Články

Demencia: novodobý mor 21. storočia

21. septembra 2016

Neurodegeneratívne ochorenie, novší výraz pre demenciu, je považované za chorobu 21. storočia. Podľa štatistík Londýnskej King'sCollegese jeho celosvetový výskyt každých 20 rokov zvyšuje takmer dvojnásobne. Zatiaľ čo v roku 2015 išlo o 47 miliónov, odhady na rok 2030 sú 75 miliónov a v roku 2050 dokonca 131 miliónov osôb postihnutých demenciou. Niet sa čomu čudovať - najrizikovejším faktorom pre vznik demencie je totiž vysoký vek. A práve ten sa vďaka zlepšovaniu starostlivosti neustále zvyšuje.

Zvyšovanie výskytu demencie sa však netyká len ekonomicky vyspelých krajín. Čím ďalej viac prípadov sa vyskytuje aj v rozvojových krajinách. Dnes na ne pripadá 58% celkového výskytu demencie, ale v roku 2050 to bude už 68%. Najprudší nárast sa očakáva v Číne a Indii.

Ako sa demencia prejavuje

Syndróm demencie sa prejavuje poruchami v niekoľkých oblastiach - v intelekte, pamäti, súdnosti a abstraktným myslením, pozornosťou, motiváciou alebo náladách. V dôsledku tak dochádza k poruchám osobnosti a k celkovej degradácii osobnosti.

Rozlišujú sa tri štádia demencie - ľahká, stredná a ťažká. V prvom štádiu sa začínajú prejavovať problémy s koordináciou tela, postihnutý sa cíti neistý pri chôdzi a častejšie sa pridržiava opory. Tiež krátkodobá pamäť začína nápadne zlyhávať.

V druhom štádiu prichádza zhoršovaniu dlhodobej pamäte, čo sťažuje samostatnosť postihnutého. Ten nie je schopný vykonávať bežné činnosti, ktoré predtým bez problému ovládal. Zhoršuje sa aj orientácia v priestore a čase.

Často sa potom stáva, že chorý nedokáže nájsť cestu domov a neskôr sa neorientuje ani v domácom prostredí. Vplyvom zhoršenej schopnosti sústredenia pomaly stráca záujem o skoršie aktivity a koníčky. Pre neschopnosť postihnúť to podstatné sa často sústredí na okrajový detail na úkor vnímania celku. V prvých dvoch štádiách pomáha aj farmakologická liečba podporujúca kognitívne funkcie mozgu - tzv. Kognitíva.

V treťom štádiu nepoznáva postihnutý ani sám seba v zrkadle, nespoznáva svoju rodinu a ani si neuvedomuje, že nejakú má. Nie je schopný vydržať u akejkoľvek aktivity bez neustáleho prísunu podnetov. Z liekov sa užívajú antidepresívna a medikamenty znižujúce úzkosť.

Demencia zvyčajne prichádza vo vysokom veku a vyvíja sa pozvoľna v priebehu zhruba piatich rokov. Vo vekovom rozmedzí medzi 75-80 rokov je riziko vzniku demencie okolo 8%, počas ďalších piatich rokov vzrastá na 16% a na hranici 90. roku hrozí demencia už každému tretiemu človeku. Ak prepukne demencia skôr ako v 60 rokoch, býva vývoj choroby podstatne rýchlejší - rok až dva. Toto riziko je našťastie len okolo 1%.

Druhy demencií

Najznámejším druhom demencie je Alzheimerova demencia. Tá vzniká ako dôsledok Alzheimerovej choroby, teda chronického ochorenia nervovej sústavy, pri ktorom dochádza k výraznému úbytku neurónov v mozgu. Prvýkrát bola popísaná v roku 1907 Aloisom Alzheimerom. V tej dobe sa jednalo o ojedinelú chorobu.

Ďalej sa demencia spája s Parkinsonovou alebo Pickovou chorobou. Môže ale vzniknúť aj ako dôsledok otravy, metabolických porúch, nádoru mozgu alebo pohlavných chorôb. Podľa štatistík sú rizikovou skupinou ženy nad 65 rokov, ak sa v ich rodinnej histórii vyskytla Alzheimerova demencia, prekonali úraz hlavy, trpia na vysoký krvný tlak a majú málo duševnej a sociálnej aktivity.

