Prečítajte si náš blog

Články na téma mentálne schopnosti

Psychokineza: výnimočná schopnosť alebo rafinovaný podvrh?

Ohnúť lyžicu, zavrieť dvere alebo otvoriť okno iba silou vôle? Pre niekoho absolútna sci-fi, pre iné bežný denný tréning. Ak ovládate umenie psychokinezie, dokážete pohybovať alebo tvarovať predmety, bez toho aby ste sa ich museli dotýkať. Naučiť sa tomuto umeniu vraj pritom dokáže každý ...

Stačí sa pozrieť na server YouTube, zadať anglické "Psychokinesis" a vyjdú vám desiatky videí, ktoré majú dokazovať schopnosť pohybovať predmetmi len mysľou. Ich autori tvrdia, že k ovládnutiu tejto schopnosti musíte splniť niekoľko základných požiadaviek:

Perfektne sa uvoľniť. Zhlboka dýchajte, uvoľnite svalové napätie a myslite len na vec, s ktorou mienite manipulovať. Precvičiť fantáziu. Zatvorte oči a predstavujte si rôzne predmety alebo farby. Začnite niečím jednoduchším - napríklad bodkou. Postupom času náročnosť predmetov zvyšujte. Snažte sa svoju predstavivosť vypilovať tak, ako by ste danú vec skutočne videli pred očami. Maximálne sa sústrediť. Pozerajte sa na jeden bod (napríklad obrázok na stene) a plne sa na neho sústreďte. Zabudnite na okolie, vnímajte len sami seba a obrázok. Svet okolo vás musí prestať existovať. Veriť, že to funguje. Kto vraj k psychokineze pristupuje skepticky, nikdy ju neovládne. Musíte bezhranične veriť, že funguje. A potom fungovať skutočne bude.

Ani pri splnení všetkých týchto požiadaviek však nedokážete hneď prvý deň silou vôle zavrieť dvere. Psychokineza vyžaduje tréning - a najčastejším štartovacím bodom je tzv. PSI-wheel. Jedná sa o ihlu kolmo zapichnutú v gume alebo v kúsku plastelíny, na ktorú posadíte papierovú striešku. Následne okolo celého výtvoru položte ruky a snažte sa silou vôle striešku na ihle roztočiť. Najneskôr za pár dní sa to vraj podarí každému.

Čo na to vedci?

Paranormálne javy okolo seba vždy vyžadujú pozornosť - a priťahujú ako fanatických stúpencov, ako aj skeptických vedcov. Zatiaľ však nebolo v žiadnej odbornej štúdií ani výskume preukázané, že psychokineza skutočne funguje. Že niekto dokáže pohybovať vecami, bez toho aby sa ich dotýkal.

A príklad spomínaného PSI-Wheel? Áno, väčšina ľudí ho skutočne roztočila, bez toho aby sa špendlíka, podstavce alebo papierika dotkla. Lenže vedecké vysvetlenie je prosté - papierik sa roztáča vďaka jednoduchému fyzikálnemu zákonu: teplému vzduchu stúpajúcemu nahor. Viac vám vysvetlí toto video (s českými titulkami).

Takže…?

Nič na svete nie je čiernobiele - a o paranormálnych javoch to platí dvojnásobne. Vedecky vzaté je psychokineza nemožná, na druhú stranu jej tréning a pilovanie vám určite neuškodí. Minimálne sa krásne uvoľníte, vyplavíte zo seba stres, naučíte sa lepšie sústrediť a precvičíte fantáziu. A možnosť pohybovania predmetmi berte ako nadstavbu - ako hru, na ktorej vyústenie vlastne ani tak nezáleží.

Pre pacientov

Na týchto stránkach sme už upozorňovali, že trénovanie kognitívnych funkcií je dôležité u pacientov po poškodení mozgu, teda u pacientov, ktorí majú poškodené kognitívne funkcie a potrebujú ich rehabilitovať.

