchlosť vybavenia si informácií z dlhodobej pamäti, pohotovosť, rýchlosť súvisiace s pozornosťou (prepínanie pozornosť, apod.), spracovanie zmyslových informácií (jednoduché či zložité vizuálne, auditívny, olfaktorické, chuťové či hmatové podnety).

Aby bola rýchlosť psychických funkcií merateľná, zvyčajne (aj keď nie vždy) je táto rýchlosť spätá s motorickým systémom, teda tým, čo prevádza spracovanú informáciu na okolím pozorovateľnú rovinu (napríklad stlačenie tlačidla, vyrieknutie slová, napísanie výsledku, uskočenú stranou, a pod.) . Motorický systém je systém centrálnych aj periférnych nervov, ktorý je vykonávací jednotkou príkazu, ktorý mozog vydá. Začína v mozgu, ale konečným efektorom je napríklad ruka, noha, tvárové svaly, ad., Prípadne ich kombinácie.

Reakčný čas je čas, ktorý uplynie od podnetu do adekvátnej reakcie. Človek teda musí podnet zaznamenať, spracovať a správne vyhodnotiť, a následne vykonať adekvátnu reakciu. Uveďme si to na príklade vodičov. Vodič idúci po meste rýchlosťou 50 km za hodinu v plynulej prevádzke. Auto idúce pred ním náhle prudko zabrzdí (napríklad mu vbehne do cesty malé dieťa). Vodič auta idúceho za ním má len veľmi krátku dobu na to, aby danú situáciu postrehol, zaznamenal, v mozgu potom vyhodnotil a vyslal správnu reakciu, teda dupol na brzdu, aby si zachránil auto, predovšetkým zdravie, či život. Jedná sa o sekundy. A aj sekunda môže hrať v dopravných situáciách dôležitú úlohu.

V iných povolaniach, napríklad u lekárov, či managerov, hrá rýchlosť tiež dôležitú úlohu. Rýchlosť správneho lekárskeho postupu napr. V urgentnej medicíne môže pacientovi zachrániť život. Ide pritom o zložitý myšlienkový proces, kedy dochádza ako k vyhodnocovaniu situácie, tak aj k "vyťahovaniu" potrebných informácií z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti (čo sa naučili na univerzite, v ďalšom vzdelávaní a praxi) a rovnako tak i rýchlosť motorických aplikácií týchto lekárskych postupov .

U managerov je nutnosť často rýchlo rozhodovať v stresových či vypätých situáciách, kedy tiež využívajú k správnemu rozhodnutiu svojho vzdelania a doterajších praxou nadobudnutých skúseností.

Rýchlosť myšlienkových operácií je dobre postrehnuteľná aj v bežnom živote. Uskočíme pred prechádzajúcim automobilom. V zhone musíme nájsť kľúče, mobil. Zorganizovať si najbližší čas pod prívalom aktuálnych informácií. A tak ďalej.

Mentem Vám dáva práve tú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať rýchlosť myšlienkových operácií, aby ste mohli lepšie fungovať ako v profesionálnom tak i súkromnom živote.

Tréninkem lze oddálit zhoršování kognitivních funkcí

V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%. Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé. Nedávno boli publikované výsledky jednej z najnovších a najrozsiahlejších štúdií, ktoré poskytujú aj tieto údaje.

Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia. Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka.

Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod. Ale tí ktorí trénovali, na tom boli lepšie ako ich “protivníci“ z kontrolnej skupiny.

Tréning môže teda podľa výsledkov tejto štúdie, oddialiť úpadok kognitívnych funkcií a znížiť samostatnosť u staršej populácie.

Seniori

Je ťažké definovať starobu. Ako povedal André Maurois:

" Starnutie nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý naozaj zamestnaný človek nemá čas. "

Faktom je, že staroba je svojím spôsobom relatívny pojem. Existujú mladí ľudia, ktorí sú "starí", a starí ľudia, pre ktorých je ich vek len číslom na papieri. Cítia sa stále mladí.

Na starobu sa môžeme pozerať z dvoch hľadísk. Existuje fyziologická staroba a staroba psychická, alebo ak chcete mentálny vek. V psychológii pre to existuje termín: mentálny vek.

Kedy presne nastupuje staroba, nie je možné presne určiť. Z fyziologického hľadiska sa jedná o zmeny vo vnútri organizmu, kedy dochádza k postupnému a vysoko individuálnemu oslabeniu funkčnosti častí tela a orgánov. Dochádza tiež k postupnému oslabovaniu imunity a človek je náchylnejší k chorobám. Tento stav však u každého človeka nastupuje rôzne, u niekoho skôr, u iných neskôr.

K poklesu fyziologických funkcií môžeme priradiť aj zmeny vo funkcií a štruktúre mozgu, ktorú fyziologickú starobu sprevádzajú. S tým súvisia aj zmeny v kognitívnych procesoch, ktoré sú dané z časti aj zmenami funkcie zmyslových orgánov (zrak, sluch). Dochádza k zmenám psychických funkcií, ako je napríklad znížená schopnosť sústredenia, zmena pamäte (predovšetkým v oblastiach zapamätania a opätovného vybavenia si), predstavivosti i myslenia, ktoré stráca najmä na plynulosti.

Podobne ako je tomu s tréningom fyzických schopností, funguje aj tréning mysle. Je známe, že pravidelný pohyb v priebehu života predlžuje optimálnu funkčnosť telesných orgánov a systémov, od srdca a cievnej sústavy (napr. Posilňovanie srdcového svalu, prevencia hypertenzie), cez metabolizmus (prevencia cukrovky), pohybový aparát (posilňovanie svalov) a ďalších, až po posilňovaní optimálneho výkonu mozgu (vďaka zvýšeniu prísunu kyslíka) a mozgových funkcií. Mentálne funkcie môžeme trénovať podobne ako svaly. Kognitívny tréning je odporúčaný pri liečbe ľahkých a stredných porúch mentálnej výkonnosti. Nedávne štúdie preukázali, že vďaka kognitívnemu tréningu došlo k zlepšeniu čiastkových kognitívnych funkciách o štatisticky významné desiatky percent.

Kognitívny tréning zahŕňa širokú škálu rôznych činností. V poslednej dobe sa do povedomia verejnosti dostáva možnosť kognitívneho tréningu na PC, ktorý je v tejto oblasti významným pomocníkom. Jeho výhodou je, že ho môžete vykonávať v pohodlí domova, a je poňatý skôr ako forma zábavy. Tréningom mysle dochádza k zlepšeniu celkovej kvalite života aj u starších ľudí. Hoci v starobe dochádza ako už bolo vyššie uvedené k určitým zmenám v štruktúre mozgu, napriek tomu, vďaka vysokej plasticite nervovej sústavy, ktorá pretrváva až do vysokého veku, sa môžu tvoriť neuróny (mozgové bunky) nové. Tréningom mentálnych schopností dochádza tiež ku posilňovaniu spojov v príslušnej mozgovej oblasti, ktorá je za danú funkciu zodpovedná.

Staroba nemusí nutne znamenať pasivitu a rezignáciu. Je to obdobie, kedy môžeme byť stále aktívny, ako vďaka fyzickému tak aj vďaka psychickému tréningu. Vďaka posilňovaniu telesnej i mentálnej výkonnosti nemusíme nutne zahadzovať toto obdobie "do koša". Zlepšenie kvality života v starobe môže byť podkladom pre mnohých, čo sme za svoj doterajší život ešte neuskutočnili.

" Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela. "

– Johan Wolfgang von Goethe