Možno sa demencií vyhnúť?

Neexistuje žiadny liek, ktorý by demenciu úplne vyliečil. Je však mnoho spôsobov, ako znížiť riziko vzniku choroby alebo zmierniť jej priebeh, ak už nastúpila. Najlepšou prevenciou je dostatok duševnej a sociálnej aktivity - ako počas života, tak v starobe. Sociálne väzby totiž stimulujú aktivitu mozgových buniek, čo spomaľuje degeneráciu neurónov. Nezanedbateľnou prevenciou je tiež učenie sa novým veciam a precvičovanie mozgu pomocou logických, pozornostných alebo pamäťových hier, prípadne skupinových tréningov mozgu.

Významnú úlohu v boji proti demencii hrá tiež výživa mozgu. Dôležité je zaistiť dostatočný prísun vitamínov (predovšetkým skupín B, C, D a E), minerálov a zdravých tukov. Ďalej platí už dobre poznáme pravidlá správnej životosprávy - neprejedať sa, nefajčiť a nepiť alkohol. Tak preukážete svojmu mozgu veľkú službu a ten sa odvďačí dlhodobým fungovaním.

Vyhliadky teda nie sú natoľko negatívne, ako nás strašia všemožné vedecké štatistiky. Demenciu síce nejde úplne predísť, ale správnym životným štýlom možno výrazne znížiť riziko jej vzniku a spomaliť jej priebeh. Úspech tkvie v prevencii a osvete - aj preto si Alzheimerova choroba vyslúžila svoj vlastný medzinárodný deň, ktorý pripadá na 21.9.

Doplňujúce zdroje:

  prečítané 19388×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Procházková
Absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. V minulosti působila jako terapeutka EEG biofeedbacku, kde se poprvé seznámila s problematikou trénování mozkových funkcí. Ve spolupráci se sdružením Cerebrum a FN Bohunice se v současnosti věnuje kognitivně rehabilitačnímu tréninku osob po poranění mozku.

Podobné články

Potvrdené výskumom: online tréning mozgu skutočne pomáha

Podľa novej štúdie z novembra roku 2015 hraní online hier so zameraním na myslenie a pamäť pomáha starším ľuďom so zvládaním starostí v každodennom živote. Občania starší ako 50 rokov žijúci v Spojenom Kráľovstve sa počas minulého roka zapojili do celkom unikátneho výskumu - a jeho výsledky mnohých prekvapili.

Vedci v inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne preukázali, že trénovanie mozgu pomocou online hier zlepšuje pamäť i myslenie a navyše pomáha starším ľuďom zvládať bežné činnosti: cestovanie v mestskej hromadnej doprave, nakupovanie alebo varenie.

Už skoršie výskumy ukázali, že hranie online hier zlepšuje kognitívne funkcie, ale všetci pracovali len s malou vzorkou ľudí a ich výsledky tak neboli dostatočne relevantné. Spomínaná štúdia, ktorú oi. podporuje aj spoločnosť Alzheimer's Society, však pracuje so vzorkou 7000 ľudí a v dlhodobom horizonte 6 mesiacov. Jej výsledky preto majú oveľa vyššiu váhu.

Účastníci štúdie počas výskumu pravidelne hrali šesť hier. Tri logické (napr. Balansovanie so závažím na detskej hojdačke) a tri na riešenie problémov (napr. Poskladanie číselne označených dlaždíc do správneho poradia).

Účastníkom, ktorí boli vybraní za spolupráce s BBC, Alzheimer's Society a Rady Zdravotníckeho Výskumu, bolo odporučené, aby hrali každú zo šiestich hier aspoň 10 minút kedykoľvek zrovná mali čas. Pred začiatkom štúdie, po šiestich týždňoch, po troch mesiacoch a nakoniec po šiestich mesiacoch tak všetci prešli kompletným testom na kognitívne funkcie.