Zhoršenie kognitívnych schopností nastáva ale aj u ľudí trpiacich psychickou chorobou. Hlavný úbytok kognitívnych schopností bol zistený u chorôb zo schizofrenického okruhu alebo u ľudí po tzv. psychotické epizóde. Výskumníci našli zhoršenie predovšetkým v týchto oblastiach: pozornosť, pracovná pamäť, učenie sa, riešenie problému a porozumenie jazyka.

Všetky tieto funkcie sú dôležité pre lepšie fungovanie človeka v pracovnom ale i súkromnom živote, Schopnosť plánovania a konštruktívne riešenie problému ovplyvňuje mieru prežívaného stresu a teda aj celkovú pohodu. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci niektorou duševnou chorobou o svoje psychické schopnosti starali a trénovali ju.

Doktori zvyknú odporúčať osemsmerovky, alebo krížovky, ktoré hlavne trénujú pozornosť a nadobúdanie vedomosti. V kognitívnych hrách, trénujete tiež pamäť, schopnosť plánovania a ďalšie z kognitívnych funkcií. Duševné choroby sú rovnako, ak nie viac nebezpečné než somatické. Keď si zlomíte nohu, tak ju musíte rehabilitovať, kým začnete dobre chodiť. Rovnako by ste mali postupovať aj pri duševných chorobách.

" Naše telá sú záhrady, ktoré ošetruje naše vôľa - záhradník. Ten rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie. "

– Shakespeare

V rôznych krízových situácií trpí aj naša vôľa niečo robiť. Často vzniká začarovaný kruh, kedy sa človeku nechce nič robiť a potom je zo seba znechutený, a preto nemá energiu niečo robiť. Tento kruh sa dá narušiť jednoduchými aktivitami, ako prechádzka po vonku, alebo nejaké ľahké kognitívne cvičenia a hry, ktoré sú na raz stranu odpočinkové a na druhou nimi trénujete svoje kognitívne funkcie.

Využívame len 10% kapacity mozgu?

Žiadny vedecký objav modernej psychológie nedáva za pravdu rozšírenému mýtu, podľa ktorého "priemerný človek využíva iba 10% kapacity svojho mozgu." Ako je ale možné, že je tak rozšírený?

Za najpravdepodobnejšie korene tohto omylu je považovaný výrok jedného z prvých psychológov - Williama Jamesa, ktorý sa vo svojom diele Energia ľudí vyjadril, že ľudia za život rozvinú iba 10% ich skrytých mentálnych schopností. Odkazoval tým na vágne, bližšie nešpecifikovaný pojem mentálnej energie. Za ďalší možný zdroj omylu sa považujú pokusy slávneho neurovedca Wildera Penfielda, ktorý pri elektrickej stimulácii rôznych častí mozgu zistil, že stimulácia niektorých oblastí nevedie k žiadnym vonkajším prejavom. To boli ale neurovedy 30-tych rokov a dnes už vieme, že každá bunka v mozgu plní spolu s ostatnými určitú funkciu. Myslím, že ďalším možným zdrojom podpory pre mýtus sa stal objav gliových buniek, ktoré vedľa neurónov tvoria asi 85% objemu mozgu. Donedávna sa ich funkcia podceňovala a malo sa za to, že iba drží mozog pohromade (odtiaľ ich meno - glia = latinsky lepidlo) a sú zodpovedné za jeho zásobenie živinami a kyslíkom. Opak je ale pravdou a preto zase nemôžeme dať 10 percentuálnemu mýtu za pravdu.

Ak ste doteraz mýtus pokladali za pravdivý, nemusíte sa cítiť zle, ukazuje sa, že zhruba polovica učiteľov v Holandsku aj Anglicku mu tiež veria.

Akokoľvek mýtus vznikol a bol podporovaný, nič z toho, čo dnes o mozgu vieme, nám nedovoľuje uvažovať o jeho opodstatnenosti. Dokonca, aj keď oddychuje alebo spíme, sú niektoré časti mozgu takmer rovnako aktívne ako cez deň. Tiež u závažných poškodeniach mozgu (po mozgových príhodách alebo úrazoch), kedy odumiera alebo je poškodené menej než niekoľko percent buniek mozgu, je obmedzenie funkčnosti nervovej sústavy rozsiahle a výrazne ovplyvňuje život človeka. Keby sme 90% mozgu nepotrebovali, akékoľvek jeho poškodenie by sa obišlo bez tak závažných následkov.

