Články

Roztrúsená skleróza

9. septembra 2015

Roztrúsená skleróza (RS) je diagnóza s ktorou sa spája mnoho omylov. Napríklad to, že ide o postihnutie pamäti, alebo že je to choroba smrteľná.

RS alebo sclerosa multiplex, je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje, že vlastné imunitné bunky tela pacienta napádajú jeho nervové tkanivo, konkrétne tukový obal výbežkov neurónov. Spôsobujú lokálne zápaly v rôznych častiach centrálnej nervovej sústavy (odtiaľ prívlastok roztrúsená) a obal sa tak stráca a odumiera. Môže dôjsť k čiastočnej regenerácii, po opakovaných zápaloch sa ale regeneračné možnosti CNS vyčerpajú. Priebeh ochorenia je veľmi individuálny, najčastejšie sa striedajú obdobia zhoršenia príznakov (ataky) s obdobiami zlepšenia (remisiami). Najčastejšie sa postupne príznaky s postupom ochorenia zhoršujú. Nevieme prečo RS vzniká, ani ako ju liečiť, terapia spočíva v ovplyvnení špecifických symptómov ochorenia. RS sama o sebe nie je smrteľná, ale výrazným spôsobom znižuje kvalitu života. Pacienti majú takmer rovnakú dĺžku života ako bežná populácia, ale umierajú na zdravotné komplikácie s ňou spojené.

Hlavným príznakom choroby nie je strata pamäti, ale rad neurologických príznakov, ktoré môže a nemusí sprevádzať úbytok kognitívnych funkcií. Spravidla sa u pacientov zhoršuje hybnosť - nastupuje paralýza, kŕče, objavuje sa neobratnosť, najčastejšie na dolných končatinách. Obmedzená býva aj hybnosť v oblasti pier a jazyka, takže sa pacientom zhoršuje schopnosť výslovnosti. Častý je zápal očného nervu, v dôsledku čoho pacienti vidia ako cez igelit. Pridružujú sa problémy s močením, sexuálne poruchy a veľmi nepríjemná únava a bolesti, ktoré niekedy nevymiznú ani v čase ústupu príznakov.

Kognitívne deficit sa vyskytuje asi u 30-70% ľudí s diagnostikovanou RS. Nebýva závažný, ale môže ovplyvniť práceschopnosť pacienta a jeho samostatnosť. Najtypickejšia je porušená schopnosť sústredenia - ako schopnosť udržať pozornosť na jednom podnete dlhšiu dobu (Tenacity), tak schopnosť rozdeľovať pozornosť medzi viac podnetov naraz (distribúcia). Zároveň sú časté poruchy vštepovania do pamäti, dosť možné práve s následkom poškodenia pozornosti, ďalej znížená rýchlosť spracovania a porucha exekutívnych funkcií. Pacienti tak môžu mať problém s vykonávaním viac činností naraz, vykonávaním komplexným úloh, alebo práca v rýchlosti. Zhoršuje sa schopnosť pamätať si úlohy alebo povinnosti. Psychický výkon pacienta, ale býva ovplyvnený aj nekognitivními faktory, napríklad veľmi častou depresiou. Tá môže vzniknúť sekundárne ako následok vyrovnávanie sa s realitou choroby alebo je dôsledkom poškodenia mozgu chorôb a pôsobením liekov (kortikosteroidov). Súčasťou rehabilitácie teda býva aj kognitívný tréning a psychoterapia s cieľom udržania samostatnosti pacienta, alebo umožnenie návratu do zamestnania.

  prečítané 1871×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Katarína Durkáčová
Psycholožka v rehabilitačním ústavu, kde její pracovní náplní je mimo jiné neuropsychologická diagnostika a rehabilitace kognitivních funkcí pacientů po poškození mozku. Současně se v rámci svého doktorského studia na Masarykově univerzitě v Brně věnuje výzkumu prokrastinace. Jedním z jejích koníčků je popularizace psychologie na několika online portálech.

Podobné články

Rehabilitujúce

Poranenie mozgu. Mozgová trauma. Úbytok kognitívnych funkcií. A ďalšie.

Je mnoho príčin, úrazov a ochorení, ktoré spôsobujú úbytok kognitívnych funkcií. Môže sem patriť napríklad poranenie hlavy s následkom úrazu (otras mozgu, pomliaždenie mozgu, ...), rôzne infekčné choroby zasahujúce priamo nervové tkanivo, poškodeniu mozgu s následkom rôznych intoxikáciou (otráv), zmeny poznávacích funkcií s následkom psychiatrického ochorenia (schizofrénia, depresia, demencia, ...), poškodenie mozgu s následkom cievnej mozgovej príhody, neurologického ochorenia (epilepsia), klinická smrť, a ďalšie.

