Články

Cenové kotvy: Čísla, ktoré ovplyvňujú vašu útratu

14. februára 2017

Spomínate si, ako riešil nepríjemné povinnosti hrdina dobrodružných románov Tom Sawyer? Z prácneho a zdĺhavého natierania plotu urobil zábavu, ktorú mu mohli ostatní len závidieť. A keď už závidia, prečo im rovno celú prácu neprenechať a ešte na tom nezarobiť? Tak Mark Twain vo svojej knihe pred viac ako storočím zachytil jav, ktorý dokáže premeniť zábavu v prácu a prácu v zábavu. Ste si istí, že dokážete jedno od druhého rozoznať?

Ľudské preferencie bývajú vrtkavé a rovnako nestabilné môže byť aj rozdiel medzi príjemným zážitkom a nepríjemnou povinnosťou. Povedzme, že vám ponúknem slušnú čiastku za to, že budete účinkovať vo filmovom komparze. Musíte sa dopraviť na natáčanie, obliecť sa do kostýmu a prechádzať sa sem a tam medzi kulisami. Ku všetkému si to nakoniec sa sľubovanú odmenou rozmyslím a žiadne peniaze vám neponúknem, takže sa do práce môžete pustiť len zadarmo. Predpokladám, že teraz už sa do nej príliš nepohrnete. Ale čo keby som začala s inou ponukou? Môžete si zahrať vo filme! Dostanete kostým a budete sa pohybovať medzi skutočnými kulisami. Takúto možnosť nemá každý a samozrejme si za ňu budete musieť náležite zaplatiť. A čo potom keď vám táto príležitosť spadne do lona úplne zadarmo! Prvá ponuka nastavila latku a druhú s ňou budete chtiac nechtiac porovnávať. Keď boli pri jednom z výskumov účastníci rozdelení do dvoch skupín a každá dostala inú ponuku, raz na platený a druhýkrát na predplatené počúvanie recitácie, záujem zúčastniť sa jej zadarmo neskôr vyjadrilo podstatne viac tých, ktorí boli najskôr oboznámení s nutnosťou za ňu zaplatiť. Možno si hovoríte, že nie ste hlúpi, viete, že sa komparzu platí, a na podobnú ponuku by ste rozhodne nekývli. Ale čo keď žiadnu podobnú predchádzajúca skúsenosť nemáte? Vedeli by ste, či za zážitok s chuťou zaplatiť, alebo sami požadovať peniaze?

Sme bytosti zvyku a nadväznosti. Naše voľby sa odvíjajú od tých predchádzajúcich. Akonáhle prvýkrát niečo kúpime za určitú sumu, suma sa nám dostane pod kožu a riadi naše ďalšie rozhodnutia. Táto sudička nám teda predurčuje, koľko sme ochotní za rovnaký alebo podobný tovar minúť. Skúste sa teraz zamyslieť nad vecami, ktoré bežne kupujete. Je ich prínos alebo potešenie, ktoré vám prináša, úmerné sume, ktorú ste na ňu museli zarobiť, alebo ste si jednoducho zvykli? To, že ste sa jej vy a mnoho ďalších konzumentov podriadili, ešte nezaručuje, že je naozaj rozumná. Pokojne by totiž mohla byť stanovená aj náhodne. Keď výskumníci predviedli študentom tovar hodnote od desať do sto dolárov, položili im otázku, či by si daný predmet kúpili za cenu určenú náhodným dvojčíslom. To predstavovalo východiskový bod pre ich odpoveď na druhý dotaz: Koľko by ste boli ochotní za neho maximálne zaplatiť? Ľudia s vyšším počiatočným číslom potom za tovar ponúkali vyššie sumy ako tí, ktorí náhodou dostali číslo nižšie. Dokážete si predstaviť, že za víno dobrovoľne zaplatíte o 80% viac len vďaka náhodnej cifre, ktorá stála na počiatku vášho rozhodnutia?

Nie je ľahké si priznať, že naša predstava o hodnote vecí je trochu zahmlená a ľahko ovplyvniteľná. Pokiaľ ale raz pri pokladni zahoríte neodolateľnou túžbou urobiť predavačke obsiahlu prednášku na tému "za nás bol chleba lacnejší", skúste si spomenúť, že cenové kotvy driemu aj vo vašej hlave.

