Články

Ženy v domácnosti

15. októbra 2014
Ženy v domácnosti

Dôvodov, prečo zostávajú mnohé ženy v domácnosti je veľa. Mnohé manželky úspešných podnikateľov, ktoré nie sú tlačené existenciálnu nutnosťou zárobku. Matky po materskej dovolenke, ktoré sa rozhodnú zostať doma kvôli starostlivosti o početnú rodinu a domácnosť. Matky, ktoré po materskej nemôžu nájsť prácu.

Nech už je motivácia nezúčastniť sa pracovného procesu rôzna, niektorým ženám to vyhovuje, niektorým menej, a niektoré sa chystajú tento status zmeniť a byť opäť ekonomicky produktívni.

Domácnosť je súkromné ​​teritórium, na ktorom platia určité pravidlá, ktoré zostávajú viac-menej nemenné. Mozog si čoskoro zvykne na istý stereotyp behu domácnosti, a zmeny, ktoré sa tu odohrávajú a spravidla neobsahujú výrazné výkyvy. Od prostredia "tam vonku" je to teda podstatne odlišná mikroklíma. Mimo domácnosti je dynamické a mnohokrát dravé prostredie, ktoré kladie zvýšené nároky adaptabilitu, prispôsobivosť človeka, a s tým spojený dynamicky meniací sa proces učenia.

  prečítané 2968×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Čo robí nedostatok spánku s mozgom?

Učme sa v spánku! Pustíte si nahrávku s výučbou jazyka a naučíte sa jazyk počas noci!

Na čo vôbec spánok? Nebolo by lepšie si dať kávu, nejaký energy drink, alebo rovno Stimulancium? Mám predsa toľko práce. Práca nepočká. Klienti, faktúry, skúšky. Dám si štyri hoďky, to mi musí stačiť.

Omyl. Spánok je prirodzenou fyziologickou potrebou. Je to prirodzený regeneračný mechanizmus, oddávna evolučne upevňovaný. Keby nebol potrebný, evolúcia by sa ho dávno zbavila ako nepotrebného. A to neurobila. Asi vie prečo. Vieme to tiež?

Spánok má predovšetkým regeneračný význam a to pre celé telo, aj pre dušu. V spánku spotrebovávame najmenej energie. Odpočívajú svaly aj orgány. Znižuje sa telesná teplota, klesá krvný tlak, spomaľuje sa dýchanie, mizne či znižuje sa funkčnosť niektorých zmyslov. Priemerná dĺžka spánku u človeka činí 7-8 hodín, aj tu však platí individuálne potreby, niektorí ľudia jednoducho potrebujú spať 10 hodín denne, niektorým stačí 6.

Mozog pracuje intenzívne aj počas spania. Spracováva podnety predchádzajúcich udalostí. V spánku sa nám väčšinou zdajú sny. Spánok nám zaberie asi jednu tretinu života. Rušenie alebo nedostatok spánku spôsobuje psychické ťažkosti.

Počas spánku dochádza v mozgu k prehrávaniu nových udalostí a naučených zručností a poznatkov. To sa deje najmä vo fáze, kedy sa nám zdajú sny. Dostatok kvalitného spánku v tme má tiež protinádorové účinky, a to vďaka uvoľňovanému hormónu melatonínu, ktorý sa uvoľňuje počas spánku v tzv. Neprerušovanej tme (je teda nutné odstrániť napríklad aj svietiace LED diódy).

Mozog počas spánku intenzívne pracuje, ukladá do pamäte informácie nazhromaždené cez deň. Príslušnej mozgovej oblasti sa v spánku zrýchlene prehrávajú udalosti z predchádzajúceho dňa. Mozog tiež spracováva počas spánku signály z vnútorného telesného prostredia. Uvádza sa, že mozog pracuje v noci viac ako cez deň, dokonca aj jeho kyslíková spotreba je väčšia. Treba podotknúť, že mozog počas spánku zamestnáva iné okruhy ako počas dňa.

