Články

Môžeme silou mysle ovplyvniť bolesť?

23. júna 2015

Podľa Medzinárodnej asociácie pre štúdium bolesti (IASP) trpí 20-40% populácie chronickými bolesťami. Aby bolesť mohla byť považovaná za chronickú, musí trvať apoň 3 mesiace, no priemerne trvá až 7 rokov. Tieto bolesti nie sú vysvetliteľné porušením tkanív či inou fyziologickou príčinou. Najčastejšie nás trápia bolesti hlavy (40%) a chrbta (39%). Chronické bolesti znemožnia každému piatemu pacientovi bežné fungovanie natoľko, že stratí zamestnanie. Ešte bežnejším dôsledkom chronických bolestí sú subejktívne pocity beznádeje a neschopnosti zvládať úlohy každého dňa.

Melzack a Wall publikovali už v roku 1965 vrátkovú teóriu bolesti. Táto teória tvrdí, že bolesť v mozgu prechádza „vrátkami“, ktoré môžu bolesť vpustiť s rôznou intenzitou. Faktory ako únava, depresia, hnev, nespavosť, úzkosť či izolácia otvárajú vrátka, čím znížia prah bolesti a sila našich bolestí narastá. Wilbert Fordyce v roku 1976 dodal, že naše vnímanie bolesti môže byť ovplyvnené i učením – teda reakciami nášho okolia. Pokiaľ sa napríklad k matke troch detí, ktorá trpí bolesťami chrbtice, rodina začne správať vo chvíľkach bolesti krajšie, môže sa podvedome naučiť, že bolesť je pre ňu výhodná.

Mnohí pacienti odmietajú, že by bolesť mohla byť „iba v ich hlave“. Príčiny bolestí sú neznáme, no ukazuje sa, že psychoterapia dokáže bolesti aspoň zmierniť. V bernskej klinike pre liečbu chronických bolestí používajú tento experiment: pacienti majú ponoriť ruku do ľadovej vody, sústrediť sa na to, čo cítia a nechať ju tam, až kým bude bolesť neznesiteľná. Pacienti takto priemerne udržia ruku v ľadovej vode 100 sekúnd. V druhej možnosti sa s pacientom počas experimentu niekto rozpráva: čas, kým je bolesť neznesiteľná, sa predĺži na 120 sekúnd. Nakoniec pokiaľ sú pacientom počas experimentu premietané obrázky (napr. zvieratá, cestovanie), ruku v ľadovej vode udržia až 200 sekúnd. Rozptýlenie teda dokáže zdvojnásobiť toleranciu bolesti. Jedným zo základných terapeutických cieľov je preto naplánovať pacientom trpiacim bolesťami čo najviac aktivít, ktoré ich dokážu od bolesti odpútať.

Ďalšou metódou pre prácu s bolesťami je biofeedback. Biofeedback nám ukazuje, ako sa mení náš dych, tepová frekvencia a ďalšie ukazatele v závislosti na našej činnosti. Pokiaľ nás niečo rozruší, učíme sa, ako pomocou dýchania či techník relaxácie telo opäť skľudniť. Ako sme videli vyššie, strach či hnev otvára vrátka bolesti. Preto je dôležité osvojiť si techniky zvládania stresu a negatívnych emócií.

Výsledkom výskumu Crombez et al. (2012) bolo poznanie, že v momentoch najsilnejšej bolesti sa pacienti na bolesť najviac sústredili, najviac sa jej báli a k bolesti mali najnegatívnejšie pocity. Niektorí pacienti sa naučili bolesť prijímať ako súčasť seba. Vďaka tomu, že sa bolesti menej báli a vnímali ju menej negatívne, sa potom sila ich bolestí zmiernila.

