Články

Mozog a inteligencie

9. septembra 2014
Inteligencia
"Inteligencia? Hahaha." Povedala naša asistentka a napchala si plnú pusu hlávkového šalátu. Pozn .: Je to tmavovláska. "Čo to je? Niečo o inteligenčnom kvociente? A výpočte?"

Budiž IQ = MV / CHV * 100 (MV = mentálny vek, CHV = chronologický vek).

Keď sa na to pozrel vedúci nášho technického oddelenia, Ing. XY, povedal: "Čo to na mna skúšaš? To je nejaký test, alebo čo?" Copywriter sediaci vedľa sa hlási o slovo: "Čo to je? Ja chcem tiež, ja chcem tiež!"

S inteligenciou je to ťažké. Existuje minimálne dvadsať rôznych definícií, čo to je inteligencia.

Čo je to inteligencia?

Inteligencia (z lat. Inter-Léger, rozlišovať, poznávať, chápať) je rozumová schopnosť riešiť novovzniknuté alebo ťažkej situácie, učiť sa zo skúseností či sa prispôsobiť novým okolnostiam. Je podmienená schopnosťou správneho určenia podstatných súvislostí a vzťahov, pomocou ktorých riešime nové problémy a orientujeme sa v nastávajúcich situáciách. Je z časti geneticky podmienená, ale môžeme ju rozvíjať získavaním skúseností a precvičovaním modelových situácií.

– zdroj Wikipédia

Takto celkom trefne a všeobecne popísala základné princípy inteligencie naše Wiki.

História merania IQ

História definovania pojmu inteligencia a jej merania sa datuje už od 19. storočia a súvisí s menami Francis Galton, Alfred Binet a Théodora Simona. V roku 1912 zaviedol nemecký psychológ William Stern pojem inteligenčného kvocientu, známy pod svojou skratkou IQ. K jeho výpočtu využil už vyššie uvedeného vzorca.

Hoci odvtedy bolo vyvinuté na týchto základoch veľké množstvo rôznych testov snažiacich sa zmerať inteligenciu, do dnešnej doby je definícia inteligencie v podstate nejednoznačná. Ch. Spearman sa síce pokúsil vyčleniť všeobecný faktor inteligencie, ktorý je nazývaný g-faktorom (g = general, tj. Anglicky obyčajný), čiže všeobecnú rozumovou schopnosťou. Podľa iných autorov je však inteligencia veľmi rozmanitá ľudská schopnosť, ktorá v sebe zahŕňa veľa rôznych, niekedy možno aj protichodných rysov.

Medzi tieto autormi sa radí napríklad JP Guilford, ktorý pracoval s tromi rozmermi inteligencie, a to: mentálnymi operáciami, obsahy a produkty mentálnej činnosti. Ďalej napr. Howard Gardner hovoril o multifaktoriálnej inteligencii. Pre neho nie je inteligencia len jediný a jednotný pojem, ale osem na sebe vzájomne nezávislých inteligencii (lingvistické, logicko-matematické, vizuálne-priestorové, pohybové, hudobné, interpersonálne, intrapersonálne a prirodzené).

Buďme tiež opatrní pri posudzovaní výsledkov inteligenčných testov, či už sa jedná o ktorýkoľvek. Inteligenčný test a výsledný inteligenčný kvocient nám slúži iba ako určité orientačné vodidlo. Človeka jednoducho nedá vtesnať do určitých políčok, definícií, pravidiel či meracích nástrojov. Na to sme príliš komplexný a zložitý, a naša individualita v kombinácii s rozličnými vplyvmi prostredia nám umožňuje byť jedinečnými, nemerateľným a neopakovateľnými bytosťami v tom veľkom alebo len svojom malom, vlastnom svete.

  prečítané 1930×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Využívame len 10% kapacity mozgu?

Žiadny vedecký objav modernej psychológie nedáva za pravdu rozšírenému mýtu, podľa ktorého "priemerný človek využíva iba 10% kapacity svojho mozgu." Ako je ale možné, že je tak rozšírený?

Za najpravdepodobnejšie korene tohto omylu je považovaný výrok jedného z prvých psychológov - Williama Jamesa, ktorý sa vo svojom diele Energia ľudí vyjadril, že ľudia za život rozvinú iba 10% ich skrytých mentálnych schopností. Odkazoval tým na vágne, bližšie nešpecifikovaný pojem mentálnej energie. Za ďalší možný zdroj omylu sa považujú pokusy slávneho neurovedca Wildera Penfielda, ktorý pri elektrickej stimulácii rôznych častí mozgu zistil, že stimulácia niektorých oblastí nevedie k žiadnym vonkajším prejavom. To boli ale neurovedy 30-tych rokov a dnes už vieme, že každá bunka v mozgu plní spolu s ostatnými určitú funkciu. Myslím, že ďalším možným zdrojom podpory pre mýtus sa stal objav gliových buniek, ktoré vedľa neurónov tvoria asi 85% objemu mozgu. Donedávna sa ich funkcia podceňovala a malo sa za to, že iba drží mozog pohromade (odtiaľ ich meno - glia = latinsky lepidlo) a sú zodpovedné za jeho zásobenie živinami a kyslíkom. Opak je ale pravdou a preto zase nemôžeme dať 10 percentuálnemu mýtu za pravdu.

