Články

Ako starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti – 2. část

18. apríla 2018

Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku sa dočítate, ako sa v dospelom živote líšia deti chcené a nechcené, čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby a prečo je kŕmenie viac než dodávanie živín. Druhá časť článku popisuje štyri fázy budovania pripútania podľa veku dieťaťa a typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti. Attachment a jeho vplyv na dospelé vzťahy je dnes v ohnisku záujmu mnohých výskumov v zahraničí i na Slovensku.

4 fázy vytvárania citovej väzby

Rudolph Schaffer a Peggy Emersonová už v roku 1964 sledovali vývin citových väzieb u skupiny škótskych detí od narodenia do 18 mesiacov. Dieťa bolo považované za pripútané k nejakej osobe, pokiaľ oddelenie od tejto osoby spravidla vyvolalo protest. Vymedzili 4 fázy pripútavania:

  1. Asociálna fáza (0-6 týždňov). Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne stimuly, napr. usmievajúcu sa tvár.

  2. Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov – 6 až 7 mesiacov). Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Smejú sa viac na ľudí než na ďalšie objekty (napr. rozprávajúce bábky), a protestujú, ak ich dospelý položí na zem. Aj keď najväčšie úsmevy si nechávajú pre svojich blízkych, tešia sa z pozornosti, ktorú dostávajú od kohokoľvek.

  3. Fáza špecifických väzieb (asi 7-9 mesiacov). Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať, len keď sú oddelené od jednej určitej osoby, zväčša matky. Snažia sa ostať blízko matky a vrelo ju vítajú po jej návrate. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražití. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby dovoľuje vývin skúmania okolia. Deti zjavne potrebujú pocit istoty, že sa môžu na inú osobu spoľahnúť, aby sa správali nezávislo. Pokiaľ je v tomto období potrebná hospitalizácia dieťaťa, tak by sa tak malo diať jedine spoločne s matkou (Vymětal, 1994).

  4. Fáza početných väzieb. V tejto fáze sa deti pripútavajú k ďalším osobám, ako otcom, súrodencom, prarodičom, alebo aj babysitterom, obvykle v týždňoch po vytvorení prvej väzby.

Typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti

De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí (keď dieťa reaguje na oddelenie od matky ľahostajne, alebo až prehnane úzkostne) sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Aj keď často začínajú vychovávať ich deti s najlepšími úmyslami, očakávajú, že ich deti budú dokonalé a neustále prejavujúce lásku. Takže keď sú bábätká podráždené, namrzené či nepozorné, títo emocionálne neistí rodičia sa budú cítiť, akoby boli znovu odmietnutí. Rodičia, ktorých tehotenstvá boli neplánované a ich deti nechcené, môžu byť tiež necitlivými opatrovateľmi. Rozdiely sú aj v kvalite vzťahu rodičov – všeobecne platí zásada: „aké partnerstvo, také rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby (Schaffer, 1989). Nezodpovedný a nepredvídateľný opatrovateľ vyvolá v dieťati nedôveru, ktorá sa môže v budúcnosti prejaviť ako vyhýbavosť vzťahom založeným na vzájomnej dôvere. I z bludného kruhu „ako som bol vychovaný, tak budem vychovávať“ sa však dá oslobodiť a vytvoriť v dieťati citlivou starostlivosťou pocit, že svet je dobré miesto.

Zdroje:

  prečítané 6173×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Kristína Medalová
Absolventka jednooborové psychologie na FF UPOL v Olomouci. V současnosti pokračuje ve svých studiích na Université de Fribourg ve Švýcarsku, kde se specializuje na klinickou psychologii a psychologii zdraví. Zajímá se zejména o aplikaci výzkumu kognitivních a afektivních neurověd do každodenního života. O popularizaci psychologie se snaží také prostřednictvím vzdělávacích workshopů pro širokou veřejnost.