" Zdravý človek má mnoho želaní, chorý len jedno. "

– Indické príslovie

Vďaka plasticite mozgu dnes vieme, že mozog sa vie adaptovať na akúkoľvek činnosť, opakovanou vhodným spôsobom po vhodne dlhú dobu vytvorením nových nervových spojení. Problematika je samozrejme trošku zložitejšia, avšak pre naše účely postačí takto zjednodušený popis.

V dnešnej dobe existujú odborné strediská, ktoré ponúkajú pre pacientov s poškodeným mozgom neuro-rehabilitačné programy. Nádeje na úspešnú rehabilitáciu záležia na stupni a typu poškodenia, a býva to obyčajne dlhodobá záležitosť. Avšak dochádzanie do týchto centier je často časovo a pre niektorých aj fyzicky náročné. V každom prípade rehabilitačný program vedú školení odborníci. Program v takých centrách je komplexný, a rehabilitácie sa dejú aj pomocou fyzických cvičení a podnetov.

" Jedna z podmienok uzdravenia je chcieť sa uzdraviť. "

– L.A. Seneca

Pre vašu podporu vám ponúkame aj on-line tréning kognitívnych funkcií, ktorý môžete prevádzkovať u vás doma, bez nutnosti niekam dochádzať. Veríme, že pre vás bude iste veľmi vítaným a užitočným pomocníkom na ceste k uzdraveniu. Na tomto mieste by sme radi zdôraznili, že Mentem tréning si nekladie za cieľ nahradzovať odbornú neurorehabilitáciu, ako vám ju odporučil váš lekár.

Počítačový tréning má pritom tú výhodu, že je možné na ňom administrovať tie úlohy, ktoré by nebolo možné bez počítač aplikovať. Takmer okamžite počítač vyhodnotí váš výsledok. Možnosť porovnať si svoje aktuálne výsledky s výsledkami z predchádzajúcich hier.

Naším cieľom je poskytnúť vám vhodný a kvalitný doplnok odborných rehabilitačných programov v podobe mentálnych cvičení, pri ktorých sa budete baviť, budete sa hrať, a pritom budete trénovať mozog, a posilňovať svoje neurónové spojenia. A budete to robiť, kedy budete chcieť, a ako dlho budete chcieť. Keď už sa budete cítiť unavení, jednoducho počítač zatvorte. Ak sa vám bude chcieť zase si zahrať nejakú "hru" za tri hodiny, budete na to mať voľný prístup. Môžete trénovať častejšie, podľa svojej vlastnej chuti a nálady.

" Porážka je stav mysle; nikto nie je porazený, kým porážku neprijme ako skutočnosť. "

– Bruce Lee

Môže fyzická aktivita zlepšiť naše kognitívne schopnosti?

Často sa rozpráva - v zdravom tele, zdravý duch. Skutočne má však fyzické cvičenie blahodarný vplyv nielen na naše svaly, ale aj na náš mozog? Výskumy z posledných rokov ukazujú, že áno. Ale pozor! Pri rýchlom šprinte alebo pri zdvíhaní ťažkých činiek si mozgové závity rozhodne neposilnite. Ak chcete urobiť niečo pre svoj mozog, skúste radšej jogging na dlhšiu trať, plávanie alebo iný vytrvalostný šport. Vedci totiž zistili, že pozitívny vplyv má na náš mozog predovšetkým aeróbne cvičenie, teda také cvičenie, ktoré je so strednou intenzitou vykonávané po dlhšiu dobu. Naopak anaeróbne cvičenie, ako je práve posilňovanie alebo šprint, pri ktorom je potrebné vyvinúť vysoký výkon za krátku dobu, na náš mozog pozitívny vplyv zrejme nemá. A ktoré kognitívne schopnosti si môžete vďaka fyzickému cvičeniu posilniť? Väčšina výskumov ukazuje, že fyzická aktivita má najväčší vplyv na zlepšenie našich exekutívnych funkcií. Ďalšie štúdie potom naznačujú, žeby fyzické cvičenie mohlo viesť aj k čiastočnému zlepšeniu našej pracovnej a priestorovej pamäte.

Prospieva však fyzické cvičenie všetkým vekovým skupinám? Výskumy ukazujú, že áno. V niekoľkých štúdiách bolo napríklad zistené, že žiaci, ktorí viac cvičili, boli v škole v priemere úspešnejšie než žiaci, ktorí mali menej fyzickej aktivity. To, že fyzické cvičenie prospieva aj ľuďom v strednom veku, potom ukázal napríklad výskum fínskych vedcov z roku 2014. Tí zistili, že ľudia, ktorí v strednom veku cvičili aspoň dvakrát týždenne, mali nižšie riziko vzniku demencie, než ľudia, ktorí boli menej aktívní . Podľa Francesca Sofi a jeho kolegov, ktorí v roku 2011 vykonali rozsiahlu analýzu doterajších štúdií, potom pravidelné fyzické cvičenie môže v starobe znížiť riziko zhoršenia kognitívnych funkcií takmer až o 40%.