Nedostatok spánku zhoršuje následné učenie sa novým veciam a zručnostiam. Dochádza tiež k stratám bdelosti a koncentrácie pozornosti počas dňa, čo môže byť rizikové v takých povolaniach, ako sú vodiči, lekári, bezpečnostní pracovníci, a ďalšie. Vyše 50% diaľkových vodičov uvádza, že aspoň jedenkrát počas konania upadli do krátkeho spánku. Nedostatok spánku spôsobuje aj zhoršenou náladu, bolesti hlavy, depresia. Nedostatok spánku sa tiež spája s obezitou - človek zúfalo pociťuje nedostatok energie, ktorú sa snaží doplniť miesto spania inou cestou. Nové štúdie odhalili, že počas spánku dochádza v mozgu k vyplavovaniu toxických látok, ktoré sa v ňom nahromadili cez deň. Vplyvom nedostatku spánku sa stáva, že niektoré mozgové centrá upadnú do akéhosi mikrospánku, následkom čoho dochádza k neucelenej a neintegrovanej mozgovej činnosti s jednotlivými výpadkami určitej miery kognitívnych funkcií, než ako by tomu bolo u optimálne odpočinutého mozgu.

Nedostatočný alebo prerušovaný spánok má negatívne následky pre nasledujúce spánkové cykly, ale ak sa začne človek svojmu spánku venovať a starať sa o neho, počas niekoľkých dní sa spanie upraví.

Spánok je zrazu z najcennejších devíz, ktorú máme. Nenechajme si ju zaplávať kvôli maličkostiam, ktoré sa nám budú oveľa lepšie riešiť, keď sa na to poriadne vyspíme. "Ráno múdrejší ako večer". Staré, stokrát omieľané príslovie. A predsa tak pravdivé.

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Športovci

Len máloktorá sociálna skupina sa venuje tak intenzívne fyzickému pohybu, ako aktívni športovci. Ak šport pestujeme ako doplnkovú aktivitu k nášmu bežnému zamestnaniu, najmä ak máme skôr sedavé zamestnanie, je športovanie ideálnym aktívnym odpočinkom.

Existujú však takí, ktorí so športom "živia". Áno, hovoríme im profesionálni športovci. Aj toto povolanie má svoje úskalia, podobne ako iné. Profesionálne a vrcholoví športovci okolo seba majú často tím najrôznejších odborníkov-špecialistov, ktorí dbajú na vyváženosť ich tréningu a denného režimu, aby sa telo dostatočne vytrénovalo, a zároveň nedošlo k preťaženiu, dbajú na kvalitu odpočinku a vyváženú a výživnú stravu.

Vrcholoví športovci vďaka nim zrejme už vedia, ako dôležitá pri športe je naša psychika. Je potrebné sa sústrediť, vytvárať vlastné plány ako dosiahnuť ciele, porovnávať a odhadovať súpera, hľadať spôsoby ako byť lepší, prípadne taktiku, ako nad ním zvíťaziť. Je potrebné byť rýchly, vedieť sa orientovať v priestore, odhadovať prekážky, rýchlo a presne spracovávať informácie a rýchlo prichádzať na efektívne riešenie, pohotovo reagovať. V kolektívnych športoch je potrebné tiež umenie spolupráce. Šport vyžaduje aj určitú dávku tvorivého prístupu. A predovšetkým a vždy kladie dôraz na pozornosť, rozdeľovanie a rýchle prenášanie pozornosti.

Či už ste rekreační športovci, aktívni, profesionálni alebo vrcholoví, v každom prípade vám Mentem tréning ponúka možnosť sa viac-menej na krátku dobu, pretože tú si určujete vy sami, zrelaxovať. MT môžete vykonávať v pohodlí, pretože cvičiť sa bude práve váš mozog. Ako aktívny variant odpočinku pre aktívnych športovcov je MT viac ako vhodný. Môžete pri ňom súťažiť sami so sebou a pritom budete posilňovať nástroj, ktorý vám umožní byť v športe podávať ešte lepšie výsledky. Na ten nástroj nezabúdajte, je veľmi dôležitý. Je to váš mozog, vaša myseľ.