Podobné články

Ako starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti – 1. část

Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku sa dočítate, ako sa v dospelom živote líšia deti chcené a nechcené, čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby a prečo je kŕmenie viac než dodávanie živín. Druhá časť článku popisuje štyri fázy budovania pripútania podľa veku dieťaťa a najčastejšie typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti. Attachment a jeho vplyv na dospelé vzťahy je dnes v ohnisku záujmu mnohých výskumov v zahraničí i na Slovensku.

Význam prijatia tehotenstva

Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážmi apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy može vyústiť vo „vypudenie nechceného“ (Shaffer, 1989). V známej štúdii uskutočnenej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva. Zdá sa, že nechcenosť, teda vnútorné neprijatie, sa prejavuje nielen citovým „hladom“, ale aj tým, že rodič nie je dobrým modelom partnerského správania (Vymětal, 1994).

Citlivé reagovanie na dieťa

Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie. Pokiaľ opatrovateľ spoľahlivo reaguje, dieťa si vyvinie zmysel pre dôveru v iných ľudí.

Kŕmenie, teplo a dotyky

Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby. Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 však dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matiek v prvý deň života a ďalších 165 dní trávili v prítomnosti dvoch náhradných matiek. Obe matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu, no jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka". Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom – nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“. Kŕmenie pre ľudské deti zrejme nie je o nič dôležitejšie než pre malé opičky – veľký význam má tepelný komfort a pocit bezpečia.

Zdroje:

De Wolff, M.S., & van IJzendoorn, M.H. (1997). Sensitivity and attachment: A meta-analysis on parental antecedents of infant attachment. Child Development, 66, 571-591.

Kassin, S. (2009). Psychologie. Brno: Computer Press.

Matějček, Z. (2005). Výbor z díla. Praha: Karolinum.

Schaffer, D. R. (1989). Developmental psychology: childhood and adolescence (2nd ed.). Pacific Grove, Calif.: Brooks/Cole.

Schanberg, S.M., & Field, T.M. (1987). Sensory deprivation stress and supplemental stimulation in the rat pup and the preterm human neonate. Child Development, 58, 1431 – 1447.

Vymětal, J. (1994). Lékařská psychologie. Praha: J. Kocourek.

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (1. časť)

Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety, bez toho aby sme si boli toho vedomí. Na druhú stranu sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinil“, urobíme to, čo po nás chce. Vďaka pochopeniu základných mechanizmov manipulácie sa môžeme vtiahnutiu do manipulatívnych vzťahov vyhnúť.

V mysli manipulátora

„Dôležité sú len moje potreby a želania“

Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho / jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom / o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma. Môžu sa pokojne živiť na niekom, kto sa na ich úkor vyčerpáva, slabne a ponižuje.

Najlepším cieľom manipulácie je ľahká korisť

Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Obvykle sú viac závislí na partneroch.

„To ty zodpovedáš za moje šťastie.“

Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, ako úžasná osoba ste. V priebehu času bude ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať. Ste v službe niekoho, komu záleží len na tom, čo môžete urobiť pre nich.

Manipulácia vždy útočia na city, obchádza rozum

Cítite v prítomnosti druhého vinu? Ak je opodstatnená, je vhodné priznať chybu a ospravedlniť sa. Manipulátor ale typicky vyvoláva u druhých vinu zo svojich pohnútok. Ak vlastne nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom ( „vy si nič nekúpite, keď ste si skúšala 5 párov topánok?“) Alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod. Na konci ani nevieme, čo sa stalo, zostáva len previnilec alebo menejcenný pocit.

