Prečítajte si náš blog

Články na téma podmieňovanie

Ľudský mozog vs. počítačový procesor. Kto je lepší?

Mapa nie je územím a plán alebo model je vždy jednoduchým zjednodušením skutočnosti. V tom tkvie ich výhoda - zatiaľ čo v horách alebo v ľudskom tele sa bez hlbšej znalosti nikdy nezorientujeme, v anatomickom modeli alebo turistickej mape získame prehľad priebehu niekoľkých minút. Musíme si však uvedomovať aj aspekty, ktoré plán alebo model vynecháva.

Podľa katastrálnej mapy napr. ľahko nájdeme požadovanú parcelu a podľa geologickej hranice jej podložie - pri hľadaní reštaurácie v centre mesta nás ale tieto informácie skôr zmetú. Čo je dobré si uvedomiť, ako si svoju myseľ zjednodušíme na procesor vstupov a výstupov?

Prvé odlišnosti nájdeme v pamäti: kým počítač má svoju cache, operačnú pamäť a pamäť pevného disku jasne oddelené, u človeka sú ich hranice nezreteľné a z jednej fázy do druhej sa dostávajú postupne.

Hlavne ale - na rozdiel od počítačov - nemáme oddelený proces vybavovania, spracovávania a ukladania informácií. Každá mentálna činnosť s danými pamäťovými obsahmi je všetkými vymenovanými procesmi zároveň: informácie si vybavujeme (vyvolávame z pamäte príbuzne koncepty, aktivujeme príbuzné neuróny), spracovávame (aktivácia dochádza k asociáciám) taktiež ukladáme (akákoľvek aktivácia neurónov ovplyvňuje ich dlhodobé asociácie, ktoré zrejme tvoria pamäť , akékoľvek vybavovanie mení spomienky).

Zásadné rozdiely, na ktoré upozorňuje tzv. vtelené poňatie mysle, sa týkajú spôsobu spracovania informácií. Počítač pracuje abstraktne, softvér je nezávislý na hardvér a na prostredie. U človeka je to presne naopak.

Počítač vykonáva teoretické výpočty, zatiaľ čo my testujeme konkrétne scenáre - ktoré navyše mnohokrát overuje skôr telo než mozog. Potenciálneho partnera budeme vnímať ako atraktívnejšieho, ak máme v krvi trochu adrenalínu: pretože namiesto teoretických úvah, či sa k sebe hodíme, vyvodzujeme odpoveď z hormonálnej odpovede na jeho prítomnosť. Pri ostrení oka sa nemusíme na rozdiel od fotoaparátu spoliehať na výpočty optimálneho nastavenia clony, ale jednoducho rozťahovať zreničky, kým nedosiahneme požadovaného stavu.

Veľké množstvo výpočtov a operácií nechávame na prostredie, bez nutnosti ich skutočne vykonávať. Kancelária automaticky asociuje prácu a posteľ spánok, bez toho aby sme k tomu museli dôjsť rozumovou úvahou. Pavlovove psi takiež nemuseli pri každom zazvonení racionálne zistiť, že dostanú nažrať.

Akokoľvek sa takéto automatizácie môžu zdať banálne, ušetria obrovské množstvo výpočtových kapacít. Ak si sadneme do auta, nemusíme teoreticky premýšľať, či sme chceli uvariť kávu alebo zapnúť počítač - namiesto toho bez váhania použijete spojku a otočíme kľúčikom. Príchod do práce v nás automaticky vzbudí "pracovné nastavenia", zatiaľ čo v krčme sa sami od seba uvoľníme.

Podobne pri skúmaní ostatných ľudí alebo zvierat nepremýšľame teoreticky ("tečú jej slzy, má začervenanú tvár, krváca jej noha, ego, cíti bolesť"), ale vcítim sa do situácie druhého, ako by sme v nej boli sami. Ak vidíme niekoho zraneného, ​​v mozgu sa nám aktivujú centrá bolesti, pretože bolesť nevyvodzujeme, ale vnímame; pri pohľade na človeka prikladajúceho pohárik k ústam vieme, že pije, pretože práve pri pití sa správame podobne.

Slávnym argumentom proti podobnosti ľudskej a umelej inteligencie je nekonečný regres. Človek sa vie zamyslieť nad tým, o čom vlastne premýšľa. Ak by to mal urobiť počítač, bude sa zamýšľať, nad čím sa zamýšľa, nad čím sa zamýšľa, nad čím sa zamýšľa… kým nepríde programátor a nenapíše do programu výnimku. Naproti tomu človek nekonečnému regresu vie uniknúť, hoci nie je presne jasné, ako to robí. Existuje rad matematických aj psychologických názorov, ktoré takýto argument z jednej alebo druhej strany relativizujú; všeobecne akceptovateľné vysvetlenie ale zatiaľ nikto neponúkol.

Zdá sa byť teda rozumné zostať u presvedčenia, že ľudské heuristické a počítačové algoritmické myslenie je odlišné, rovnako ako ich elektronický a biologický podklad. Počítačová metafora môže byť často užitočná, ale zostáva iba metaforou; človek (aspoň zatiaľ) ostáva človekom a počítač počítačom.