Čo teda urobiť, pokiaľ vás nabudúce zasiahne chronická bolesť hlavy? Pamätajte si, že mozog uprednostní akýkoľvek iný zmyslový vstup pred bolesťou (preto napríklad mamičky intuitívne fúkajú na ranu svojho dieťaťa). Hoci nie je vždy možné bolesť „vypnúť“ úplne, je možné zmierniť ju. Rozptýlenie príjemnými podnetmi zvýši toleranciu bolesti: či už je to rozhovor, pozeranie filmu, fyzická aktivita, alebo dobré jedlo. Výskum ukazuje, že najhoršie je iba ležať a sústrediť sa na bolesť. Dôležité je tiež premýšľať o tom, čo vašu bolesť spúšťa a kedy odoznieva. Pokiaľ máte často pocit, že vám ide „vybuchnúť hlava“ zo všetkého, na čo musíte myslieť, bolesť hlavy je iba spôsob komunikácie vášho tela, že by ste mali znížiť nároky na seba. Zdravý životný štýl, techniky zvládania stresu a rozvinutý sociálny život sú najlepšou prevenciou chronických bolestí.

Zdroje:

  prečítané 2472×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Kristína Medalová
Absolventka jednooborové psychologie na FF UPOL v Olomouci. V současnosti pokračuje ve svých studiích na Université de Fribourg ve Švýcarsku, kde se specializuje na klinickou psychologii a psychologii zdraví. Zajímá se zejména o aplikaci výzkumu kognitivních a afektivních neurověd do každodenního života. O popularizaci psychologie se snaží také prostřednictvím vzdělávacích workshopů pro širokou veřejnost.

Podobné články

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Kofeín počas učenia zlepšuje pamäť

Kofeín môžeme nájsť v mnohých formách. Či už je to čierny čaj, čokoláda s vysokým obsahom kakaa alebo káva, veľmi obľúbený povzbudzujúci nápoj. Mnoho ľudí pije kávu pri raňajkách práve kvôli obsahu kofeínu, aby tým docielili lepšieho a rýchlejšieho prebudenia. Vedeli ste však, že kofeín tiež pomáha zlepšiť pamäť?

O účinkoch kofeínu na ľudský organizmus existuje mnoho rôznych štúdií. Niekto chváli vysoký obsah antioxidantov, ktoré prispievajú k prevencii vzniku rôznych ochorení. Iní zase narážajú práve na jej zlé vlastnosti v prípade vysokej konzumácie.

Správna dávka kofeínu

Vedci z univerzity v Kalifornii požiadali vzorku dvoch stoviek dospelých osôb, aby sa zúčastnili ich experimentu. Ten spočíval v pozorovaní náhodných obrazov. Pár minút potom dostala časť skúmaných kávu s obsahom 200 mg kofeínu, druhá polovica užila iba placebo. Nasledujúci deň mali všetci skúmaní pozorovať obrazy predchádzajúceho dňa. Ich úlohou bola určiť, či sú obrazy celkom iné, rovnaké alebo iba podobné.

Skupina osôb, ktorá užila placebo, dokázala len rozoznať, či fotografie už niekedy videli, alebo nie. Či sú rovnaké alebo podobné tým z predchádzajúceho dňa, už určiť nedokázali. Avšak skupina, ktorá dostala dávku kofeínu, dokázala vo väčšine prípadov tiež určiť, či sú rovnaké alebo aspoň podobné ako predchádzajúci deň.

Potom vedci skúsili dávku kofeínu zväčšiť. To sa ale neosvedčilo. Ľudia boli skôr nervózni a trpeli bolesťami hlavy. Nie je teda dobré piť veľké množstvo kávy. Jej účinky by boli skôr opačné a nepriniesli by želaný efekt.

Výsledky tejto i ďalších štúdií teda môžeme zhrnúť nasledovne: pri optimálnej dávke kofeínu sú pozitívne ovplyvnené naše kognitívne funkcie - pamäť, pozornosť a koncentrácia.