Manipulátor sa snaží získať prevahu a nadradenosť

„Hovorte prví, aby som zistil, kto ste, a našiel vaše slabiny“. Mnohí obchodníci používajú túto techniku, aby vás spoznali. Tým, že sa vás v úvode pýtajú na všeobecné a zvedavé otázky, majú čas vytvoriť si základnú predstavu o vašom myslení a správaní, z ktorého potom môžu zhodnotiť vaše silné a slabé stránky. Sami potom reagujú tak, aby sa vám zapáčili. Zahltenie faktami a štatistikami. Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti, napr. v oblasti predaja a finančnej situácie, v odborných diskusiách i rokovaniach. Zdôrazňovaním svojich znalostí a skúseností sa stavajú do pozície, v ktorej ľahšie presadia svoje argumenty. Časový nátlak pri rozhodovaní. Toto je častá taktika v oblasti predaja a vyjednávania. Manipulátor tlačí, aby ste urobili rozhodnutia skôr, ako ste pripravení. Pod tlakom a v napätí sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa „zlomíte“ a podriadite požiadavkám agresora. Zahltenie procedúrami a byrokraciou. Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život. Táto technika môže tiež zdržať hľadanie faktov a pravdivých informácií, alebo zakryť chyby, ktoré nemajú byť odhalené. Manipulácia tichom. Úmyselné neodpovedať na vaše hovory, správy, emaily a pod. Manipulátor získava silu tým, že vás necháva čakať a snažia sa do vašej mysle zasiať pochybnosť a neistotu.

Ako rozpoznať manipuláciu

Ak predo mnou ohovára druhých, najskôr pred druhými ohovára mňa

Ak chcete poznať jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť manipulátora od empatických ľudí, venujte pozornosť spôsobu, akým hovorí o druhých vo vzťahu k vám. Často bude hovoriť o vás za chrbtom rovnakým spôsobom, ako s vami hovorí o druhých. Manipulátori sú majstri „triangulácie“ - vytvorenie scenárov a dynamiky, ktorá umožňuje intrigy, rivalitu a žiarlivosť.

Venujte pozornosť činom

Zamerajte sa na to, čo človek robí a ako moc je to v súlade s tým, čo hovorí. Pozorujte ich bez toho, aby ste pre nich hľadali ospravedlnenia. Sú osoby, ktoré vás kritizujú, poučujú alebo zhadzujú, naozaj tak bezchybné, ako sa tvária?

V druhej časti článku si predstavíme 9 typov manipulátorov a ich klasické vety. Aké metódy používa diktátor, počtár, alebo chudáčik? A ako sa voči manipulácii brániť? Prečítajte si v pokračovaní.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/communication-success/201510/14-signs-psychological-and-emotional-manipulation https://www.psychologytoday.com/blog/in-flux/201610/9-things-you-can-expect-manipulative-people-do

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (2. časť)

V prvej časti článku sme sa zaoberali mechanizmy, ktorými manipulátor využíva druhej osoby na uspokojenie svojich cieľov. Manipulácia v nás zvyčajne vyvoláva negatívne pocity - vinu, strach, pocit menejcennosti. V danej chvíli sme zahltení prežitkom a nepremýšľame racionálne.

Ak sa nám podarí zaviesť do mozgu kontrolku "pozor, manipulácia!", nabudúce manipulátora môžeme včas odhaliť a nepristúpiť na jeho alebo jej hru. Vedeli ste, že manipulácia môže byť aj preháňanie našej slabosti, aby sme sa vyhli nepríjemnej úlohe? Prečítajte si 9 častých typov manipulátorov a vety, ktoré by mohli používať. Aký pocit vo vás vyvolávajú?

Typy manipulátorov

Štatistík. Jadrom manipulácie je veta "všetci, len ty nie ...". Preháňanie a zovšeobecňovanie je metódou, ako vyvolať u druhého pocit viny a nedostatočnosti.

"Všetci normálny chalani majú krátke vlasy." "Všetky dievčatá v tvojom veku už majú deti."

Diktátor. Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu. Môže trvať na stretnutí v priestore, kde má prevahu a kontrolu, napr. kancelária, dom, auto alebo iné miesto, kde pociťuje vlastníctvo a dobre priestor pozná (a vy nie).

"Je mi jedno, čo ťa baví a nebaví. Povedal som, že pôjdeš študovať práva tak, ako všetci muži v našej rodine." "Slušná svadba má byť v kostole, inak ma tam nedostaneš."

