Články o výživě a jejím vlivu na funčnost mozku

Mentom nie je len hra. Pomáha aj pacientom vo fakultných nemocniciach

Niektorí možno hráte Mentem preto, aby ste sa zabavili. Iní preto, aby ste ho vyskúšali. To je len dobre. Pre stovky našich hráčov ale Mentem znamená ešte viac - je pre nich niečím, čo im preukázateľne pomáha.

Krásnym príkladom sú toho brnenská a ostravská fakultná nemocnica.

Tunajší pacienti vďaka Mentemu spájajú príjemné s užitočným: krátia si dlhé chvíle, zatiaľ čo pritom aj zlepšujú svoje kognitívne funkcie. Hlavne pacientom po úrazoch hlavy je toto spojenie niečím, čo im nikto iný nemôže ponúknuť.

Hranie klasických počítačových hier je síce zábavné, ale neprináša také výsledky. Riešenie hlavolamov výsledky síce má, ale zase nie je tak zábavné. Mentem kombinuje obe varianty dohromady - a robí z nich ideálne vyvážený mix.

Všimli si to aj v brnenskej únii Roska, kde na Menteme trénujú pacienti so sklerózou multiplex. A dosť si to pochvaľujú.

Mentem má však úspech aj u zdravých ľudí: napríklad v zariadeniach pre mládež alebo v domovoch seniorov.

Na strednej škole v Blansku a Diagnostickom ústave pre mládež v Brne pilujú teenageri svoje mozgové závity s vidinou školských úspechov.

Ľudia postproduktívneho veku v brnenských domovoch seniorov (Okružná, Kociánka) zase trénujú preto, aby menej zabúdali a ich mozog ostal fit aj v pokročilom veku.

Mentem ale oslovuje aj tých, ktorí by ho na prvý pohľad vôbec nepotrebovali: napríklad všetkých registrovaných čitateľov v Knižnici Jiřího Mahena alebo v knižniciach v Uherskom Brode a Uherskom Hradišti.

A čo keď ste práve na cestách? Nevadí, precvičovať kognitívne funkcie môžete aj tak: napríklad v žltom vlaku Regio Jet.

5 chýb, ktoré robí skoro každý. Škodí pritom mozgu

Zvyk je železná košeľa. Hoci vieme, že niektoré zvyky nám škodia, často sa ich nedokážeme zbaviť. Nasledujúca pätica však patrí medzi tie úplne najnebezpečnejšie - nepriamo totiž ovplyvňuje kognitívne funkcie ako pamäť, pozornosť, reč alebo priestorovú orientáciu.

1. Príliš veľa soli

Nie je to len cukor, ktorý v posledných rokoch považujeme za potravinového zabijaka č. 1. Aj prehnaná konzumácia soli má výrazné riziká - napríklad zvyšuje krvný tlak. A ten okrem mozgovej mŕtvice spôsobuje aj deficit mozgových funkcií.

2. Príliš krátky spánok

Nedostatok spánku je jedným z najväčších hriechov, ktorými trápime telo i myseľ. Počas spánku totiž v organizme prebiehajú procesy, ktoré pripomínajú generálne upratovanie. Ten prebieha iba počas spánku, inokedy na neho nie je čas. Mozog triedi zážitky, ukladá ich do dlhodobej pamäti a detoxikuje svoj bunkový priestor. Ak odopierame mozgu spánok, vystavujeme ho riziku poničenia.

3. Hlučné prostredie

Hlasná hudba v slúchadlách, hlučná doprava, plná reštaurácia. Čo to robí s naším sluchom, tým sa zaoberali mnohé vedecké štúdia. Jedna z nich sa zamerala na vzťah medzi nedoslýchavosťou a kognitívnymi funkciami mozgu. Vedci z John Hopkins University zistili, že ľudia s chybami sluchu majú o 30 - 40% vyššie riziko rozvinutia kognitívnej poruchy ako osoby so zdravým sluchom. Možno je na čase nosiť štuple do uší.

4. Prejedanie sa

Medzi hlavné zásady, ako udržať telo v kondícii, patrí striedma strava. A to platí nielen pre telo, ale aj pre mozog. Dokazuje to napríklad výskum publikovaný v roku 2012 v časopise Neurology. Skupina 6 000 osôb sa v priebehu desiatich rokov podrobila dvom dôkladným testom. Výsledok? Kognitívne funkcie ľudí s nadváhou boli o 22% horšie, než u štíhlejších účastníkov výskumu.

