Články

5 chýb, ktoré robí skoro každý. Škodí pritom mozgu

7. apríla 2016

Zvyk je železná košeľa. Hoci vieme, že niektoré zvyky nám škodia, často sa ich nedokážeme zbaviť. Nasledujúca pätica však patrí medzi tie úplne najnebezpečnejšie - nepriamo totiž ovplyvňuje kognitívne funkcie ako pamäť, pozornosť, reč alebo priestorovú orientáciu.

1. Príliš veľa soli

Nie je to len cukor, ktorý v posledných rokoch považujeme za potravinového zabijaka č. 1. Aj prehnaná konzumácia soli má výrazné riziká - napríklad zvyšuje krvný tlak. A ten okrem mozgovej mŕtvice spôsobuje aj deficit mozgových funkcií.

2. Príliš krátky spánok

Nedostatok spánku je jedným z najväčších hriechov, ktorými trápime telo i myseľ. Počas spánku totiž v organizme prebiehajú procesy, ktoré pripomínajú generálne upratovanie. Ten prebieha iba počas spánku, inokedy na neho nie je čas. Mozog triedi zážitky, ukladá ich do dlhodobej pamäti a detoxikuje svoj bunkový priestor. Ak odopierame mozgu spánok, vystavujeme ho riziku poničenia.

3. Hlučné prostredie

Hlasná hudba v slúchadlách, hlučná doprava, plná reštaurácia. Čo to robí s naším sluchom, tým sa zaoberali mnohé vedecké štúdia. Jedna z nich sa zamerala na vzťah medzi nedoslýchavosťou a kognitívnymi funkciami mozgu. Vedci z John Hopkins University zistili, že ľudia s chybami sluchu majú o 30 - 40% vyššie riziko rozvinutia kognitívnej poruchy ako osoby so zdravým sluchom. Možno je na čase nosiť štuple do uší.

4. Prejedanie sa

Medzi hlavné zásady, ako udržať telo v kondícii, patrí striedma strava. A to platí nielen pre telo, ale aj pre mozog. Dokazuje to napríklad výskum publikovaný v roku 2012 v časopise Neurology. Skupina 6 000 osôb sa v priebehu desiatich rokov podrobila dvom dôkladným testom. Výsledok? Kognitívne funkcie ľudí s nadváhou boli o 22% horšie, než u štíhlejších účastníkov výskumu.

5. Osamelosť

Prekvapivým negatívnym faktorom je tiež nedostatok sociálnych väzieb. Osamelosť nastáva v situáciách, kedy sa nám dostáva menej sociálneho kontaktu, než po ktorom túžime. Nepríjemné a mnohokrát depresívne pocity nie sú jediným negatívom takéhoto stavu.

Pri osamelosti trpí tiež náš mozog. Pamäť stráca pružnosť, pozornosť aj učenie sa zhoršujú.

Vedci z Chicaga skúmali sociálny život osôb starších ako 80 rokov. Zistili, že ľudia s chudobnejšími spoločenskými väzbami častejšie trpeli kognitívnymi poruchami.

A nejde len o množstvo priateľov, ktorých máme. Štúdia z Michiganu prišli so zistením, že naše kognitívne funkcie môžu ovplyvniť aj spôsob, akým sa s ľuďmi bavíme. Príjemná priateľská konverzácia podporuje schopnosť mozgu riešiť zložité úlohy. Situácia, v ktorej vedieme konfliktný rozhovor, nám však takúto výhodu neprináša.

Čas od času je dobré si pripomenúť, čím našej mysli ubližujeme. A v nadväznosti na to dohodnúť nápravu - napríklad tým, že pozveme priateľov na večeru alebo pôjdeme spať o pol hodiny skôr ako obvykle.

Zdroje:

  prečítané 2303×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Procházková
Absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. V minulosti působila jako terapeutka EEG biofeedbacku, kde se poprvé seznámila s problematikou trénování mozkových funkcí. Ve spolupráci se sdružením Cerebrum a FN Bohunice se v současnosti věnuje kognitivně rehabilitačnímu tréninku osob po poranění mozku.