Ako by mohol pod tlakom evolúcie prežiť organizmus, ktorému mozog funguje len na desať percent a spotrebuje nato pätinu energie celého organizmu?

Aby sme sa vrátili späť k Williamovi Jamesovi, domnievam sa, že jeho odkaz je trochu subtílnejší. Každý z nás by dokázal zabehnúť polmaratón, alebo si zapamätať hlavné mestá všetkých štátov krajiny. Ale potenciál ako taký nestačí a pre rozvinutie všetkých našich možností je potrebná vôľa a práca. A možno tých 10% je naším potenciálom - na energiu našich svalov, kapacity pľúc, kapacity pamäte - a naše snaženie predstavuje zvyšných 90% cesty k úspechu.

Široká verejnosť

" Pole akokoľvek úrodné predsa bez obrobenia úrodu prinášať nemôže. "

– Marcus Tullius Cicero

" Nestačí vedieť, vedenie sa musí použiť. "

– J.W. Goethe

" Nebojte sa ísť pomaly. Je to lepšie, ako zostať stáť na mieste. "

– čínske príslovie

Každý, bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo status, v sebe nosí určitý potenciál. Je to akýsi rezervoár toho, čo by sme všetko mohli dokázať, keby sme k tomu mali príslušné podmienky. Ako ho rozvíjať k nášmu prospechu. Tento potenciál sa týka všetkých oblastí nášho života - zmysluplného bytia, prežívania, riešenia problémov, dosahovania cieľov, a ďalších, na ktoré si len spomeniete. Každý z nás sa narodil s určitou genetickou výbavou, ktorá sa rozvíja ruka v ruke s prostredím a podnetmi, ktoré nás obklopujú. Nie vždy nám dáva aktuálne prostredie ale možnosť využiť všetky naše vlohy, už trebárs len preto, že nám chýbajú určité, tie správne podnety. Kto chce pracovať na svojom vnútornom živote, môže vyhľadať potrebnú pomoc psychológa. Kto chce pracovať na svojej fyzickej výkonnosti, venuje sa rôznym športom. Kto chce rozvíjať svoju mentálnu výkonnosť, môže trénovať s online projektom mentem.

Zlepšenie vašej mentálnej výkonnosti sa odrazia v mnohých oblastiach vášho života. Podobne ako fyzické cvičenie vám prinesie lepšiu fyzickú pohyblivosť, dôveru vo svoje telo, a vďaka vylučovaným endorfínom aj príjemné pocity, tréning mysle pre vás bude mať podobný prínos. Pomôže vám viac rozvíjať a dôverovať svojim kognitívnym schopnostiam, čo sa odrazí ako v každodennej činnosti, ako aj v profesionálnom živote. Navyše je vedený formou hier, takže to pre vás bude skôr zábava a ešte u toho budete zdokonaľovať svoju myseľ. A možno, že dôjdete i k obzorom, o ktorých ste pred tým nemali ani tušenie.

Riadiaci pracovníci

" Nálada vodcu je nakazlivá. "

– Jack Welch

Manažéri alebo riadi pracovníci sú širokou skupinou ľudí, ktorí sú vo väčšej či menšej miere zodpovední za riadenie, organizáciu, plánovanie a výsledky určitých činností v nejakej firme, spoločnosti, či štátnou organizáciou.

Nároky kladené na osobu manažéra sú vysoké. Ide jednak o schopnosti súvisiace s už vyššie uvedenými činnosťami, ďalej je to napríklad odolnosť voči stresu, práca pod časovým tlakom, efektívna organizácia niekoľkých pracovných činností naraz, a ďalšie. Veľakrát sa tento odbor študuje na niektorej zo stredných či vysokých škôl, ale mnoho úspešných manažérov tiež nájdeme bez vysokoškolského diplomu, pretože v tomto odbore, snáď viac, než v ktorom inom platí, že nie všetko sa dá naučiť v škole.