Zdroj:

  prečítané 2122×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Eva Krejčí
Eva Krejčí je studentkou jednooborové psychologie a absolventkou žurnalistiky na Fakultě sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. V současnosti se zaměřuje především na fenomén snění, mediální komunikaci a účinky a kreativní myšlení. Popularizací psychologie by chtěla podpořit kritické myšlení veřejnosti.

Podobné články

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť I.

Novoročné predsavzatia sú dobrá vec, ale často končia neúspechom. Prečo to tak je? Ak si dáme za cieľ častejšiu návštevu posilňovne alebo menej hodín strávených pri televízii, hrá v úspechu hlavnú úlohu predovšetkým disciplína. Čo keď ale túžime zmeniť svoje správanie? Zo samotára sa stať vyhľadávaným spoločníkom alebo zvýšiť psychickú odolnosť voči udalostiam, ktoré nemôžeme ovplyvniť? To je predsavzatie o poznanie zložitejšie a v neúspechu sa okrem slabej disciplíny premieta aj naša vnútorná nedôvera v dosiahnutí naozaj trvalej zmeny.



Po dlhú dobu panoval v odborných aj laických kruhoch názor, že ľudská osobnosť je daná a nemenná. Snahy o jej zmenu boli považované za boj s veternými mlynmi. Jedna z najznámejších teórií osobnosti vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Jednalo sa o rozsiahly výskum, ktorého cieľom bolo zistiť čo najpresnejšie esenciu vlastností, z ktorých sa ľudská osobnosť skladá. Výstupom bolo definovanie piatich základných rysov osobnosti. Hovorí sa mu Päťfaktorový model osobnosti, čiže Veľká päťka (Big five). Ide o päť škál, čiže dimenzií, ktoré sa u nás ujali pod pojmami prívetivosť, svedomitosť, otvorenosť voči skúsenosti, extraverzia a neuroticismus.

Spôsob, akým vedci na tieto škály prišli, bol pomerne originálny. Na začiatku vzali slovníky a spísali všetky prídavné mená. Potom z nich odfiltrovali taká, ktorými môže byť popísaný človek. V ďalšom kroku z dlhého zoznamu odfiltrovali iba prídavné mená, ktorá označovali ľudský rys alebo vlastnosť. Takto získané slová potom rozdelili do piatich veľkých skupín, čiže do Veľkej päťky.

Päťfaktorový model osobnosti

Prívetivosť – táto dimenzia určuje spôsob, akým vstupujeme do kontaktu s ostatnými ľuďmi. Vysoká miera tohto faktora zahŕňa príjemné až vrelé vystupovanie, obetavosť a ochotu pomôcť. Človeku záleží predovšetkým na dosiahnutí harmónie vo vzťahoch a nerobí mu problém ustúpiť v konflikte. Dôveruje ostatným a volí radšej spoluprácu ako rivalitu. Naopak nízka miera tejto vlastnosti sa vyznačuje popudlivosťou, nepriateľstvom a súperivosťou.

Vysoká miera: Dobrosrdečný, láskavý, znášanlivý, srdečný, skromný, zmierlivý

Nízka miera: Panovačný, útočný, pomstychtivý, bezcitný, despotický, konfliktný

Svedomitosť – podstatou tejto dimenzie je zodpovednosť, motivácia a vytrvalosť. Človek s vysokou mierou tejto dimenzie je snom každého zamestnávateľa – je spoľahlivý, disciplinovaný, náročný na detail a vie skvele plánovať svoju prácu. Poriadkumilovný a starostlivý je aj v osobnom živote. Rád sa tiež vzdeláva a nepotrebuje k tomu vonkajšiu motiváciu. Naopak nedostatok v tejto dimenzii sa prejavuje lenivosťou, nedbalosťou, chaotickosťou a nízkym zaujatím k plneniu cieľov a povinností.

Vysoká miera: Spoľahlivý, pracovitý, presný, poriadkumilovný, zodpovedný, starostlivý

Nízka miera: Bezcieľny, nedbalý, lenivý, nesvedomitý, chaotický, nevytrvalý

Otvorenosť voči skúsenosti – tejto dimenzii môžeme rozumieť ako tendencii k vyhľadávaniu nových skúseností a zážitkov. Človek s vysokou mierou je tolerantný k novému, má bujnú fantáziu a zaujíma sa o umenie. Osobnosť je inteligentná a kultivovaná. Vytvára si nezávislý úsudok a má sklon prinášať originálne nápady. Naopak človek s nízkou mierou tejto dimenzie je konzervatívny a skôr realistický. Nekriticky prijíma tradičné postupy a má sklon žiť podľa dogiem. Tiež emočné reakcie môžu byť utlmené.