5. Osamelosť

Prekvapivým negatívnym faktorom je tiež nedostatok sociálnych väzieb. Osamelosť nastáva v situáciách, kedy sa nám dostáva menej sociálneho kontaktu, než po ktorom túžime. Nepríjemné a mnohokrát depresívne pocity nie sú jediným negatívom takéhoto stavu.

Pri osamelosti trpí tiež náš mozog. Pamäť stráca pružnosť, pozornosť aj učenie sa zhoršujú.

Vedci z Chicaga skúmali sociálny život osôb starších ako 80 rokov. Zistili, že ľudia s chudobnejšími spoločenskými väzbami častejšie trpeli kognitívnymi poruchami.

A nejde len o množstvo priateľov, ktorých máme. Štúdia z Michiganu prišli so zistením, že naše kognitívne funkcie môžu ovplyvniť aj spôsob, akým sa s ľuďmi bavíme. Príjemná priateľská konverzácia podporuje schopnosť mozgu riešiť zložité úlohy. Situácia, v ktorej vedieme konfliktný rozhovor, nám však takúto výhodu neprináša.

Čas od času je dobré si pripomenúť, čím našej mysli ubližujeme. A v nadväznosti na to dohodnúť nápravu - napríklad tým, že pozveme priateľov na večeru alebo pôjdeme spať o pol hodiny skôr ako obvykle.

Zdroje:

https://www.sciencedaily.com/releases/2010/10/101028113817.htm

Až 700 nových neurónov denne. Hipokampus borí mýty o fungovaní mozgu

Po celé desaťročia boli vedci presvedčení, že sa rodíme s určitým počtom mozgových buniek, o ktoré počas života prichádzame. Nenávratne. Boli sme si istí, že úžasné regeneračné schopnosti nášho organizmu sa na mozog nevzťahujú. Že s každým dlhým ponocovaním prichádzame o tisíce mozgových neurónov, bez nádeje na ich náhradu.

Výskumníci z londýnskeho laboratória však nedávno zistili, že toto zďaleka neplatí pre celý mozog. Jedna jeho časť - takzvaný hipokampus - sa tomuto presvedčeniu vymyká.

Čo to ten hipokampus je?

Hipokampus sídli takmer v samotnom strede mozgu. Svoj názov získal podľa nápadnej podoby s morským koníkom. Podieľa sa na učení, krátkodobom uchovávaní informácií v pamäti, orientáciu v priestore a na našich emóciách.

Podľa nedávnych zistení vzniká v hipokampe až 700 nových neurónov za jediný deň. Ako nové pribúdajú, staré odumierajú. To znamená, že hipokampus päťdesiatročného človeka má úplne iné zloženie neurónov, než s ktorými sa narodil. A to je veľký prielom v poznaní.

Ako sa o koníka starať

Tak ako v ostatných oblastiach ľudského tela, aj v hipokampe závisí rýchlosť regenerácie na našom životnom štýle. Aspoň z veľkej časti. Vznik nových neurónov môžeme podporiť napríklad fyzickou aktivitou, učením alebo pravidelným spánkom. Naopak stres významne spomaľuje rast nových buniek, rovnako ako náš vek.

Významnú úlohu tu zohráva aj strava. Vznik nových neurónov môžeme podporiť konzumáciou čučoriedok, kurkumy, kávy alebo omega 3 mastných kyselín. Hipokampusu prospeje tiež obmedzenie príjmu kalórií a občasný pôst. Naopak nevhodná je konzumácia alkoholu, cukrov a nasýtených mastných kyselín.

Spomínané odporúčania v dnešnej dobe asi nikoho nezaskočia. Úplne nečakané je ale zistenie, že v prospech nových neurónov hrá horšie rozkousatelná strava. Doslova. Môžeme povedať, že čím väčšiu prácu si naše čeľuste dajú, tým viac vznikne v hipokampe buniek.

A prečo je vhodné venovať nášmu koníkovi vhodné podmienky pre rast nových neurónov? Jednoducho preto, že zlepšíme svoju pamäť, zdokonalíte orientáciu v priestore a zlepšíme si náladu.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/sandrine_thuret_you_can_grow_new_brain_cells_here_s_how/transcript?language=en https://www.kcl.ac.uk/ioppn/depts/bcn/Our-research/Cells-behaviour/thuret-adult-neurogenesis/about.aspx

Prečítajte si náš blog