Prečítajte si náš blog

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

Mozog a inteligencie

" "Inteligencia? Hahaha." Povedala naša asistentka a napchala si plnú pusu hlávkového šalátu. Pozn .: Je to tmavovláska. "Čo to je? Niečo o inteligenčnom kvociente? A výpočte?" "

Budiž IQ = MV / CHV * 100 (MV = mentálny vek, CHV = chronologický vek).

" Keď sa na to pozrel vedúci nášho technického oddelenia, Ing. XY, povedal: "Čo to na mna skúšaš? To je nejaký test, alebo čo?" Copywriter sediaci vedľa sa hlási o slovo: "Čo to je? Ja chcem tiež, ja chcem tiež!" "

S inteligenciou je to ťažké. Existuje minimálne dvadsať rôznych definícií, čo to je inteligencia.

Čo je to inteligencia?

Inteligencia (z lat. Inter-Léger, rozlišovať, poznávať, chápať) je rozumová schopnosť riešiť novovzniknuté alebo ťažkej situácie, učiť sa zo skúseností či sa prispôsobiť novým okolnostiam. Je podmienená schopnosťou správneho určenia podstatných súvislostí a vzťahov, pomocou ktorých riešime nové problémy a orientujeme sa v nastávajúcich situáciách. Je z časti geneticky podmienená, ale môžeme ju rozvíjať získavaním skúseností a precvičovaním modelových situácií.

– zdroj Wikipédia

Takto celkom trefne a všeobecne popísala základné princípy inteligencie naše Wiki.

História merania IQ

História definovania pojmu inteligencia a jej merania sa datuje už od 19. storočia a súvisí s menami Francis Galton, Alfred Binet a Théodora Simona. V roku 1912 zaviedol nemecký psychológ William Stern pojem inteligenčného kvocientu, známy pod svojou skratkou IQ. K jeho výpočtu využil už vyššie uvedeného vzorca.

Hoci odvtedy bolo vyvinuté na týchto základoch veľké množstvo rôznych testov snažiacich sa zmerať inteligenciu, do dnešnej doby je definícia inteligencie v podstate nejednoznačná. Ch. Spearman sa síce pokúsil vyčleniť všeobecný faktor inteligencie, ktorý je nazývaný g-faktorom (g = general, tj. Anglicky obyčajný), čiže všeobecnú rozumovou schopnosťou. Podľa iných autorov je však inteligencia veľmi rozmanitá ľudská schopnosť, ktorá v sebe zahŕňa veľa rôznych, niekedy možno aj protichodných rysov.

Medzi tieto autormi sa radí napríklad JP Guilford, ktorý pracoval s tromi rozmermi inteligencie, a to: mentálnymi operáciami, obsahy a produkty mentálnej činnosti. Ďalej napr. Howard Gardner hovoril o multifaktoriálnej inteligencii. Pre neho nie je inteligencia len jediný a jednotný pojem, ale osem na sebe vzájomne nezávislých inteligencii (lingvistické, logicko-matematické, vizuálne-priestorové, pohybové, hudobné, interpersonálne, intrapersonálne a prirodzené).

Buďme tiež opatrní pri posudzovaní výsledkov inteligenčných testov, či už sa jedná o ktorýkoľvek. Inteligenčný test a výsledný inteligenčný kvocient nám slúži iba ako určité orientačné vodidlo. Človeka jednoducho nedá vtesnať do určitých políčok, definícií, pravidiel či meracích nástrojov. Na to sme príliš komplexný a zložitý, a naša individualita v kombinácii s rozličnými vplyvmi prostredia nám umožňuje byť jedinečnými, nemerateľným a neopakovateľnými bytosťami v tom veľkom alebo len svojom malom, vlastnom svete.

Mozgové hemisféry

Ak položíme vedľa seba mozog a polovicu celej "gule" vlašského orecha, nájdeme tu istú podobnosť, teda aspoň na prvý pohľad. Dve polovice orecha sú podobné ako dve polovice mozgu, nazývané hemisféry (sféra = gule, hemi = polovice). Obe hemisféry sú spojené zložitou neurónovou sieťou zvanou kalózne teleso (corpus callosum), ktoré umožňuje ich vzájomnú komunikáciu.