Vysoká miera: Zvedavý, originálny, tvorivý, obrazotvorný, inteligentný, kultivovaný

Nízka miera: Konvenčný, pragmatický, realistický, neprispôsobivý, neinteligentný, nevzdelaný

Extraverzia – Ako už názov napovedá, táto dimenzia označuje, nakoľko sme spoločensky aktívni. Človek s vysokou mierou extraverzie vyhľadáva spoločnosť ostatných ľudí. Rád je stredobodom pozornosti a užíva si energiou nabité diskusie. Je dobrý organizátor a svojou výrečnosťou a šarmom dokáže zaujať ostatných. Samota ho môže silno vyviesť z miery. Naopak na protipólu stojí človek, ktorému samota nevadí a môže ju dokonca vyhľadávať. Keď ide do spoločnosti, skôr sa kontaktu stráni. Rád sa rozpráva s menej ľuďmi, ktorých dobre pozná.

Vysoká miera: Spoločenský, aktívny, zhovorčivý, družný, priebojný, smelý

Nízka miera: Uzavretý, málovravný, plachý, nesmelý, samotársky, tichý

Neuroticismus – Táto dimenzia rozlišuje, ako jedinec reaguje na frustrujúce situácie. Na jej póloch sú psychicky labilné a stabilné rysy osobnosti. Vysoká miera neuroticismu sa vyznačuje jednoduchou výbušnosťou. Veľmi rýchlo dochádza k vyčerpaniu psychických síl. Jedinec sa cíti zraniteľný, nervózny a neistý. Často prežíva strach, obavy a smútok. Má tendenciu k plači. Na opačnom póle je osoba vyrovnaná, pokojná a bezstarostná. Dokáže držať svoje emócie na uzde a má zdravý nadhľad.

Vysoká miera: Napätý, nepokojný, labilný, neistý, vznetlivý, popudlivý

Nízka miera: Pokojný, uvoľnený, vyrovnaný, stabilný, sebaistý, nezdolný

Pri všetkých týchto vlastnostiach sa predpokladalo, že sú stabilné a nemožno ich trvalo zmeniť. Až štúdia zroku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.

Veríte, že dokážete trvalo zmeniť svoju osobnosť, alebo ste na tieto úvahy skôr skeptickí? V oboch prípadoch si nenechajte ujsť náš budúci článok, v ktorom popíšeme jednotlivé kroky, ako tejto trvalej zmeny dosiahnuť.

Dokážeme zmeniť svoju osobnosť? Časť II.

V minulom článku sme písali o teórii osobnosti zvanej Päťfaktorový model osobnosti. Dlho sa verilo, že osobnosť nemožno zmeniť. Až štúdia z roku 2013 ukázala, že to nie je pravda. Výskumu sa zúčastnilo osem tisíc Austrálčanov, ktorí vyplnili dotazník mapujúci ich osobnostné rysy. Po štyroch rokoch potom odpovedali opäť na tie isté otázky. Výskumníci boli presvedčení, že črty zostanú rovnaké, ale oproti očakávaniu sa zmenili. A to natoľko, že ovplyvnili celkovú spokojnosť so súčasným životom.



Päť dôležitých faktorov na dosiahnutie zmeny osobnostných rysov:

Hoci je zmena osobnosti možná, rozhodne nemožno povedať, že je jednoduchá. Nestačí len odhodlanie a vytrvalosť, ale tiež jasná vízia a predstavivosť. Ak aj vy túžite po zmene, je dôležité si najprv uvedomiť, ktoré faktory sú pre zdarný proces určujúce.

Viera v zmenu. Ak ste presvedčení, že sa vám zmena nepodarí, potom to tak pravdepodobne dopadne. Viera je jeden z najdôležitejších predpokladov pre dosiahnutie trvalej zmeny. Spomeňme napríklad známy placebo efekt.

Silná vôľa. Bude potrebné si uvedomiť, že je to váš boj a musíte mať silnú túžbu sa zmeniť. Nikto iný to za vás chcieť nemôže.

Vytrvalosť. Bude to beh na dlhú trať a možno sa mu budete musieť venovať každý deň aspoň chvíľu.

