Články

Ženy a otcovia na materskej dovolenke

26. septembra 2014
Ženy a otcovia na materskej dovolenke

Nasledujúci článok pojednáva o osobách, ktoré sa starajú celodenne o dieťa. Ospravedlňujeme sa dopredu otcom, prípadne iným osobám, že budeme v tejto úlohe pre zjednodušenie hovoriť len o ženách. Fakty uvedené v článku sa vzťahujú v príslušných oblastiach aj na otca, prípadne na iné osoby starajúce sa o deti.

Pracujúca matka je nezmyselné pomenovanie, ktoré ako by naznačovalo, že matka bez kariéry tráví čas oddychovaní, sledovaním televízie a popíjaním kávy. V skutočnosti je samo slovo MATKA synonymom pre jednu z najnáročnejších a najtvrdších prác vyžadovaných po akomkoľvek človeku.

– Liz Smith

Počatia a narodenie vlastného potomka je pre väčšinu nastávajúcich rodičov zásadnou udalosťou, ktorá úplne zmení ich životy. Treba podotknúť, že je to zmena krásna a mnoho rodičov nájde vo svojej novej úlohe jeden z najkrajších zmyslov svojho života.

Avšak je to tiež zmena veľmi náročná, v období pred narodením najmä pre ženu, ktorá prerába vo svojom tele i psychike veľké zmeny. Jednak vďaka samotnému vývoji plodu a množstvu vyšetrení, ktoré musia absolvovať, aby sa zistilo, či je dieťa zdravé. Sčasti aj vďaka veľkým hormonálnym zmenám, ktoré ženské telo v tehotenstve prekonáva. Žena musí svoj život uspôsobiť tak, aby sa potomok narodil zdravý. Veľakrát vďaka zdravotným komplikáciám odchádza skoro po počatí na rizikové tehotenstvo a stráca tak často kontakt s prácou a s životom, na ktorý bola doteraz zvyknutá. Pre niektoré ženy je očakávané narodenie potomka vytúženú a očakávanou udalosťou. Iné ženy sú správou o svojom tehotenstve zaskočené, avšak ak sa rozhodnú k tomu, že dieťa donosí a porodí, musí sa s touto situáciou vo veľmi krátkej dobe vyrovnať, čo býva často psychicky náročné.

Znamená to "vzdať sa kariéry". Aspoň na nejakú dobu, ktorá je nevyhnutná pre psychický a fyzický vývoj dieťaťa, a spravidla trvá optimálne 3 roky.

Odborné štúdie ukázali, že čerstvým matkám - prvorodičkám, sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa zvyšuje inteligencia. Je to dané tým, že žena musí zásadne zmeniť svoj život a v relatívne krátkom čase sa preorientovať a naučiť sa novým činnostiam, ktoré nikdy nerobila. Je to o to náročnejšie, že sa jedná o činnosti spojenú priamo so starostlivosťou o zdravie a optimálny vývoj nového života, ktorý jej bol do rúk "zverený". S tým súvisí aj vysoký pocit zodpovednosti. Žiadna matka sa nedokáže dopredu naučiť, ako sa má o dieťa starať. Každé dieťa je iné a má svoje špecifické potreby. Preto sú pre matku najnáročnejšie prvé týždne po narodení, tzv. šesťnediel, kedy je najväčší nápor na rýchle sa prispôsobenie novorodenci, a hľadanie optimálnych riešení v starostlivosti o neho. Matka sa jednoducho musí počas veľmi krátkeho okamihu naučiť príliš mnoho činností, aby neohrozila zdravie a život svojho potomka. Okrem toho sa jej telo pomaly dostáva do stavu, pred pôrodom, čo trvá spravidla nielen celé šesťnediel, ale aj celý rok.

Existujú mýty o tom, že ženy na materskej dovolenke "blbnú". Vedecké štúdie tieto tvrdenia vyvrátili, dokonca tvrdia, že výsledky inteligenčných testov, prípadne osoby o dieťa celodenne starajúce, neprekonávajú žiadnu zásadnú zmenu. Tento jav vysvetľujú tým, že ženský mozog sa musí preorientovať na starostlivosť o dieťa, ktorá je, ako už bolo povedané, veľmi náročná zvlášť pre prvorodičky, a zaberá tak väčšinu pozornosti matky. Dieťa je totiž po narodení úplne závislé na starostlivosť okolia. Matka sa vďaka svojim empatickým schopnostiam musí aj dieťaťu prispôsobiť a to v tom zmysle, aby s ním mohla komunikovať na úrovni, ktoré dieťa rozumie. Ako povedal Martin Luther:

Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa tiež stali deťmi.

