Prečítajte si náš blog

Články na téma osobnosť

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť II.

V minulom článku sme písali o teórii osobnosti zvanej Päťfaktorový model osobnosti. Dlho sa verilo, že osobnosť nemožno zmeniť. Až štúdia z roku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.



Päť dôležitých faktorov na dosiahnutie zmeny osobnostných rysov:

Hoci je zmena osobnosti možná, rozhodne nemožno povedať, že je jednoduchá. Nestačí len odhodlanie a vytrvalosť, ale tiež jasná vízia a predstavivosť. Ak aj vy túžite po zmene, je dôležité si najprv uvedomiť, ktoré faktory sú pre zdarný proces určujúce.

Viera v zmenu. Ak ste presvedčení, že sa vám zmena nepodarí, potom to tak pravdepodobne dopadne. Viera je jeden z najdôležitejších predpokladov pre dosiahnutie trvalej zmeny. Spomeňme napríklad známy placebo efekt.

Silná vôľa. Bude potrebné si uvedomiť, že je to váš boj a musíte mať silnú túžbu sa zmeniť. Nikto iný to za vás chcieť nemôže.

Vytrvalosť. Bude to beh na dlhú trať a možno sa mu budete musieť venovať každý deň aspoň chvíľu.

Vízia. Aby vaša motivácia k zmene neslabla, mali by ste byť schopní si predstaviť, ako bude váš život vyzerať po dosiahnutí cieľa. Možno niekoho zaskočí vaše nové správanie, budete to však stále vy.

Odhodlanie. Budú vás čakať prekážky a často si pri páde "odriete koleno". Niekedy budete mať chuť so všetkým tresnúť. To je prirodzené. Ide predsa o zásadnú zmenu, ktorá vám za to ale stojí.

Ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov krok po kroku:

A teraz sa dostávame k samotnému postupu, ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov. Tu je dôležité brať jednotlivé kroky poctivo a žiadny z nich nevynechať. Možno budete pre niektorý z nich potrebovať viac času, tak si ho doprajte.

Identifikujte konkrétny rys, ktorý chcete zmeniť a jasne ho pomenujte. Zároveň si konkrétne definujte, o akú zmenu chcete usilovať. Čím presnejšie a jednoznačnejšie tento bod definujete, tým ľahšie budú ďalšie kroky.

Uvedomte si všetky svoje pocity, pozitívne aj negatívne, ktoré sa vám u pomyslení na zmenu vynárajú. Buďte k sebe úprimní a pripustite si bez hanby akékoľvek pochybnosti a strachy. Následne si vytvorte plán, ako túto negativitu eliminovať. Čím väčší pomer pozitívnych pocitov vám zostane, tým budete mať väčšiu šancu na úspech.

Predstavujte si jasne a často, akí budete po dosiahnutí zmeny. Môžu to byť akékoľvek situácie a obrazy. Fantázii sa medze nekladú. Toto je veľmi dôležitý krok, ktorý by ste nemali zabúdať. Dokážete tým naprogramovať svoju myseľ a cieľ tak bude ľahšie dosiahnuteľný. Predstavy navyše dokážu spustiť emócie, o ktorých ste ani netušili. Tým sa možno vrátite do bodu 2, ale celkom iste spoznáte, že to nie je cesta späť, ale vpred.

Učte sa a vzdelávajte sa, ak vám chýba nejaká dôležitá zručnosť na dosiahnutie zmeny. Človek sa stále učí a dvojnásobne to platí v prípade, keď sa snaží vymaniť zo svojich zabehnutých koľají. Učenie nemusí bolieť a ani to nemusí byť nuda. Učiť sa môžete aj vzorom – nájdite si niekoho, kto vám bude inšpiráciou. Zvoľte takú cestu, ktorá vám bude vyhovovať.

Pozerajte sa po príležitostiach k nácviku. Akonáhle sa objaví situácia, v ktorej opakovane zlyhávate, na moment sa zastavte. Uvedomte si, že práve toto je tá chvíľa, kedy máte príležitosť začať robiť veci inak. Využite ju.

