Články

Prospektívna Pamäť: Spomienky na budúcnosť

2. marca 2015
Prospektívna pamäť

Výskum pamäte trvá už od samých počiatkov psychológie, napriek tomu však stále existujú oblasti, ktoré doteraz neboli príliš skúmané. Väčšina doterajších výskumov sa napríklad venovala prevažne tzv. Retrospektívnej pamäti, teda pamäti zameranej na minulosť. Tento druh pamäte používame napríklad vo chvíli, keď si spomíname na to, čo sme prežili, alebo keď si snažíme vybaviť nejaké skôr naučené fakty alebo informácie. Naša pamäť však nehrá podstatnú úlohu iba pri vybavovaní si minulých udalostí a zážitkov, ale je dôležitá aj pri plánovaní toho, čo chceme urobiť v budúcnosti. Psychológovia v tomto prípade hovoria o tzv. Prospektívnej pamäti, teda o schopnosti zapamätať si to, čo máme v úmysle v budúcnosti urobiť a neskôr si v správnu chvíľu na svoj zámer spomenúť. Práve tento druh pamäte bol psychológmi pomerne dlho zanedbávaný a záujem o túto tému začal narastať až v posledných desaťročiach.

V čom konkrétne sa teda od seba Prospektívna a retrospektívna pamäť líši? Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi pamäte je predovšetkým v tom, akým spôsobom dochádza k vybaveniu toho, čo sme si mali zapamätať. V prípade retrospektívnej pamäti sa nás niekto priamo na nejakú informáciu spýta a my vieme, na čo si v danej chvíli máme spomenúť. Retrospektívnu pamäť teda používame napríklad vo chvíli, keď sa nás niekto spýta, v ktorom roku sme sa narodili. V prípade prospektívnej pamäti sa nás nikto priamo na nič nepýta a my si musíme spomenúť na to, že si vôbec v danej chvíli na niečo máme spomenúť. Prospektívnu pamäť používame napríklad vo chvíli, keď si máme spomenúť na to, že dnes musíme odísť z práce skôr, aby sme stihli vyzdvihnúť na pošte balík.

Prospektívnu pamäť teda využívame veľmi často a v mnohých rôznych situáciách. Hrá dôležitú úlohu napríklad vo chvíli, keď máme brať v pravidelne určený čas lieky, využívame ju pri plánovaní schôdzok aj pri plánovaní večerného nákupu. Výskumy tiež ukazujú, že v živote najčastejšie robíme chyby práve v úlohách, pri ktorých je potrebné zapojiť prospektívnu pamäť. Napríklad štúdia Crovitza a Daniela (1984), v ktorej si účastníci mali viesť podrobný denník, ukázala, že viac ako polovicu našich každodenných problémov s pamäťou tvoria práve problémy s prospektívnej pamäťou.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zlyhávanie prospektívnej pamäte je pomerne bežné. Aký vplyv má však na prospektívnu pamäť starnutie? Dosahujú mladší dospelí lepšie výkony v úlohách na prospektívnej pamäť než seniori? Týmito otázkami sa zaoberal rad rôznych štúdií a doteraz nie sú úplne zodpovedané. Výsledky jednotlivých štúdií sa od seba totiž značne líšia a sú do istej miery závislé na tom, v akých podmienkach sú už realizované. Experimenty, ktoré boli vykonávané v laboratóriu, zistili, že mladší dospelí dosahujú v úlohách na prospektívnej pamäti výrazne lepšie výsledky ako seniori. V štúdiách, ktoré boli vykonávané mimo laboratória, však mladší aj starší dospelí dosahovali v úlohách na prospektívnej pamäť rovnaké výsledky. Tento paradox doteraz nebol uspokojivo vysvetlený a stále sa čaká na jeho objasnenie.

Pomerne k zásadným zisteniam však dospeli štúdie, ktoré sa zamerali na prospektívnu pamäť u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. Ukázalo sa, že u ľudí, ktorí trpia týmto typom demencie, dochádza k zhoršeniu prospektívnej pamäti skôr ako k zhoršeniu pamäti retrospektívnej. V súčasnej dobe sa teda psychológovia snažia zistiť, či by úlohy na prospektívnu pamäť išlo využiť pre skoršiu diagnostiku ako Alzheimerovej choroby, alebo iných ochorení mozgu.

