Články

Mozog a inteligencie

9. septembra 2014
Inteligencia
"Inteligencia? Hahaha." Povedala naša asistentka a napchala si plnú pusu hlávkového šalátu. Pozn .: Je to tmavovláska. "Čo to je? Niečo o inteligenčnom kvociente? A výpočte?"

Budiž IQ = MV / CHV * 100 (MV = mentálny vek, CHV = chronologický vek).

Keď sa na to pozrel vedúci nášho technického oddelenia, Ing. XY, povedal: "Čo to na mna skúšaš? To je nejaký test, alebo čo?" Copywriter sediaci vedľa sa hlási o slovo: "Čo to je? Ja chcem tiež, ja chcem tiež!"

S inteligenciou je to ťažké. Existuje minimálne dvadsať rôznych definícií, čo to je inteligencia.

Čo je to inteligencia?

Inteligencia (z lat. Inter-Léger, rozlišovať, poznávať, chápať) je rozumová schopnosť riešiť novovzniknuté alebo ťažkej situácie, učiť sa zo skúseností či sa prispôsobiť novým okolnostiam. Je podmienená schopnosťou správneho určenia podstatných súvislostí a vzťahov, pomocou ktorých riešime nové problémy a orientujeme sa v nastávajúcich situáciách. Je z časti geneticky podmienená, ale môžeme ju rozvíjať získavaním skúseností a precvičovaním modelových situácií.

– zdroj Wikipédia

Takto celkom trefne a všeobecne popísala základné princípy inteligencie naše Wiki.

História merania IQ

História definovania pojmu inteligencia a jej merania sa datuje už od 19. storočia a súvisí s menami Francis Galton, Alfred Binet a Théodora Simona. V roku 1912 zaviedol nemecký psychológ William Stern pojem inteligenčného kvocientu, známy pod svojou skratkou IQ. K jeho výpočtu využil už vyššie uvedeného vzorca.

Hoci odvtedy bolo vyvinuté na týchto základoch veľké množstvo rôznych testov snažiacich sa zmerať inteligenciu, do dnešnej doby je definícia inteligencie v podstate nejednoznačná. Ch. Spearman sa síce pokúsil vyčleniť všeobecný faktor inteligencie, ktorý je nazývaný g-faktorom (g = general, tj. Anglicky obyčajný), čiže všeobecnú rozumovou schopnosťou. Podľa iných autorov je však inteligencia veľmi rozmanitá ľudská schopnosť, ktorá v sebe zahŕňa veľa rôznych, niekedy možno aj protichodných rysov.

Medzi tieto autormi sa radí napríklad JP Guilford, ktorý pracoval s tromi rozmermi inteligencie, a to: mentálnymi operáciami, obsahy a produkty mentálnej činnosti. Ďalej napr. Howard Gardner hovoril o multifaktoriálnej inteligencii. Pre neho nie je inteligencia len jediný a jednotný pojem, ale osem na sebe vzájomne nezávislých inteligencii (lingvistické, logicko-matematické, vizuálne-priestorové, pohybové, hudobné, interpersonálne, intrapersonálne a prirodzené).

Buďme tiež opatrní pri posudzovaní výsledkov inteligenčných testov, či už sa jedná o ktorýkoľvek. Inteligenčný test a výsledný inteligenčný kvocient nám slúži iba ako určité orientačné vodidlo. Človeka jednoducho nedá vtesnať do určitých políčok, definícií, pravidiel či meracích nástrojov. Na to sme príliš komplexný a zložitý, a naša individualita v kombinácii s rozličnými vplyvmi prostredia nám umožňuje byť jedinečnými, nemerateľným a neopakovateľnými bytosťami v tom veľkom alebo len svojom malom, vlastnom svete.

  prečítané 2716×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Tréning tela, tréning mysle

" Mať dobrú myseľ nestačí. Hlavné je používať ju.

"

– Marcus Tullius Cicero

" Myseľ je trochu ako záhrada. Keď jej nedodávame výživu a nekultivujeme ju, zarastie burinou. "

– neznámy autor

Dnešná doba má jeden typický rys: sme spoločnosťou vedení ku konzumnému životu. K vonkajšej forme, k majetku, vonkajšie kráse a vonkajšiemu bohatstvu. Keď si položíme otázku, ako vyzerá spokojný človek, väčšinou nás napadne ten, kto má krásny účes, dokonalý make-up, kvalitné, najlepšie značkové oblečenie, a v neposlednom rade krásne telo. Dnes a denne míňame veľa peňazí za krásne veci a veci, ktoré nás samy krásnymi urobia. Drahé (a krásne) autá, krásne domy, kvalitné prípravky, ktoré nás skrášlia, krémy, dekoratívna kozmetika, parfumy, oblečenie, topánky, zubné pasty, kozmetické zákroky a operácie. Chodíme do fitness centier, solárnych štúdií, apod.

