Články

Zakrnie nám kvôli Googlu mozog?

2. apríla 2015
Zakrpatie nám kvôli Googlu mozog?

Moderné technológie hrajú v našich životoch stále väčšiu a väčšiu rolu. Sme obklopení počítačmi, smartfónmi, tabletmi ... Aký vplyv ale majú tieto nové technológie na naše myslenie? Sme vďaka nim múdrejší alebo hlúpneme? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a táto debata sa vedie takmer zakaždým, keď sa objaví nejaký nový prístroj či vynález. Už v starom Grécku protestoval filozof Sokrates proti používaniu písma a kníh. Myslel si totiž, že kvôli nim budú ľudia hlúpnuť, pretože keď si budú môcť všetko prečítať a napísať, nebudú si musieť vôbec nič pamätať. Čas ukázal, že nemal pravdu. Ľudia už síce nevedia spamäti odrecitovať celú Odysseu a Iliadu ako za čias Sokrata, ale rozšírenie písma viedlo k neobvyklému pokroku a nárastu vzdelanosti. V priebehu storočí sa ľudia hádali ešte o vplyve kníhtlače, písacích strojov, telegrafu a televízie. Dnes potom proti sebe stoja zástancovia a odporcovia počítačov a internetu. Skutočne nám teda kvôli Google prestane pracovať mozog alebo je to inak? Poďme sa teraz teda krátko pozrieť na zástupcu oboch táborov.

Na strane odporcov moderných technológii stojí nemecký psychiater a psychológ Manfred Spitzer, ktorý v jednom rozhovore vyhlásil: "Keď používate auto, atrofujú vám svaly. Keď používate GPS, atrofuje Vám mozog. "Vo svojej knihe Digitálna demencia, ktorá vyšla v roku 2014 aj u nás, potom uvádza rad výskumov, ktoré podľa neho potvrdzujú to, že používanie počítačov a mobilných telefónov má na naše kognitívne schopnosti prevažne negatívne účinky. Spitzer tu popisuje napríklad výsledky výskumu, ktorý sa zameral na vplyv moderných technológií na pamäť a medziľudskú komunikáciu. V tomto výskume sledovali účastníci spoločne krátky hraný film. Po jeho zahliadnutí si potom z neho mali vybaviť čo možno najviac detailov. Niektorí účastníci si na tieto detaily mali spomenúť sami, bez toho, aby mali možnosť diskutovať s ostatnými. Ďalší účastníci potom mohli navzájom spolupracovať a túto úlohu mali spoločne prediskutovať tvárou v tvár alebo pomocou internetového chatu. Ukázalo sa, že na najviac detailov si spomenuli ľudia, ktorí diskutovali tvárou v tvár.

Spitzer potom ďalej v tejto knihe poukazuje na výskumy, podľa ktorých má multitasking negatívny vplyv na našu pozornosť a zvyšuje našu impulzivitu. Ďalšie ním spomínané výskumy ukazujú, že kvôli jednoduchej dostupnosti informácií na internete oveľa rýchlejšie zabúdame. Je to skutočne tak? Zrejme áno, aj iné, najnovšie výskumy, ktoré Spitzer vo svojej knihe neuvádza, tomu nasvedčujú. Napríklad prieskum, ktorý bol vykonaný v USA v roku 2013, ukázal, že ľudia medzi 18-34 rokmi sú viac zabúdaví než ľudia starší ako 55 rokov. Častejšie totiž zabúdali napríklad na to, čo je dnes za deň, kam si dali kľúče alebo kde nechali telefón.

Ďalším veľkým odporcom moderných technológií je americký novinár Nicholas Carr, podľa ktorého majú počítače a internet zlý vplyv predovšetkým na naše čitateľské návyky. Kvôli prívalu informácií podľa neho čítame stále rýchlejšie, povrchnejšie a oveľa menej rozumieme písanému textu. Carr o tejto téme vydal už niekoľko kníh, ja osobne by som vám však odporučil skôr jeho kratšie texty a to predovšetkým jeho slávny článok Is Google making us stupid?, ktorý vyšiel v časopise The Atlantic.

