Články

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (1. časť)

27. februára 2017

Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety, bez toho aby sme si boli toho vedomí. Na druhú stranu sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinil“, urobíme to, čo po nás chce. Vďaka pochopeniu základných mechanizmov manipulácie sa môžeme vtiahnutiu do manipulatívnych vzťahov vyhnúť.

V mysli manipulátora

„Dôležité sú len moje potreby a želania“

Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho / jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom / o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma. Môžu sa pokojne živiť na niekom, kto sa na ich úkor vyčerpáva, slabne a ponižuje.

Najlepším cieľom manipulácie je ľahká korisť

Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Obvykle sú viac závislí na partneroch.

„To ty zodpovedáš za moje šťastie.“

Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, ako úžasná osoba ste. V priebehu času bude ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať. Ste v službe niekoho, komu záleží len na tom, čo môžete urobiť pre nich.

Manipulácia vždy útočia na city, obchádza rozum

Cítite v prítomnosti druhého vinu? Ak je opodstatnená, je vhodné priznať chybu a ospravedlniť sa. Manipulátor ale typicky vyvoláva u druhých vinu zo svojich pohnútok. Ak vlastne nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom ( „vy si nič nekúpite, keď ste si skúšala 5 párov topánok?“) Alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod. Na konci ani nevieme, čo sa stalo, zostáva len previnilec alebo menejcenný pocit.

Manipulátor sa snaží získať prevahu a nadradenosť

Ako rozpoznať manipuláciu

Ak predo mnou ohovára druhých, najskôr pred druhými ohovára mňa

Ak chcete poznať jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť manipulátora od empatických ľudí, venujte pozornosť spôsobu, akým hovorí o druhých vo vzťahu k vám. Často bude hovoriť o vás za chrbtom rovnakým spôsobom, ako s vami hovorí o druhých. Manipulátori sú majstri „triangulácie“ - vytvorenie scenárov a dynamiky, ktorá umožňuje intrigy, rivalitu a žiarlivosť.

Venujte pozornosť činom

Zamerajte sa na to, čo človek robí a ako moc je to v súlade s tým, čo hovorí. Pozorujte ich bez toho, aby ste pre nich hľadali ospravedlnenia. Sú osoby, ktoré vás kritizujú, poučujú alebo zhadzujú, naozaj tak bezchybné, ako sa tvária?

V druhej časti článku si predstavíme 9 typov manipulátorov a ich klasické vety. Aké metódy používa diktátor, počtár, alebo chudáčik? A ako sa voči manipulácii brániť? Prečítajte si v pokračovaní.

Zdroje:

  prečítané 6512×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Kristína Medalová
Absolventka jednooborové psychologie na FF UPOL v Olomouci. V současnosti pokračuje ve svých studiích na Université de Fribourg ve Švýcarsku, kde se specializuje na klinickou psychologii a psychologii zdraví. Zajímá se zejména o aplikaci výzkumu kognitivních a afektivních neurověd do každodenního života. O popularizaci psychologie se snaží také prostřednictvím vzdělávacích workshopů pro širokou veřejnost.

Podobné články

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (2. časť)

V prvej časti článku sme sa zaoberali mechanizmy, ktorými manipulátor využíva druhej osoby na uspokojenie svojich cieľov. Manipulácia v nás zvyčajne vyvoláva negatívne pocity - vinu, strach, pocit menejcennosti. V danej chvíli sme zahltení prežitkom a nepremýšľame racionálne.

Ak sa nám podarí zaviesť do mozgu kontrolku "pozor, manipulácia!", nabudúce manipulátora môžeme včas odhaliť a nepristúpiť na jeho alebo jej hru. Vedeli ste, že manipulácia môže byť aj preháňanie našej slabosti, aby sme sa vyhli nepríjemnej úlohe? Prečítajte si 9 častých typov manipulátorov a vety, ktoré by mohli používať. Aký pocit vo vás vyvolávajú?

Typy manipulátorov

Štatistík. Jadrom manipulácie je veta "všetci, len ty nie ...". Preháňanie a zovšeobecňovanie je metódou, ako vyvolať u druhého pocit viny a nedostatočnosti.