Je teda úplne zrejmé, že sa počas materskej dovolenky žena učí a potom následne trénuje zručnosti, ktoré sú toľko odlišné od života, na ktoré bola zvyknutá pred tým. To sa týka aj následného návratu do práce. Ten býva pre mnoho žien veľmi obtiažny a náročný. Pomaly, ale predsa celkom rýchlo, sa vrátiť k predchádzajúcim úrovniam (nielen) kognitívnych zručností.

Aby bol návrat do bežného života pre ženy príjemnejší, ponúkame im možnosť tréningu kognitívnych funkcií priamo z pohodlia ich domova. Veríme, že im prinesie nielen veľa zábavy, ale tiež úžitku a uľahčí im návrat do pracovného života.

Žiadne dieťa nie je tak roztomilé, aby matka nebola šťastná, keď konečne zaspí.

– Ralph Waldo Emerson

  prečítané 3766×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Nezamestnaní

" Ak chceš dosiahnuť trvalého úspechu, musí motivácia, ktorá ťa ženie k tomuto cieľu, vychádzať z vnútra. Nezáleží na tom, kto si, ani ako si starý. "

– P.J.Meyer

Strata zamestnania s následnou nezamestnanosťou so sebou nesie rad nepríjemných následkov. Nezáleží na tom, či človek doterajšiu prácu opustili z vlastného rozhodnutia, alebo ho prepustil z rôznych dôvodov zamestnávateľ. Ak niekto opustil zamestnanie kvôli zamestnaniu novému, je všetko fajn. Pokiaľ ale nemá kam nastúpiť a čaká ho Úrad práce, je to iné. Mnoho aktívnych ľudí rôzneho veku prežíva návštevy na Úrade práce prinajmenšom rozpačito, pracovať by chceli, ale nie je nikto, kto by "o nich stál".

Riešením je začať si hľadať nové miesto, ale málokomu sa podarí uspieť hneď na prvýkrát, prípadne na začiatku. Opakované pracovné pohovory s negatívnym výsledkom sú časom zákonite demotivujúci a deprimujúce. Pri dlhodobej nezamestnanosti človek stráca svoj denný režim, a často sa prepadá do negatívnych pocitov a negatívneho sebahodnotenia, uzatvára sa doma, prestáva na sebe pracovať.

Je to veľká škoda, pretože každý človek má v sebe nejaký potenciál, ktorý je na trhu uplatniteľný a prospešný. Existuje veľmi málo motivačných a stimulujúcich programov pre nezamestnaných. Následkom dlhodobej nezamestnanosti je aj menšia stimulácia a strata určitej miery našich mentálnych schopností, čo ešte prispieva k prehlbovaniu pochybností o sebe samom.

" Našou najväčšou pýchou nie je to, že nikdy nepadneme, ale že sa zakaždým znovu zdvihneme. "

– Hal Urban

Pre nezamestnaných môže byť Mentem tréning pomocníkom, ako sa udržať mentálne v kondícii, ako nestratiť svoje doterajšie mentálne zručnosti. Môže ich trénovať a zvyšovať ich funkčnosť nad úroveň, ktorú mal ešte pred stratou zamestnania. Okrem precvičovania poznávacích schopností môže MT nezamestnaným priniesť tiež podporu sebaúcty, pocit, že na sebe pracujú, pomôže im udržať sa duševne v kondícii, porovnávať svoje výsledky dnes a za mesiac. Stimulovať ich k vyšším výkonom. Samotné víťazstvo sám nad sebou, forma hry, ktorá je MT vlastni a vedomie, že sa rozvíjajú, môže nezamestnaným prinášať aj pocity uspokojenia a nové nádeje, aby sa nevzdávali a bojovali. Rozvoj tvorivosti vďaka MT je tiež môže posunúť k doposiaľ "neobjaveným" možnostiam realizácie svojho vlastného potenciálu. A nájsť tak na trhu práce vlastné uplatnenie, v ktorom by zbadali možnosť realizácie vlastných prianí a cieľov. A našli v MT podporu pre to ju realizovať.

