Články

Môžeme silou mysle ovplyvniť bolesť?

23. júna 2015

Podľa Medzinárodnej asociácie pre štúdium bolesti (IASP) trpí 20-40% populácie chronickými bolesťami. Aby bolesť mohla byť považovaná za chronickú, musí trvať apoň 3 mesiace, no priemerne trvá až 7 rokov. Tieto bolesti nie sú vysvetliteľné porušením tkanív či inou fyziologickou príčinou. Najčastejšie nás trápia bolesti hlavy (40%) a chrbta (39%). Chronické bolesti znemožnia každému piatemu pacientovi bežné fungovanie natoľko, že stratí zamestnanie. Ešte bežnejším dôsledkom chronických bolestí sú subejktívne pocity beznádeje a neschopnosti zvládať úlohy každého dňa.

Melzack a Wall publikovali už v roku 1965 vrátkovú teóriu bolesti. Táto teória tvrdí, že bolesť v mozgu prechádza „vrátkami“, ktoré môžu bolesť vpustiť s rôznou intenzitou. Faktory ako únava, depresia, hnev, nespavosť, úzkosť či izolácia otvárajú vrátka, čím znížia prah bolesti a sila našich bolestí narastá. Wilbert Fordyce v roku 1976 dodal, že naše vnímanie bolesti môže byť ovplyvnené i učením – teda reakciami nášho okolia. Pokiaľ sa napríklad k matke troch detí, ktorá trpí bolesťami chrbtice, rodina začne správať vo chvíľkach bolesti krajšie, môže sa podvedome naučiť, že bolesť je pre ňu výhodná.

Mnohí pacienti odmietajú, že by bolesť mohla byť „iba v ich hlave“. Príčiny bolestí sú neznáme, no ukazuje sa, že psychoterapia dokáže bolesti aspoň zmierniť. V bernskej klinike pre liečbu chronických bolestí používajú tento experiment: pacienti majú ponoriť ruku do ľadovej vody, sústrediť sa na to, čo cítia a nechať ju tam, až kým bude bolesť neznesiteľná. Pacienti takto priemerne udržia ruku v ľadovej vode 100 sekúnd. V druhej možnosti sa s pacientom počas experimentu niekto rozpráva: čas, kým je bolesť neznesiteľná, sa predĺži na 120 sekúnd. Nakoniec pokiaľ sú pacientom počas experimentu premietané obrázky (napr. zvieratá, cestovanie), ruku v ľadovej vode udržia až 200 sekúnd. Rozptýlenie teda dokáže zdvojnásobiť toleranciu bolesti. Jedným zo základných terapeutických cieľov je preto naplánovať pacientom trpiacim bolesťami čo najviac aktivít, ktoré ich dokážu od bolesti odpútať.

Ďalšou metódou pre prácu s bolesťami je biofeedback. Biofeedback nám ukazuje, ako sa mení náš dych, tepová frekvencia a ďalšie ukazatele v závislosti na našej činnosti. Pokiaľ nás niečo rozruší, učíme sa, ako pomocou dýchania či techník relaxácie telo opäť skľudniť. Ako sme videli vyššie, strach či hnev otvára vrátka bolesti. Preto je dôležité osvojiť si techniky zvládania stresu a negatívnych emócií.

Výsledkom výskumu Crombez et al. (2012) bolo poznanie, že v momentoch najsilnejšej bolesti sa pacienti na bolesť najviac sústredili, najviac sa jej báli a k bolesti mali najnegatívnejšie pocity. Niektorí pacienti sa naučili bolesť prijímať ako súčasť seba. Vďaka tomu, že sa bolesti menej báli a vnímali ju menej negatívne, sa potom sila ich bolestí zmiernila.