Na záver teda môžeme povedať, že prospektívna pamäť patrí medzi veľmi dôležité kognitívne funkcie, a preto s ju vyplatí trénovať. Na to, ako môžeme prospektívnu pamäť trénovať, sa však dôkladne pozrieme až v niektorom z budúcich článkov.

  prečítané 3011×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Luboš Brabenec
Psycholog a absolvent Fakulty sociálních studií MU v Brně. V rámci sdružení Práh se podílel na kognitivním tréninku na psychiatrickém oddělení v Bohunicích a nyní pracuje jako poradce v Internetové poradně Katedry psychologie FSS MU. K jeho zájmům patří právě výzkum kognitivních funkcí, momentálně se pak podílí na výzkumném projektu ve spolupráci s Goldsmiths, University of London. V současné době také spolupracuje s několika seniorskými organizacemi, pro které pořádá přednášky o paměti.

Podobné články

Ako zlepšiť svoju prospektívnu Pamäť

V mojom minulom článku sme sa pozreli na to, čo je to vlastne perspektívna pamäť a ako nám pomáha pri plánovaní najrôznejších úloh. Častokrát sa nám však môže stať, že na nejakú úlohu, ktorú sme si naplánovali, môžeme počas dňa ľahko zabudnúť. Psychológovia Gilles Einstein a Mark McDaniel uvádzajú vo svojej knihe Prospective memory (2007) celý rad rôznych tipov a rád, ako sa takýmto chybám vyhnúť a práve o niektoré z týchto rád by som sa s vami teraz chcel podeliť.

Rada č. 1: Ak sa rozhodneme, že by sme mali niečo urobiť, mali by sme to urobiť čo najskôr, najlepšie ihneď.

Táto rada znie na prvý pohľad pomerne banálne, výskum Einsteina a McDaniel však ukazuje na to, že máme v pláne niečo urobiť, môžeme niekedy zabudnúť až prekvapivo rýchlo. Napríklad v jednom z ich experimentov mali ľudia na počítači plniť rôzne náročné úlohy a zároveň mali vždy stlačiť určitý kláves, keď sa zmenila farba pozadia na obrazovke. Časť účastníkov mala stlačiť kláves ihneď, časť ju mala stlačiť až po tom, čo vyriešia rozpracovanú úlohu. Ľudia, ktorí mali stlačiť kláves ihneď, na to takmer nikdy nezabudli. Ľudia, ktorí stlačenie klávesu museli odložiť o 5 sekúnd, aby doriešili zadanú úlohu, ju zabudli stlačiť takmer v 25% prípadov.

Aj veľmi krátky odklad teda môže viesť k tomu, že na svoj zámer zabudneme a pri rušnom dni na neho môžeme pokojne zabudnúť aj počas niekoľkých sekúnd. Ak teda napríklad chceme kolegyni poslať e-mail s dôležitou prílohou, mali by sme ju k nemu pripojiť ešte predtým, než tento e-mail začneme písať. Ak by sme si povedali, že ju pripojíme až po dopísaní, mohli by sme na to jednoducho zabudnúť.

Rada č. 2: Pokiaľ si chceme na niečo spomenúť, mali by sme používať vhodné pomôcky.

Niekedy bohužiaľ nejde vykonať náš zámer ihneď a musíme ho teda odložiť na neskôr. V takom prípade je potrebné mať nejakú vhodnú pomôcku, ktorá by nám náš plán v ten správny čas pripomenula. Aká pomôcka – napovedá by to mala byť? Predovšetkým by mala byť dostatočne výrazná a hlavne by mala byť nejako zmysluplne spojená s tým, čo chceme urobiť. Aká napoveda - vodítko by nám teda mohlo napríklad úspešne pripomenúť, že máme v obchode ráno kúpiť mlieko? Niekto by mohol skúsiť prilepiť lístok s poznámkou na chladničku. Ak máte však na chladničke už viac podobných lístkov, nemuselo by byť také vodidlo dostatočne výrazné. Ďalším vodítkom, predtým často používaným, by mohol byť napríklad uzol na vreckovke. Takéto vodítko je možná dostatočne výrazné, nie je ale nijak zmysluplne spojené s tým, čo chceme urobiť. Ak by sme videli uzol na vreckovke, spomenuli by sme si len, že si máme na niečo spomenúť, ale nevedeli by sme presne na čo. Gilles a Einstein navrhujú, že vhodným vodítkom by v tomto prípade bola napríklad prázdna krabice od mlieka, ktorú by sme postavili predo dvere. Takéto vodítko by bolo dostatočne výrazné a zároveň aj zmysluplné.