Káva pomáha. Môže aj škodiť

Pitie kávy je veľkou tradíciou - málokto si bez nej vie predstaviť svoje ráno aj pracovný deň. Mnoho ľudí však netuší, že kvalitná káva pomáha znižovať riziko Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Ďalej taktiež pomáha znižovať riziko vzniku širokej škály porúch nálad - napríklad depresie.

Ak sa teda rozhodnete dopovať pri učení kávou, nemali by ste to s ňou nijako preháňať. Uvedená dávka, ktorú dostali študenti pri teste, zodpovedá približne dvom šálkam espressa. Väčšie množstvo už navodzuje stavy úzkosti, nervozity a tiež bolesti hlavy.

Ďalším problémom, ktorý môže pri zvýšenej konzumácii nastať, je nespavosť. Preto sa neodporúča pitie kávy v popoludňajších a večerných hodinách - ak neplánujete sedieť nad učebnicou celú noc.

Zdroje:

www.nature.com/neuro/journal/v17/n2/full/nn.3623.html cs.medlicker.com/1093-kava-a-zdravi onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1468-1331.2002.00421.x/full onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ana.10277/abstract

Nepredvídateľné rozptyľovanie

Moderné technológie sa stali každodennou súčasťou našich životov ako potrební pomocníci a kratochvíle. Ich displej ponúka útočisko, kedykoľvek by inak hrozilo zdĺhavé čakanie v rade alebo na zastávke. (Čo sa asi deje vo svete?) A sú po ruke aj v prípade, že náš spoločník skrátka nie je dostatočne zábavný alebo ukecaný. (Len mrknem, či mi niekto nepísal.) A keď sa po dlhom dni konečne uvelebíme na gauči a zapneme televíziu, neuškodí zároveň zabrúsiť do menej stojatých vôd internetového sveta. Surfujeme, rolujeme, sťahujeme, beháme pohľadom sem a tam a sme náležite hrdí na to, koľko toho zvládneme naraz vnímať. Uprostred všetkého toho radostného rozptyľovania nás ani nenapadne znepokojovať sa otázkou, či sa vôbec ešte dokážeme plne sústrediť na jednu činnosť. Neovplyvňuje nás, že žijeme vo svete plnom mediálnych lákadiel?

Výsledky mnohých štúdií sa zhodujú, že medzi multitaskingom a problémami so sústredením existuje spojitosť. Mentálne zdroje sú obmedzené, a keď musíme zápasiť s viacerými úlohami zároveň, ovplyvňuje to aj náš výkon. Ale pozrime sa na tento fenomén trochu detailnejšie.

Predstavte si, že sedíte za volantom svojho vozidla. Pri jazde vnímate nerovnosti cesty, značky regulujúcu jazdu, svetla semaforu, pohyby autá aj zvuky z ulice. Zároveň k vám dolieha hlas z vedľajšieho sedadla. Alebo z hands-free. Je v tom rozdiel? Je! Spolujazdec zdieľa radu vašich vlastných dojmov. Vidí a počuje to isté, čo vy, auto s ním pohojdáva rovnakým spôsobom a všetkým týmto vnemom intuitívne konverzáciu prispôsobuje. Medzi ním, vami aj prevádzkou panuje súlad. Naproti tomu, keď telefonujete, komunikácia zamestnáva vašu pozornosť na úkor prevádzky. Ak pritom máte alebo nemáte voľné ruky nehrá podstatnú úlohu. Človek, s ktorým hovoríte, každopádne vašu cestu nevidí. Rosenberg na tomto prípade ukázal, že problém nespočíva čisto v riešení aktivít. Miera rušivého pôsobenia závisí na tom, či médiá odvádzajú užívateľa od jeho hlavnej činnosti (v tomto prípade šoférovanie). A to sa zase spája so zaužívaným spôsobom ich používania. Akonáhle totiž zapneme televíziu, počítač, mobil, tablet alebo iné zariadenie, tiahnu nás smerom k automatizovanej činnosti, ktorú zdieľame s ostatnými užívateľmi. Vezmime si ďalší príklad: Sedíte na prednáške a zatiaľ čo počúvate výklad, slovo od slova ho zaznamenávate do svojho laptopu. Stáli užívatelia sú na rýchle písanie na počítači tak zvyknutí, že ich k nemu priamo nabáda. Písanie rukou takú rýchlosť zvyčajne neumožňuje. Výskum Muellera a Oppenheimera ukázal, že práve preto ruční pisatelia venovali viac pozornosti obsahu prednášky a zaznamenávali si len kratšie poznámky. Keď potom mali obe skupiny nadobudnuté vedomosti preukázať, výkon študentov s laptopom bol podstatne horší než tých s obyčajným blokom. Schopnosť zaznamenať každé slovo ich odvádzala od snahy pochopiť celkový význam.