Po šiestich mesiacoch tréningu došlo k zásadnému zlepšeniu v skóre v teste každodenných činností u ľudí starších ako 60 rokov a významnému zlepšeniu v logickom uvažovaní u ľudí starších ako 50 rokov. Najlepšie výsledky vykazovali tí, ktorí hrali online hry 5x týždenne.

To, že ľuďom počas starnutia postupne slabne pamäť, je normálne. Dramatickejší úpadok však môže naznačovať prichádzajúcej demencii, pre ktorú je rýchla strata pamäti typická.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudia, ktorí radi lúštia krížovky, skladajú puzzle alebo sa učia novým zručnostiam, majú menší sklon k demencii.

Táto nová štúdia by však mohla priniesť ešte k niečomu novému - a to ponúknuť efektívny a jednoduchý spôsob pomoci, ktorý znižuje nebezpečenstvo straty kognitívnych funkcií v pokročilom veku.

Dr. Anne Corbett z Wolfsonského centra pre choroby spojené so starnutím na inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne hovorí: "Tréning mozgu pomocou online hier a ich dopad môže byť extrémne dôležitý pre starších ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako si predĺžiť svoje kognitívne zdravie. Tieto online hry by mohli byť dostupné pre širokú verejnosť a tiež by mohli mať významný vplyv na zdravie občanov po celom svete."

"Náš výskum potvrdzuje názor, že aj zdanlivo malé zmeny v životnom štýle pomáhajú zachovať kognitívne funkcie a potencionálne znižujú riziko ich úpadku v neskoršom veku. To je dôležité najmä vtedy, keď nemáme k dispozícii lieky na liečbu demencie."

Dr. Doug Brown, riaditeľ Výskumu a Vývoja pre Alzheimer's Society, dodáva: "Také online hry môžu byť miliónovým odvetvím. Podobné výskumy nám pomáhajú porozumieť, čo všetko hry dokážu pre naše zdravie urobiť."

"I keď ani tento výskum nebol dostatočne dlhý, aby otestoval, či hry pomáhajú k predchádzaniu kognitívnemu úpadku alebo demencií, je skvelé vidieť, že majú pozitívny vplyv na zvládanie každodenných úloh a logickom uvažovaní."

"S rýchlo starnúcej populácie, je veľmi dôležité získať hmatateľný dôkaz, že tento spôsob tréningu mozgu má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie, ktoré každý deň využívame. Ako vláda, tak aj spoločnosť, musí hľadať cesty, ako zabezpečiť seniorom nezávislý a dôstojný život, "uzavrel Brown.

Zdroje:

Corbett, A et al (2015) 'The Effect of an Online Cognitive Training Package in Healthy Older Adults: An Online Randomized Controlled Trial' JAMDA DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.jamda.2015.06.014 https://www.alzheimers.org.uk www.kcl.ac.uk/ioppn/news/records/2015/november/​Brain-training-improves-memory-and-performance-of-everyday​-tasks-in-older-people.aspx

Korenie, ktorá naštartujú váš mozog

V dnešnom článku sa zameriame na korenie, ktoré majú schopnosť nielen očistiť náš organizmus, ale predovšetkým ochrániť zdravie a bystrosť našej mysle. Schválne - ktoré z nich máte vo svojej kuchyni a použijete je len zriedka? Možno po nich po prečítaní týchto riadkov siahnete častejšie.

Kurkuma ako bojovník proti demencii

Už tradičná ajurvédska medicína si vážila kurkumy pre jej schopnosť čistiť organizmus. Pôsobí tiež protizápalovo. A práve zápaly v tele sú spájané s rizikom vzniku rakoviny, srdcových ochorení alebo Alzheimerovej choroby. Štatistiky ukazujú zaujímavý vzťah medzi konzumáciou kurkumy v Indii a tamojším výskytom demencie. Indovia vo veku 70-79 rokov trpí týmto ochorením 4-5x menej ako rovnaká populácie v USA. Niektorí vedci sa zhodujú, že nízky výskyt demencie u indickej populácie má čo dočinenia práve s častou konzumáciou kurkumy. Výskumy totiž preukázali, že látka v kurkume zvaná kurkumín pomáha imunitným bunkám v tele v boji proti toxické bielkovine Beta-amyloid, ktorá vzniká v mozgu ľudí s demenciou.