Podobné články

Mentom nie je len hra. Pomáha aj pacientom vo fakultných nemocniciach

Niektorí možno hráte Mentem preto, aby ste sa zabavili. Iní preto, aby ste ho vyskúšali. To je len dobre. Pre stovky našich hráčov ale Mentem znamená ešte viac - je pre nich niečím, čo im preukázateľne pomáha.

Krásnym príkladom sú toho brnenská a ostravská fakultná nemocnica.

Tunajší pacienti vďaka Mentemu spájajú príjemné s užitočným: krátia si dlhé chvíle, zatiaľ čo pritom aj zlepšujú svoje kognitívne funkcie. Hlavne pacientom po úrazoch hlavy je toto spojenie niečím, čo im nikto iný nemôže ponúknuť.

Hranie klasických počítačových hier je síce zábavné, ale neprináša také výsledky. Riešenie hlavolamov výsledky síce má, ale zase nie je tak zábavné. Mentem kombinuje obe varianty dohromady - a robí z nich ideálne vyvážený mix.

Všimli si to aj v brnenskej únii Roska, kde na Menteme trénujú pacienti so sklerózou multiplex. A dosť si to pochvaľujú.

Mentem má však úspech aj u zdravých ľudí: napríklad v zariadeniach pre mládež alebo v domovoch seniorov.

Na strednej škole v Blansku a Diagnostickom ústave pre mládež v Brne pilujú teenageri svoje mozgové závity s vidinou školských úspechov.

Ľudia postproduktívneho veku v brnenských domovoch seniorov (Okružná, Kociánka) zase trénujú preto, aby menej zabúdali a ich mozog ostal fit aj v pokročilom veku.

Mentem ale oslovuje aj tých, ktorí by ho na prvý pohľad vôbec nepotrebovali: napríklad všetkých registrovaných čitateľov v Knižnici Jiřího Mahena alebo v knižniciach v Uherskom Brode a Uherskom Hradišti.

A čo keď ste práve na cestách? Nevadí, precvičovať kognitívne funkcie môžete aj tak: napríklad v žltom vlaku Regio Jet.

Zaujímavosti o našom mozgu

Ľudský mozog necíti bolesť. Nemá totiž receptory citlivé na bolesť. Preto necíti ani zmeny teploty, žiadny tlak, ani zranenia, kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Keď ľudia cítia bolesť, ktorú im spôsobuje na mozgu nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktorá mozog obklopuje, alebo žily, ktoré sú ním pretkané. Neurochirurgie tohto faktu využíva pri operáciách mozgu, keď počas celej procedúry zostáva pacient pri vedomí, a môže tak komunikovať s neurochirurgom o zmenách svojho cítenia, čo pomôže chirurgovi vyhnúť sa poraneniu kritických mozgových oblastí.

Vedeli ste, že mužský mozog obsahuje viac funkčných spojení v rámci každej hemisféry zvlášť, zatiaľ čo ženský mozog má viac funkčných spojení vzájomne medzi hemisférami? U žien bolo tiež zistené, že corpus callosum (most spájajúci nervovými vláknami komunikáciu oboch hemisfér) je hrubší, ako u mužov. Dôsledky tohto rozdielu už sami domyslíte :-)

- zdroj

Mozog obsahuje okolo 80% vody, asi 12% tuku a 8% bielkovín. Je to veľmi energeticky náročné tkanivo. Nevie si utvárať zásoby energie, preto potrebuje ich neustály prísun. A to v podobe glukózy, ktorá je jediným zdrojom energie pre mozog, ktorú spaľuje za prítomnosti kyslíka. Mozgová činnosť môže spotrebovať až 20% celkovej energetickej spotreby organizmu.

Počas raného vývoja plodu v maternici sa mozgové bunky množia zhruba v počte 250 000 neurónov za minútu.