"Všetci normálny chalani majú krátke vlasy." "Všetky dievčatá v tvojom veku už majú deti."

Diktátor. Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu. Môže trvať na stretnutí v priestore, kde má prevahu a kontrolu, napr. kancelária, dom, auto alebo iné miesto, kde pociťuje vlastníctvo a dobre priestor pozná (a vy nie).

"Je mi jedno, čo ťa baví a nebaví. Povedal som, že pôjdeš študovať práva tak, ako všetci muži v našej rodine." "Slušná svadba má byť v kostole, inak ma tam nedostaneš."

Chudáčik. Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť. Nepríjemné úlohy nepočuje, alebo je zabudne. Predstiera, že nerozumie, čo sa po ňom chce. Pasívne-agresívnym spôsobom vás manipulátor dotlačí k tomu, aby ste za úlohu prevzali zodpovednosť a urobili to za neho.

"Vôbec nechápem, ako máme robiť tú prezentáciu a ešte ma strašne bolí hlava." "Ja zakaždým u umývania riadu niečo rozbijem, radšej sa toho nebudem ani chytať."

Počtár. Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne. Lichôtky a darčeky môžu byť prostriedkom, ako si odčiniť minulú chybu a uzmieriť si osobu, ktorú chce ďalej využívať.

"Tom, tebe tie diktáty vždy tak idú, nechceš si dnes sadnúť ku mne?" "Ja ti teraz nemôžem požičať na operáciu, deti potrebujú nové lyže a vôbec."

Drsňák. Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie. Základným predpokladom je, že či budú kričať dostatočne hlasno, alebo ukazovať iné negatívne emócie, podriadite sa ich priania a dáte im, čo chcú. Agresívne hlas je pre zvýraznenie efektu často spojený s výraznou rečou tela, napr. Pozíciou alebo gestikuláciou rukami.

"Vypadni a vráť sa, odkiaľ si prišiel, cudzinca tu nechceme!" "Tak ty si robila nadčas, jo? Počujete všetci, ako ma moja žena podvádza a ešte mi klame?"

Brečtan. Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne. Využíva starostlivosti a láskavosti druhých.

"Prosím, zostaň tu, ja to bez teba nezvládnem, umrela by som od strachu." "A čo budem cez víkend jesť, keď tu nebudeš? No, keď tak dojem tie staré sušienky zo skrine."

Obetavec. Obetuje sa pre druhých a tvrdí, že nechce nič pre seba, ale zároveň vyberá daň.

"Ja ti varím, žehlím, peru a ty sa so mnou budeš len hádať." "Vyzdvihnem ťa na stanici a tie mi potom urobíš radosť a konečne sa s ním rozídeš."

Mafián. Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa. Kto nejde so mnou, je proti mne.

"Čoskoro je dostaneme na kolená. Opováž sa ale ceknúť."

Posledný spravodlivý. Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu. Čokoľvek urobíte, nikdy to nebude dosť dobré. Neponúka ale konštruktívne radu, pomoc ani riešenie. V jemnejšej podobe môže byť kritika podaná ako humor alebo irónie, ale "pichá" rovnako.

"Pozri sa, ako vyzeráš. Nedivím sa, že ťa z tej skúšky vyhodili." "Zase neskoro. Mne to už ani neprekvapuje." "To by som o tebe nepovedal." "To si ma sklamal." "Keby mamička vedela..."

Ako sa brániť manipulácii

Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem... čo presne myslíš slovom...? Akú situáciu máš konkrétne na mysli ...?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Často sa dostane do úzkych.

Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Dôležité je ale prijať chybu, či je kritika druhej strany oprávnená a sám sa vyhnúť manipulatívnym vetám.

Osobná integrita je najlepšia ochrana pred manipuláciou

Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte. Keď si nie sme istí, čomu veríme, je veľmi jednoduché, aby niekto iný, kto si je svojím presvedčením istý, zmanipuloval naše myslenie.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/communication-success/201510/14-signs-psychological-and-emotional-manipulation https://www.psychologytoday.com/blog/in-flux/201610/9-things-you-can-expect-manipulative-people-do Typológia manipulátorov (s výnimkou "štatistika") podľa Vališová, A. (2008). Jak získat, udržet a neztrácet autoritu. Praha: Grada.