Fyzická aktivita je teda rozhodne dôležitá nielen pre naše svaly, ale aj pre náš mozog. Takže až dnes dokončíte svoj Mentem tréning, bežte si napríklad zabehať do parku alebo zaplávať :)

Tréninkem lze oddálit zhoršování kognitivních funkcí

V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%. Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé. Nedávno boli publikované výsledky jednej z najnovších a najrozsiahlejších štúdií, ktoré poskytujú aj tieto údaje.

Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia. Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka.

Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod. Ale tí ktorí trénovali, na tom boli lepšie ako ich “protivníci“ z kontrolnej skupiny.

Tréning môže teda podľa výsledkov tejto štúdie, oddialiť úpadok kognitívnych funkcií a znížiť samostatnosť u staršej populácie.

Seniori

Je ťažké definovať starobu. Ako povedal André Maurois:

" Starnutie nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý naozaj zamestnaný človek nemá čas. "

Faktom je, že staroba je svojím spôsobom relatívny pojem. Existujú mladí ľudia, ktorí sú "starí", a starí ľudia, pre ktorých je ich vek len číslom na papieri. Cítia sa stále mladí.

Na starobu sa môžeme pozerať z dvoch hľadísk. Existuje fyziologická staroba a staroba psychická, alebo ak chcete mentálny vek. V psychológii pre to existuje termín: mentálny vek.

Kedy presne nastupuje staroba, nie je možné presne určiť. Z fyziologického hľadiska sa jedná o zmeny vo vnútri organizmu, kedy dochádza k postupnému a vysoko individuálnemu oslabeniu funkčnosti častí tela a orgánov. Dochádza tiež k postupnému oslabovaniu imunity a človek je náchylnejší k chorobám. Tento stav však u každého človeka nastupuje rôzne, u niekoho skôr, u iných neskôr.

K poklesu fyziologických funkcií môžeme priradiť aj zmeny vo funkcií a štruktúre mozgu, ktorú fyziologickú starobu sprevádzajú. S tým súvisia aj zmeny v kognitívnych procesoch, ktoré sú dané z časti aj zmenami funkcie zmyslových orgánov (zrak, sluch). Dochádza k zmenám psychických funkcií, ako je napríklad znížená schopnosť sústredenia, zmena pamäte (predovšetkým v oblastiach zapamätania a opätovného vybavenia si), predstavivosti i myslenia, ktoré stráca najmä na plynulosti.

Podobne ako je tomu s tréningom fyzických schopností, funguje aj tréning mysle. Je známe, že pravidelný pohyb v priebehu života predlžuje optimálnu funkčnosť telesných orgánov a systémov, od srdca a cievnej sústavy (napr. Posilňovanie srdcového svalu, prevencia hypertenzie), cez metabolizmus (prevencia cukrovky), pohybový aparát (posilňovanie svalov) a ďalších, až po posilňovaní optimálneho výkonu mozgu (vďaka zvýšeniu prísunu kyslíka) a mozgových funkcií. Mentálne funkcie môžeme trénovať podobne ako svaly. Kognitívny tréning je odporúčaný pri liečbe ľahkých a stredných porúch mentálnej výkonnosti. Nedávne štúdie preukázali, že vďaka kognitívnemu tréningu došlo k zlepšeniu čiastkových kognitívnych funkciách o štatisticky významné desiatky percent.

Kognitívny tréning zahŕňa širokú škálu rôznych činností. V poslednej dobe sa do povedomia verejnosti dostáva možnosť kognitívneho tréningu na PC, ktorý je v tejto oblasti významným pomocníkom. Jeho výhodou je, že ho môžete vykonávať v pohodlí domova, a je poňatý skôr ako forma zábavy. Tréningom mysle dochádza k zlepšeniu celkovej kvalite života aj u starších ľudí. Hoci v starobe dochádza ako už bolo vyššie uvedené k určitým zmenám v štruktúre mozgu, napriek tomu, vďaka vysokej plasticite nervovej sústavy, ktorá pretrváva až do vysokého veku, sa môžu tvoriť neuróny (mozgové bunky) nové. Tréningom mentálnych schopností dochádza tiež ku posilňovaniu spojov v príslušnej mozgovej oblasti, ktorá je za danú funkciu zodpovedná.

Staroba nemusí nutne znamenať pasivitu a rezignáciu. Je to obdobie, kedy môžeme byť stále aktívny, ako vďaka fyzickému tak aj vďaka psychickému tréningu. Vďaka posilňovaniu telesnej i mentálnej výkonnosti nemusíme nutne zahadzovať toto obdobie "do koša". Zlepšenie kvality života v starobe môže byť podkladom pre mnohých, čo sme za svoj doterajší život ešte neuskutočnili.

" Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela. "

– Johan Wolfgang von Goethe