Medzi optimistami, ktorí sa viac zameriavajú na pozitívnu stránku nových technológií, patrí naopak kanadský novinár Clive Thompson, autor knihy Smarter Than You Think: How Technology Is Changing Our Minds for the Better. V tejto knihe sa Thompson venuje tomu, ako vlastne môžu moderné technológie zlepšovať naše myslenie. Poukazuje tu napríklad na to, že kvôli počítačom, mobilom a internetu píšeme dnes oveľa viac a častejšie ako predchádzajúce generácie. Práve vďaka tomu by sa mali zlepšovať naše vyjadrovacie schopnosti. To potvrdzuje napríklad výskum Andrey Lunsfordove zo Stanfordskej univerzity. Tá vo svojej práci analyzovala eseje študentov vysokých škôl, ktoré boli napísané v súčasnosti a na začiatku dvadsiateho storočia. Ukázalo sa, že v textoch dnešných študentov bol približne rovnaký počet gramatických chýb, boli však oveľa dlhšie ako texty napísané takmer pred sto rokmi. Okrem dĺžky však došlo aj k výraznému posunu v štýle. Eseje súčasných študentov boli oveľa prepracovanejšie a obsahovali viac jasných argumentov.

Medzi ďalšieho zástancu internetu a počítačov patrí napríklad psychiater Garry Small. Ten vo svojom výskume v roku 2008 zistil, že pri surfovaní na internete dochádza k vyššej aktivite mozgu ako pri bežnom čítaní kníh. K zvýšeniu aktivity potom došlo predovšetkým v tých častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za komplexné uvažovania a rozhodovania. To, že moderné technológie, môžu mať na naše myslenie pozitívny vplyv, ukazuje aj výskum psychologičky Betsy Sparrowové. Jeho výsledky naznačujú, že vďaka moderným technológiám si nemusíme pamätať toľko informácií a tým pádom má náš mozog pri riešení problémov oveľa väčšiu kapacitu na premýšľaní rôznych postupov a stratégií. Vďaka tomu sme potom pri hľadaní riešení oveľa viac kreatívní.

Zmenšuje sa nám teda kvôli Googlu mozog? Ťažko povedať. Počítače a internet majú rovnako ako iné veci svoje pre a proti. Sme vďaka nim zrejme kreatívnejší pri hľadaní riešení rôznych problémov a dokážeme vďaka nim lepšie prezentovať svoje myšlienky a postoje. Zároveň sme však kvôli nim tiež roztržitejší a impulzívnejší. Články a správy čítame často rýchlo, povrchne a pamätáme si z nich menej informácií. Moderné technológie skrátka môžu byť dobrým sluhom, ale zlým pánom a preto vždy premýšľajme nad tým, kedy a ako ich používame.

  prečítané 1876×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Luboš Brabenec
Psycholog a absolvent Fakulty sociálních studií MU v Brně. V rámci sdružení Práh se podílel na kognitivním tréninku na psychiatrickém oddělení v Bohunicích a nyní pracuje jako poradce v Internetové poradně Katedry psychologie FSS MU. K jeho zájmům patří právě výzkum kognitivních funkcí, momentálně se pak podílí na výzkumném projektu ve spolupráci s Goldsmiths, University of London. V současné době také spolupracuje s několika seniorskými organizacemi, pro které pořádá přednášky o paměti.

Podobné články

Techniky dychu pre posilnenie tela i mysle – 2. časť

V minulom článku sme popísali techniku dychu menom Nadia Šodhana, ktorá redukuje stres, posilňuje nervy a pozornosť a vyrovnáva funkciu oboch mozgových hemisfér. Tento článok sa zameriava na ďalšiu techniku dychu, ktorá významne prekrvuje mozog a pomáha jeho kognitívnym funkciám, predovšetkým pamäti a pozornosti. Volá sa Kapálabháti, čo sa dá preložiť ako "prečistená lebka" alebo tiež "rozžiarená lebka". Príval krvi do mozgu je totiž pri praktizovaní Kapálabháti tak silný, že získate pocit, ako by vám z hlavy valili pramene energie.