Krása samozrejme nie je nič zlé, je príjemné pozerať sa na krásne veci, krásnymi vecami sa obklopovať a sami krásnymi byť. Je prirodzené, že sa snažíme všemožne svoju krásu a atraktivitu všemožne udržať. Kto by sa nechcel páčiť ostatným?

Cvičením k vyššej kvalite života

Fyzická krása, krása tela má ale aj iný dôležitý význam. Optimálne a pravidelný fyzický tréning z medicínskeho hľadiska pôsobí pozitívne aj na kvalitu života. Cítime sa lepšie, pretože pohyb v kombinácii so správnou životosprávou a racionálnou stravou obmedzujú výskyt mnohých civilizačných ochorení. Od obezity, cez choroby srdca a ciev, až po pohybového ústrojenstva.

Nezabúdate ale na myseľ?

Často sme však zameraní na svoje telo toľko, že zabúdame na druhú podstatnú zložku nášho života: dušu a myseľ. Vedecky bolo opakovane preukázané, že podobne, ako trénujeme svaly fyzického tela, môžeme trénovať a posilňovať a rozvíjať aj náš mozog, presnejšie povedané našu myseľ, jednotlivé jej zložky.

Súčasná spoločnosť umožňuje človeku viesť v podstate pohodlný život, veľa vecí za nás dnes obstarajú prístroje. Okrem toho, že za nás obstarajú fyzicky náročné práce, uľahčujú nám aj vykonávanie zložitých myšlienkových činností. Na počítanie máme kalkulačku, jej veľký brat počítač nám pomocou rôznych programov umožní spočítať náročné vzorce a algoritmy v rôznych odboroch a vedných disciplínach, GPS nás navedie kam potrebujeme, a iste sami nájdete mnoho ďalších. Každá profesia má svoje špecifiká, ale všeobecné počty a myšlienkové schopnosti, potrebuje ku každodennému životu každý z nás.

Ak sa budeme ale v živote spoliehať len na to, čo za nás urobia stroje, naše svaly zakrpatejú. Našou povinnosťou potom bude už len ráno vstať z postele, urobiť niekoľko nevyhnutných krokov, aby sme došli do auta, z auta do kancelárie k stolu, na obed, do kancelárie, do auta, a najlepšie doma opäť k PC, a tri kroky k televízii. Odmenou nám bude obezita, úbytok svalovej hmoty, a keď sa k tomu pridá ešte nezdravá strava či fajčenie, na civilizačné choroby je zamiesené. Obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, to sú tie najznámejšie. Každý lekár vám povie, že pohyb a primerané pravidelné zaťažovanie svalov vedie nielen k telesnej, ale aj duševnej sviežosti a predĺženie života. Budeme svoje schopnosti používať na to, k čomu sú, ak ich budeme trénovať, oni nás potom budú odmeňovať.

Myseľ môžete trénovať rovnako ako svoje telo

To isté sa týka aj našej mysli. Ak nebudeme ju trénovať, posilňovať jej jednotlivé zložky, zvlášť či komplexne, myseľ "zaspí", a jej výkonnosť bude pramalá. Staneme sa iba pasívnymi konzumentmi toho, čo nám spoločnosť ponúkne. Aká potom bude kvalita nášho života? Každý z nás bol zrodený s určitými schopnosťami a potenciálom, ktorý by mohol v živote realizovať, v najlepšom prípade môžeme hovoriť o sebarealizáciu. Sebarealizácie nám umožní žiť skutočne kvalitný a spokojný život. Nebudeme už len pasívnymi konzumentmi, ale budeme sa aktívne podieľať na tvorbe svojho života a svojho najbližšieho či širšieho okolia.

Sami určite vo svojom živote poznáte veľa ľudí, ktorí, hoci sú už vyššieho veku, sú stále mentálne výkonní, ľudovo povedané duševne svieži. Všimnite si napríklad hercov, ktorí svoju pamäť trénujú celý život až do vysokého veku. Podobne sú na tom náhodne napríklad vedeckí, výskumní, či pedagogickí pracovníci, lekári, a mnoho ďalších.