Manažéri v podstate neustále vykonávajú určitý dynamický komplex činností. Často sú to veľmi zamestnaní ľudia, ktorí majú málo voľného času. Odpočinok, hoci aktívny, by pre nich mal byť povinnou výbavou, pretože len tak si môžu oddýchnuť a zregenerovať sa od denných viac-menej stereotypných činností. Fyzická aktivita v tomto prípade k tomu býva veľmi vhodnú príležitosť.

Odpočinúť si by mal ale aj mozog. Nemáme teraz na mysli úplnú mentálnú pasivitu, ale napríklad vykonávanie drobných mentálnych cvičení a aktivít, najradšej teda hier. Hrá sa rád každý. Dobrá hra funguje jednak ako odreagovanie sa od zložitých a často každému svojím spôsobom vlastných stereotypných myšlienkových procesov. Stimulujú tiež čiastkové poznávacie procesy, takže nemusíte mať pocit, že keď strávite niekoľko desiatok minút hrami Mentem tréningu, bude váš čas úplne zbytočný a stratený. Úplne naopak.

" Ak sa správame k ľuďom podľa toho, kto sú, škodíme im. Ak sa k nim správame podľa toho, akí by mohli byť, pomáhame im dosiahnuť na ich limity. "

– J.W. Goethe

Hrať sa je zdravé. Môžete otestovať úroveň vašich existujúcich schopností v jednotlivých oblastiach poznávacích procesov. Môžete sa hrať, a pritom ako bonus a "vedľajší efekt" vašej hry bude trénovanie a zvyšovanie vašich kognitívnych schopností.

V manažmente uplatníte všetky oblasti schopností, ktoré MT ponúka. Rozviniete ešte viac svoj myšlienkový potenciál, a ešte sa pri tom bude hrať. Vaša práca sa stane efektívnejšia. Navyše sa môžete časom naučiť rôzne riešenia podobných problémov, čo vedie k rozvoju tvorivosť, ktorá je pre úspešných manažérov tak dôležitá.

A v neposlednom rade: pomyslite, aké ďalšie možnosti a obzory sa môžu pred vami rozvinúť, ak budú sa hrať aj vaši zamestnanci.

" Zožente do vedenia firmy dostatok rovnako zmýšľajúcich ľudí, začnú sa procesy samy od seba zlepšovať. Ľudia tu radi vynaliezajú a to priťahuje ďalších, ktorí radi vynaliezajú. "

– Jonas Ridderstrale

Deti a dospievajúci

" Je úžasné, čo deti dokážu, keď im k tomu dáme príležitosť. "

– Linda Dobson

Deti sú z vývojového hľadiska najrozlíšenejšou skupinou populácie. Počas celkom krátkej doby, v rozmedzí 0-15 rokov dochádza k porovnaniu s ostatnými životnými dekádami, k pomerne prudkému a zásadnému vývoju jedinca. Aký tento vývoj je, určuje potom celý jeho ďalší život. Veková hranica, kedy sme a nie sme ešte deťmi nie je daná vekom 15 rokov, to je skôr stanovené pre ľahšiu orientáciu. 15-tý rok je v našom štáte hranica daná zákonom, kedy začína trestne právna zodpovednosť. Dospievajúci dostávajú tento rok občianský preukaz. Táto pomyselná hranica dospelosti je však stanovená umelo. V dnešnej dobe dospievajúci dozrievajú celkovo pomerne neskôr, ako tomu bolo napríklad pred sto a viac rokmi. Vďaka lepšej výžive síce fyzicky dozrievajú skôr, než predtým :-) ale psychosociálna dospelosť sa naproti tomu posúva vekovo vyššie. Deti sú tak dlhšie deťmi. Aby sme nekrivdili mládeži, dospievajúcim trvá dlhšie, než sú schopní sa úplne postaviť na vlastné nohy. Hovorí sa, že nie sú ani deťmi, ale ani ešte dospelými.