Čo teda urobiť, pokiaľ vás nabudúce zasiahne chronická bolesť hlavy? Pamätajte si, že mozog uprednostní akýkoľvek iný zmyslový vstup pred bolesťou (preto napríklad mamičky intuitívne fúkajú na ranu svojho dieťaťa). Hoci nie je vždy možné bolesť „vypnúť“ úplne, je možné zmierniť ju. Rozptýlenie príjemnými podnetmi zvýši toleranciu bolesti: či už je to rozhovor, pozeranie filmu, fyzická aktivita, alebo dobré jedlo. Výskum ukazuje, že najhoršie je iba ležať a sústrediť sa na bolesť. Dôležité je tiež premýšľať o tom, čo vašu bolesť spúšťa a kedy odoznieva. Pokiaľ máte často pocit, že vám ide „vybuchnúť hlava“ zo všetkého, na čo musíte myslieť, bolesť hlavy je iba spôsob komunikácie vášho tela, že by ste mali znížiť nároky na seba. Zdravý životný štýl, techniky zvládania stresu a rozvinutý sociálny život sú najlepšou prevenciou chronických bolestí.

Zdroje:

  prečítané 11594×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Kristína Medalová
Absolventka jednooborové psychologie na FF UPOL v Olomouci. V současnosti pokračuje ve svých studiích na Université de Fribourg ve Švýcarsku, kde se specializuje na klinickou psychologii a psychologii zdraví. Zajímá se zejména o aplikaci výzkumu kognitivních a afektivních neurověd do každodenního života. O popularizaci psychologie se snaží také prostřednictvím vzdělávacích workshopů pro širokou veřejnost.

Podobné články

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Zaujímavosti o našom mozgu

Ľudský mozog necíti bolesť. Nemá totiž receptory citlivé na bolesť. Preto necíti ani zmeny teploty, žiadny tlak, ani zranenia, kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Keď ľudia cítia bolesť, ktorú im spôsobuje na mozgu nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktorá mozog obklopuje, alebo žily, ktoré sú ním pretkané. Neurochirurgie tohto faktu využíva pri operáciách mozgu, keď počas celej procedúry zostáva pacient pri vedomí, a môže tak komunikovať s neurochirurgom o zmenách svojho cítenia, čo pomôže chirurgovi vyhnúť sa poraneniu kritických mozgových oblastí.

Vedeli ste, že mužský mozog obsahuje viac funkčných spojení v rámci každej hemisféry zvlášť, zatiaľ čo ženský mozog má viac funkčných spojení vzájomne medzi hemisférami? U žien bolo tiež zistené, že corpus callosum (most spájajúci nervovými vláknami komunikáciu oboch hemisfér) je hrubší, ako u mužov. Dôsledky tohto rozdielu už sami domyslíte :-)

- zdroj

Mozog obsahuje okolo 80% vody, asi 12% tuku a 8% bielkovín. Je to veľmi energeticky náročné tkanivo. Nevie si utvárať zásoby energie, preto potrebuje ich neustály prísun. A to v podobe glukózy, ktorá je jediným zdrojom energie pre mozog, ktorú spaľuje za prítomnosti kyslíka. Mozgová činnosť môže spotrebovať až 20% celkovej energetickej spotreby organizmu.

Počas raného vývoja plodu v maternici sa mozgové bunky množia zhruba v počte 250 000 neurónov za minútu.

Mozgová kôra je fylogeneticky najmladší časť mozgu. Jej používaním hustne jej neurónové sieť.

Keď si často rozprávate s malými deťmi, alebo im čítate či spievate pesničky, umožňujete tak lepší a rýchlejší rozvoj ich mozgu.

Mozog môže žiť bez kyslíka 4-6 minút. Keď zostane bez kyslíka dlhšie, začne odumierať, a môže dôjsť k závažným, mnohokrát ťažko rehabilitovateľným poškodením.

Nedostatok spánku má negatívny vplyv na tvorbu nových neurónov v určitých mozgových oblastiach. Dotyčný má zhoršenú pamäť a pozornosť, a ďalšie kognitívne funkcie. Dobrá správa je, že po obnovení dostatočného spánkového režimu sa funkcia obnovovanie neurónov vracia v priebehu cca 14 dní až 3 týždňov do normálu.

Športovci

Len máloktorá sociálna skupina sa venuje tak intenzívne fyzickému pohybu, ako aktívni športovci. Ak šport pestujeme ako doplnkovú aktivitu k nášmu bežnému zamestnaniu, najmä ak máme skôr sedavé zamestnanie, je športovanie ideálnym aktívnym odpočinkom.