Mozgové hemisféry nie sú, ani ako žiadny párový orgán v ľudskom tele, úplne identické a súmerné. V zásade sa však nejedná o dve polovice mozgu, ako zvyčajne počúvame, ale o dve polovice tzv. koncového mozgu, čo je vývojovo najmladšia časť ľudského mozgu. Povrch hemisfér je tvorený mozgovou kôrou, ktorá má typicky šedé sfarbenie. Skladá sa zo závitov, ktoré sú od seba oddelené tzv. ryhami. Týmto spôsobom sa zvyšuje aj funkčný povrch mozgovej kôry.

Zistenie špecializáciou mozgových hemisfér

Už v 19. storočí vedci zistili, že poranenia mozgu na určitých miestach v ľavej hemisfére súvisí s deficitom schopnosti reči. K teórii funkčnej špecializácie hemisfér prispel však významnou mierou v 60. rokoch 20 storočia americký neuro fyziolog Roger W. Sperry, ktorý za to bol ocenený Nobelovou cenou. Sperry pracoval s epileptickými pacientmi. Aby zabránil šíreniu sa epileptického záchvatu z jednej hemisféry do druhej, preťal pacientom corpus callosum. Došlo k vymiznutiu epileptických záchvatov, a pacienti sa mohli späť vrátiť do bežného života. Súčasne však u týchto pacientov bolo po vykonaní zákroku spozorované "zvláštne správanie". Vďaka tomuto Sperry dospel k teórii funkčnej špecializácie hemisfér. Treba podotknúť, že tento zákrok sa vykonáva v určitých prípadoch do dneška, avšak s pomocou moderných technológií, a odstráni sa iba malinká časť kalózneho telesa.

Čo ktorá hemisféra obstaráva?

Ľavej hemisfére sa pripisujú predovšetkým funkcie ako analytické myslenie, matematicko - logické schopnosti, rečové schopnosti, vedecké uvažovanie, písanie, počítanie, motorické reakcie, pojem o čase, atď. Kým pravá hemisféra hosťuje funkcie ako celostného myslenia, intuície, sluchových vnemov, predstavivosti, tvorivosti, hudby a umenia či denného snívania.

Neskoršie výskumy ale ukázali, že mozog nie je bezpodmienečne tak dichotomní, ako sa spočiatku myslelo. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú, aj keď niekedy, vďaka neurónový elasticite, môžu do istej miery v prípade potreby (tj. Poškodenie), preberať funkcie tej druhej. Napríklad matematické schopnosti sú najsilnejšie, keď obe hemisféry pracujú dohromady (vďaka komunikácii cez kalozne teleso).

Napr. ľavá hemisféra sa špecializuje na zachytávanie zvukov, ktorá tvorí slová, a pracuje na zloženie slov, však nemá monopol na spracovanie jazyka. Kým pravá hemisféra je citlivejšia na emočné aspekty reči, ktoré prevádza rečového rytmu, ktorý je nositeľom intonácie a dôrazu. Viac čítajte tu (Angličtina)

Plasticita mozgu

Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú sú bunky mozgové. Moderné metódy výskumu mozgu však tento mýtus vyvrátili.

Stimuláciou mozgu možno obnovovať mozgové bunky

Vďaka najnovším prístrojom možno mapovať činnosť mozgu a možno dlhodobo sledovať vplyv činností na jeho štruktúru. Bolo opakovane preukázané, že stimuláciou určitých mozgových centier dochádza k zlepšovaniu jeho príslušných existujúcich funkcií. Plasticita mozgu je potvrdzovaná funkčným zobrazovaním mozgu a môže byť simulovaná napr. v neurónových sieťach. Viac

Mozog a miecha, ako centrálna nervová sústava, je vysoko plastická. Denne vzniká až niekoľko tisíc nových nervových buniek. viac, k stiahnutiu z CUNI. Vďaka plasticite neurónov sa v podstate človek stimuláciou príslušných mozgových centier vyvinul do dnešnej podoby. A vyvíja sa ďalej.

Pokrok prebieha neustále

" "Súčasné decká sa nechcú učiť a sú drzé." "Vyučovanie látka je nezaujíma a nepočúvajú." "Drogujú, fajčia a pijú!" "Ahá, za našich starých dobrých časov, to fungovalo inak". Celkom časté komentáre, ktoré môžeme počúva okolo seba. Vrátane označenia kauzálne príčiny. My dospelí sme dávno evolučne zastarali, preto domnievať sa, že súčasné deti musia byť rovnaké ako my pred 20 a viac rokmi, je jeden z najzásadnejších omylov dospelých. "

zdroj

Vývoj mozgu od narodenia

Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii. Preto taktiež naše ranné zážitky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú náš celý ďalší život. Neznamená to však, že posadíme naše deti k počítaču a budeme po nich chcieť maximálne výkony. V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné preto stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností. Ale musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali. V dospelom veku si svoje činnosti spravidla riadime už sami a stále máme potenciál sa rozvíjať práve vďaka plasticite mozgu, v podstate až do vysokého veku.