Kurkuma tiež dokáže zvrátiť niektoré biochemické zmeny spojené so starnutím mozgu a eliminovať výskyt ťažkých kovov v tele. Na rozdiel od farmakologických medikamentov nemá kurkuma žiadne nežiaduce vedľajšie účinky a organizmu neškodí ani konzumácia vo vysokých dávkach. Je teda vhodné zahrnúť kurkumu do našej stravy - čím viac jej bude, tým lepšie prevencii vzniku degeneratívnych ochorení si doprajeme.

Je tu ale jeden háčik - kurkumín sa v našom tele vstrebáva veľmi ťažko. Už v črevnej stene a pečeni totiž dochádza k jeho metabolickým premenám, čo bráni jeho ďalšiemu využitiu. Podľa niektorých štúdií je preto vhodné kurkumu kombinovať s čiernym korením, ktorý obsahuje látku piperín - tá by mala tieto skoré metabolické procesy výrazne zbrzdiť.

Škorica rozpáli mozgové závity

Tiež škorica má veľa pozitívnych účinkov na náš organizmus. Okrem potláčaní rakovinotvorných procesov v tele, protizápalového a anti-diabetického efektu pôsobí blahodarne aj na kognitívne funkcie nášho mozgu. Škorica má totiž schopnosť chrániť mozog aktiváciou neuro-ochranných proteínov chrániacich neuróny pred mutácií.

Tiež Škorica má Parfemy pozitívnych účinkovať na náš organizmus. Okrem potláčaní rakovinotvorných procesov v tele, protizápalového a anti-diabetického efektu pôsobí blahodarne aj na kognitívne Funkcie nášho mozgu. Škorica má totiž schopnosť chrániť mozog aktiváciám neuro-ochranných proteínová chrániacich neurónov pred mutáciám.

S trochou nadsadenia by sa dalo povedať, že myši zo spomínaného experimentu sa behom pár dní stali „supermyš“. Ak by sme chceli rovnakým spôsobom zdokonaliť aj svoje (ľudskej) kognitívne schopnosti, museli by sme denne skonzumovať približne 4 gramy škorice, čo však môže mať negatívny vplyv na naše pečeň. Navyše škorica, ktorú bežne kupujeme, je menej kvalitné (čínska) než tá pravá (ceylonska) a obsahuje viac toxické látky kumarínu. Je preto lepšie držať sa osvedčeného spojenia "všetko s mierou".

Rasca na lepšiu pamäť

Tiež rasca má nečakane dobrý vplyv na náš mozog - konkrétne schopnosť sa učiť. Kórejskí vedci vykonali roku 2011 experiment, v ktorom mali myši nájsť spôsob, ako sa vyhnúť bolestivým podnetom, ktoré sa spustili pri zaznení zvukového signálu. Jedna skupina myší bola po celý čas experimentu kŕmené vodou, druhá skupina pila vodu s kmínovým extraktom. Ako to dopadlo? Myši, ktoré pili iba vodu, sa trik naučili za 11 dní. Skupinka s rascový vodou na to vyzrela priemerne už za 8 dní. Navyše, čím viac bolo vo vode rasce, tým skôr sa myši naučili bolesti vyhnúť.

Potom, aby bol experiment ešte zaujímavejšie, podali výskumníci všetkým myšiam drogu, ktorá spôsobovala amnéziu. Asi 40% myší následkom toho zabudla, čo sa tak prácne naučila. Kolegyňa napájané rascou však zabúdali významne menej a tiež im stačilo menej dní na opätovné naučenie triku. Bolesti sa dokázali vyhnúť za dva dni, oproti piatim dňom u myší kŕmených vodou.