" Človek neprestane pátrať, ak je poháňaný nejakým vášnivým záujmom. "

– Teilhard De Chardin

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Detská amnézia: fenomén, ktorý skúmal už slávny Freud

Lietame do vesmíru, hľadáme elixír mladosti, chceme cestovať časom. A pritom o mozgu, základným orgánu každého človeka, toho zatiaľ vieme tak málo. A ešte menej toho vieme o detskej amnézií: fenoménu, ktorý púta pozornosť neurovedcov aj psychológov už viac ako 100 rokov.

Čímto, že človek si skoro vôbec nepamätá na nič z toho, čo prežil počas prvých troch rokov svojho života? Ako je možné, že zo svojho mozgu vymaže všetky tie neuveriteľné zážitky spojené s poznávaním sveta, do ktorého sa nedávno narodil? Prvýkrát fenomén detskej amnézie opísal slávny psychológ Sigmund Freud, ktorý vyhlásil, že dieťa spomienky z raného veku vyúšťa kvôli ich sexuálnej povahe (dojčenie atď.). Táto teória už dnes vyvoláva skôr úsmev.

Stráca sa až vekom

Sobková Denisa a Plháková Alena napríklad vo svojichštúdiách z roku 1999 (Detská amnézia) zverejnili závery výskumu, podľa ktorého si deti vo veku do 9 rokov na prvé roky svojho života pamätajú celkom dobre. Tzv. detská amnézia sa podľa nich paradoxne začína prejavovať až neskôr - čím je človek starší, tým menej si toho z prvých rokov svojho života pamätá.

Túto teóriu do istej miery potvrdzujú tiež kanadskí neurovedci Paul W. Frankland a Sheena A. Josselyn, podľa ktorých k zabúdaniu dochádza zničeniu starých neurónových spojení. Tým, ako sa mozog v mladom veku veľmi rýchlo učí a rozvíja, jednoducho "likviduje" staré neurónové spojenia (aby si uvoľnil kapacitu pre nové informácie. Týmto procesom však likviduje tie najskoršie spomienky, ktoré má vo svojej pamäti uchované.

Podľa ďalšej teórie je za detskú amnéziu zodpovedná neschopnosť dieťaťa hovoriť. Tým, že si nedokáže svoje zážitky previesť do verbálnej podoby, nedokáže si ich ani zapamätať. Ďalšia teória zase tvrdí, že dieťa si nemôže zážitky zapamätať, pretože ešte nechápe čas a nie je schopné ich chronologicky zoradiť. V hlave tak vzniká emocionálny chaos, ktorý nemožno dlhodobo udržať. Iní vedci zase prišli s myšlienkou, že za amnéziou stojí neschopnosť dieťaťa uvedomiť si samo seba.

Dnes je za príčinu detskej amnézie oficiálne považované to, že deti do troch rokov nemajú dostatočne rozvinutý hipokampus - časť mozgu, ktorá je priamo zodpovedná za uchovávanie informácií a orientáciu v priestore. Ostatne Alzheimerova choroba, ktorá spôsobuje neschopnosť ukladať do mozgu informácie, je (najmä vo svojej prvotnej fáze) prejavom poškodenia práve hipokampusu.

Nezabúdajte trénovať

Kým detská amnézia je stratou pamäti predvídateľnú a akceptovateľnú, v dospelejším veku už by vás (ani vaše deti) nič podobné stretnúť nemalo. Preto je potreba pamäť neustále trénovať a posilňovať. Existujú stovky a tisíce rôznych cvičení, úloh alebo testov, ktoré vám k tomu dopomôže. Tie najlepšie a najzaujímavejšie z nich sme v spolupráci s vedcami a pedagógmi pretavili v zábavné hry - všetky ich nájdete tu na Menteme.

Špecifické poruchy učenia

Každý z nás sa s týmito poruchami už stretol. Či už niektorou z nich trpí sám, alebo sa v jeho okolí vyskytuje príbuzní, známi či kamarát, špecifické poruchy učenia sa v populácii nevyskytujú len zriedka.

Prvé zmienky o týchto poruchách môžeme vypátrať už v 20. rokoch minulého storočia, ich presnejšia diagnostika a výskum začali v 60. rokoch. Presná diagnostika a povedomie širokej verejnosti o poruchách učenia je dôležitá najmä preto, že deti takto diagnostikované nemajú problémy len so školským prospechom, ale i so sebavedomým, ktoré ide ruku v ruke práve s dobrými známkami a uznaním spolužiakov. Nie je výnimkou, že poruchami učenia trpia deti nadané, preto skorá a správna diagnostika môže takéto nedanie odhaliť a pomôcť dieťaťu úspešne zvládať nároky školy.