Ako to môže v praxi fungovať?

Peter má dlhodobé problémy so svojím kolegom z práce a chce to zmeniť. Ako bude postupovať, aby zmeny dosiahol trvalo?

Krok 1, identifikácia: "Vzťah s kolegom je zlý, pretože som príliš konfliktný a nevrlo reagujem na jeho nápady". O akú zmenu chce usilovať: "Chcem byť vľúdnejší k svojmu kolegovi, otvorenejší jeho nápadom a budovať priateľský vzťah".

Krok 2, uvedomenie pocitov: "Túžim po dobrej atmosfére na pracovisku. Teší ma predstava, že by medzi nami bolo menej napätia. Zároveň sa ale obávam, že neprijme moje priateľské gestá a vyloží si ich ako pretvárku. Už nemôžem získať jeho dôveru." Eliminácia negativity: "Nie je nič zlé na ústretovom správaní. Nemusím byť zo dňa na deň ako vymenený. Pokiaľ si kolega vyloží moju ústretovosť zle, je to vo výsledku jeho škoda."

Krok 3, fantazírovanie: "Na firemnom rokovaní je príjemná atmosféra... Užívame si obedovú pauzu a smejeme sa dávnym malichernostiam. Chodíme spolu na florbal... Náš pracovný tím dosahuje lepšie výsledky."

Krok 4, získanie informácií: vzťahom na pracovisku sa venuje veľa rozvojových publikácií. Peter sa môže opýtať svojich priateľov, či si podobnou situáciou tiež prešli a ako s tým pracovali. Nevrlý náladu môže Peter zlepšiť meditáciou alebo športom. Čo tak skúsiť večerné behanie? Alebo možno stačí kolegu lepšie spoznať.

Krok 5, využitie príležitosti: Peter sa rozhodne konať. Kroky už pozná z rozvojových knižiek a denne tak aplikuje teóriu v praxi. Spočiatku to možno trochu "drhne" a kolega zaberá nedôverčivý postoj. Peter ale pokračuje s nácvikom vľúdnosti, kolegu sa snaží lepšie spoznať a dokonca spolu išli na pivo. Atmosféra v tíme sa uvoľňuje a Peter zažíva dôležitú spätnú väzby svojho snaženia – vynaložené úsilie k zmene nebolo márne a je mu teraz oveľa lepšie, čo ďalej prehlbuje jeho pozitívnu zmenu správania.

Záverom

Teraz už je možná zrejmé, prečo naše novoročné predsavzatia často dopadajú neúspechom. Na dosiahnutie zmeny osobnosti je to potrebné oveľa viac, než len chcieť. Možno ešte jedna rada na záver, ktorá ale nemusí vyhovovať každému: zdieľajte. Pretože ako sa hovorí, zdieľaná radosť z dobrodružstva a úspechu sa zdvojnásobí.

Zdroje:

https://blogs.psychcentral.com/childhood-neglect/2015/01/the-5-essential-steps-to-change-a-personality-trait/

https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs11205-012-0006-z

Hřebíčková, M. (2011). Pětifaktorový model v psychologii osobnosti: Přístupy, diagnostika, uplatnění. Praha: Grada.

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť I.

Novoročné predsavzatia sú dobrá vec, ale často končia neúspechom. Prečo to tak je? Ak si dáme za cieľ častejšiu návštevu posilňovne alebo menej hodín strávených pri televízii, hrá v úspechu hlavnú úlohu predovšetkým disciplína. Čo keď ale túžime zmeniť svoje správanie? Zo samotára sa stať vyhľadávaným spoločníkom alebo zvýšiť psychickú odolnosť voči udalostiam, ktoré nemôžeme ovplyvniť? To je predsavzatie o poznanie zložitejšie a v neúspechu sa okrem slabej disciplíny premieta aj naša vnútorná nedôvera v dosiahnutí naozaj trvalej zmeny.