Čo teda táto technika dychu môže priniesť:

zásobuje kyslíkom aj tie najneskorší bunky nášho tela, vyživuje ich a detoxikuje,

obnovuje celý nervový systém,

posilňuje mozog a jeho kognitívne funkcie: predovšetkým pozornosť, reakčnú rýchlosť a pamäť,

znižuje ospalosť a únavový syndróm, zvyšuje pocit tepla v celom tele

uzdravuje pľúca,

posilňuje brušné orgány, brušné svaly a skvalitňuje zažívanie,

posilňuje telo i myseľ ľudí so sedavým štýlom života

Vplyv na kogníciu – vedecky potvrdené

Účinok tejto techniky bol potvrdený aj vedeckou štúdiou usporiadanou v roku 2011 na výskumnom inštitúte Puducherry v Indii. Probandi mali za úlohu trénovať Kapálabháti 35 minút 3x týždenne po dobu 12 týždňov. Výsledky oproti kontrolnej skupine boli obdivuhodné. V pamäťových testoch sa probandi zlepšili v priemere o 11 %. Reakčná rýchlosť a pozornosť sa zdvihli dokonca o 20 %.

Oproti iným jogovým dychom je Kapálabháti špecifický tým, že aktívny je výdych, nie nádych (ten sa deje samovoľne bez nášho úsilia). Zvláštny je aj tým, že ide o veľmi rýchle a relatívne povrchové dýchanie. Radí sa tak medzi energizujúce techniky, ktoré počas 5-6 minút nabudí celý organizmus. Je pravda, že krv môžeme rozprúdiť aj športovými aktivitami, ale pri nich je kyslík okamžite spotrebovaný svalmi. Pri Kapálabháti ale svaly zostávajú nečinné, takže kyslík môže putovať aj do ostatných tkanív.

Postup cvičenia Rozžiarenej lebky:

Najprv sa pohodlne usaďte do tureckého alebo lotosového sedu. Chrbticu vystrite, hlava je vzpriamená. Kapálabháti je bráničná technika dýchania, hrudník aj ramená teda zostanú nehybné. Na začiatku cviku sa hruď vypne a po celú dobu cviku zostávajú rebrá roztiahnuté.

Sústreďte svoju pozornosť na podbruško. Uvoľnite brucho a vnímajte, ako sa ľahko vyduje. Uvoľnite svaly v tvári.

Teraz silno stiahnite brušné svaly, čo spôsobí veľmi prudký výdych nosom. Silu výdychu môžete posúdiť podľa rozšírení nosového nozdier. Pre lepšie zvládnutie techniky výdychu si môžete predstaviť, že sa brušnou stenou prudko udriete do podbruška.

Hneď po výdychu brušné svaly opäť uvoľnite. Tým dosiahnete pasívneho, jemného a tichého nádychu. Nozdier nosa musí zostať uvoľnené. Nádych trvá približne 3x dlhšie ako výdych.

Túto sériu vykonávajte po dobu jednej minúty. Postupne zvyšujte frekvenciu výduchov na 60 za minútu. Maximum je potom 120 výdychov za minútu. Za túto hranicu už nie je odporúčané zaobchádzať, bolo by to na úkor prospešnosti cvičenia. Dôležitejšie ako počet výduchov je ich kvalita – ich sila.

Nezabudnite na vreckovku

Pri dýchaní je vždy vhodné mať po ruke vreckovku, pretože s takmer stopercentnou istotou ho budete potrebovať hneď od začiatku. Tým sa ale nenechajte odradiť, pretože práve prečistenie nosných slizníc je jedným z dôležitých cieľov tejto techniky. Dýchať by sa malo tak dlho, kým sa nos úplne neuvoľní.

Postupujte po malých krôčikoch

Ešte než sa do pravidelného vykonávania Kapálabháti pustíte, mali by ste dodržať dôležité pravidlo: nič sa nemá preháňať. Pľúca nie sú na tento energický druh dýchania zvyknuté a nárazové cvičenie by ich mohlo poškodiť. Preto začnite pozvoľna. Napríklad tak, že počas prvého týždňa vykonáte denne nasledujúcu sériu: 10 výdychov a 30 sekúnd odpočinku, to celé trikrát za sebou. Každý nasledujúci týždeň pridáte do každej série ďalších 10 výdychov. Akonáhle sa potom dostanete ku hranici 120 výduchov (trvajúcich 1 minútu), odpočinkové pauzy predĺžte na 1 minútu. Cvik potom bude trvať celkom 6 minút.

