Články

Široká verejnosť

14. októbra 2014
Pole akokoľvek úrodné predsa bez obrobenia úrodu prinášať nemôže.

– Marcus Tullius Cicero

Nestačí vedieť, vedenie sa musí použiť.

– J.W. Goethe

Nebojte sa ísť pomaly. Je to lepšie, ako zostať stáť na mieste.

– čínske príslovie

Každý, bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo status, v sebe nosí určitý potenciál. Je to akýsi rezervoár toho, čo by sme všetko mohli dokázať, keby sme k tomu mali príslušné podmienky. Ako ho rozvíjať k nášmu prospechu. Tento potenciál sa týka všetkých oblastí nášho života - zmysluplného bytia, prežívania, riešenia problémov, dosahovania cieľov, a ďalších, na ktoré si len spomeniete. Každý z nás sa narodil s určitou genetickou výbavou, ktorá sa rozvíja ruka v ruke s prostredím a podnetmi, ktoré nás obklopujú. Nie vždy nám dáva aktuálne prostredie ale možnosť využiť všetky naše vlohy, už trebárs len preto, že nám chýbajú určité, tie správne podnety. Kto chce pracovať na svojom vnútornom živote, môže vyhľadať potrebnú pomoc psychológa. Kto chce pracovať na svojej fyzickej výkonnosti, venuje sa rôznym športom. Kto chce rozvíjať svoju mentálnu výkonnosť, môže trénovať s online projektom mentem.

Zlepšenie vašej mentálnej výkonnosti sa odrazia v mnohých oblastiach vášho života. Podobne ako fyzické cvičenie vám prinesie lepšiu fyzickú pohyblivosť, dôveru vo svoje telo, a vďaka vylučovaným endorfínom aj príjemné pocity, tréning mysle pre vás bude mať podobný prínos. Pomôže vám viac rozvíjať a dôverovať svojim kognitívnym schopnostiam, čo sa odrazí ako v každodennej činnosti, ako aj v profesionálnom živote. Navyše je vedený formou hier, takže to pre vás bude skôr zábava a ešte u toho budete zdokonaľovať svoju myseľ. A možno, že dôjdete i k obzorom, o ktorých ste pred tým nemali ani tušenie.

  prečítané 1442×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný ​​špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

Riadiaci pracovníci

" Nálada vodcu je nakazlivá. "

– Jack Welch

Manažéri alebo riadi pracovníci sú širokou skupinou ľudí, ktorí sú vo väčšej či menšej miere zodpovední za riadenie, organizáciu, plánovanie a výsledky určitých činností v nejakej firme, spoločnosti, či štátnou organizáciou.

Nároky kladené na osobu manažéra sú vysoké. Ide jednak o schopnosti súvisiace s už vyššie uvedenými činnosťami, ďalej je to napríklad odolnosť voči stresu, práca pod časovým tlakom, efektívna organizácia niekoľkých pracovných činností naraz, a ďalšie. Veľakrát sa tento odbor študuje na niektorej zo stredných či vysokých škôl, ale mnoho úspešných manažérov tiež nájdeme bez vysokoškolského diplomu, pretože v tomto odbore, snáď viac, než v ktorom inom platí, že nie všetko sa dá naučiť v škole.

Manažéri v podstate neustále vykonávajú určitý dynamický komplex činností. Často sú to veľmi zamestnaní ľudia, ktorí majú málo voľného času. Odpočinok, hoci aktívny, by pre nich mal byť povinnou výbavou, pretože len tak si môžu oddýchnuť a zregenerovať sa od denných viac-menej stereotypných činností. Fyzická aktivita v tomto prípade k tomu býva veľmi vhodnú príležitosť.

Odpočinúť si by mal ale aj mozog. Nemáme teraz na mysli úplnú mentálnú pasivitu, ale napríklad vykonávanie drobných mentálnych cvičení a aktivít, najradšej teda hier. Hrá sa rád každý. Dobrá hra funguje jednak ako odreagovanie sa od zložitých a často každému svojím spôsobom vlastných stereotypných myšlienkových procesov. Stimulujú tiež čiastkové poznávacie procesy, takže nemusíte mať pocit, že keď strávite niekoľko desiatok minút hrami Mentem tréningu, bude váš čas úplne zbytočný a stratený. Úplne naopak.

" Ak sa správame k ľuďom podľa toho, kto sú, škodíme im. Ak sa k nim správame podľa toho, akí by mohli byť, pomáhame im dosiahnuť na ich limity. "

– J.W. Goethe

Hrať sa je zdravé. Môžete otestovať úroveň vašich existujúcich schopností v jednotlivých oblastiach poznávacích procesov. Môžete sa hrať, a pritom ako bonus a "vedľajší efekt" vašej hry bude trénovanie a zvyšovanie vašich kognitívnych schopností.

V manažmente uplatníte všetky oblasti schopností, ktoré MT ponúka. Rozviniete ešte viac svoj myšlienkový potenciál, a ešte sa pri tom bude hrať. Vaša práca sa stane efektívnejšia. Navyše sa môžete časom naučiť rôzne riešenia podobných problémov, čo vedie k rozvoju tvorivosť, ktorá je pre úspešných manažérov tak dôležitá.

A v neposlednom rade: pomyslite, aké ďalšie možnosti a obzory sa môžu pred vami rozvinúť, ak budú sa hrať aj vaši zamestnanci.

" Zožente do vedenia firmy dostatok rovnako zmýšľajúcich ľudí, začnú sa procesy samy od seba zlepšovať. Ľudia tu radi vynaliezajú a to priťahuje ďalších, ktorí radi vynaliezajú. "

– Jonas Ridderstrale

Využívame len 10% kapacity mozgu?