Celkovo môžeme poruchy učenia rozdeliť na dve skupiny. Jednou sú poruchy, ktoré nebránia dieťaťu v úspešnom fungovaní v škole. Patrí medzi ne napríklad dysmúzia, špecifická porucha vyznačujúca sa neschopnosťou správne rozpoznávať tóny a melódie, tiež neschopnosťou správne vyjadrovať tóny, či hlasovými a vokálnymi ťažkosťami pri speve. Ďalšími sú dyspinxia, porucha kreslenia, či dyspraxia, porucha koordinácie, spojená s ťažkosťami pri rytmickom pohybe či neobratnosťou.

Druhou skupinou sú poruchy vážnejšie, ktoré priamo zasahujú do  každodenného školského života dieťaťa. Prvou z nich, ktorej sa budeme venovať je známa dyslexia. Je to porucha čítania, kedy sa dieťa s primeraným nadaním z dobrých sociokultúrnych podmienok v bežnej výučbe nie je schopné naučiť čítať. Dyslexia môže mať rôzne príčiny, napríklad nedostatky v zrakovej alebo sluchovej percepcii, problémy s plynulosťou očných pohybov, celková dynamika psychických procesov. S dyslexiou veľmi často býva spojená dysortografia, porucha pravopisu. Najčastejšie sa vyznačuje vynechávaním hlások v slovách či komolením slov. Tiež sú typické problémy so správnym použitím i/y, alebo nedostatočným rozlišovaním písmen, ktoré sa na seba v písanej forme podobajú (b, d, p). Do hry opäť môže vstupovať dynamika psychických procesov (dieťa píše príliš pomaly a nestíha, naopak dieťa píše rýchlo a unáhlene). Podobne znejúcou poruchou je dysgrafia, ktorá je typická problémami s písaním. Nejde však o gramatiku a pravopis, ako to bolo v predošlom prípade, ale o vizuálnu stránku písma. Dieťa sa aj napriek tomu, že netrpí motorickou poruchou, nedokáže naučiť čitateľne písať, písmená splývajú, vyskytuje sa škrtanie a gumovanie, písanie mimo liniek zošita, písmená sú nečitateľne malé alebo priveľké. Dieťa s touto poruchou často drží pri písaní ceruzku kŕčovito, objavuje sa bolesť ruky. Poslednou poruchou, ktorej sa dnes budeme venovať je dyskalkúlia. Už z názvu môžeme uhádnuť, že sa jedná o poruchu matematických schopností. Dieťa má problémy s počítaním, ide pravdepodobne o poruchu prameniacu z ťažkostí v chápaní symbolov a z problémov v abstraktnom myslení.

Diagnostika špecifických porúch učenia prebieha vo veľkej väčšine prípadov v Pedagogicko- psychologickej poradni na odporučenie učiteľa. Dieťa je na prvý pohľad šikovné, no v určitej sfére školského fungovania sa mu nedarí. Takéto vyšetrenie je učiteľom navrhnuté rodičom, tí musia s vyšetrením súhlasiť a dieťa naň objednať.

Vyšetrenie samotné sa skladá zo všeobecných testov inteligencie, percepcie, laterality (ľavorukosť/pravorukosť), vyšetrenia koordinácie, pozornosti. Ďalej sa pracuje so špecifickými testami určenými pre konkrétne poruchy, na ktoré sa objavilo podozrenie (skúška čítania, písania, matematických schopností). Pri diagnostike sa samozrejme pracuje i s informáciami od učiteľov, rodičov, z rodinnej anamnézy.

Ak sa u dieťaťa preukáže porucha učenia nasleduje úprava študijného plánu, ktorá väčšinou znamená určitú zmenu v hodnotení dieťaťa v konkrétnom predmete. Napríklad deti s dysortografiou nemajú hodnotené diktáty a podobne. Takáto zmena v hodnotení môže priniesť dieťaťu úľavu, zmierniť stres zo školy a zvýšiť nízke sebavedomie. Práve preto je povedomie o poruchách učenia a ich diagnostika veľmi dôležitá a nemala by sa zanedbávať.