Pretože ide o veľmi energizujúcu techniku dychu, mali by ju opatrne trénovať ľudia s pľúcnymi a obehovými ťažkosťami, bolesťami hlavy, vysokým krvným tlakom a tehotné ženy. Je vhodné postupovať v sprievode skúseného učiteľa, alebo si o technike aspoň načítať viac informácií v odbornej literatúre. Jednou z možností je kniha autora André Van Lysebeth, na ktorú odkazujeme v zdrojoch tohto článku.

Zdroje:

André Van Lysebeth, A. (1999), Pránájáma - technika dechu. Praha: Argo. http://www.dok.rwan.sk/Zivotny styl/Andre van Lysebeth - Pranajama.pdf

Iyengar, B. K. S. (2016). Výklad Pránájámy. Brno: Lenka Černá.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3939514/

Myšlienková mapa: geniálna metóda, ktorú používal už Einstein

Asi každý pozná ten pocit zúfalstva, keď má na kus bieleho papiera spísať zložitý plán alebo myšlienku, ktorú zatiaľ nosil iba v hlave. Keď má určiť, ktorá informácia dostane prednosť pred inou, alebo aké sú medzi nimi vzťahy. Našťastie však existuje praktický a elegantný spôsob, ako tento proces výrazne zľahčiť. Volá sa myšlienková mapa.

Teóriu myšlienkových máp vyvinul v 70. rokoch britský psychológ a spisovateľ Tony Buzan. Dlhoročným štúdiom spôsobov, akými si ľudia zaznamenávajú dôležité informácie, zistil, že väčšina klasických poznámok je vysoko neefektívná a pre ich zapamätanie je potrebné vyvinúť veľké úsilie.

Venoval sa preto rozboru poznámok géniov ako boli Leonardo da Vinci, Charles Darwin alebo Albert Einstein. Čo týchto ľudí spájalo, bol zvláštny spôsob vytvárania poznámok. Ich text sa zdanlivo neorganizovane rozplýval po celej ploche papiera a obsahoval symboly a šípky prepájajúce jednotlivé poznámky. Na základe týchto poznatkov Buzan vytvoril metódu myšlienkových máp, v ktorej skĺbil uvažovania dávnych velikánov s poznatkami modernej doby.

V čom metóda spočíva

Oproti klasickým odrážkovým zoznamom sú myšlienkové mapy efektívnejšie, pretože lepšie zodpovedajú fungovaniu ľudského mozgu. Ten produkuje myšlienky na princípe asociácií - jeden pojem vyvolá predstavu pojmov ďalších. Štruktúra myslenia, pripomínajúca konáre stromu, môže teoreticky obsahovať nekonečné množstvo informácií. A úplne rovnako funguje aj myšlienková mapa.

Na jednu ústrednú tému myšlienkovej mapy lúčovito nadväzujú súvisiace pojmy, ktoré sa potom ďalej vetvia na ďalšie a ďalšie položky. Pre lepšie zapamätanie obsahu myšlienkovej mapy je užitočné každú rozvetvenú oblasť rozlíšiť farbami, pretože tým mozgu umožníme lepšie sa orientovať v štruktúre informácií. Odporučiť môžeme aj používanie obrázkov, pretože vizuálne informácie sú pre mozog menej komplikované.

Spolupráca hemisfér

Nespornou výhodou používania myšlienkových máp je zvýšenie kreativity, výkonnosti a efektivity práce. Buzan pre to má aj jednoduché vysvetlenie - informácie totiž spracovávajú obe hemisféry mozgu naraz.

Kým ľavá hemisféra sa zameriava na jazyk, fakty a čísla, pravá vníma obrazy, farby a celkový dojem. A keďže platí, že spolupráca oboch hemisfér výrazne zvyšuje šancu na zapamätanie informácií, stáva sa metóda myšlienkových máp len ťažko poraziteľnou. Navyše existuje veľká pravdepodobnosť, že pri vytváraní mapy vznikne množstvo nových myšlienok, pretože ide o proces prakticky totožný s metódou brainstormingu.

Kedy prichádzajú myšlienkové mapy vhod

Myšlienkové mapy majú široké použitie v praxi. Či už sa potrebujete naučiť látku ku skúške alebo máte za úlohu prezentovať svoje myšlienky pred publikom, pomôže vám mapa ujasniť si sled informácií. To zvyšuje pravdepodobnosť, že nezabudnete žiadnu časť - a navyše si ujasníte, čo je dôležité a čo menej.