Po dlhú dobu panoval v odborných aj laických kruhoch názor, že ľudská osobnosť je daná a nemenná. Snahy o jej zmenu boli považované za boj s veternými mlynmi. Jedna z najznámejších teórií osobnosti vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Jednalo sa o rozsiahly výskum, ktorého cieľom bolo zistiť čo najpresnejšie esenciu vlastností, z ktorých sa ľudská osobnosť skladá. Výstupom bolo definovanie piatich základných rysov osobnosti. Hovorí sa mu Päťfaktorový model osobnosti, čiže Veľká päťka (Big five). Ide o päť škál, čiže dimenzií, ktoré sa u nás ujali pod pojmami prívetivosť, svedomitosť, otvorenosť voči skúsenosti, extraverzia a neuroticismus.

Spôsob, akým vedci na tieto škály prišli, bol pomerne originálny. Na začiatku vzali slovníky a spísali všetky prídavné mená. Potom z nich odfiltrovali taká, ktorými môže byť popísaný človek. V ďalšom kroku z dlhého zoznamu odfiltrovali iba prídavné mená, ktorá označovali ľudský rys alebo vlastnosť. Takto získané slová potom rozdelili do piatich veľkých skupín, čiže do Veľkej päťky.

Päťfaktorový model osobnosti

Prívetivosť – táto dimenzia určuje spôsob, akým vstupujeme do kontaktu s ostatnými ľuďmi. Vysoká miera tohto faktora zahŕňa príjemné až vrelé vystupovanie, obetavosť a ochotu pomôcť. Človeku záleží predovšetkým na dosiahnutí harmónie vo vzťahoch a nerobí mu problém ustúpiť v konflikte. Dôveruje ostatným a volí radšej spoluprácu ako rivalitu. Naopak nízka miera tejto vlastnosti sa vyznačuje popudlivosťou, nepriateľstvom a súperivosťou.

Vysoká miera: Dobrosrdečný, láskavý, znášanlivý, srdečný, skromný, zmierlivý

Nízka miera: Panovačný, útočný, pomstychtivý, bezcitný, despotický, konfliktný

Svedomitosť – podstatou tejto dimenzie je zodpovednosť, motivácia a vytrvalosť. Človek s vysokou mierou tejto dimenzie je snom každého zamestnávateľa – je spoľahlivý, disciplinovaný, náročný na detail a vie skvele plánovať svoju prácu. Poriadkumilovný a starostlivý je aj v osobnom živote. Rád sa tiež vzdeláva a nepotrebuje k tomu vonkajšiu motiváciu. Naopak nedostatok v tejto dimenzii sa prejavuje lenivosťou, nedbalosťou, chaotickosťou a nízkym zaujatím k plneniu cieľov a povinností.

Vysoká miera: Spoľahlivý, pracovitý, presný, poriadkumilovný, zodpovedný, starostlivý

Nízka miera: Bezcieľny, nedbalý, lenivý, nesvedomitý, chaotický, nevytrvalý

Otvorenosť voči skúsenosti – tejto dimenzii môžeme rozumieť ako tendencii k vyhľadávaniu nových skúseností a zážitkov. Človek s vysokou mierou je tolerantný k novému, má bujnú fantáziu a zaujíma sa o umenie. Osobnosť je inteligentná a kultivovaná. Vytvára si nezávislý úsudok a má sklon prinášať originálne nápady. Naopak človek s nízkou mierou tejto dimenzie je konzervatívny a skôr realistický. Nekriticky prijíma tradičné postupy a má sklon žiť podľa dogiem. Tiež emočné reakcie môžu byť utlmené.

Vysoká miera: Zvedavý, originálny, tvorivý, obrazotvorný, inteligentný, kultivovaný

Nízka miera: Konvenčný, pragmatický, realistický, neprispôsobivý, neinteligentný, nevzdelaný

Extraverzia – Ako už názov napovedá, táto dimenzia označuje, nakoľko sme spoločensky aktívni. Človek s vysokou mierou extraverzie vyhľadáva spoločnosť ostatných ľudí. Rád je stredobodom pozornosti a užíva si energiou nabité diskusie. Je dobrý organizátor a svojou výrečnosťou a šarmom dokáže zaujať ostatných. Samota ho môže silno vyviesť z miery. Naopak na protipólu stojí človek, ktorému samota nevadí a môže ju dokonca vyhľadávať. Keď ide do spoločnosti, skôr sa kontaktu stráni. Rád sa rozpráva s menej ľuďmi, ktorých dobre pozná.