Oproti tomu, v dnešnej dobe toľko bohatej na podnety, informácie a výdobytky modernej techniky, dôrazu kladenému na výkon, sú dnešné deti akosi "inteligentnejšie", ako tomu v porovnaní v rovnakom veku u skoršie narodených generáciách. Odborné štúdie poukazujú na lepšie výkony dnešných detí v inteligenčných testoch, než tomu bolo povedzme o 40 rokov skôr, preto sa inteligenčné a iné testy neustále vyvíjajú a prispôsobujú sa požiadavkám modernej doby. Možno, a to je celkom škoda, je tento trend priaznivejšie na úkor vývoja iných dôležitých vlastností osobnosti, ako sú napríklad emocionálne a morálny vývoj, a iné, než materiálne hodnoty.

Avšak, využime dnešnú dobu a možnosti, ktoré máme a venujme sa teraz výkonom v poznávacích, teda kognitívnych oblastiach.

Postavte vedľa seba 3 ročné dieťa a 7 ročné dieťa. Oboje spadajú do kategórie deti, ale všetci vidíme, ako výrazný kognitívneho posunu počas 5 rokov dieťa dosiahlo. Vývoj kognitívnych schopností u detí je veľmi zložitý a má svoje zákonité etapy. Záujemcov o túto problematiku odkazujeme buď na odbornú literatúru, či tejto téme budeme sa venovať na tomto webe inokedy.

Zhodnotíme aký je stav dnešného slovenského školstva, oproti minulosti sa tu objavilo vo vzdelávaní detí mnoho nového. Avšak nie je to prioritný resort, a preto je v školstve stále málo peňazí na to, aby boli všetci učitelia ďalej odborne a moderne vzdelávali s ohľadom na vývoj moderných vzdelávacích metód, a mnoho mladých učiteľov svoj odbor opúšťa, aby našli lepšie platené miesto. Je teda otázkou, či je vo všetkých školách dostatok priestoru vyhovieť individuálnym kognitívnym nárokom a požiadavkám všetkých žiakov a študentov. Ak neberieme do úvahy špecializované školy, zamerané na rozvoj toho či onoho talentu (školy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka., Tvorivých či matematicko-logických zručností), často súkromného zameranie, je tu stále veľké množstvo škôl štátnych.

Vďaka značnému skvalitneniu stravy v posledných desaťročiach, dostáva mozog našich detí väčší prísun vitamínov a látok potrebných pre optimálny rozvoj vrodených dispozícií a schopností, vrátane tých mentálnych. Otázkou ale je, nakoľko majú deti a dospievajúci v škole možnosť tieto dispozície optimálne rozvinúť.

" Ak nevieš, naučíme ťa, ak nemôžeš, pomôžeme ti, ak nechceš, nepotrebujeme ťa. "

– Jan Werich

Trendom dnešnej doby sú počítače a počítačové hry. Nie všetke deti a mládež majú ale tú motiváciu svoj vrodený potenciál ďalej rozvíjať. Často ich k tomu nikto nevedie, len preto, že nevie o možnostiach, ktoré existujú. Počítač a internet má dnes obrovskú výhodu v tom, že je na každej škole a takmer v každej domácnosti. Je teda relatívne ľahko dostupný. A lacný. A s tým aj možnosť tréningu vlastných schopností a zručností.

Komerčne je medzi deťmi a mládežou rozšírených mnoho hier, ktoré síce osobnosť nejakým spôsobom stimulujú, otázkou ale je, či je vždy k ich vlastnému dobru a rozvoju. Je veľa mladých ľudí, ktorí nevedia sami, ako by svoj voľný čas využili.

Vďaka tréningu kognitívnych schopností môžu deti v škole dosiahnuť v škole lepších výkonov, a to najmä vďaka tomu, že Mentem tréning je poňatý formou hry a zábavy. Namiesto toho, aby sa v škole predbiehali, kto vyfajčí viac cigariet, môžu sa preháňať v tom, kto dsiahol v akej hre lepších výsledkov.