Žiadny vedecký objav modernej psychológie nedáva za pravdu rozšírenému mýtu, podľa ktorého "priemerný človek využíva iba 10% kapacity svojho mozgu." Ako je ale možné, že je tak rozšírený?

Za najpravdepodobnejšie korene tohto omylu je považovaný výrok jedného z prvých psychológov - Williama Jamesa, ktorý sa vo svojom diele Energia ľudí vyjadril, že ľudia za život rozvinú iba 10% ich skrytých mentálnych schopností. Odkazoval tým na vágne, bližšie nešpecifikovaný pojem mentálnej energie. Za ďalší možný zdroj omylu sa považujú pokusy slávneho neurovedca Wildera Penfielda, ktorý pri elektrickej stimulácii rôznych častí mozgu zistil, že stimulácia niektorých oblastí nevedie k žiadnym vonkajším prejavom. To boli ale neurovedy 30-tych rokov a dnes už vieme, že každá bunka v mozgu plní spolu s ostatnými určitú funkciu. Myslím, že ďalším možným zdrojom podpory pre mýtus sa stal objav gliových buniek, ktoré vedľa neurónov tvoria asi 85% objemu mozgu. Donedávna sa ich funkcia podceňovala a malo sa za to, že iba drží mozog pohromade (odtiaľ ich meno - glia = latinsky lepidlo) a sú zodpovedné za jeho zásobenie živinami a kyslíkom. Opak je ale pravdou a preto zase nemôžeme dať 10 percentuálnemu mýtu za pravdu.

Ak ste doteraz mýtus pokladali za pravdivý, nemusíte sa cítiť zle, ukazuje sa, že zhruba polovica učiteľov v Holandsku aj Anglicku mu tiež veria.

Akokoľvek mýtus vznikol a bol podporovaný, nič z toho, čo dnes o mozgu vieme, nám nedovoľuje uvažovať o jeho opodstatnenosti. Dokonca, aj keď oddychuje alebo spíme, sú niektoré časti mozgu takmer rovnako aktívne ako cez deň. Tiež u závažných poškodeniach mozgu (po mozgových príhodách alebo úrazoch), kedy odumiera alebo je poškodené menej než niekoľko percent buniek mozgu, je obmedzenie funkčnosti nervovej sústavy rozsiahle a výrazne ovplyvňuje život človeka. Keby sme 90% mozgu nepotrebovali, akékoľvek jeho poškodenie by sa obišlo bez tak závažných následkov.

Ako by mohol pod tlakom evolúcie prežiť organizmus, ktorému mozog funguje len na desať percent a spotrebuje nato pätinu energie celého organizmu?

Aby sme sa vrátili späť k Williamovi Jamesovi, domnievam sa, že jeho odkaz je trochu subtílnejší. Každý z nás by dokázal zabehnúť polmaratón, alebo si zapamätať hlavné mestá všetkých štátov krajiny. Ale potenciál ako taký nestačí a pre rozvinutie všetkých našich možností je potrebná vôľa a práca. A možno tých 10% je naším potenciálom - na energiu našich svalov, kapacity pľúc, kapacity pamäte - a naše snaženie predstavuje zvyšných 90% cesty k úspechu.

Pre pacientov

Na týchto stránkach sme už upozorňovali, že trénovanie kognitívnych funkcií je dôležité u pacientov po poškodení mozgu, teda u pacientov, ktorí majú poškodené kognitívne funkcie a potrebujú ich rehabilitovať.

Zhoršenie kognitívnych schopností nastáva ale aj u ľudí trpiacich psychickou chorobou. Hlavný úbytok kognitívnych schopností bol zistený u chorôb zo schizofrenického okruhu alebo u ľudí po tzv. psychotické epizóde. Výskumníci našli zhoršenie predovšetkým v týchto oblastiach: pozornosť, pracovná pamäť, učenie sa, riešenie problému a porozumenie jazyka.

Všetky tieto funkcie sú dôležité pre lepšie fungovanie človeka v pracovnom ale i súkromnom živote, Schopnosť plánovania a konštruktívne riešenie problému ovplyvňuje mieru prežívaného stresu a teda aj celkovú pohodu. Preto je dôležité, aby sa pacienti trpiaci niektorou duševnou chorobou o svoje psychické schopnosti starali a trénovali ju.

Doktori zvyknú odporúčať osemsmerovky, alebo krížovky, ktoré hlavne trénujú pozornosť a nadobúdanie vedomosti. V kognitívnych hrách, trénujete tiež pamäť, schopnosť plánovania a ďalšie z kognitívnych funkcií. Duševné choroby sú rovnako, ak nie viac nebezpečné než somatické. Keď si zlomíte nohu, tak ju musíte rehabilitovať, kým začnete dobre chodiť. Rovnako by ste mali postupovať aj pri duševných chorobách.

" Naše telá sú záhrady, ktoré ošetruje naše vôľa - záhradník. Ten rozhoduje o tom, čo z nich vyrastie. "

– Shakespeare

V rôznych krízových situácií trpí aj naša vôľa niečo robiť. Často vzniká začarovaný kruh, kedy sa človeku nechce nič robiť a potom je zo seba znechutený, a preto nemá energiu niečo robiť. Tento kruh sa dá narušiť jednoduchými aktivitami, ako prechádzka po vonku, alebo nejaké ľahké kognitívne cvičenia a hry, ktoré sú na raz stranu odpočinkové a na druhou nimi trénujete svoje kognitívne funkcie.