Mozgová kôra je fylogeneticky najmladší časť mozgu. Jej používaním hustne jej neurónové sieť.

Keď si často rozprávate s malými deťmi, alebo im čítate či spievate pesničky, umožňujete tak lepší a rýchlejší rozvoj ich mozgu.

Mozog môže žiť bez kyslíka 4-6 minút. Keď zostane bez kyslíka dlhšie, začne odumierať, a môže dôjsť k závažným, mnohokrát ťažko rehabilitovateľným poškodením.

Nedostatok spánku má negatívny vplyv na tvorbu nových neurónov v určitých mozgových oblastiach. Dotyčný má zhoršenú pamäť a pozornosť, a ďalšie kognitívne funkcie. Dobrá správa je, že po obnovení dostatočného spánkového režimu sa funkcia obnovovanie neurónov vracia v priebehu cca 14 dní až 3 týždňov do normálu.

Čo robí nedostatok spánku s mozgom?

Učme sa v spánku! Pustíte si nahrávku s výučbou jazyka a naučíte sa jazyk počas noci!

Na čo vôbec spánok? Nebolo by lepšie si dať kávu, nejaký energy drink, alebo rovno Stimulancium? Mám predsa toľko práce. Práca nepočká. Klienti, faktúry, skúšky. Dám si štyri hoďky, to mi musí stačiť.

Omyl. Spánok je prirodzenou fyziologickou potrebou. Je to prirodzený regeneračný mechanizmus, oddávna evolučne upevňovaný. Keby nebol potrebný, evolúcia by sa ho dávno zbavila ako nepotrebného. A to neurobila. Asi vie prečo. Vieme to tiež?

Spánok má predovšetkým regeneračný význam a to pre celé telo, aj pre dušu. V spánku spotrebovávame najmenej energie. Odpočívajú svaly aj orgány. Znižuje sa telesná teplota, klesá krvný tlak, spomaľuje sa dýchanie, mizne či znižuje sa funkčnosť niektorých zmyslov. Priemerná dĺžka spánku u človeka činí 7-8 hodín, aj tu však platí individuálne potreby, niektorí ľudia jednoducho potrebujú spať 10 hodín denne, niektorým stačí 6.

Mozog pracuje intenzívne aj počas spania. Spracováva podnety predchádzajúcich udalostí. V spánku sa nám väčšinou zdajú sny. Spánok nám zaberie asi jednu tretinu života. Rušenie alebo nedostatok spánku spôsobuje psychické ťažkosti.

Počas spánku dochádza v mozgu k prehrávaniu nových udalostí a naučených zručností a poznatkov. To sa deje najmä vo fáze, kedy sa nám zdajú sny. Dostatok kvalitného spánku v tme má tiež protinádorové účinky, a to vďaka uvoľňovanému hormónu melatonínu, ktorý sa uvoľňuje počas spánku v tzv. Neprerušovanej tme (je teda nutné odstrániť napríklad aj svietiace LED diódy).

Mozog počas spánku intenzívne pracuje, ukladá do pamäte informácie nazhromaždené cez deň. Príslušnej mozgovej oblasti sa v spánku zrýchlene prehrávajú udalosti z predchádzajúceho dňa. Mozog tiež spracováva počas spánku signály z vnútorného telesného prostredia. Uvádza sa, že mozog pracuje v noci viac ako cez deň, dokonca aj jeho kyslíková spotreba je väčšia. Treba podotknúť, že mozog počas spánku zamestnáva iné okruhy ako počas dňa.