Vízia. Aby vaša motivácia k zmene neslabla, mali by ste byť schopní si predstaviť, ako bude váš život vyzerať po dosiahnutí cieľa. Možno niekoho zaskočí vaše nové správanie, budete to však stále vy.

Odhodlanie. Budú vás čakať prekážky a často si pri páde "odriete koleno". Niekedy budete mať chuť so všetkým tresnúť. To je prirodzené. Ide predsa o zásadnú zmenu, ktorá vám za to ale stojí.

Ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov krok po kroku:

A teraz sa dostávame k samotnému postupu, ako dosiahnuť zmeny osobnostných rysov. Tu je dôležité brať jednotlivé kroky poctivo a žiadny z nich nevynechať. Možno budete pre niektorý z nich potrebovať viac času, tak si ho doprajte.

Identifikujte konkrétny rys, ktorý chcete zmeniť a jasne ho pomenujte. Zároveň si konkrétne definujte, o akú zmenu chcete usilovať. Čím presnejšie a jednoznačnejšie tento bod definujete, tým ľahšie budú ďalšie kroky.

Uvedomte si všetky svoje pocity, pozitívne aj negatívne, ktoré sa vám u pomyslení na zmenu vynárajú. Buďte k sebe úprimní a pripustite si bez hanby akékoľvek pochybnosti a strachy. Následne si vytvorte plán, ako túto negativitu eliminovať. Čím väčší pomer pozitívnych pocitov vám zostane, tým budete mať väčšiu šancu na úspech.

Predstavujte si jasne a často, akí budete po dosiahnutí zmeny. Môžu to byť akékoľvek situácie a obrazy. Fantázii sa medze nekladú. Toto je veľmi dôležitý krok, ktorý by ste nemali zabúdať. Dokážete tým naprogramovať svoju myseľ a cieľ tak bude ľahšie dosiahnuteľný. Predstavy navyše dokážu spustiť emócie, o ktorých ste ani netušili. Tým sa možno vrátite do bodu 2, ale celkom iste spoznáte, že to nie je cesta späť, ale vpred.

Učte sa a vzdelávajte sa, ak vám chýba nejaká dôležitá zručnosť na dosiahnutie zmeny. Človek sa stále učí a dvojnásobne to platí v prípade, keď sa snaží vymaniť zo svojich zabehnutých koľají. Učenie nemusí bolieť a ani to nemusí byť nuda. Učiť sa môžete aj vzorom – nájdite si niekoho, kto vám bude inšpiráciou. Zvoľte takú cestu, ktorá vám bude vyhovovať.

Pozerajte sa po príležitostiach k nácviku. Akonáhle sa objaví situácia, v ktorej opakovane zlyhávate, na moment sa zastavte. Uvedomte si, že práve toto je tá chvíľa, kedy máte príležitosť začať robiť veci inak. Využite ju.

Ako to môže v praxi fungovať?

Peter má dlhodobé problémy so svojím kolegom z práce a chce to zmeniť. Ako bude postupovať, aby zmeny dosiahol trvalo?

Krok 1, identifikácia: "Vzťah s kolegom je zlý, pretože som príliš konfliktný a nevrlo reagujem na jeho nápady". O akú zmenu chce usilovať: "Chcem byť vľúdnejší k svojmu kolegovi, otvorenejší jeho nápadom a budovať priateľský vzťah".

Krok 2, uvedomenie pocitov: "Túžim po dobrej atmosfére na pracovisku. Teší ma predstava, že by medzi nami bolo menej napätia. Zároveň sa ale obávam, že neprijme moje priateľské gestá a vyloží si ich ako pretvárku. Už nemôžem získať jeho dôveru." Eliminácia negativity: "Nie je nič zlé na ústretovom správaní. Nemusím byť zo dňa na deň ako vymenený. Pokiaľ si kolega vyloží moju ústretovosť zle, je to vo výsledku jeho škoda."

Krok 3, fantazírovanie: "Na firemnom rokovaní je príjemná atmosféra... Užívame si obedovú pauzu a smejeme sa dávnym malichernostiam. Chodíme spolu na florbal... Náš pracovný tím dosahuje lepšie výsledky."