Stimuláciou mozgu k zmenám v neurónové sieti

Výskumy v tejto oblasti dokazujú, že vplyvom stimulácia rôznych mozgových centier dochádza k pozitívnym štrukturálnym zmenám v neurónové sieti. Laicky povedané, mozgové bunky, ktoré sú prenášačom signálu, vykazujú nárast či už vo svojej stavbe či v zmysle nárastu ich počtu. Preto platí, že u ľudí, ktorí svoj mozog nijako pozitívne nestimulujú a netrénujú, dochádza k zníženiu (nielen) kognitívnych funkcií. To možno však vďaka neurónové plasticite napraviť vhodným tréningom. Jedným z nástrojov je potom práve online Mentem tréning.

Mozog sa vie uzdraviť aj po úraze

Plasticite mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neuro-rehabilitacii preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí. V odborných kruhoch je známe mnoho prípadov, kedy úplne predtým zdravý človek prešiel niektorým zo závažných mozgových tráum, zranenia, a vďaka následnej odbornej starostlivosti aj vlastné snahe a tréningu sa opäť uzdravil. Až následná pitva ukázala rozsiahle poranenia mozgu. Aj napriek tomu bol ale tento človek vďaka snahe a pomôcť plnohodnotne žiť svoj život.

Tieto skúsenosti a ďalšie výskumy lekára doviedli práve k už vyššie spomenutým poznatkom o mozgovej plasticite a jeho schopnosti preberať funckie zničených oblastí, eventuálne reštrukturalizácie, alebo ak preusporiadanie neurónových funkcií sieti pre obnovenie niektorých kognitívnych a ďalších funkcií mozgu.

Ako funguje mozog

Ľudský mozog je základnou riadiacou jednotkou ľudského tela a nášho duševného života. Pritom váži asi 1,5 kg, teda zhruba 2% celkovej hmotnosti ľudského tela. Na prvý pohľad pripomína vlašský orech. Nie nadarmo. Vlašské orechy a orechy všeobecne obsahujú obrovské množstvo látok, ktoré sú pre optimálne fungovanie mozgu nevyhnutné.

Avšak je zrejmé, že vonkajší obrázok mozgu nám ukáže, že mozog je rozdelený na dve polovice, ktoré nazývame hemisférami. Exituje teda hemisféra pravá a hemisféra ľavá. Tieto hemisféry však neexistujú každá zvlášť ale sú spojené zložitú neurónové siete (corpus callosum), ktorá prevádza informácie z jednej polovice mozgu do druhej. Takže obe hemisféry spolu čulo komunikujú.

Mozgová kôra - čím viac, tým lepšie

Pri vonkajšom ohliadka mozgu si tiež všimneme, že mozog vyzerá akosi "pokrčený", je plný rýh a závitov. Celkom správne. Práve tieto ryhy a závity zväčšujú vonkajšiu plochu mozgovej kôry, preto čím viac, tým lepšie :-) "Šedá kôra mozgová" je naozaj mozgová kôra a má skutočne našedlú farbu. Je to spôsobené tým, že je tvorená prevažne telami nervových buniek - neurónov, ktoré majú šedú farbu. Z týchto mozgových buniek potom vybiehajú do vnútorných mozgových štruktúr nervové vlákna, ktoré sú väčšinou obalené myelinom. Ten je naopak biely, preto je mozog vo vnútornej štruktúre prevažne práve biely. A práve šedá mozgová kôra je sídlom vôľou riadených kognitívnych, teda poznávacích procesov.

"Komunikácia" mozgových hemisfér a prenášanie informácií v mozgu a celej nervovej sústave sa deje pomocou obrovského množstva elektrických signálov medzi jednotlivými neurónmi. Jedna mozgová bunka môže byť spojená s až desiatok tisícov ďalších.

" Mozog je extrémne komplexná štruktúra, v ktorej neustále vzniká obrovské množstvo elektrických výbojov. "

– z článku MUNI

Malej časti fungujúci ako veľký celok

Z hľadiska fungovania mozgu je v dnešnej dobe mozog členený na veľké množstvo čiastkových štruktúr, štrukturálnych a funkčných komplexov, z ktorých každý má odlišnú funkciu. Mozog však pracuje komplexne a neustále spracováva a vyhodnocuje obrovské množstvo informácií. Či už ide o poznatky z vonkajšieho sveta (zmysly, vnímanie), alebo vnútorného sveta (zabezpečovanie správnej funkcie orgánov, spracovávanie prijatých informácii).