Nedostatok spánku zhoršuje následné učenie sa novým veciam a zručnostiam. Dochádza tiež k stratám bdelosti a koncentrácie pozornosti počas dňa, čo môže byť rizikové v takých povolaniach, ako sú vodiči, lekári, bezpečnostní pracovníci, a ďalšie. Vyše 50% diaľkových vodičov uvádza, že aspoň jedenkrát počas konania upadli do krátkeho spánku. Nedostatok spánku spôsobuje aj zhoršenou náladu, bolesti hlavy, depresia. Nedostatok spánku sa tiež spája s obezitou - človek zúfalo pociťuje nedostatok energie, ktorú sa snaží doplniť miesto spania inou cestou. Nové štúdie odhalili, že počas spánku dochádza v mozgu k vyplavovaniu toxických látok, ktoré sa v ňom nahromadili cez deň. Vplyvom nedostatku spánku sa stáva, že niektoré mozgové centrá upadnú do akéhosi mikrospánku, následkom čoho dochádza k neucelenej a neintegrovanej mozgovej činnosti s jednotlivými výpadkami určitej miery kognitívnych funkcií, než ako by tomu bolo u optimálne odpočinutého mozgu.

Nedostatočný alebo prerušovaný spánok má negatívne následky pre nasledujúce spánkové cykly, ale ak sa začne človek svojmu spánku venovať a starať sa o neho, počas niekoľkých dní sa spanie upraví.

Spánok je zrazu z najcennejších devíz, ktorú máme. Nenechajme si ju zaplávať kvôli maličkostiam, ktoré sa nám budú oveľa lepšie riešiť, keď sa na to poriadne vyspíme. "Ráno múdrejší ako večer". Staré, stokrát omieľané príslovie. A predsa tak pravdivé.

Vodiči

" Osemdesiat percent všetkých ľudí sa považuje za nadpriemerných vodičov. "

Riadenie motorového vozidla je z kognitívneho hľadiska veľmi náročná úloha. Vodič musí byť sústredený na široké spektrum podnetov, ako sú dopravné značky, chodci, semafory, iné autá či samotná trasa cesty. Ďalej si vodič všíma tiež povrch cesty, aby sa vyhol kanálom a iným nerovnostiam. Musí tiež počúvať motor, sledovať rýchlosť a ďalšie veci. Tomu všetkému môže brániť nepriaznivé počasie alebo ukecaný spolucestujúcich.

Riadenie ale nie je len o rozsahu pozornosti (o tom koľko vecí musí človek vnímať naraz). Často je dôležitá tiež časová stálosť pozornosti. Keby vodič prestal sledovať cestu, mohlo by to viesť k havárii. Preto je dôležité, aby vodič nebol unavený, alebo neriešil iné náročné veci, ako sústredenie sa na telefón počas cesty. Zvýšenie sústredenia na telefón môže spôsobiť zníženie sústredenia na cestu. Preto rozhovor so spolucestujúcim je menej nebezpečný. Zložitosť situácie na ceste si vodič tiež všíma a tomu podvedome prispôsobuje obťažnosť konverzácie.

S tým súvisí fakt, že na niektoré veci sa sústredíme viac a na niektoré menej. Vodič je nútený túto intenzitu pozornosti správne modulovať, aby mu neunikli dôležité informácie (napríklad, že na semafore svieti červená) kvôli tým menej dôležitým (vedľajší pruh vedie do iného mesta).

Všetky tieto vlastnosti pozornosti sa dajú trénovať pomocou kognitívneho tréningu.

Možno sa vám ale zdá, že na riadenie nestačí len dobrá pozornosť. Máte pravdu. Taktiež sú potrebné rýchle reakcie, schopnosť rozhodovania, plánovanie a vykonávanie činnosti, ktoré sa nazývajú aj exekutívne funkcie. Tie sa ľahko dajú trénovať počas kognitívnych hier.

Trénovanie týchto kognitívnych funkcií je preto dobré pre vodiča vo všeobecnosti, ktorí si ich tak udržujú vo forme. Ešte o niečo prínosnejšie môže byť ale pre vodičov, ktorí sa chystajú z nejakých dôvodov na dopravno-psychologické vyšetrenie. Jeho súčasťou je totiž práve aj testovanie kognitívnych funkcií vodiča.

A na záver zákon Murphyho dedka: "Človek sa nenaučí nadávať, kým sa nenaučí riadiť."