Ako starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti – 1. část

Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku sa dočítate, ako sa v dospelom živote líšia deti chcené a nechcené, čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby a prečo je kŕmenie viac než dodávanie živín. Druhá časť článku popisuje štyri fázy budovania pripútania podľa veku dieťaťa a najčastejšie typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti. Attachment a jeho vplyv na dospelé vzťahy je dnes v ohnisku záujmu mnohých výskumov v zahraničí i na Slovensku.

Význam prijatia tehotenstva

Vzťah rodičov a dieťaťa sa začína budovať už počas tehotenstva. Matkina nálada a výraznejšie emočné reakcie, sprevádzané biochemickými zmenami, sa krvou prenášajú na plod. Napríklad na zmyslové pôsobenie (hlas matky, tlak na brucho masážmi apod.) reaguje ešte nenarodené dieťa v poslednom trimestri pohybmi a kopaním. Význam vzťahu rodičov k ešte nenarodenému dieťaťu dokladajú časté spontánne potraty u nechcených tehotenstiev. Vnútorné odmietnutie tehotenstva vtedy može vyústiť vo „vypudenie nechceného“ (Shaffer, 1989). V známej štúdii uskutočnenej v Československu (Matejček et al., 2005) autori sledovali deti matiek, ktorým bola zamietnutá žiadosť o potrat. Túto skupinu 200 „nechcených“ detí potom porovnávali s deťmi rovnakého veku a socioekonomického pôvodu. Deti boli sledované od narodenia do svojich 29 rokov. Aj keď boli všetky pri narodení zdravé, „nechcené” deti boli v priebehu ďalších 9 rokov častejšie hospitalizované, mali horšie známky v škole, menej stabilný rodinný život, horšie vzťahy s vrstovníkmi a boli všeobecne dráždivejšie oproti deťom „chceným”. V porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali viac problematických vzťahov k sebe i okoliu. Ženy z tejto skupiny boli častejšie rozvedené a mávali už v skorom veku skúsenosť s prerušením tehotenstva. Zdá sa, že nechcenosť, teda vnútorné neprijatie, sa prejavuje nielen citovým „hladom“, ale aj tým, že rodič nie je dobrým modelom partnerského správania (Vymětal, 1994).

Citlivé reagovanie na dieťa

Blízky kontakt s novorodencom v prvých hodinách po narodení môže zosilniť pozitívne pocity rodičov k dieťaťu. Pravá citová väzba sa ale buduje postupne z interakcií rodiča a dieťaťa až po prvých mesiacoch. Dôležitým prvkom v budovaní väzby je vytvorenie ritualizovaných činností a zvykov. Je potrebné, aby opatrovateľ citlivo reagoval na dieťa. Pokiaľ pri hraní hry napríklad bábätko odvráti hlavičku a tvári sa zmätene, naznačuje, že je toho naň priveľa. Rodič to vycíti a nechá dieťatku vydýchnuť, aby sa po chvíli zase vrátili k aktivite. Týmto spôsobom sa buduje vzťah a vzájomné porozumenie. Pokiaľ opatrovateľ spoľahlivo reaguje, dieťa si vyvinie zmysel pre dôveru v iných ľudí.