Sila je v prevencii

Tak ako mnoho iných prírodných látok, aj táto korenie fungujú najlepšie, keď sa konzumujú dlhodobo v primeraných dávkach. Okrem mozgu preukážete dobrý skutok doslova celému telu - srdcu a krvnému obehu, kožu, trávenie i imunite. Prečo teda nezačať hneď dnes?

Zdroje:

https://thetruthaboutcancer.com/brain-health-benefit-of-turmeric casopis.vesmir.cz/clanek/skorice-a-lepsi-pamet https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2781139 www.huffingtonpost.com/dr-douglas-fields/effect-of-spices-on-memory_b_905573.html https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9619120

Ako pôsobí Mozartova hudba na analytické schopnosti

Hudba rozvíja matematické vzdelanie, hovorí Tereza Pařilová. Sama je toho skvelým príkladom: opustila kariéru harfistky, aby vyštudovala informatiku. Zároveň vo výskumnom centre CEITEC skúma vplyv hudobného vzdelania na mozog a jeho funkcie. V hudbe vidí možný liek po úrazoch mozgu alebo pri demenciách.

Souvislost hudby a kognitivních schopností proslavil kontroverzní Mozartův efekt. Jaký je skutečný vliv Mozartovy skladby na kognitivní schopnosti?

Zjistilo se, že když děti na druhém stupni základní školy a vysokoškoláci poslouchali úryvek z Mozarta ze sonáty K. 448, zlepšila se jim krátkodobá schopnost analytického matematického uvažování oproti situacím, kdy poslouchali jakoukoli jinou sonátu nebo neposlouchali nic. Efekt nicméně trval relativně krátce po poslechu úryvku, který nebyl moc dlouhý, trval asi jedenáct minut.

Moje kolegyně MUDr. Klára Štillová tento efekt studovala na epilepticích. Zjistila, že pokud jim v určitých intervalech dlouhodoběji pouští tuto jedenáctiminutovou ukázku, do značné míry tím eliminuje epileptické záchvaty. Sonáta tedy ovlivňuje část mozku, která u dětí stojí za oním zlepšení analytického matematického myšlení – a zároveň stimuluje i oblasti, které jsou postižené u epileptiků a které mohou u každého z nich ležet jinde. Cílí zřejmě na nějaké společné centrum, které mozek ovlivňuje natolik, že epileptické výboje potlačí.

Jak je to možné – a proč zrovna u této sonáty?

To zatím není úplně probádané. Určitě záleží na intervalech, které následují po sobě, pokud tam máte například kvartu, kvintu, oktávu, přeskakujete do jiné tóniny… Podstata tkví v tom, že jdou po sobě přesně v tomto sledu. Pokud byste obrátil akordy nebo sonátu zahrál v jiné tónině, tak efekt zmizí. Závisí na frekvenci tónů, frekvenci celého zvuku, způsobu poskládání akordů – a posun do jiné tóniny by změnil i neurofyziologické vlastnosti.

Aktuálně na výzkumu spolupracujeme s inženýry, kteří studují fyzikální vlastnosti daného úryvku sonáty, aby je mohli porovnat po přesunu skladby do jiné tóniny nebo s jinými sonátami. Právě fyzikální vlastnosti jsou, myslím, podstatné. Mozart skladbu samozřejmě nenapsal, aby s ní šel léčit epileptiky – ale podařilo se mu napsat ji tak, že vlastnosti daného zvuku mají na mozek tyto účinky.

Mozartův efekt se tedy týká situačního efektu hudby na posluchače. Existují i dlouhodobé efekty?

Víme zcela určitě, že provozování hudby – aktivní i pasivní – rozvíjí i další kognitivní činnosti. Pokud porovnáte žáky základních uměleckých škol s dětmi, které nehrají vůbec na nic, jsem přesvědčená, že jejich analytické myšlení a schopnost myšlenkového skládání věcí do celků je na mnohem vyšší úrovni.

Představte si klavír: hrajete dvěma rukama a každou z nich něco jiného – což si mozek musí spojit. Mozek je skvěle vycvičený ve spojování věcí, které spolu nesouvisí. Zároveň umí oddělovat motoriku levé a pravé ruky – a k tomu ještě nohy, pokud hrajete s pedálem.