Chudáčik. Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť. Nepríjemné úlohy nepočuje, alebo je zabudne. Predstiera, že nerozumie, čo sa po ňom chce. Pasívne-agresívnym spôsobom vás manipulátor dotlačí k tomu, aby ste za úlohu prevzali zodpovednosť a urobili to za neho.

"Vôbec nechápem, ako máme robiť tú prezentáciu a ešte ma strašne bolí hlava." "Ja zakaždým u umývania riadu niečo rozbijem, radšej sa toho nebudem ani chytať."

Počtár. Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne. Lichôtky a darčeky môžu byť prostriedkom, ako si odčiniť minulú chybu a uzmieriť si osobu, ktorú chce ďalej využívať.

"Tom, tebe tie diktáty vždy tak idú, nechceš si dnes sadnúť ku mne?" "Ja ti teraz nemôžem požičať na operáciu, deti potrebujú nové lyže a vôbec."

Drsňák. Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie. Základným predpokladom je, že či budú kričať dostatočne hlasno, alebo ukazovať iné negatívne emócie, podriadite sa ich priania a dáte im, čo chcú. Agresívne hlas je pre zvýraznenie efektu často spojený s výraznou rečou tela, napr. Pozíciou alebo gestikuláciou rukami.

"Vypadni a vráť sa, odkiaľ si prišiel, cudzinca tu nechceme!" "Tak ty si robila nadčas, jo? Počujete všetci, ako ma moja žena podvádza a ešte mi klame?"

Brečtan. Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne. Využíva starostlivosti a láskavosti druhých.

"Prosím, zostaň tu, ja to bez teba nezvládnem, umrela by som od strachu." "A čo budem cez víkend jesť, keď tu nebudeš? No, keď tak dojem tie staré sušienky zo skrine."

Obetavec. Obetuje sa pre druhých a tvrdí, že nechce nič pre seba, ale zároveň vyberá daň.

"Ja ti varím, žehlím, peru a ty sa so mnou budeš len hádať." "Vyzdvihnem ťa na stanici a tie mi potom urobíš radosť a konečne sa s ním rozídeš."

Mafián. Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa. Kto nejde so mnou, je proti mne.

"Čoskoro je dostaneme na kolená. Opováž sa ale ceknúť."

Posledný spravodlivý. Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu. Čokoľvek urobíte, nikdy to nebude dosť dobré. Neponúka ale konštruktívne radu, pomoc ani riešenie. V jemnejšej podobe môže byť kritika podaná ako humor alebo irónie, ale "pichá" rovnako.

"Pozri sa, ako vyzeráš. Nedivím sa, že ťa z tej skúšky vyhodili." "Zase neskoro. Mne to už ani neprekvapuje." "To by som o tebe nepovedal." "To si ma sklamal." "Keby mamička vedela..."

Ako sa brániť manipulácii

Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem... čo presne myslíš slovom...? Akú situáciu máš konkrétne na mysli ...?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Často sa dostane do úzkych.

Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Dôležité je ale prijať chybu, či je kritika druhej strany oprávnená a sám sa vyhnúť manipulatívnym vetám.

Osobná integrita je najlepšia ochrana pred manipuláciou

Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte. Keď si nie sme istí, čomu veríme, je veľmi jednoduché, aby niekto iný, kto si je svojím presvedčením istý, zmanipuloval naše myslenie.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/communication-success/201510/14-signs-psychological-and-emotional-manipulation https://www.psychologytoday.com/blog/in-flux/201610/9-things-you-can-expect-manipulative-people-do Typológia manipulátorov (s výnimkou "štatistika") podľa Vališová, A. (2008). Jak získat, udržet a neztrácet autoritu. Praha: Grada.