Rada č. 3: Pri plánovaní našich úloh by sme mali byť čo najviac konkrétny.

Častokrát sa stáva, že pri plánovaní našich úloh nie sme príliš konkrétní a zameriavame sa viac na to, čo máme urobiť, než na to, kedy a kde by sme to mohli urobiť. Ak by sme napríklad mali vybaviť chorému kolegovi nejaký odkaz, v duchu si často povieme len: "Musím mu počas dneška zavolať." Takýto plán ale nie je dostatočne špecifický a môže sa ľahko stať, že naň zabudneme. Môžeme si ale v duchu povedať aj konkrétnejší plán: "Až sa dneska vrátim z obeda a sadnem si v práci späť ku svojmu stolu, tak mu zavolám." V takom prípade si potom na svoj plán spomenieme oveľa častejšie, ako keď je neurčitý a vágný. To, že má táto prepracovanosť plánu vplyv na vybavovanie z našej perspektívnej pamäti, ukázala aj rad rôznych štúdií.

Rada č. 4: Pozor na rutinné činnosti, ktoré robíme pravidelne každý deň.

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa a my často predpokladáme, že ak niečo robíme pravidelne každý deň, nemôžeme na to zabudnúť. Je pravdou, že na každodenné úlohy si spomenieme lepšie ako na nepravidelné úlohy, ale aj rutinná činnosť prináša podľa Gillesa a Einsteina problémy, pred ktorými by sme mali byť na pozore. Opakovanú činnosť často robíme automaticky a môže sa nám ľahko stať, že zabudneme na to, že sme ju už urobili, a preto ju urobíme znova. Táto chyba sa často objavuje u seniorov a v niektorých prípadoch môže mať aj vážne následky. Môže sa napríklad stať, že senior, ktorý si vždy ráno berie lieky, zabudne na to, že si ich pred chvíľu vzal, pretože to urobil automaticky. Znovu si je teda vezme a potom môže dôjsť aj k jeho predávkovaniu. V experimentoch Einsteina a McDaniel sa ukázalo, že k zopakovaniu už raz vykonanej rutinnej činnosti, dochádzalo u seniorov pomerne často (približne v 18% prípadov), u mladších, dospelých sa táto chyba takmer nevyskytovala (približne v 5% prípadov).

Ako teda môžeme týmto chybám aspoň čiastočne zabrániť? Na túto otázku našla odpoveď psychologička Grit Ramuschkatová so svojím tímom. V jej experimente plnili seniori na počítači niekoľko rôznych úloh a v priebehu každej úlohy mali vždy jedenkrát stlačiť určenú kláves. Časť seniorov mala kláves jednoducho stlačiť jednou rukou, ostatné seniori potom mali jednou rukou stlačiť kláves a druhú ruku sa pri tom mali dotknúť hlavy. Ukázalo sa, že seniori, ktorí mali iba stlačiť kláves, ju omylom stlačili dvakrát takmer v 17% prípadov. Seniori, ktorí sa pri tom mali dotknúť hlavy, stlačili klávesu dvakrát iba v 6% prípadov. Veľmi jednoduchú rutinnú činnosť teda môžeme omylom zopakovať, u rutinné činnosti, ktorá je komplexnejšia, sa to však tak často nestane.

Einstein a McDaniel teda odporúčajú seniorom, aby si pravidelne, brané lieky niekoľkokrát prevalili v puse a nie je len jednoducho prehltli. Podobne "obohatiť" potom môžeme aj iné rutinné činnosti a lepšie si potom pamätať, že sme ich už urobili.

Zdroj: McDaniel, M. A., & Einstein, G. O. (2007). Prospective memory: An overview and synthesis of an emerging field. Sage Publications.

Pamäť

je schopnosť prijímať, uchovávať a vybavovať si informácie. Súvisí úzko s nervovou sústavou, aj keď zatiaľ nebol úplne vysvetlený jej fyziologický mechanizmus. Sú známe mozgové centrá súvisiace s určitými typmi pamäte - hippokampus, amygdala, mozoček, atď., Viac.

Podľa dĺžky uchovávania informácií sa delia na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú. Podľa typu vstupné informácie ďalej na: hmatovú, sluchovú, vizuálne, chuťovú a čuchovú.