Ak ste doteraz mýtus pokladali za pravdivý, nemusíte sa cítiť zle, ukazuje sa, že zhruba polovica učiteľov v Holandsku aj Anglicku mu tiež veria.

Akokoľvek mýtus vznikol a bol podporovaný, nič z toho, čo dnes o mozgu vieme, nám nedovoľuje uvažovať o jeho opodstatnenosti. Dokonca, aj keď oddychuje alebo spíme, sú niektoré časti mozgu takmer rovnako aktívne ako cez deň. Tiež u závažných poškodeniach mozgu (po mozgových príhodách alebo úrazoch), kedy odumiera alebo je poškodené menej než niekoľko percent buniek mozgu, je obmedzenie funkčnosti nervovej sústavy rozsiahle a výrazne ovplyvňuje život človeka. Keby sme 90% mozgu nepotrebovali, akékoľvek jeho poškodenie by sa obišlo bez tak závažných následkov.

Ako by mohol pod tlakom evolúcie prežiť organizmus, ktorému mozog funguje len na desať percent a spotrebuje nato pätinu energie celého organizmu?

Aby sme sa vrátili späť k Williamovi Jamesovi, domnievam sa, že jeho odkaz je trochu subtílnejší. Každý z nás by dokázal zabehnúť polmaratón, alebo si zapamätať hlavné mestá všetkých štátov krajiny. Ale potenciál ako taký nestačí a pre rozvinutie všetkých našich možností je potrebná vôľa a práca. A možno tých 10% je naším potenciálom - na energiu našich svalov, kapacity pľúc, kapacity pamäte - a naše snaženie predstavuje zvyšných 90% cesty k úspechu.

Pre pacientov

Na týchto stránkach sme už upozorňovali, že trénovanie kognitívnych funkcií je dôležité u pacientov po poškodení mozgu, teda u pacientov, ktorí majú poškodené kognitívne funkcie a potrebujú ich rehabilitovať.

Zhoršenie kognitívnych schopností nastáva ale aj u ľudí trpiacich psychickou chorobou. Hlavný úbytok kognitívnych schopností bol zistený u chorôb zo schizofrenického okruhu alebo u ľudí po tzv. psychotické epizóde. Výskumníci našli zhoršenie predovšetkým v týchto oblastiach: pozornosť, pracovná pamäť, učenie sa, riešenie problému a porozumenie jazyka.

Všetky tieto funkcie sú dôležité pre lepšie fungovanie človeka v pracovnom ale i súkromnom živote, Schopnosť plánovania a konštruktívne riešenie problému ovplyvňuje mieru prežívaného stresu a teda aj celkovú pohodu. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci niektorou duševnou chorobou o svoje psychické schopnosti starali a trénovali ju.

Doktori zvyknú odporúčať osemsmerovky, alebo krížovky, ktoré hlavne trénujú pozornosť a nadobúdanie vedomosti. V kognitívnych hrách, trénujete tiež pamäť, schopnosť plánovania a ďalšie z kognitívnych funkcií. Duševné choroby sú rovnako, ak nie viac nebezpečné než somatické. Keď si zlomíte nohu, tak ju musíte rehabilitovať, kým začnete dobre chodiť. Rovnako by ste mali postupovať aj pri duševných chorobách.

" Naše telá sú záhrady, ktoré ošetruje naše vôľa - záhradník. Ten rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie. "

– Shakespeare

V rôznych krízových situácií trpí aj naša vôľa niečo robiť. Často vzniká začarovaný kruh, kedy sa človeku nechce nič robiť a potom je zo seba znechutený, a preto nemá energiu niečo robiť. Tento kruh sa dá narušiť jednoduchými aktivitami, ako prechádzka po vonku, alebo nejaké ľahké kognitívne cvičenia a hry, ktoré sú na raz stranu odpočinkové a na druhou nimi trénujete svoje kognitívne funkcie.

Psychokineza: výnimočná schopnosť alebo rafinovaný podvrh?

Ohnúť lyžicu, zavrieť dvere alebo otvoriť okno iba silou vôle? Pre niekoho absolútna sci-fi, pre iné bežný denný tréning. Ak ovládate umenie psychokinezie, dokážete pohybovať alebo tvarovať predmety, bez toho aby ste sa ich museli dotýkať. Naučiť sa tomuto umeniu vraj pritom dokáže každý ...