10 prekvapivých faktov o osamelosti

Odhaduje sa, že viac ako 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Napriek tomu, ako je osamelosť bežná, málokto si plne uvedomuje jej moc. Tu je 10 prekvapivých faktov o osamelosti, ktoré zmenia váš pohľad na tento bežný, ale devastujúci psychologický stav:

Osamelosť nezávisí na tom, koľko kamarátov a vzťahov máme. Pocit osamelosti plne závisí od subjektívnej kvality našich vzťahov - ako veľmi sa cítime emočne vzdialení od ľudí okolo nás. Človek môže žiť sám a necítiť sa osamelo, rovnako ako žiť obklopený ľuďmi a trpieť osamelosťou. Dokonca to nie je nič neobvyklé... Viac ako 60% osamelých ľudí žije v manželstve. Keď manželské páry už nezdieľajú najhlbšie pocity, myšlienky a zážitky, môžu sa cítiť odcudzene a osamelo. Ľudia v takých vzťahoch veria, že ich manžel / ka nemôže ponúknuť tak hlboké porozumenie, aké by si priali. Zatiaľ čo ich strach môže byť oprávnený, môže tiež plynúť z faktu, že... Osamelosť narúša vnímanie našich vzťahov. Štúdie ukázali, že iba vybavenie situácie, kedy sa ľudia cítili osamelo stačilo na to, aby svoje vzťahy hodnotili ako menej pevné a hlboké. Toto pokrivené vnímanie často spôsobuje, že osamelí ľudia sa ešte viac vzďaľujú od ľudí, ktorí by mohli zmierniť ich osamelosť. Navyše, ich priatelia môžu tiež pristupovať k nadväzovaniu vzťahov s váhavosťou, pretože... Osamelosť je v sociálnych skupinách nákazlivá. Osamelosť zanecháva jasnú stopu - preto máme sklon všimnúť si osamelých ľudí okolo nás. Jedna výskumná štúdia ukázala, že osamelí ľudia boli počas 6 mesiacov vytlačených na okraj sociálne skupiny a prekvapivo, to isté platilo aj pre ich priateľov. Byť takým spôsobom vykorenený "do chladu" má prekvapivý účinok na naše telo... Osamelosť spôsobuje väčší pocit chladu. Štúdie ukázali, že spomienka na situáciu, v ktorej sme sa cítili osamelo spôsobila, že účastníci výskumu odhadovali izbovú teplotu ako signifikantne nižšiu. Dokonca sa znížila aj ich teplota tela. Pocit "vyhnania do zimy" rezonuje s našou evolučnou minulosťou, v ktorej odlúčenie od nášho kmeňa znamenalo stratu možnosti zahriať sa pri ohnisku v srdci sociálnej skupiny. Naozaj sa zdá, že ľudské telo reaguje na osamelosť dramatickými spôsobmi... Ľudské telo prežíva osamelosť podobne ako útok. Osamelosť spôsobuje okamžitú telesnú odozvu. Zvyšuje krvný tlak a cholesterol, aktivuje našu telesnú a psychologickú stresovú reakciu. A preto... Chronická osamelosť signifikantne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. U chronicky osamelých ľudí vo väčšej miere hrozí rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, pretože ich telá sú v konštantnom a neúprosnom strese. Osamelosť ovplyvňuje naše telo aj inými spôsobmi... Osamelosť potláča fungovanie imunitného systému. Osamelosť spôsobuje, že imunitný systém funguje menej efektívne, čo z dlhodobého hľadiska zvyšuje riziko rozvinutia najrôznejších ochorení. Aj krátke obdobie osamelosti sa na našej imunite môže podpísať... Osamelí študenti vysokých škôl mali slabšiu reakciu na očkovanie proti chrípke. Niekoľko týždňov osamelosti stačilo na to, aby imunitný systém študentov reagoval slabšie na očkovaciu injekciu chrípky proti študentom, ktorí sa osamelo necítili. Osamelosť je nebezpečná takmer ako fajčenie cigariet. Vedci zhrnuli, že vzhľadom na všetky vplyvy osamelosti na telo, reprezentuje osamelosť veľké riziko pre dlhodobé zdravie a dlhovekosť. Toto riziko sa dá porovnávať k zdravotným rizikám vyplývajúcich z fajčenia cigariet. Chronická osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia o 14%.