Tak do toho! :-)

" Váš život, čas a mozog by mal patriť vám a nie nejakej inštitúcii. "

– Grace Llewellyn

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

Mozog a inteligencie

" "Inteligencia? Hahaha." Povedala naša asistentka a napchala si plnú pusu hlávkového šalátu. Pozn .: Je to tmavovláska. "Čo to je? Niečo o inteligenčnom kvociente? A výpočte?" "

Budiž IQ = MV / CHV * 100 (MV = mentálny vek, CHV = chronologický vek).

" Keď sa na to pozrel vedúci nášho technického oddelenia, Ing. XY, povedal: "Čo to na mna skúšaš? To je nejaký test, alebo čo?" Copywriter sediaci vedľa sa hlási o slovo: "Čo to je? Ja chcem tiež, ja chcem tiež!" "

S inteligenciou je to ťažké. Existuje minimálne dvadsať rôznych definícií, čo to je inteligencia.

Čo je to inteligencia?

Inteligencia (z lat. Inter-Léger, rozlišovať, poznávať, chápať) je rozumová schopnosť riešiť novovzniknuté alebo ťažkej situácie, učiť sa zo skúseností či sa prispôsobiť novým okolnostiam. Je podmienená schopnosťou správneho určenia podstatných súvislostí a vzťahov, pomocou ktorých riešime nové problémy a orientujeme sa v nastávajúcich situáciách. Je z časti geneticky podmienená, ale môžeme ju rozvíjať získavaním skúseností a precvičovaním modelových situácií.

– zdroj Wikipédia

Takto celkom trefne a všeobecne popísala základné princípy inteligencie naše Wiki.

História merania IQ

História definovania pojmu inteligencia a jej merania sa datuje už od 19. storočia a súvisí s menami Francis Galton, Alfred Binet a Théodora Simona. V roku 1912 zaviedol nemecký psychológ William Stern pojem inteligenčného kvocientu, známy pod svojou skratkou IQ. K jeho výpočtu využil už vyššie uvedeného vzorca.

Hoci odvtedy bolo vyvinuté na týchto základoch veľké množstvo rôznych testov snažiacich sa zmerať inteligenciu, do dnešnej doby je definícia inteligencie v podstate nejednoznačná. Ch. Spearman sa síce pokúsil vyčleniť všeobecný faktor inteligencie, ktorý je nazývaný g-faktorom (g = general, tj. Anglicky obyčajný), čiže všeobecnú rozumovou schopnosťou. Podľa iných autorov je však inteligencia veľmi rozmanitá ľudská schopnosť, ktorá v sebe zahŕňa veľa rôznych, niekedy možno aj protichodných rysov.

Medzi tieto autormi sa radí napríklad JP Guilford, ktorý pracoval s tromi rozmermi inteligencie, a to: mentálnymi operáciami, obsahy a produkty mentálnej činnosti. Ďalej napr. Howard Gardner hovoril o multifaktoriálnej inteligencii. Pre neho nie je inteligencia len jediný a jednotný pojem, ale osem na sebe vzájomne nezávislých inteligencii (lingvistické, logicko-matematické, vizuálne-priestorové, pohybové, hudobné, interpersonálne, intrapersonálne a prirodzené).

Buďme tiež opatrní pri posudzovaní výsledkov inteligenčných testov, či už sa jedná o ktorýkoľvek. Inteligenčný test a výsledný inteligenčný kvocient nám slúži iba ako určité orientačné vodidlo. Človeka jednoducho nedá vtesnať do určitých políčok, definícií, pravidiel či meracích nástrojov. Na to sme príliš komplexný a zložitý, a naša individualita v kombinácii s rozličnými vplyvmi prostredia nám umožňuje byť jedinečnými, nemerateľným a neopakovateľnými bytosťami v tom veľkom alebo len svojom malom, vlastnom svete.