Vyťaženému manažérovi myšlienková mapa pomáha určiť priority v úlohách alebo naplánovať prácu na celý týždeň. V školách napomáha pochopeniu zložito štruktúrovanej látky. Uľahčuje taktiež prácu žiakom s poruchami učenia alebo dyslexiou. A koniec koncov príde vhod aj v bežnom živote - napr. Zvažujete, ako budete tráviť voľnú chvíľu, alebo vymýšľate, čím o Vianociach obdarovať blízkych.

Prečo teda nezačať s myšlienkovou mapou hneď teraz? Zo začiatku si svoje myšlienky zapisujte napríklad len na papier, pokiaľ to ale myslíte vážne, oplatí sa nainštalovať niektorý z počítačových programov, ktoré sú na tento účel priamo vytvorené. Využiť môžete tiež mobilnú aplikáciu.

Zdroje:

Buzan, T. (2007). Mentální mapování. Praha: Portál. How to mind map imindmap.com/how-to-mind-map

Až 700 nových neurónov denne. Hipokampus borí mýty o fungovaní mozgu

Po celé desaťročia boli vedci presvedčení, že sa rodíme s určitým počtom mozgových buniek, o ktoré počas života prichádzame. Nenávratne. Boli sme si istí, že úžasné regeneračné schopnosti nášho organizmu sa na mozog nevzťahujú. Že s každým dlhým ponocovaním prichádzame o tisíce mozgových neurónov, bez nádeje na ich náhradu.

Výskumníci z londýnskeho laboratória však nedávno zistili, že toto zďaleka neplatí pre celý mozog. Jedna jeho časť - takzvaný hipokampus - sa tomuto presvedčeniu vymyká.

Čo to ten hipokampus je?

Hipokampus sídli takmer v samotnom strede mozgu. Svoj názov získal podľa nápadnej podoby s morským koníkom. Podieľa sa na učení, krátkodobom uchovávaní informácií v pamäti, orientáciu v priestore a na našich emóciách.

Podľa nedávnych zistení vzniká v hipokampe až 700 nových neurónov za jediný deň. Ako nové pribúdajú, staré odumierajú. To znamená, že hipokampus päťdesiatročného človeka má úplne iné zloženie neurónov, než s ktorými sa narodil. A to je veľký prielom v poznaní.

Ako sa o koníka starať

Tak ako v ostatných oblastiach ľudského tela, aj v hipokampe závisí rýchlosť regenerácie na našom životnom štýle. Aspoň z veľkej časti. Vznik nových neurónov môžeme podporiť napríklad fyzickou aktivitou, učením alebo pravidelným spánkom. Naopak stres významne spomaľuje rast nových buniek, rovnako ako náš vek.

Významnú úlohu tu zohráva aj strava. Vznik nových neurónov môžeme podporiť konzumáciou čučoriedok, kurkumy, kávy alebo omega 3 mastných kyselín. Hipokampusu prospeje tiež obmedzenie príjmu kalórií a občasný pôst. Naopak nevhodná je konzumácia alkoholu, cukrov a nasýtených mastných kyselín.

Spomínané odporúčania v dnešnej dobe asi nikoho nezaskočia. Úplne nečakané je ale zistenie, že v prospech nových neurónov hrá horšie rozkousatelná strava. Doslova. Môžeme povedať, že čím väčšiu prácu si naše čeľuste dajú, tým viac vznikne v hipokampe buniek.

A prečo je vhodné venovať nášmu koníkovi vhodné podmienky pre rast nových neurónov? Jednoducho preto, že zlepšíme svoju pamäť, zdokonalíte orientáciu v priestore a zlepšíme si náladu.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks​/sandrine_thuret_you_can_grow_new_brain_cells_here_s_how​/transcript?language=en https://www.kcl.ac.uk/ioppn/depts​/bcn/Our-research/Cells-behaviour​/thuret-adult-neurogenesis/about.aspx

Vedci možno našli spôsob, ako sa zbaviť predsudkov a zlozvykov

Náš mozog počas spánku neustále pracuje. Intenzívne do pamäte zapisuje spomienky a udalosti, ktoré sme počas dňa prežili. A dnes už dokonca vieme aj to, že môžeme ovplyvniť, ktoré spomienky si do pamäti zapíše "silnejšie".