Stačí sa pozrieť na server YouTube, zadať anglické "Psychokinesis" a vyjdú vám desiatky videí, ktoré majú dokazovať schopnosť pohybovať predmetmi len mysľou. Ich autori tvrdia, že k ovládnutiu tejto schopnosti musíte splniť niekoľko základných požiadaviek:

Perfektne sa uvoľniť. Zhlboka dýchajte, uvoľnite svalové napätie a myslite len na vec, s ktorou mienite manipulovať. Precvičiť fantáziu. Zatvorte oči a predstavujte si rôzne predmety alebo farby. Začnite niečím jednoduchším - napríklad bodkou. Postupom času náročnosť predmetov zvyšujte. Snažte sa svoju predstavivosť vypilovať tak, ako by ste danú vec skutočne videli pred očami. Maximálne sa sústrediť. Pozerajte sa na jeden bod (napríklad obrázok na stene) a plne sa na neho sústreďte. Zabudnite na okolie, vnímajte len sami seba a obrázok. Svet okolo vás musí prestať existovať. Veriť, že to funguje. Kto vraj k psychokineze pristupuje skepticky, nikdy ju neovládne. Musíte bezhranične veriť, že funguje. A potom fungovať skutočne bude.

Ani pri splnení všetkých týchto požiadaviek však nedokážete hneď prvý deň silou vôle zavrieť dvere. Psychokineza vyžaduje tréning - a najčastejším štartovacím bodom je tzv. PSI-wheel. Jedná sa o ihlu kolmo zapichnutú v gume alebo v kúsku plastelíny, na ktorú posadíte papierovú striešku. Následne okolo celého výtvoru položte ruky a snažte sa silou vôle striešku na ihle roztočiť. Najneskôr za pár dní sa to vraj podarí každému.

Čo na to vedci?

Paranormálne javy okolo seba vždy vyžadujú pozornosť - a priťahujú ako fanatických stúpencov, ako aj skeptických vedcov. Zatiaľ však nebolo v žiadnej odbornej štúdií ani výskume preukázané, že psychokineza skutočne funguje. Že niekto dokáže pohybovať vecami, bez toho aby sa ich dotýkal.

A príklad spomínaného PSI-Wheel? Áno, väčšina ľudí ho skutočne roztočila, bez toho aby sa špendlíka, podstavce alebo papierika dotkla. Lenže vedecké vysvetlenie je prosté - papierik sa roztáča vďaka jednoduchému fyzikálnemu zákonu: teplému vzduchu stúpajúcemu nahor. Viac vám vysvetlí toto video (s českými titulkami).

Takže…?

Nič na svete nie je čiernobiele - a o paranormálnych javoch to platí dvojnásobne. Vedecky vzaté je psychokineza nemožná, na druhú stranu jej tréning a pilovanie vám určite neuškodí. Minimálne sa krásne uvoľníte, vyplavíte zo seba stres, naučíte sa lepšie sústrediť a precvičíte fantáziu. A možnosť pohybovania predmetmi berte ako nadstavbu - ako hru, na ktorej vyústenie vlastne ani tak nezáleží.

Široká verejnosť

" Pole akokoľvek úrodné predsa bez obrobenia úrodu prinášať nemôže. "

– Marcus Tullius Cicero

" Nestačí vedieť, vedenie sa musí použiť. "

– J.W. Goethe

" Nebojte sa ísť pomaly. Je to lepšie, ako zostať stáť na mieste. "

– čínske príslovie

Každý, bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo status, v sebe nosí určitý potenciál. Je to akýsi rezervoár toho, čo by sme všetko mohli dokázať, keby sme k tomu mali príslušné podmienky. Ako ho rozvíjať k nášmu prospechu. Tento potenciál sa týka všetkých oblastí nášho života - zmysluplného bytia, prežívania, riešenia problémov, dosahovania cieľov, a ďalších, na ktoré si len spomeniete. Každý z nás sa narodil s určitou genetickou výbavou, ktorá sa rozvíja ruka v ruke s prostredím a podnetmi, ktoré nás obklopujú. Nie vždy nám dáva aktuálne prostredie ale možnosť využiť všetky naše vlohy, už trebárs len preto, že nám chýbajú určité, tie správne podnety. Kto chce pracovať na svojom vnútornom živote, môže vyhľadať potrebnú pomoc psychológa. Kto chce pracovať na svojej fyzickej výkonnosti, venuje sa rôznym športom. Kto chce rozvíjať svoju mentálnu výkonnosť, môže trénovať s online projektom mentem.

Zlepšenie vašej mentálnej výkonnosti sa odrazia v mnohých oblastiach vášho života. Podobne ako fyzické cvičenie vám prinesie lepšiu fyzickú pohyblivosť, dôveru vo svoje telo, a vďaka vylučovaným endorfínom aj príjemné pocity, tréning mysle pre vás bude mať podobný prínos. Pomôže vám viac rozvíjať a dôverovať svojim kognitívnym schopnostiam, čo sa odrazí ako v každodennej činnosti, ako aj v profesionálnom živote. Navyše je vedený formou hier, takže to pre vás bude skôr zábava a ešte u toho budete zdokonaľovať svoju myseľ. A možno, že dôjdete i k obzorom, o ktorých ste pred tým nemali ani tušenie.