Prečítajte si náš blog

Procesy na pozadí myslenia a rozhodovania

Myslenie a rozhodovanie sú kognitívne funkcie pre človeka absolútne nevyhnutné. Z celej živočíšnej ríše sme my tí, ktorí v evolučnom boji (zatiaľ) vyhrávajú práve preto, že kvalite ľudského myslenia a rozhodovania sa nerovná žiaden iný živočíšny druh. Každý deň sme všetci vystavení nespočetnému množstvu rozhodnutí, od triviálnych (ako výber dnešného oblečenia do práce na základe počasia a denného rozvrhu) až po zásadné životné míľniky (kúpa domu či rozhodnutie zmeniť zásadne smerovanie kariéry). Čo však stojí za schopnosťou myslieť a rozhodovať sa?

Myslenie je definované ako proces spracovania a využívania informácii, jeho hlavnými funkciami sú vytváranie pojmov, rozpoznávanie a nachádzanie vzťahov, vytváranie záverov z predchádzajúcich predpokladov (teda usudzovanie) a riešenie problémov.

Historicky sa názory na myslenie a procesy na jeho pozadí menili s novými psychologickými smermi.

V období behaviorizmu panoval názor, že myslenie je obyčajné skúšanie možných riešení (postup pokus - omyl) a následné využívanie naučených odpovedí. Gestaltisti naopak tvrdili, že myslenie je produktívne. V známom experimente nemeckého psychológa Kohlera boli opice vystavené situácii, kedy mali pred sebou klietku s jedlom. Opice však na jedlo nedočiahla sama, preto mala poruke dve tyče. Ani jedna z nich však nebola dosť dlhá. Riešením bolo tyče spojiť a jedlo si z klietky pritiahnuť. Opica sa chvíľu snažila jedlo dočiahnuť bez pomoci tyčí, následne skúšala vždy jednu a druhú tyč striedavo. Po chvíľke sa unavila a zdanlivo bez záujmu pred klietkou z jedlom sedela. No o niekoľko minút sa náhle zodvihla, tyče spojila a jedlo si pritiahla. Popísaný proces Kohler nazval vhľad, teda náhle pochopenie súvislostí a nájdenie riešenia. Tento experiment nám ukazuje, že myslenie nie je iba reprodukcia v minulosti naučených riešení, ale produktívny proces.

V sedemdesiatych rokoch sa rozšírila teória Newella a Simona, ktorá proces nachádzania riešení problémov pripodobňuje orientácii v priestore. Problém sa teda nachádza v problémovom priestore a existuje množstvo ciest, ktoré vedú k riešeniu. Z niektorých nesprávnych je možné sa vrátiť do východiskového bodu, niektoré nás zavedú obchádzkou tam, kam potrebujeme.

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa objavila teória, ktorá viedla až k Nobelovej cene za ekonómiu pre autorov. Tversky a Kahneman prišli s názorom, že ľudia sa rozhodujú na základe určitých skratkovitých postupov, heuristík. Tie sú v ľudskom rozhodovaní nenahraditeľné, pretože znižujú náročnosť rozhodovacieho procesu, no zároveň v niektorých prípadoch môžu viesť k chybným a nerozumným rozhodnutiam. Napríklad heuristika reprezentatívnosti (známa aj ako hráčsky klam) hovorí o tom, že ak séria náhodných udalostí pôsobí nenáhodne, máme tendenciu veriť, že dôjde k obratu. Konkrétne napríklad pri rulete máme pocit, že ak niekoľkokrát za sebou padlo párne číslo, musí nasledovať číslo nepárne. Tento spôsob usudzovania je však nesprávny, pri každom z pokusov existuje presne rovnaká pravdepodobnosť, že padne párne alebo nepárne číslo.

Heuristika založená na dostupných informáciách hovorí o našej tendencii usudzovať na výskyt určitých javov na základe toho, ako ľahko si ich vybavíme z pamäti. Ak si na určitú udalosť spomenieme rýchlo, máme tendenciu ju považovať za bežnejšiu, jej výskyt za častejší.

Na našej ceste za pochopením myslenia a rozhodovania sa blížime ku koncu. V deväťdesiatych rokoch prišiel Antonio Damasio s myšlienkou, že rozhodovanie je založené nielen na práci mozgu, ale na odpovedi celého tela. Navrhol hypotézu somatických markerov, ktorá predpokladá, že v rozhodovacom procese hrá podstatnú úlohu odpoveď organizmu, teda akýsi pocit, intuícia (autor sám to nazýva „gut feeling“, niečo ako pocit v žalúdku). Hovorí, že pri rozhodovaní často naše telo pozná správne rozhodnutie ešte pred tým, než si ho človek racionálne uvedomí. Odporúča teda počúvať svoje telo a dať na náznaky, ktoré sa nás snažia varovať pred zlým rozhodnutím.

Sme na konci nášho pátrania po záhadách myslenia. A či už máte tendenciu podliehať heuristikám, riešiť problémy vhľadom alebo počúvať svoju intuíciu, skúste sa pri rozhodovaní zamyslieť nad mechanizmami, ktoré na Vás pri tomto procese pôsobia. Veľa dobrých rozhodnutí do budúcna!