Koniec koncov, multitaskingu sa pripočíta rad negatívnych vplyvov a sprievodných javov. Jedným z tých najpálčivejších je vyššia impulzivita. Pozornosť sa tak ľahšie nechá chytiť do siete rozptyľujúcich (hoci nepodstatných) podnetov z okolia. (Nezávideli ste niekedy ľuďom, ktorí si dokážu v šumu vystupujúcich a pristupujúcich v MHD pokojne čítať?) Niektoré štúdie ale menia uhol pohľadu a naznačujú, že multitasking prispieva k schopnosti rýchlejšie "prepínať" pozornosť medzi jednotlivými úkonmi. A kto vie, či to nie je len jeden z dlhšej rady prehliadaných prínosov.

Zoznam literatúry:

Aagaard, J. (2014). Media multitasking, attention, and distraction: a critical discussion. Phenomenology and the Cognitive Sciences, 47(8), 552-568. Ralph, B.C., Thomson, W.D.R., Cheyne, J.A., & Smilek, D. (2013). Media multitasking and failures of attention in everyday life. Psychological Research, 78(5), 661-669. Yap, J.Y., & Lim, S.W.H. (2013). Media multitasking predicts unitary versus splitting visual focal attention. Journal of Cognitive Psychology, 25(7), 889-902.

Na vlne extázy – fenomén Flow (časť II.)

Minulý článok venovaný fenoménu Flow sa zameral na zákonitosti, pri ktorých tento duševný stav (inak nazývaný plynutie) vzniká. Časť bola tiež venovaná duševným prežitkom, ktoré sa s týmto stavom spájajú. Jeho pokračovanie sa zameria na fyziologické procesy, ktoré stav Flow vyvolávajú v našom tele. Alebo ako ovplyvňujú naše kognitívne funkcie.

Pre pripomenutie: stav Flow zvyčajne vzniká v situáciách, kedy vykonávame nejakú náročnú aktivitu, ktorú zároveň dobre ovládame. Prvýkrát tento fenomén opísal psychológ Mihaly Csikszentmihalyi. Ak vás "zasiahne" Flow, stratíte pojem o čase, o sebe a zakúsite pocit nadhľadu a energizujúcu zmysluplnosť. Pretože stavy Flow na nás pôsobia blahodarne, patrí táto teória do prúdu tzv. Pozitívnej psychológie.

Vplyv stavu Flow na procesy mozgu

Keď sa opýtate športovca po výkone, počas ktorého zažil Flow, ako sa pri tom cítil a čo prežíval, odpovie najskôr "Vlastne ani neviem." Alebo "Vôbec nič.". Na tento prejav stavu Flow sa zameralo mnoho neurologických štúdií a prišli na pozoruhodné výsledky.

Počas Flow totiž prebieha v mozgu niekoľko procesov. Predovšetkým sa výrazne spomalí jedna jeho časť - prefrontálny kortext (čelná časť mozgu), v ktorej sídli naše racionálne vedomie a (zjednodušene povedané) naša osobnosť. Tento proces je nazývaný tiež hypofrontalita.