Osamelosť predstavuje dôležité psychologické zranenie a nemali by sme ho ignorovať. Pokúste sa podniknúť kroky, ktoré vás vyvedú z bludného kruhu osamelosti, skôr než tie, ktoré vás v ňom budú naďalej udržiavať.

Aj päťročné dieťa vie, že keď sa poreže do prsta, musí si ranu vyčistiť a zaviazať. Keď dôjde ale k zraneniu emocionálnemu (napr. Osamelosť, odmietnutie, zlyhanie), kto z nás vie, ako si ranu ošetriť? Naša tendencia je často "prežúvanir" situácie a seba zraňovanie, ktoré je porovnateľné s tým, ako by sme si do svojej rany stále znovu rezali. Tu je niekoľko odporúčaní k emočnej prvej pomoci, na základe práce Dr. Guy Winche:

Hovorte k sebe ako k svojmu najlepšiemu priateľovi

Sára sa po dlhom a bolestivom rozvode po niekoľkých rokoch rozhodla znovu hľadať partnera. Zaregistrovala sa na internetovej zoznamke, nadviazala kontakt so sympatickým vrstovníkom a dohovorili si rande. Moc sa tešila a starostlivo si na schôdzku vybrala nové šaty. Aj keď mala zo schôdzky dobrý pocit, jej partner sympatie neopätoval, po desiatich minútach sa ospravedlnil a odišiel. Sára zavolala svojej najlepšej kamarátke a tá jej povedala: "A čo si čakala? Nie si ničím zaujímavá a tie nové šaty tvoje špeky nezakryjú! Už máš jednoducho to najlepšie za sebou. "Príde vám reakcia kamarátky krutá? Máte pravdu - tá najlepšia kamarátka, ktorá k Sáre hovorila, bola v skutočnosti ona sama. Prečo sme tak často oveľa láskavejší k druhým ako k sebe?

Uvedomte si, ako osamelosť ovplyvňuje vaše správanie

Pri seba-prieskume si Sára rýchlo uvedomila, že sa na rande svojho partnera pýtala minimum otázok, čo viedlo k jeho pocitu, že o neho nemá záujem. Navyše bola tak úzkostná, že sa len zriedka usmiala a bola neustále napätá. Keď došla k tomuto vzhľadu, pocítila úľavu, pretože obe veci možno zmeniť. V osamelosti máme tendenciu zvádzať chyby na svojej nemenné rysy, namiesto toho, aby sme sa zamerali na svoje správanie.

Budujte aktívne svoje vzťahy

Prejavy pozornosti, súcitu, rovnako ako praktická pomoc alebo dobrovoľnícke aktivity sú jednou z najlepších ciest ako udržiavať, ale aj vytvárať nové vzťahy. Pomoc druhým znižuje pocity osamelosti, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty a obľúbenosť u druhých. Tiež je vhodnou príležitosťou na zoznámenie pre tých, ktorí majú strach nadväzovať nové kontakty s ľuďmi. Zameranie na druhé miesto na seba nás v konečnom dôsledku robia šťastnejšími. V prípade, že okolnosti také budovanie vzťahov neumožňujú, je veľmi účinným prostriedkom proti osamelosti štvornohý kamarát. Pes (a aj keď existuje menej výskumov, i mačka) skvele tíši pocit osamelosti u ľudí, ktorí sú izolovaní, trpiaci chorobou alebo psychologickou traumou, a tiež u seniorov. Psy navyše umožňujú nadväzovať priateľstvá pri prechádzkach v parku lepšie ako magnet.

Tu sa môžete pozrieť na video o emočnej prvej pomoci (možnosť zapnúť si české alebo anglické titulky): https://www.ted.com/talks/guy_winch_the_case_for_emotional_hygiene?language=cs

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/the-squeaky-wheel/201410/10-surprising-facts-about-loneliness Winch, G. (2013). Emotional first aid: practical strategies for treating failure, rejection, guilt and other everyday psychological injuries. New York: Penguin group.