Existují ostatně terapie založené na tom, že se lidé učí hrát na hudební nástroje – ať už se jedná o arteterapii, muzikoterapii nebo schopnosti učit se oddělovat levé a pravé ruky, po mrtvicích, degenerativních onemocněních a podobně. Hudba zcela určitě působí i v dlouhodobém horizontu – a všechno se to samozřejmě týká mozku. V mozku všechno končí – nebo naopak začíná, chcete-li.

A u zdravých lidí?

Je prokázané, že pokud hrajete na hudební nástroj, zvětšují se vám určité oblasti v mozku a máte lepší analytické a matematické myšlení. O profesionálních hudebnících se říká „jsou to hudebníci“ – a myslí se tím, že jsou zabředlí výhradně v hudební oblasti a nemají třeba obecný nebo nějak specifický přehled. Oni přitom mají skvělé předpoklady, aby byli i výbornými matematiky, pokud by měli šanci se k tomu dostat a rozvíjet. Ta část hemisféry, která je větší u matematiků, je větší i u těch hudebníků; obojí je spolu silně spojené.

Takový vztah je i námětem vašeho výzkumu, ve kterém zkoumáte vliv hudby na mozek. Co přesně se pokoušíte zjistit?

Chceme zjistit, jaký je rozdíl ve vnímání vážné hudby u umělců, kteří se jí živí a přichází s ní do styku denodenně – a u pasivních posluchačů. Lidí, kteří rádi poslouchají vážnou hudbu, chodí na koncerty, ale nehrají na žádný hudební nástroj a neznají noty nad rámec běžného vzdělání. Snažíme se zjistit, jestli dlouhodobé vzdělávání v klasické hudbě přispívá k rozvoji určitých částí mozku, jak se liší jeho aktivace při poslechu té které ukázky, jestli je aktivnější u profesionálních hudebníků nebo u ostatních.

Já bych ještě ráda zkusila – ale to už se jedná o další cíl – jestli může hudební vzdělávání nebo hra na hudební nástroj pomoci jako způsob terapie u neurodegenerativních onemocnění. Podobně jako funguje Mozartův efekt u epileptiků: myslím, že takovou možnost dokazuje. Uvidíme, jestli výzkum prokáže signifikantní rozdíly mezi profesionálními a neprofesionálními hudebníky, případně jednotlivými nástroji: jestli může být efekt odlišný třeba u dechařů než u lidí, kteří více používají prsty – klavíristů, smyčcařů…

Doufám, že pokud něco objevíme, mohli bychom studii rozšířit i na práci s pacienty, ať už by se jednalo třeba o epileptiky, lidi po mrtvici nebo třeba s demencí. Umím si představit, že by bylo možné pozitivně ovlivnit terapii třeba u Alzheimerovy nebo Parkinsonovy choroby.

Je možné dát čtenářům nějaké obecné doporučení, jestli jim hudba může pomoct, aby se třeba lépe soustředili v práci?

Pokud jde o soustředění, tak zcela určitě doporučuji toho Mozarta – a můžete ho poslouchat několikrát dokola, aby měl dlouhodobý efekt. Ten krátkodobý, jak jsem říkala, nepřetrvává, může mít vliv maximálně pár hodin.

Jinak bych obecně pro zdravého člověka doporučila vybrat si, co vám vyhovuje a co je ve vašem rytmu. Některá hudba je rychlá a člověk je pak možná až příliš excitovaný – a jiná zase příliš pomalá a člověk je usínavý, zpomalenější. Rytmus těla je u každého jiný, takže jde spíš o to, najít si vlastní hudbu. A nemusí se nutně jednat o tu klasickou. Stejně jako ve svých výzkumech žádáme subjekty, aby si vybrali vlastní hudbu, která se jim dobře poslouchá, tak můžu vám doporučit najít si tu svoji, která vám dobře vyhovuje. Aby vám ani nepumpovala tep, ani jste u ní neusínal.