Krok 4, získanie informácií: vzťahom na pracovisku sa venuje veľa rozvojových publikácií. Peter sa môže opýtať svojich priateľov, či si podobnou situáciou tiež prešli a ako s tým pracovali. Nevrlý náladu môže Peter zlepšiť meditáciou alebo športom. Čo tak skúsiť večerné behanie? Alebo možno stačí kolegu lepšie spoznať.

Krok 5, využitie príležitosti: Peter sa rozhodne konať. Kroky už pozná z rozvojových knižiek a denne tak aplikuje teóriu v praxi. Spočiatku to možno trochu "drhne" a kolega zaberá nedôverčivý postoj. Peter ale pokračuje s nácvikom vľúdnosti, kolegu sa snaží lepšie spoznať a dokonca spolu išli na pivo. Atmosféra v tíme sa uvoľňuje a Peter zažíva dôležitú spätnú väzby svojho snaženia – vynaložené úsilie k zmene nebolo márne a je mu teraz oveľa lepšie, čo ďalej prehlbuje jeho pozitívnu zmenu správania.

Záverom

Teraz už je možná zrejmé, prečo naše novoročné predsavzatia často dopadajú neúspechom. Na dosiahnutie zmeny osobnosti je to potrebné oveľa viac, než len chcieť. Možno ešte jedna rada na záver, ktorá ale nemusí vyhovovať každému: zdieľajte. Pretože ako sa hovorí, zdieľaná radosť z dobrodružstva a úspechu sa zdvojnásobí.

Zdroje:

https://blogs.psychcentral.com/childhood-neglect/2015/01/the-5-essential-steps-to-change-a-personality-trait/

https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs11205-012-0006-z

Hřebíčková, M. (2011). Pětifaktorový model v psychologii osobnosti: Přístupy, diagnostika, uplatnění. Praha: Grada.

Zakrnie nám kvôli Googlu mozog?

Moderné technológie hrajú v našich životoch stále väčšiu a väčšiu rolu. Sme obklopení počítačmi, smartfónmi, tabletmi ... Aký vplyv ale majú tieto nové technológie na naše myslenie? Sme vďaka nim múdrejší alebo hlúpneme? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a táto debata sa vedie takmer zakaždým, keď sa objaví nejaký nový prístroj či vynález. Už v starom Grécku protestoval filozof Sokrates proti používaniu písma a kníh. Myslel si totiž, že kvôli nim budú ľudia hlúpnuť, pretože keď si budú môcť všetko prečítať a napísať, nebudú si musieť vôbec nič pamätať. Čas ukázal, že nemal pravdu. Ľudia už síce nevedia spamäti odrecitovať celú Odysseu a Iliadu ako za čias Sokrata, ale rozšírenie písma viedlo k neobvyklému pokroku a nárastu vzdelanosti. V priebehu storočí sa ľudia hádali ešte o vplyve kníhtlače, písacích strojov, telegrafu a televízie. Dnes potom proti sebe stoja zástancovia a odporcovia počítačov a internetu. Skutočne nám teda kvôli Google prestane pracovať mozog alebo je to inak? Poďme sa teraz teda krátko pozrieť na zástupcu oboch táborov.

Na strane odporcov moderných technológii stojí nemecký psychiater a psychológ Manfred Spitzer, ktorý v jednom rozhovore vyhlásil: "Keď používate auto, atrofujú vám svaly. Keď používate GPS, atrofuje Vám mozog. "Vo svojej knihe Digitálna demencia, ktorá vyšla v roku 2014 aj u nás, potom uvádza rad výskumov, ktoré podľa neho potvrdzujú to, že používanie počítačov a mobilných telefónov má na naše kognitívne schopnosti prevažne negatívne účinky. Spitzer tu popisuje napríklad výsledky výskumu, ktorý sa zameral na vplyv moderných technológií na pamäť a medziľudskú komunikáciu. V tomto výskume sledovali účastníci spoločne krátky hraný film. Po jeho zahliadnutí si potom z neho mali vybaviť čo možno najviac detailov. Niektorí účastníci si na tieto detaily mali spomenúť sami, bez toho, aby mali možnosť diskutovať s ostatnými. Ďalší účastníci potom mohli navzájom spolupracovať a túto úlohu mali spoločne prediskutovať tvárou v tvár alebo pomocou internetového chatu. Ukázalo sa, že na najviac detailov si spomenuli ľudia, ktorí diskutovali tvárou v tvár.