Oproti tomu existuje veľa tzv. "Starých mladých", tj. ľudí, ktorí hoci je im relatívne málo rokov, sú žijúci "mŕtvoly". Ich duševná výkonnosť je, oproti ich vrodenému potenciálu, nízka. Väčšinou je na vine práve slabé využívanie svojich mentálnych schopností.

Je to veľká škoda vidieť, koľko ľudí len tak zahodí svoj život. Koľko ľudí nevyužije svojho vrodeného potenciálu k realizácii svojich snov, životných cieľov. Koľko ľudí sa nechá ovplyvňovať konzumným životom namiesto toho, aby sami tvorili a realizovali svoj vrodený potenciál.

Zmeňte prístup k svojej mysli, budete sa cítiť lepšie!

Tréning mysle, ktorý vám ponúka projekt Mentem je vytvorený tak, aby vám pomohol túto stránku vášho života trénovať, a pomôcť vám ku skvalitneniu vášho mentálneho výkonu. Je tu preto, aby vám pomohol nezakrpatieť. Aby vám pomohol udržať svoj mentálny výkon na vysokej úrovni a vy si tak mohli svojho života užívať plnými dúškami. Doprajte si to, stojí to za to!

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Riadiaci pracovníci

" Nálada vodcu je nakazlivá. "

– Jack Welch

Manažéri alebo riadi pracovníci sú širokou skupinou ľudí, ktorí sú vo väčšej či menšej miere zodpovední za riadenie, organizáciu, plánovanie a výsledky určitých činností v nejakej firme, spoločnosti, či štátnou organizáciou.

Nároky kladené na osobu manažéra sú vysoké. Ide jednak o schopnosti súvisiace s už vyššie uvedenými činnosťami, ďalej je to napríklad odolnosť voči stresu, práca pod časovým tlakom, efektívna organizácia niekoľkých pracovných činností naraz, a ďalšie. Veľakrát sa tento odbor študuje na niektorej zo stredných či vysokých škôl, ale mnoho úspešných manažérov tiež nájdeme bez vysokoškolského diplomu, pretože v tomto odbore, snáď viac, než v ktorom inom platí, že nie všetko sa dá naučiť v škole.

Manažéri v podstate neustále vykonávajú určitý dynamický komplex činností. Často sú to veľmi zamestnaní ľudia, ktorí majú málo voľného času. Odpočinok, hoci aktívny, by pre nich mal byť povinnou výbavou, pretože len tak si môžu oddýchnuť a zregenerovať sa od denných viac-menej stereotypných činností. Fyzická aktivita v tomto prípade k tomu býva veľmi vhodnú príležitosť.

Odpočinúť si by mal ale aj mozog. Nemáme teraz na mysli úplnú mentálnú pasivitu, ale napríklad vykonávanie drobných mentálnych cvičení a aktivít, najradšej teda hier. Hrá sa rád každý. Dobrá hra funguje jednak ako odreagovanie sa od zložitých a často každému svojím spôsobom vlastných stereotypných myšlienkových procesov. Stimulujú tiež čiastkové poznávacie procesy, takže nemusíte mať pocit, že keď strávite niekoľko desiatok minút hrami Mentem tréningu, bude váš čas úplne zbytočný a stratený. Úplne naopak.

" Ak sa správame k ľuďom podľa toho, kto sú, škodíme im. Ak sa k nim správame podľa toho, akí by mohli byť, pomáhame im dosiahnuť na ich limity. "

– J.W. Goethe

Hrať sa je zdravé. Môžete otestovať úroveň vašich existujúcich schopností v jednotlivých oblastiach poznávacích procesov. Môžete sa hrať, a pritom ako bonus a "vedľajší efekt" vašej hry bude trénovanie a zvyšovanie vašich kognitívnych schopností.

V manažmente uplatníte všetky oblasti schopností, ktoré MT ponúka. Rozviniete ešte viac svoj myšlienkový potenciál, a ešte sa pri tom bude hrať. Vaša práca sa stane efektívnejšia. Navyše sa môžete časom naučiť rôzne riešenia podobných problémov, čo vedie k rozvoju tvorivosť, ktorá je pre úspešných manažérov tak dôležitá.

A v neposlednom rade: pomyslite, aké ďalšie možnosti a obzory sa môžu pred vami rozvinúť, ak budú sa hrať aj vaši zamestnanci.

" Zožente do vedenia firmy dostatok rovnako zmýšľajúcich ľudí, začnú sa procesy samy od seba zlepšovať. Ľudia tu radi vynaliezajú a to priťahuje ďalších, ktorí radi vynaliezajú. "

– Jonas Ridderstrale