Kŕmenie, teplo a dotyky

Kŕmenie je pre dieťa silným zdrojom pozitívnych pocitov, ktoré prispievajú k budovaniu citovej väzby. Experiment Harlowa a Zimermana z roku 1959 však dokladá i význam iných zmyslových vnemov. Makaky boli oddelené od matiek v prvý deň života a ďalších 165 dní trávili v prítomnosti dvoch náhradných matiek. Obe matky mali tvár a telo vyrobené z drôtu, no jedna z nich bola obalená mäkkou látkou. Polovica mláďat bola kŕmená touto teplou, príjemnou náhradnou matkou, zvyšnú polovicu kŕmila nepohodlná drôtená „matka". Ukázalo sa, že opičky na drôtenej matke trávili čas len počas kŕmenia. Pokiaľ boli rozrušené alebo sa báli, ihneď utekali k látkovej matke. Význam tepla a dotykov popísali i Schanberg a Fieldová (1987, in Kassin, 2007). Autori robili u predčasne narodených detí masáž tela po dobu 10 dní a potom porovnali ich vývin s deťmi, ktoré nemasírovali. Obe skupiny pili rovnaké množstvo detskej výživy, ale masírované deti pribrali na váhe o 47% viac, boli živšie, aktívnejšie a koordinovanejšie. Nemocnicu opustili priemerne o 6 dní skôr. Podľa Fieldovej je dotyk cenným terapeutickým nástrojom – nielen pre predčasne narodené deti, ale aj pre deti a dospelých, ktorí sú „dotykovo deprivovaní“. Kŕmenie pre ľudské deti zrejme nie je o nič dôležitejšie než pre malé opičky – veľký význam má tepelný komfort a pocit bezpečia.

Zdroje:

De Wolff, M.S., & van IJzendoorn, M.H. (1997). Sensitivity and attachment: A meta-analysis on parental antecedents of infant attachment. Child Development, 66, 571-591.

Kassin, S. (2009). Psychologie. Brno: Computer Press.

Matějček, Z. (2005). Výbor z díla. Praha: Karolinum.

Schaffer, D. R. (1989). Developmental psychology: childhood and adolescence (2nd ed.). Pacific Grove, Calif.: Brooks/Cole.

Schanberg, S.M., & Field, T.M. (1987). Sensory deprivation stress and supplemental stimulation in the rat pup and the preterm human neonate. Child Development, 58, 1431 – 1447.

Vymětal, J. (1994). Lékařská psychologie. Praha: J. Kocourek.

Toxickí ľudia – ako ich bezpečne spoznáte

Rovnako ako môže byť toxický vzduch alebo voda, aj ľudia často dokážu poriadne otráviť svoje okolie. Šíria okolo seba negatívnu náladu a rozhodne to s vami nemyslia dobre. Čas od času môže každý vyvolať nepríjemnú atmosféru, pokiaľ mu nie je z akéhokoľvek dôvodu do spevu. Niektorí ľudia ale majú toxicitu takpovediac pod kožou a málokedy je ich správanie príznačné inými motívmi, než toxickými. Ako takého otravného človeka bezpečne spoznať? Pravdepodobne bude spĺňať aspoň niekoľko z týchto kritérií:

Je to s nimi ako na horskej dráhe. Jeden deň sú milí a nevedia, čo by bez vás robili. Ďalší deň sa bez zjavnej príčiny stiahnu, môžu pôsobiť protivne, smutne, chladne, s nevypovedanou výčitkou. Keď sa ich však spýtate, čo sa deje, dostane sa vám odpoveď „Nič.“ doložené takým vzdychnutím, zdvihnutým obočím alebo nepríjemným pohľadom. To citlivého človeka nenechá chladným a snaží sa skleslému náprotivku pomôcť, ospravedlňuje jeho podivné správanie a predovšetkým začne hľadať chybu u seba. A to je presne to, o čo toxickému človeku ide. Jednoducho zneužíva vašej dobrosrdečnosti a vysáva vašu energiu, ale nedáva nič späť. Ak ide o prípad, kedy ste zlú náladu zavinili naozaj vy, všetko sa dá vydiskutovať, ospravedlniť sa. Pokiaľ ste ale v situácii, kedy môžete len hádať, čo si dotyčný zaumienil, v takom prípade je lepšie odísť a vrátiť sa, až sa nálada dotyčného spraví.

Manipulujú. Máte pocit, že do vzťahu prispievate iba vy, ale ten druhý nepremešká príležitosť, aby vám dal signál, že mu niečo dlhujete. Ubližuje vám, ale zároveň to berie ako pomoc. Robí to predsa kvôli vášmu dobru a vy si toho vôbec nevážite. Tiež často pokladajú zdanlivo neutrálne otázky takým tónom, že ide vlastne o útok. Vetu typu: „Čo si dnes robil?“ možno vnímať ako príjemnú konverzáciu, ale aj ako výčitku, po ktorej by mohlo nasledovať: „Stavím sa, že nič. Ako obvykle...“ alebo „Stavím sa, že bol lepší ako ten môj. Ja som sa mal hrozne a ty sa ani nespýtaš...“. Pokiaľ na základe takto „nevinne“ mierenej otázky vznikne hádka, buďte si istí, že vo vyhrotenom momente povedia: „Veď ja som sa len pýtal, čo si dnes robil!“. Tým vás dostanú do nevýhodnej pozície.