Spitzer potom ďalej v tejto knihe poukazuje na výskumy, podľa ktorých má multitasking negatívny vplyv na našu pozornosť a zvyšuje našu impulzivitu. Ďalšie ním spomínané výskumy ukazujú, že kvôli jednoduchej dostupnosti informácií na internete oveľa rýchlejšie zabúdame. Je to skutočne tak? Zrejme áno, aj iné, najnovšie výskumy, ktoré Spitzer vo svojej knihe neuvádza, tomu nasvedčujú. Napríklad prieskum, ktorý bol vykonaný v USA v roku 2013, ukázal, že ľudia medzi 18-34 rokmi sú viac zabúdaví než ľudia starší ako 55 rokov. Častejšie totiž zabúdali napríklad na to, čo je dnes za deň, kam si dali kľúče alebo kde nechali telefón.

Ďalším veľkým odporcom moderných technológií je americký novinár Nicholas Carr, podľa ktorého majú počítače a internet zlý vplyv predovšetkým na naše čitateľské návyky. Kvôli prívalu informácií podľa neho čítame stále rýchlejšie, povrchnejšie a oveľa menej rozumieme písanému textu. Carr o tejto téme vydal už niekoľko kníh, ja osobne by som vám však odporučil skôr jeho kratšie texty a to predovšetkým jeho slávny článok Is Google making us stupid?, ktorý vyšiel v časopise The Atlantic.

Medzi optimistami, ktorí sa viac zameriavajú na pozitívnu stránku nových technológií, patrí naopak kanadský novinár Clive Thompson, autor knihy Smarter Than You Think: How Technology Is Changing Our Minds for the Better. V tejto knihe sa Thompson venuje tomu, ako vlastne môžu moderné technológie zlepšovať naše myslenie. Poukazuje tu napríklad na to, že kvôli počítačom, mobilom a internetu píšeme dnes oveľa viac a častejšie ako predchádzajúce generácie. Práve vďaka tomu by sa mali zlepšovať naše vyjadrovacie schopnosti. To potvrdzuje napríklad výskum Andrey Lunsfordove zo Stanfordskej univerzity. Tá vo svojej práci analyzovala eseje študentov vysokých škôl, ktoré boli napísané v súčasnosti a na začiatku dvadsiateho storočia. Ukázalo sa, že v textoch dnešných študentov bol približne rovnaký počet gramatických chýb, boli však oveľa dlhšie ako texty napísané takmer pred sto rokmi. Okrem dĺžky však došlo aj k výraznému posunu v štýle. Eseje súčasných študentov boli oveľa prepracovanejšie a obsahovali viac jasných argumentov.

Medzi ďalšieho zástancu internetu a počítačov patrí napríklad psychiater Garry Small. Ten vo svojom výskume v roku 2008 zistil, že pri surfovaní na internete dochádza k vyššej aktivite mozgu ako pri bežnom čítaní kníh. K zvýšeniu aktivity potom došlo predovšetkým v tých častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za komplexné uvažovania a rozhodovania. To, že moderné technológie, môžu mať na naše myslenie pozitívny vplyv, ukazuje aj výskum psychologičky Betsy Sparrowové. Jeho výsledky naznačujú, že vďaka moderným technológiám si nemusíme pamätať toľko informácií a tým pádom má náš mozog pri riešení problémov oveľa väčšiu kapacitu na premýšľaní rôznych postupov a stratégií. Vďaka tomu sme potom pri hľadaní riešení oveľa viac kreatívní.

Zmenšuje sa nám teda kvôli Googlu mozog? Ťažko povedať. Počítače a internet majú rovnako ako iné veci svoje pre a proti. Sme vďaka nim zrejme kreatívnejší pri hľadaní riešení rôznych problémov a dokážeme vďaka nim lepšie prezentovať svoje myšlienky a postoje. Zároveň sme však kvôli nim tiež roztržitejší a impulzívnejší. Články a správy čítame často rýchlo, povrchne a pamätáme si z nich menej informácií. Moderné technológie skrátka môžu byť dobrým sluhom, ale zlým pánom a preto vždy premýšľajme nad tým, kedy a ako ich používame.

Myšlienková mapa: geniálna metóda, ktorú používal už Einstein

Asi každý pozná ten pocit zúfalstva, keď má na kus bieleho papiera spísať zložitý plán alebo myšlienku, ktorú zatiaľ nosil iba v hlave. Keď má určiť, ktorá informácia dostane prednosť pred inou, alebo aké sú medzi nimi vzťahy. Našťastie však existuje praktický a elegantný spôsob, ako tento proces výrazne zľahčiť. Volá sa myšlienková mapa.