Ďalej poznáme druhy pamäti napr.

deklaratívna – obsahuje informácie, ktoré sú dostupné znovu spomenutie si. Tie sa ďalej delia na sémantické (slovné) a procedurálne (ucelené skúsenosti a zážitky) nedeklaratívna> – obsah nemožno priamo verbalizovať, jedná sa o predovšetkým o nadobudnuté zručnosti.

Základný pamäťový proces zahŕňa

vštiepenie – ukladanie informácií do pamäti, podržanie – uchovanie týchto informácií po určitú dobu vybavovanie si – vyvolanie týchto podržané informácií z pamäte.

K pamäti sa tiež viaže zabúdanie, t.j. Vyhasnutie nervových spojení súvisiacich s podržaním informácie.

" Na jednej strane máme tak dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností vypravuje príhodu, ktorá nás stretla a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát už sme mu ju rozprávali. "

– Francois de la Rochefoucauld

Exekutívne funkcie

Pod pojem exekutívne funkcie sú radené tie poznávacie čiže kognitívne procesy, ktoré zaisťujú samostatné a účelné konanie a myslenie človeka. Stojí za plánovaním, organizáciou činností a myslenia a ich vzájomnú súhrou. Samotné slovo exekutívne sa prekladá ako výkonnostný čiže riadiaci. Niektorí odborníci považujú exekutívne funkcie za nadradené ostatným kognitívnym funkciám (ako sú pamäť, pozornosť, myslenie, reč ...) a predpokladajú, že sú skôr zodpovedné za to, ČI a AKO naplánujeme, zahájime a ukončíme činnosť. Kognitívne funkcie sa potom skôr vzťahujú k tomu, ČO a KOĽKO toho budeme robiť.

Súčasťou exekutívnych funkcií sú potom aj vôľa a schopnosť priebežnej kontroly a opravy prípadných chýb. Ďalej schopnosť riadenia pozornosti žiaducim smerom a odklon od nežiaducich podnetov, predvídanie budúcich dejov, sebakontrolu, formuláciu realistických cieľov a určovanie priorít. Vďaka exekutívnym funkciám sa nám darí zladiť vykonávanie viacerých činností naraz, rozpoznávať chyby a poučiť sa z nich, prispôsobiť sa (nečakaným) zmenám. Umožňujú nám plánovanie a organizovanie všetkého druhu, riešenie problémov a efektívne využívanie času.

Exekutívne funkcie predstavujú najvyššiu úroveň mentálneho riadenia a integrácie.

Narušenie exekutívnych funkcií tak de facto zasahuje do všetkého správania. S tzv. "Dysexekutivným syndrómom" sa stretávame u ľudí s vaskulárnou, frontotemporálnou alebo Alzheimerovou demenciou, u traumatického poškodenia mozgu, niekedy aj u epilepsii. Za zhoršením exekutívnych funkcií najčastejšie stojí poškodenie frontálnych čiže čelných lalokov  mozgovej kôry. Poškodenie môže mať za následok rôznorodú skupinu prejavov, ale tradične medzi nimi dominuje porucha vytvárania plánov a riešenie problémov, problémy so začatím rokovania, tendencia k ustrnutiu na témach alebo myšlienkach, znížená je aj plynulosť reči. Často sa pridáva nedostatok kontroly nad vlastným správaním, impulzivita, agresivita, apatia a najmä býva zhoršená schopnosť náhľadu na svoje správanie a svoj mentálny stav.

Pre zlepšovanie alebo rehabilitáciu exekutívnych funkcií je veľmi prospešné vykonávanie činností alebo úloh, v ktorých je potrebné plánovať riešenie a realizáciu úlohy, alebo súčasne sledovať niekoľko dejov a operovať s nimi. Zlepšenie týchto schopností Vám umožní ďaleko efektívnejšie konať a využívať svoj voľný i pracovný čas.

Potvrdené výskumom: online tréning mozgu skutočne pomáha

Podľa novej štúdie z novembra roku 2015 hraní online hier so zameraním na myslenie a pamäť pomáha starším ľuďom so zvládaním starostí v každodennom živote. Občania starší ako 50 rokov žijúci v Spojenom Kráľovstve sa počas minulého roka zapojili do celkom unikátneho výskumu - a jeho výsledky mnohých prekvapili.