Za všetky štrukturálne oblasti uvedieme námatkovo napríklad už spomínanú mozgovú kôru, ktorá je, ako už bolo povedané, sídlom voľných kognitívnych procesov, v jej oblasti sídli napr. Schopnosť reči. V limbickom systéme sa nachádzajú centrá emócií a pamäti. Mozoček reguluje koordináciu. Hypokampus je zodpovedný za analýzu priestorových informácií. Hypotalamus riadi funkcie tela ako napríklad teplotu a sexuálne správanie. Tiež v koncovom mozgu sa nachádza zmyslová centrá, a ústredie vedomých pohybov, emócií, myslenia aj pamäte. To je však len čiastočný zoznam toho, čo všetko náš mozog riadi a dokáže.

Mozog na Wikipédii

" Nikdy asi nie sme schopní pochopiť do detailu funkcie ľudského mozgu. "

– z článku MUNI

Tréning tela, tréning mysle

" Mať dobrú myseľ nestačí. Hlavné je používať ju.

"

– Marcus Tullius Cicero

" Myseľ je trochu ako záhrada. Keď jej nedodávame výživu a nekultivujeme ju, zarastie burinou. "

– neznámy autor

Dnešná doba má jeden typický rys: sme spoločnosťou vedení ku konzumnému životu. K vonkajšej forme, k majetku, vonkajšie kráse a vonkajšiemu bohatstvu. Keď si položíme otázku, ako vyzerá spokojný človek, väčšinou nás napadne ten, kto má krásny účes, dokonalý make-up, kvalitné, najlepšie značkové oblečenie, a v neposlednom rade krásne telo. Dnes a denne míňame veľa peňazí za krásne veci a veci, ktoré nás samy krásnymi urobia. Drahé (a krásne) autá, krásne domy, kvalitné prípravky, ktoré nás skrášlia, krémy, dekoratívna kozmetika, parfumy, oblečenie, topánky, zubné pasty, kozmetické zákroky a operácie. Chodíme do fitness centier, solárnych štúdií, apod.

Krása samozrejme nie je nič zlé, je príjemné pozerať sa na krásne veci, krásnymi vecami sa obklopovať a sami krásnymi byť. Je prirodzené, že sa snažíme všemožne svoju krásu a atraktivitu všemožne udržať. Kto by sa nechcel páčiť ostatným?

Cvičením k vyššej kvalite života

Fyzická krása, krása tela má ale aj iný dôležitý význam. Optimálne a pravidelný fyzický tréning z medicínskeho hľadiska pôsobí pozitívne aj na kvalitu života. Cítime sa lepšie, pretože pohyb v kombinácii so správnou životosprávou a racionálnou stravou obmedzujú výskyt mnohých civilizačných ochorení. Od obezity, cez choroby srdca a ciev, až po pohybového ústrojenstva.

Nezabúdate ale na myseľ?

Často sme však zameraní na svoje telo toľko, že zabúdame na druhú podstatnú zložku nášho života: dušu a myseľ. Vedecky bolo opakovane preukázané, že podobne, ako trénujeme svaly fyzického tela, môžeme trénovať a posilňovať a rozvíjať aj náš mozog, presnejšie povedané našu myseľ, jednotlivé jej zložky.

Súčasná spoločnosť umožňuje človeku viesť v podstate pohodlný život, veľa vecí za nás dnes obstarajú prístroje. Okrem toho, že za nás obstarajú fyzicky náročné práce, uľahčujú nám aj vykonávanie zložitých myšlienkových činností. Na počítanie máme kalkulačku, jej veľký brat počítač nám pomocou rôznych programov umožní spočítať náročné vzorce a algoritmy v rôznych odboroch a vedných disciplínach, GPS nás navedie kam potrebujeme, a iste sami nájdete mnoho ďalších. Každá profesia má svoje špecifiká, ale všeobecné počty a myšlienkové schopnosti, potrebuje ku každodennému životu každý z nás.