Počas stavu Flow sa zníži ešte jedna oblasť mozgu - amygdala. Tá je zodpovedná za pocit strachu a býva aktívna pri situáciách, ktoré vyhodnocujeme ako nebezpečné. Pri Flow sa však výrazne zoslabujú. To znie logicky, pretože obavy (napríklad zo zlyhania) nemajú vo Flow žiadne miesto - človek sa cíti doslova všetkého schopný.

Mozog, ktorý znížil svoju aktivitu v oblasti prefrontálneho kortexu a amygdaly, môže svoje kapacity následne venovať vrcholovému výkonu. Aj netrénovaný človek potom môže podať výsledok, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani profesionál.

Flow a pozornosť

Pri stave plynutia dochádza k enormnému prívalu koncentrácie. Nejde však o pozornosť zámernú, ale neúmyselnú. Inými slovami, počas tejto aktivity nevenujeme pozornosť tomu, čo robíme a či to robíme správne, ale prechádzame na úplne automatizovanú pozornosť. Tá sa venuje iba aktivite samotnej, nie premýšľaniu nad ňou.

Dokonca platí, že ak začneme venovať pozornosť danej aktivite, celé kúzlo Flow momentu sa vytratí ako para nad hrncom. Že sme sa ocitli vo Flow, si teda uvedomíme až po ukončení tohto stavu. Ak vidíme však iného človeka, ktorý sa vo Flow nachádza, zvyčajne to na ňom okamžite spoznáme.

Ako trénovať stav Flow

Nie je až tak zložité dostať sa do stavu plynutia. Podľa výskumov sú najčastejšími aktivitami s potenciálom Flow tie, ktoré vykonávame každý deň - či už ide o riadenie auta alebo činnosť v zamestnaní. Napriek očakávaniu máme ďaleko väčšiu šancu zažiť Flow v práci ako pri voľnočasových aktivitách. Stačí, aby mala pracovná náplň aspoň trochu zmysluplný a plnohodnotný obsah, a máme napoly vyhraté.

Ako na to, radí vo svojej knihe Hack Your Motivation Bobby Hoffman. Hlavným predpokladom je vyhnúť sa stresujúcim alebo nudu vyvolávajúcim úlohám. Ak sa nude vyhnúť nemôžeme, radí Hoffman jednoducho si túto úlohu "vylepšiť", povýšiť ju na ďalší level. Napríklad tým, že sa pokúsime dokončiť rutinné aktivity v osobnom časovom rekorde, prevezmeme v úlohe väčší diel zodpovednosti alebo si príležitostne prehodíme prácu s kolegom, aby sme nabúrali rutinu. Ak budeme túto vylepšenú aktivitu opakovať tak často, až dôjde k jej automatizovaniu, začneme s najväčšou pravdepodobnosťou pociťovať vytúžené stavy Flow. Akonáhle však začne byť úloha príliš jednoduchá, je načase zapojiť ďalší stupeň "vylepšováky". Dôležité je pri tom mať nejakú spätnú väzbu - či už časový údaj, alebo nejaký nástroj na meranie efektivity pracovných činností.

Ak sa aj cez tieto snahy nepodarí stav Flow vyvolať v práci, nie je potrebné zúfať. Priestor ponúka aj voľnočasové aktivity alebo príjemný sociálny kontakt. Rozhodne stojí zato pestovať stavy plynutia - zvyčajne po nich dochádza k spokojnosti, uvoľneniu a načerpaniu síl, čo nás napĺňa šťastím a zjednodušuje podmienky pre budúce zážitky Flow.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/motivate/201703/annoyed-work-the-flow-hack-transforms-motivation https://run.mcmillanrunning.com/the-flow-state-the-science-of-running-in-the-zone https://www.psychologytoday.com/articles/199707/finding-flow