Vysoká miera: Spoločenský, aktívny, zhovorčivý, družný, priebojný, smelý

Nízka miera: Uzavretý, málovravný, plachý, nesmelý, samotársky, tichý

Neuroticismus – Táto dimenzia rozlišuje, ako jedinec reaguje na frustrujúce situácie. Na jej póloch sú psychicky labilné a stabilné rysy osobnosti. Vysoká miera neuroticismu sa vyznačuje jednoduchou výbušnosťou. Veľmi rýchlo dochádza k vyčerpaniu psychických síl. Jedinec sa cíti zraniteľný, nervózny a neistý. Často prežíva strach, obavy a smútok. Má tendenciu k plači. Na opačnom póle je osoba vyrovnaná, pokojná a bezstarostná. Dokáže držať svoje emócie na uzde a má zdravý nadhľad.

Vysoká miera: Napätý, nepokojný, labilný, neistý, vznetlivý, popudlivý

Nízka miera: Pokojný, uvoľnený, vyrovnaný, stabilný, sebaistý, nezdolný

Pri všetkých týchto vlastnostiach sa predpokladalo, že sú stabilné a nemožno ich trvalo zmeniť. Až štúdia zroku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.

Veríte, že dokážete trvalo zmeniť svoju osobnosť, alebo ste na tieto úvahy skôr skeptickí? V oboch prípadoch si nenechajte ujsť náš budúci článok, v ktorom popíšeme jednotlivé kroky, ako tejto trvalej zmeny dosiahnuť.

Teória motivácie podľa Maslowa

Americký humanistický psychológ Abraham Harold Maslow sa do pamäte povojnových generácií dostal vďaka svojej teórii hierarchie potrieb (1943), ktoré nás motivujú k celému nášmu správaniu a konaniu. Maslow veril, že každý človek má predpoklady na to, aby dosiahol životného naplnenia, iba k tomu musí prekonať niekoľko prekážok v podobe naplnenia nižších potrieb. Oproti vtedajšiemu trendu, kedy sa psychologické teórie zaoberali skôr tým "zlým" v nás, to bola zaujímavá zmena a teórie nemohla zostať bez povšimnutia.

Maslow rozdelil potreby do pomyselnej pyramídy podľa toho, s akou intenzitou na nás potreby naliehajú. V nižších poschodiach sa nachádzajú potreby, ktoré sú dôležité pre naše individuálne aj spoločenské prežitie. Vyššie poschodia nie sú potrebné pre prežitie, ale prispievajú k dlhodobej spokojnosti a rozvíjajú náš osobnostný potenciál. Ústredným princípom tejto teórie je rast do vyšších sfér pomyselnej pyramídy iba za predpokladu uspokojenia nižších potrieb.

A o ktoré potreby vlastne ide? V stručnosti sa s nimi zoznámime:

Fyziologické potreby - jde o vôbec najzákladnejšie potreby, vďaka ktorých je človek nažive. Ide o potreby, ktoré zaisťujú udržanie rovnovážneho stavu nášho organizmu (tzv. homeostáza). Spadá sem potreba na jedenie, dýchanie, pohyb, spánok, rozmnožovanie, vylučovanie, alebo napríklad potreba zmyslovej stimulácie a odstraňovanie bolesti. Ak začne byť niektorá z potrieb neuspokojená, telo si veľmi rýchlo vyžiada našu pozornosť a úporne sa hlási o naplnenie danej potreby.

Bezpečie a istota - ďalšou silnou potrebou je vyhýbanie sa nebezpečenstvu, neznámym a ohrozujúcim podnetom. Naplnením tejto potreby je vyhľadanie istoty, spoľahlivosti a stability. Viditeľné je napĺňanie tejto potreby vo chvíli, keď zabezpečujeme svoje obydlie alebo uzatvárame poistky. Istotu vyhľadávame v otázkach svojho zdravia, zamestnania alebo rodiny.