Ak sa budeme ale v živote spoliehať len na to, čo za nás urobia stroje, naše svaly zakrpatejú. Našou povinnosťou potom bude už len ráno vstať z postele, urobiť niekoľko nevyhnutných krokov, aby sme došli do auta, z auta do kancelárie k stolu, na obed, do kancelárie, do auta, a najlepšie doma opäť k PC, a tri kroky k televízii. Odmenou nám bude obezita, úbytok svalovej hmoty, a keď sa k tomu pridá ešte nezdravá strava či fajčenie, na civilizačné choroby je zamiesené. Obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, to sú tie najznámejšie. Každý lekár vám povie, že pohyb a primerané pravidelné zaťažovanie svalov vedie nielen k telesnej, ale aj duševnej sviežosti a predĺženie života. Budeme svoje schopnosti používať na to, k čomu sú, ak ich budeme trénovať, oni nás potom budú odmeňovať.

Myseľ môžete trénovať rovnako ako svoje telo

To isté sa týka aj našej mysli. Ak nebudeme ju trénovať, posilňovať jej jednotlivé zložky, zvlášť či komplexne, myseľ "zaspí", a jej výkonnosť bude pramalá. Staneme sa iba pasívnymi konzumentmi toho, čo nám spoločnosť ponúkne. Aká potom bude kvalita nášho života? Každý z nás bol zrodený s určitými schopnosťami a potenciálom, ktorý by mohol v živote realizovať, v najlepšom prípade môžeme hovoriť o sebarealizáciu. Sebarealizácie nám umožní žiť skutočne kvalitný a spokojný život. Nebudeme už len pasívnymi konzumentmi, ale budeme sa aktívne podieľať na tvorbe svojho života a svojho najbližšieho či širšieho okolia.

Sami určite vo svojom živote poznáte veľa ľudí, ktorí, hoci sú už vyššieho veku, sú stále mentálne výkonní, ľudovo povedané duševne svieži. Všimnite si napríklad hercov, ktorí svoju pamäť trénujú celý život až do vysokého veku. Podobne sú na tom náhodne napríklad vedeckí, výskumní, či pedagogickí pracovníci, lekári, a mnoho ďalších.

Oproti tomu existuje veľa tzv. "Starých mladých", tj. ľudí, ktorí hoci je im relatívne málo rokov, sú žijúci "mŕtvoly". Ich duševná výkonnosť je, oproti ich vrodenému potenciálu, nízka. Väčšinou je na vine práve slabé využívanie svojich mentálnych schopností.

Je to veľká škoda vidieť, koľko ľudí len tak zahodí svoj život. Koľko ľudí nevyužije svojho vrodeného potenciálu k realizácii svojich snov, životných cieľov. Koľko ľudí sa nechá ovplyvňovať konzumným životom namiesto toho, aby sami tvorili a realizovali svoj vrodený potenciál.

Zmeňte prístup k svojej mysli, budete sa cítiť lepšie!

Tréning mysle, ktorý vám ponúka projekt Mentem je vytvorený tak, aby vám pomohol túto stránku vášho života trénovať, a pomôcť vám ku skvalitneniu vášho mentálneho výkonu. Je tu preto, aby vám pomohol nezakrpatieť. Aby vám pomohol udržať svoj mentálny výkon na vysokej úrovni a vy si tak mohli svojho života užívať plnými dúškami. Doprajte si to, stojí to za to!

Zoznámte sa s mozgom

" Mozog je aparát, pomocou ktorého si myslíme, že myslíme. "

– Julian Tuwim

Mozog. Záhadný a najmenej preskúmaný orgán ľudského tela. Je najzložitejším orgánom, aký sme kedy poznali. Vďaka nemu sa človek ocitol na najvyššej priečke pomyselného rebríčka zemského tvorstva, a stal sa tak, ako sa dnes s obľubou hovorí, jeho "pánom.

Trvalo však niekoľko stoviek tisíc rokov, než sa mozog človeka a jeho predchodcov vyvinul do dnešnej podoby. Najstarší nález z rodu Homo je starý približne 2,33 miliónov rokov, druh Homo Sapiens sa datuje od obdobia približne pred 800 000 rokmi.

Od vreskotu po slová

Mozog človeka prešiel dlhým a zložitým vývojom. Menil sa vždy podľa toho, ako sa človek učil a prispôsoboval prostredie a naopak - človek neustále využíval zväčšujúce sa nielen fyzické, ale aj štrukturálne kapacity svojho mozgu k stále špecifickejším činnostiam, z ktorých aspoň za všetky spomenieme reč alebo používanie nástrojov.