Opakovanie je matka múdrosti

Keď počas dňa niečo vidíme alebo počujeme, neuróny v našom mozgu vytvoria jedinečné usporiadanie, ktoré zodpovedá získanej informácií. A ako náhle si túto informáciu potrebujeme vybaviť, usporiadajú sa neuróny do podobného usporiadania - my si informáciu vybavíme a tým, že sme neuróny opäť prinútili k danému usporiadaniu, túto informáciu silnejšie vryjeme do našej pamäti.

V skratke tak môžeme povedať, že čím častejšie s danou informáciou pracujeme, tým silnejšia je v našej pamäti zakorenená. Pokiaľ s nejakou informáciou pracujete pravidelne, už nad ňou ani nemusíte premýšľať. Ak ju ale roky nepotrebujete, najskôr ju čoskoro zabudnete.

Intenzitu ukladania informácií do pamäte možno ešte posilniť používaním zvukov. Platí totiž, že ak si nejakú informáciu asociujeme so zvukovou stopou, ľahšie si ju pamätáme - a navyše si ju vybavíme zakaždým, keď počujeme daný zvuk.

Vedci sa týchto známych faktov pokúsili využiť - s cieľom vytlačiť z pamäte zažité predsudky alebo zlé návyky. Príklad za všetky? Rodová diskriminácia. Tak často vo svojom okolí počujeme, že ženy nie sú dobré vo vedeckých odboroch, až si túto informáciu zafixujeme v dlhodobej pamäti a považujeme ju za pravdivú. Možno tento predsudok z pamäte vytlačiť a nahradiť ho pozitívnejšou informáciou?

Ako z pamäte vytlačiť predsudky?

V Spojených štátoch prebehli štúdia, ku ktorej sa prihlásilo 40 belošských študentov z Univerzity Northwestern vo veku od 18 do 30 rokov. Vedci najskôr sériou testov zistili, aké majú títo ľudia predsudky. A následne sa ich pokúsili potlačiť.

Všetkým účastníkom preto ukazovali obrázky s textom - fotografie žien, v ktorých sa skloňovali slová ako matematika, fyzika a ďalšie vedy. Následne premietali obrázky černochov, v ktorých sa používali pozitívne slová ako radosť alebo smiech. Ku každému obrázku navyše pustili účastníkom zvukový signál.

V ďalšej fáze tohto pokusu išli všetci študenti spať. Spánok trval 90 minút, počas ktorého boli účastníkom prehrávané rovnaké zvukové tóny, ktoré počuli pri premietaní fotografií.

Keď sa všetci zobudili, prešli tým istým testom na sociálne vnímanie, ako na úplnom začiatku pokusu. To, čo výsledky ukázali, všetkých prekvapilo.

Dlhodobý efekt nikto nečakal

Zrazu totiž študenti reagovali úplne inak - ich ovplyvnenie negatívnymi predsudkami sa znížilo až o 50%! Ale to nebolo všetko, čo vedca šokovalo. Efekt mal navyše dlhodobý účinok. Po týždni sa všetci zišli znova a výsledky boli stále dobré - potlačenie negatívnych predsudkov sa v pamäti účastníkov evidentne zakorenilo natrvalo.

Doteraz známe spôsoby na potláčanie zlozvykov majú len krátkodobou účinnosť - strácame ju najmä v momente, keď sa testovaný človek vráti do spoločnosti. Späť do svojej zabehnuté rutiny.

V prípade pokusu na študentoch z Univerzity Northwestern sa ale nič také nestalo - aj po týždni boli ľudia s negatívnymi predsudkami ovplyvnení o 20% menej ako na začiatku pokusu. A to pritom prebehol len jeden krátky test... čo by sa asi stalo, keby sa mu ľudia podrobovali napríklad aj niekoľko týždňov v kuse?

Podľa vedcov bude možné v budúcnosti použiť túto metódu na popieranie predsudkov. A to nielen tých rasových a rodových, ale taktiež sexuálnych, náboženských alebo politických.

Najväčší optimisti dokonca veria, že podobne ako predsudky fungujú aj návyky. Aj tie máme zakorenené vo svojej pamäti a považujeme ich za stereotyp. Je teda možné metódu použiť napríklad k odvykaniu od fajčenia?

To zrejme ukáže až čas.

Zdroje:

blogs.discovermagazine.com/d-brief/2015/05/28/reduce-prejudices-sleep