Vedci v inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne preukázali, že trénovanie mozgu pomocou online hier zlepšuje pamäť i myslenie a navyše pomáha starším ľuďom zvládať bežné činnosti: cestovanie v mestskej hromadnej doprave, nakupovanie alebo varenie.

Už skoršie výskumy ukázali, že hranie online hier zlepšuje kognitívne funkcie, ale všetci pracovali len s malou vzorkou ľudí a ich výsledky tak neboli dostatočne relevantné. Spomínaná štúdia, ktorú oi. podporuje aj spoločnosť Alzheimer's Society, však pracuje so vzorkou 7000 ľudí a v dlhodobom horizonte 6 mesiacov. Jej výsledky preto majú oveľa vyššiu váhu.

Účastníci štúdie počas výskumu pravidelne hrali šesť hier. Tri logické (napr. Balansovanie so závažím na detskej hojdačke) a tri na riešenie problémov (napr. Poskladanie číselne označených dlaždíc do správneho poradia).

Účastníkom, ktorí boli vybraní za spolupráce s BBC, Alzheimer's Society a Rady Zdravotníckeho Výskumu, bolo odporučené, aby hrali každú zo šiestich hier aspoň 10 minút kedykoľvek zrovná mali čas. Pred začiatkom štúdie, po šiestich týždňoch, po troch mesiacoch a nakoniec po šiestich mesiacoch tak všetci prešli kompletným testom na kognitívne funkcie.

Po šiestich mesiacoch tréningu došlo k zásadnému zlepšeniu v skóre v teste každodenných činností u ľudí starších ako 60 rokov a významnému zlepšeniu v logickom uvažovaní u ľudí starších ako 50 rokov. Najlepšie výsledky vykazovali tí, ktorí hrali online hry 5x týždenne.

To, že ľuďom počas starnutia postupne slabne pamäť, je normálne. Dramatickejší úpadok však môže naznačovať prichádzajúcej demencii, pre ktorú je rýchla strata pamäti typická.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudia, ktorí radi lúštia krížovky, skladajú puzzle alebo sa učia novým zručnostiam, majú menší sklon k demencii.

Táto nová štúdia by však mohla priniesť ešte k niečomu novému - a to ponúknuť efektívny a jednoduchý spôsob pomoci, ktorý znižuje nebezpečenstvo straty kognitívnych funkcií v pokročilom veku.

Dr. Anne Corbett z Wolfsonského centra pre choroby spojené so starnutím na inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne hovorí: "Tréning mozgu pomocou online hier a ich dopad môže byť extrémne dôležitý pre starších ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako si predĺžiť svoje kognitívne zdravie. Tieto online hry by mohli byť dostupné pre širokú verejnosť a tiež by mohli mať významný vplyv na zdravie občanov po celom svete."

"Náš výskum potvrdzuje názor, že aj zdanlivo malé zmeny v životnom štýle pomáhajú zachovať kognitívne funkcie a potencionálne znižujú riziko ich úpadku v neskoršom veku. To je dôležité najmä vtedy, keď nemáme k dispozícii lieky na liečbu demencie."

Dr. Doug Brown, riaditeľ Výskumu a Vývoja pre Alzheimer's Society, dodáva: "Také online hry môžu byť miliónovým odvetvím. Podobné výskumy nám pomáhajú porozumieť, čo všetko hry dokážu pre naše zdravie urobiť."

"I keď ani tento výskum nebol dostatočne dlhý, aby otestoval, či hry pomáhajú k predchádzaniu kognitívnemu úpadku alebo demencií, je skvelé vidieť, že majú pozitívny vplyv na zvládanie každodenných úloh a logickom uvažovaní."

"S rýchlo starnúcej populácie, je veľmi dôležité získať hmatateľný dôkaz, že tento spôsob tréningu mozgu má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie, ktoré každý deň využívame. Ako vláda, tak aj spoločnosť, musí hľadať cesty, ako zabezpečiť seniorom nezávislý a dôstojný život, "uzavrel Brown.

Zdroje:

Corbett, A et al (2015) 'The Effect of an Online Cognitive Training Package in Healthy Older Adults: An Online Randomized Controlled Trial' JAMDA DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.jamda.2015.06.014 https://www.alzheimers.org.uk www.kcl.ac.uk/ioppn/news/records/2015/november/​Brain-training-improves-memory-and-performance-of-everyday​-tasks-in-older-people.aspx