Ich pocity sú vaše. Ide o istý druh projekcie. Ak sa hnevajú, môžu sa vyhnúť zodpovednosti za túto emóciu tým, že obvinia z negativity vás. Pravdepodobne budete zaskočení, pretože nič také nepociťujete. Začnete sa brániť a obhajovať a nakoniec budete možno naozaj nahnevaní, pretože ide o nevyrovnaný súboj a začínate sa do konfliktu zamotávať. Je preto dôležité si uvedomovať, ktoré emócie sú vaše a ktoré toho druhého. Len tak budete pripravení špirálu konfliktu zaraziť hneď v počiatku.

Citoví vydierači. Keď dôjde na nejaký váš zámer, toxickí ľudia vás často postavia pred nepríjemnú dilemu – buď oni, alebo váš plán. Pričom nezabúdajú situáciu značne zdramatizovať a nepriamo vás prinútiť k prvej voľbe. Sú skrátka schopní počkať si na ten správny moment, kedy využiť citového vydierania. Typická veta je „Keby ti na mne naozaj záležalo, večer by si bol radšej so mnou ako s kamarátmi.“ Nezáleží pritom na tom, či sa s kamarátmi stretávate raz za týždeň, alebo raz za rok. Toxickej osobe je to úplne jedno.

Skazia vám každú radosť. Nech im oznámite sebalepšiu správu, nečakajte, že vás nechajú dlho sa z nej radovať. Na všetkom nájdu chybu a môžete si byť istí, že vám ju nezabudnú riadne „vmiesť“ do tváre. Povýšili vás v práci? No áno, ale toľko práce za také peniaze, to predsa ani nestojí za to... Týmto spôsobom sa snažia vás znížiť na svoju vlastnú úroveň. Ak zo seba máte radosť, nepotrebujete žiadne schválenie.

Majú sklon ku zveličovaniu. „Nikdy mi nepomôžeš... Vždy si na mňa hrubá.“ Toxickí ľudia radi skresľujú a dramatizujú situáciu, len aby vás vydráždili do poriadneho konfliktu. Pritom také výhrady logicky nemôžu byť vo väčšine prípadov pravdivé. V takýchto situáciách nestojí dostať sa do konfliktu. Radšej rovno prerušte rozhovor alebo odíďte.

Sú samozvaný sudcovia. Trpezlivo čakajú na vašu chybu a ihneď vám ju vytknú. Nemusí ísť vlastne ani o chybu, stačí, keď nesúhlasia s vaším spôsobom života. Vznášaním kritiky alebo upozorňovaním na vaše chyby zámerne napádajú vaše sebavedomie. Chybuje však každý, a ak to nemá negatívny vplyv na okolie, netreba človeka hneď napadať.

Spoznávate v spomínaných kritériách niekoho blízkeho, kolegu z práce, alebo snáď seba? Mať vo svojom okolí toxické osoby nie je žiadny med. Od takých ľudí je dobré držať sa čo najďalej. Našťastie existujú spôsoby, ako sa im zdarne vyhnúť. A ak sa im nemôžeme vyhnúť, tak aspoň môžeme zvýšiť svoju odolnosť voči ich nezdravému pôsobeniu. Niekedy je to ľahké, inokedy to vyžaduje trochu tréningu a odhodlania. Tejto tematike sa bude venovať náš budúci článok.