Existujú však takí, ktorí so športom "živia". Áno, hovoríme im profesionálni športovci. Aj toto povolanie má svoje úskalia, podobne ako iné. Profesionálne a vrcholoví športovci okolo seba majú často tím najrôznejších odborníkov-špecialistov, ktorí dbajú na vyváženosť ich tréningu a denného režimu, aby sa telo dostatočne vytrénovalo, a zároveň nedošlo k preťaženiu, dbajú na kvalitu odpočinku a vyváženú a výživnú stravu.

Vrcholoví športovci vďaka nim zrejme už vedia, ako dôležitá pri športe je naša psychika. Je potrebné sa sústrediť, vytvárať vlastné plány ako dosiahnuť ciele, porovnávať a odhadovať súpera, hľadať spôsoby ako byť lepší, prípadne taktiku, ako nad ním zvíťaziť. Je potrebné byť rýchly, vedieť sa orientovať v priestore, odhadovať prekážky, rýchlo a presne spracovávať informácie a rýchlo prichádzať na efektívne riešenie, pohotovo reagovať. V kolektívnych športoch je potrebné tiež umenie spolupráce. Šport vyžaduje aj určitú dávku tvorivého prístupu. A predovšetkým a vždy kladie dôraz na pozornosť, rozdeľovanie a rýchle prenášanie pozornosti.

Či už ste rekreační športovci, aktívni, profesionálni alebo vrcholoví, v každom prípade vám Mentem tréning ponúka možnosť sa viac-menej na krátku dobu, pretože tú si určujete vy sami, zrelaxovať. MT môžete vykonávať v pohodlí, pretože cvičiť sa bude práve váš mozog. Ako aktívny variant odpočinku pre aktívnych športovcov je MT viac ako vhodný. Môžete pri ňom súťažiť sami so sebou a pritom budete posilňovať nástroj, ktorý vám umožní byť v športe podávať ešte lepšie výsledky. Na ten nástroj nezabúdajte, je veľmi dôležitý. Je to váš mozog, vaša myseľ.

" Ak si myslíš, že si porazený - SI.
Ak si myslíš, že nemáš odvahu - NEMÁŠ JU.
Ak chceš vyhrať, ale myslíš, že to nedokážeš, je takmer isté, že to nezvládneš.
Myslíš-li si, že prehráš, si stratený.
Preto zo sveta vieme, že úspech začína s VÔĽOU človeka.
Všetko je v stave mysle.
Ak si myslíš, že si predstihnutá - SI.
Ak chceš stúpať nahor, musíš mieriť vysoko.
Než budeš môcť vyhrať cenu, musíš si byť sám sebou istý.
Životné bitky nevyhráva vždy najsilnejší a najrýchlejší.
Ale skôr alebo neskôr človek, ktorý zvíťazí, bude ten,
KTORÝ SI MYSLÍ, ŽE TO DOKÁŽE. "

– Bruce Lee

Ženy v domácnosti

Dôvodov, prečo zostávajú mnohé ženy v domácnosti je veľa. Mnohé manželky úspešných podnikateľov, ktoré nie sú tlačené existenciálnu nutnosťou zárobku. Matky po materskej dovolenke, ktoré sa rozhodnú zostať doma kvôli starostlivosti o početnú rodinu a domácnosť. Matky, ktoré po materskej nemôžu nájsť prácu.

Nech už je motivácia nezúčastniť sa pracovného procesu rôzna, niektorým ženám to vyhovuje, niektorým menej, a niektoré sa chystajú tento status zmeniť a byť opäť ekonomicky produktívni.

Domácnosť je súkromné ​​teritórium, na ktorom platia určité pravidlá, ktoré zostávajú viac-menej nemenné. Mozog si čoskoro zvykne na istý stereotyp behu domácnosti, a zmeny, ktoré sa tu odohrávajú a spravidla neobsahujú výrazné výkyvy. Od prostredia "tam vonku" je to teda podstatne odlišná mikroklíma. Mimo domácnosti je dynamické a mnohokrát dravé prostredie, ktoré kladie zvýšené nároky adaptabilitu, prispôsobivosť človeka, a s tým spojený dynamicky meniací sa proces učenia.