" Ak si myslíš, že si porazený - SI.
Ak si myslíš, že nemáš odvahu - NEMÁŠ JU.
Ak chceš vyhrať, ale myslíš, že to nedokážeš, je takmer isté, že to nezvládneš.
Myslíš-li si, že prehráš, si stratený.
Preto zo sveta vieme, že úspech začína s VÔĽOU človeka.
Všetko je v stave mysle.
Ak si myslíš, že si predstihnutá - SI.
Ak chceš stúpať nahor, musíš mieriť vysoko.
Než budeš môcť vyhrať cenu, musíš si byť sám sebou istý.
Životné bitky nevyhráva vždy najsilnejší a najrýchlejší.
Ale skôr alebo neskôr človek, ktorý zvíťazí, bude ten,
KTORÝ SI MYSLÍ, ŽE TO DOKÁŽE. "

– Bruce Lee

Exekutívne funkcie

Pod pojem exekutívne funkcie sú radené tie poznávacie čiže kognitívne procesy, ktoré zaisťujú samostatné a účelné konanie a myslenie človeka. Stojí za plánovaním, organizáciou činností a myslenia a ich vzájomnú súhrou. Samotné slovo exekutívne sa prekladá ako výkonnostný čiže riadiaci. Niektorí odborníci považujú exekutívne funkcie za nadradené ostatným kognitívnym funkciám (ako sú pamäť, pozornosť, myslenie, reč ...) a predpokladajú, že sú skôr zodpovedné za to, ČI a AKO naplánujeme, zahájime a ukončíme činnosť. Kognitívne funkcie sa potom skôr vzťahujú k tomu, ČO a KOĽKO toho budeme robiť.

Súčasťou exekutívnych funkcií sú potom aj vôľa a schopnosť priebežnej kontroly a opravy prípadných chýb. Ďalej schopnosť riadenia pozornosti žiaducim smerom a odklon od nežiaducich podnetov, predvídanie budúcich dejov, sebakontrolu, formuláciu realistických cieľov a určovanie priorít. Vďaka exekutívnym funkciám sa nám darí zladiť vykonávanie viacerých činností naraz, rozpoznávať chyby a poučiť sa z nich, prispôsobiť sa (nečakaným) zmenám. Umožňujú nám plánovanie a organizovanie všetkého druhu, riešenie problémov a efektívne využívanie času.

Exekutívne funkcie predstavujú najvyššiu úroveň mentálneho riadenia a integrácie.

Narušenie exekutívnych funkcií tak de facto zasahuje do všetkého správania. S tzv. "Dysexekutivným syndrómom" sa stretávame u ľudí s vaskulárnou, frontotemporálnou alebo Alzheimerovou demenciou, u traumatického poškodenia mozgu, niekedy aj u epilepsii. Za zhoršením exekutívnych funkcií najčastejšie stojí poškodenie frontálnych čiže čelných lalokov  mozgovej kôry. Poškodenie môže mať za následok rôznorodú skupinu prejavov, ale tradične medzi nimi dominuje porucha vytvárania plánov a riešenie problémov, problémy so začatím rokovania, tendencia k ustrnutiu na témach alebo myšlienkach, znížená je aj plynulosť reči. Často sa pridáva nedostatok kontroly nad vlastným správaním, impulzivita, agresivita, apatia a najmä býva zhoršená schopnosť náhľadu na svoje správanie a svoj mentálny stav.

Pre zlepšovanie alebo rehabilitáciu exekutívnych funkcií je veľmi prospešné vykonávanie činností alebo úloh, v ktorých je potrebné plánovať riešenie a realizáciu úlohy, alebo súčasne sledovať niekoľko dejov a operovať s nimi. Zlepšenie týchto schopností Vám umožní ďaleko efektívnejšie konať a využívať svoj voľný i pracovný čas.