Voľne preložené z webu https://www.heysigmund.com/toxic-people/

Ako starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti – 2. část

Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou. Skúsenosť bábätka z prvého roku života môže významne ovplyvniť základný pocit dôvery a neskôr schopnosť vytvárať harmonické vzťahy. V prvej časti článku sa dočítate, ako sa v dospelom živote líšia deti chcené a nechcené, čo prispieva k vytvoreniu bezpečnej väzby a prečo je kŕmenie viac než dodávanie živín. Druhá časť článku popisuje štyri fázy budovania pripútania podľa veku dieťaťa a typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti. Attachment a jeho vplyv na dospelé vzťahy je dnes v ohnisku záujmu mnohých výskumov v zahraničí i na Slovensku.

4 fázy vytvárania citovej väzby

Rudolph Schaffer a Peggy Emersonová už v roku 1964 sledovali vývin citových väzieb u skupiny škótskych detí od narodenia do 18 mesiacov. Dieťa bolo považované za pripútané k nejakej osobe, pokiaľ oddelenie od tejto osoby spravidla vyvolalo protest. Vymedzili 4 fázy pripútavania:

Asociálna fáza (0-6 týždňov). Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne stimuly, napr. usmievajúcu sa tvár.

Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov – 6 až 7 mesiacov). Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Smejú sa viac na ľudí než na ďalšie objekty (napr. rozprávajúce bábky), a protestujú, ak ich dospelý položí na zem. Aj keď najväčšie úsmevy si nechávajú pre svojich blízkych, tešia sa z pozornosti, ktorú dostávajú od kohokoľvek.

Fáza špecifických väzieb (asi 7-9 mesiacov). Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať, len keď sú oddelené od jednej určitej osoby, zväčša matky. Snažia sa ostať blízko matky a vrelo ju vítajú po jej návrate. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražití. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby dovoľuje vývin skúmania okolia. Deti zjavne potrebujú pocit istoty, že sa môžu na inú osobu spoľahnúť, aby sa správali nezávislo. Pokiaľ je v tomto období potrebná hospitalizácia dieťaťa, tak by sa tak malo diať jedine spoločne s matkou (Vymětal, 1994).

Fáza početných väzieb. V tejto fáze sa deti pripútavajú k ďalším osobám, ako otcom, súrodencom, prarodičom, alebo aj babysitterom, obvykle v týždňoch po vytvorení prvej väzby.

Typy rodičov, ktorí majú s citlivou starostlivosťou ťažkosti

De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí (keď dieťa reaguje na oddelenie od matky ľahostajne, alebo až prehnane úzkostne) sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Aj keď často začínajú vychovávať ich deti s najlepšími úmyslami, očakávajú, že ich deti budú dokonalé a neustále prejavujúce lásku. Takže keď sú bábätká podráždené, namrzené či nepozorné, títo emocionálne neistí rodičia sa budú cítiť, akoby boli znovu odmietnutí. Rodičia, ktorých tehotenstvá boli neplánované a ich deti nechcené, môžu byť tiež necitlivými opatrovateľmi. Rozdiely sú aj v kvalite vzťahu rodičov – všeobecne platí zásada: „aké partnerstvo, také rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby (Schaffer, 1989). Nezodpovedný a nepredvídateľný opatrovateľ vyvolá v dieťati nedôveru, ktorá sa môže v budúcnosti prejaviť ako vyhýbavosť vzťahom založeným na vzájomnej dôvere. I z bludného kruhu „ako som bol vychovaný, tak budem vychovávať“ sa však dá oslobodiť a vytvoriť v dieťati citlivou starostlivosťou pocit, že svet je dobré miesto.

Zdroje:

De Wolff, M.S., & van IJzendoorn, M.H. (1997). Sensitivity and attachment: A meta-analysis on parental antecedents of infant attachment. Child Development, 66, 571-591.

Kassin, S. (2009). Psychologie. Brno: Computer Press.

Matějček, Z. (2005). Výbor z díla. Praha: Karolinum.

Schaffer, D. R. (1989). Developmental psychology: childhood and adolescence (2nd ed.). Pacific Grove, Calif.: Brooks/Cole.

Schanberg, S.M., & Field, T.M. (1987). Sensory deprivation stress and supplemental stimulation in the rat pup and the preterm human neonate. Child Development, 58, 1431 – 1447.

Vymětal, J. (1994). Lékařská psychologie. Praha: J. Kocourek.