Teóriu myšlienkových máp vyvinul v 70. rokoch britský psychológ a spisovateľ Tony Buzan. Dlhoročným štúdiom spôsobov, akými si ľudia zaznamenávajú dôležité informácie, zistil, že väčšina klasických poznámok je vysoko neefektívná a pre ich zapamätanie je potrebné vyvinúť veľké úsilie.

Venoval sa preto rozboru poznámok géniov ako boli Leonardo da Vinci, Charles Darwin alebo Albert Einstein. Čo týchto ľudí spájalo, bol zvláštny spôsob vytvárania poznámok. Ich text sa zdanlivo neorganizovane rozplýval po celej ploche papiera a obsahoval symboly a šípky prepájajúce jednotlivé poznámky. Na základe týchto poznatkov Buzan vytvoril metódu myšlienkových máp, v ktorej skĺbil uvažovania dávnych velikánov s poznatkami modernej doby.

V čom metóda spočíva

Oproti klasickým odrážkovým zoznamom sú myšlienkové mapy efektívnejšie, pretože lepšie zodpovedajú fungovaniu ľudského mozgu. Ten produkuje myšlienky na princípe asociácií - jeden pojem vyvolá predstavu pojmov ďalších. Štruktúra myslenia, pripomínajúca konáre stromu, môže teoreticky obsahovať nekonečné množstvo informácií. A úplne rovnako funguje aj myšlienková mapa.

Na jednu ústrednú tému myšlienkovej mapy lúčovito nadväzujú súvisiace pojmy, ktoré sa potom ďalej vetvia na ďalšie a ďalšie položky. Pre lepšie zapamätanie obsahu myšlienkovej mapy je užitočné každú rozvetvenú oblasť rozlíšiť farbami, pretože tým mozgu umožníme lepšie sa orientovať v štruktúre informácií. Odporučiť môžeme aj používanie obrázkov, pretože vizuálne informácie sú pre mozog menej komplikované.

Spolupráca hemisfér

Nespornou výhodou používania myšlienkových máp je zvýšenie kreativity, výkonnosti a efektivity práce. Buzan pre to má aj jednoduché vysvetlenie - informácie totiž spracovávajú obe hemisféry mozgu naraz.

Kým ľavá hemisféra sa zameriava na jazyk, fakty a čísla, pravá vníma obrazy, farby a celkový dojem. A keďže platí, že spolupráca oboch hemisfér výrazne zvyšuje šancu na zapamätanie informácií, stáva sa metóda myšlienkových máp len ťažko poraziteľnou. Navyše existuje veľká pravdepodobnosť, že pri vytváraní mapy vznikne množstvo nových myšlienok, pretože ide o proces prakticky totožný s metódou brainstormingu.

Kedy prichádzajú myšlienkové mapy vhod

Myšlienkové mapy majú široké použitie v praxi. Či už sa potrebujete naučiť látku ku skúške alebo máte za úlohu prezentovať svoje myšlienky pred publikom, pomôže vám mapa ujasniť si sled informácií. To zvyšuje pravdepodobnosť, že nezabudnete žiadnu časť - a navyše si ujasníte, čo je dôležité a čo menej.

Vyťaženému manažérovi myšlienková mapa pomáha určiť priority v úlohách alebo naplánovať prácu na celý týždeň. V školách napomáha pochopeniu zložito štruktúrovanej látky. Uľahčuje taktiež prácu žiakom s poruchami učenia alebo dyslexiou. A koniec koncov príde vhod aj v bežnom živote - napr. Zvažujete, ako budete tráviť voľnú chvíľu, alebo vymýšľate, čím o Vianociach obdarovať blízkych.

Prečo teda nezačať s myšlienkovou mapou hneď teraz? Zo začiatku si svoje myšlienky zapisujte napríklad len na papier, pokiaľ to ale myslíte vážne, oplatí sa nainštalovať niektorý z počítačových programov, ktoré sú na tento účel priamo vytvorené. Využiť môžete tiež mobilnú aplikáciu.

Zdroje:

Buzan, T. (2007). Mentální mapování. Praha: Portál. How to mind map imindmap.com/how-to-mind-map