Spolupatričnosť a láska - potreba, vďaka ktorej udržiavame príbuzenské, partnerské a priateľské vzťahy. Túžba po intimite, potreba niekam patriť, milovať a byť milovaný. Tu spadá tiež život v komunite ľudí, s ktorými nie sme len pre pocit istoty, ale práve pre pocit spolupatričnosti. Táto prostredná potreba chráni človeka pred samotou, depresiami a úzkosťou.

Uznanie a sebaúcta - táto potreba vychádza z túžby človeka byť uznaný okolím aj sám sebou. Mohlo by sa zdať, že uznávať sám seba je jednoduché, ale dosiahnuť ozajstnej sebaúcty môže byť dlhý životný proces. Práve preto sa táto potreba nachádza až takmer na vrchole pyramídy. Nie každému sa podarí túto potrebu naplniť.

Sebarealizácia - potreba rozvinúť svoj potenciál, svoje schopnosti a talent. Potreba osobnostného rastu, túžba po poznaní a estetických zážitkoch. Na najvyššom vrchole si Maslow predstavoval ešte potrebu prekročení seba čiže duchovný potrebu. Maslow definuje sebarealizované osoby ako tvorivé, spontánne, bez predsudkov, etické a nezávislé na vonkajších autoritách. Nie každý má predpoklady obstáť v potrebách sebarealizačného charakteru. Ak áno, prichádza napĺňanie týchto potrieb zvyčajne až po období stredného veku. Podľa Maslowa sa podarí uspokojiť svoje potreby rastu iba u 1 % ľudí.

Päticu potrieb rozdelil Maslow ešte na dve skupiny – na potreby nedostatkové a potreby rastové. Do nedostatkových patrí 1. až 4. skupina potrieb a dali by sa zhrnúť ako tie, vďaka ktorým si uchovávame fyzickú a psychickú pohodu. Do rastových potrieb patrí 5. skupina -sebarealizácia, tj. rozvoj potenciálu, túžba po poznaní, duchovnu a estetike. Rastové sa nazývajú preto, že nám dávajú možnosť presiahnuť sami seba.

To, akým spôsobom zaobchádzame s uvedomovaním a uspokojovaním svojich potrieb, je značné závislé na kultúre, v ktorej sa nachádzame. Tá môže niektoré potreby uprednostňovať a iné opomínať (napríklad konzumizmus -1- na úkor duchovna -5-).

Kritika teórie

Maslowova teória hierarchických potrieb býva niekedy spochybňovaná príkladmi, kedy je jedinec napriek svojim neuspokojenými fyziologickým potrebám schopný dosiahnuť pozoruhodných počinov. Ako príklad možno uviesť židovských hudobníkov v koncentračných táboroch, ktorí počas svojho strastiplného pobytu vytvorili nádherné orchestrálne diela a mali možnosť ich spolu s ostatnými väzňami realizovať priamo v táboroch. Podľa kritikov k týmto počinom z oblasti rastových potrieb dochádzalo bez naplnenia akejkoľvek potreby z radov nedostatkových. Čo značne borí hierarchickú teóriu. Našťastie aj pre tento príklad existuje vysvetlenie. Preto, aby človek mohol sebarealizačne tvoriť, nie je natoľko potrebná psychická a fyzická pohoda v daný moment, ale fakt, že si uspokojením základných nedostatkových potrieb jedinec prešiel v priebehu svojho života. Ak teda niekto prežije pokojné detstvo, nechýba mu základné zabezpečenie, láska rodičov a úcta okolia (poťažmo sebaúcta), získa potom predpoklady k úspešnému uspokojovaniu rastových potrieb. Môže potom nastať situácia, ktorá všetko dobré prevráti v katastrofu, ale nájdu sa (a našli sa) jedinci, ktorí rastú na úkor týmto udalostiam.