Vďaka plasticite mozgu (teda jeho schopnosti reagovať na aktuálne potreby), sa mozog neustále rozvíjal a rozvíja, až sa vyvinul do dnešnej podoby, kedy sme schopní vykonávať veľmi špecifické činnosti - od veľmi jemných manuálnych operácií až po zložité zámerné plánovanie.

Drobček, ktorý má na starosti celé telo

Mozog dnešného človeka váži necelých 1,5 kg, približne teda asi 2% ľudskej hmotnosti. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie, ako je napr. Srdcovú činnosť, dýchanie, trávenie, pohyb, reč, ale aj samotné myslenie, pamäť či vnímanie emócií.

Dlhú dobu sa tradovalo, že mozog využívame len asi z 10%, ale moderné výskumy ukazujú, že celý náš mozog je v neustálej činnosti. Dokonca aj keď spíme, spracováva a triedi informácie, prehráva pamäťové obsahy a jeho aktivita môže niekedy dosahovať aj aktivity podobné pri bdení. Mozog skrátka "nikdy nespí".

Mozog spolu s miechou tvorí centrálnu časť nášho nervového systému a riadi všetko, čo človek robí. Je zložený z približne 50 - 100 miliárd mozgových buniek, ktoré nazývame neuróny. Mozgové bunky nie sú medzi sebou spojené kontaktne, ale je medzi nimi malá štrbina, ktorá prenáša signál z jednej bunky na druhú pomocou chemických látok, nazývaných neurotransmitery. Jeden neurón je potom spojený s až desiatok tisícov ďalších.

Až 432 km / h

Zaujímavá je aj rýchlosť šírenia prenosu nervového vzruchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2 m / s až 120 m / s v závislosti na oblasti mozgu. To znamená, že informácie sa naším malým mozgom môžu šíriť až rýchlosťou 432 km / h! Mozog pritom neustále vysiela obrovské množstvo výbojov - len matne si teda dokážeme predstaviť jeho komplikovanosť a zložitosť.

To hlavné, čo ňom vieme, sme zhrnuli v článku: Ako funguje mozog?

Mentem? A čo to vlastne je?

Napíšte si do Google prekladača slovo "myseľ", nechajte si ho preložiť do latinčiny a pokúste sa rozklinkať ponúknutý výraz mens. Sami uvidíte, že medzi ďalšími variantmi preklade vám Google ponúkne slovo "Mentem". Odtiaľ názov celého projektu.

A prečo je v našom názve zrovna slovo myseľ? Pretože hlavným cieľom Mentemu je tréning mysle - súbor rozumu, vnímania, vôle, pamäte, predstavivosti a cítenia (ako ľudskú myseľ opisuje stará dobrá Wikipédia).

Zábavné hry na každý deň

Poďme sa od nie úplne záživnej teórie presunúť k praxi. Na Menteme nájdete cez 25 zábavných hier, na ktorých vývoji spolupracovali odborníci z oblasti informačných technológií, pedagogiky alebo psychológie. Hranie týchto hier má pritom pozitívny vplyv na výkon vášho mozgu, respektíve jeho kognitívnych funkcií. Jedna hra zameraná na pamäť, jedna na predstavivosť a tretia zasa na priestorovú orientáciu. Keď ich budete hrať všetky, postupne svoj mozog vybudíte k lepším výkonom.

Na Slovensku zatiaľ neznáme

Zatiaľ čo za našimi hranicami je tréning mozgu vcelku bežný, na Slovensku sa o ňom prakticky nehovorí. Súdiac podľa vyťaženosti v posilňovni a fitness centier slovenský národ začal viac športovať a cvičiť, ale zabúda na to, že ľudské telo netvorí len fyzická konštrukcia. Aj naša myseľ potrebuje pravidelný tréning. Či už kvôli kvalite osobného či pracovného života, osobnej pohode alebo vlastného sebavedomia. Svoj dôvod si každý nájde sám.

Pridajte sa k vyvoleným

Mentem je tu pre každého - a navyše zadarmo. Prvých 7 dní po registrácii môžete trénovať až do aleluja úplne zadarmo. Vyskúšate si všetky hry, pochopíte zmysel denných tréningových plánov a dosť možno aj prídete na to, že trénovanie naozaj má zmysel.

Tak ako pravidelná drina v posilňovni nesie ovocie v podobe vypracovanej postavy, tak pravidelný tréning na Menteme nesie ovocie v podobe lepšej kvality života alebo vyššieho sebavedomia.

Nezabúdajte, že pravá krása sa skrýva vo vnútri

Vitajte a užívajte si!