Články

Cenové kotvy: Čísla, ktoré ovplyvňujú vašu útratu

14. februára 2017

Spomínate si, ako riešil nepríjemné povinnosti hrdina dobrodružných románov Tom Sawyer? Z prácneho a zdĺhavého natierania plotu urobil zábavu, ktorú mu mohli ostatní len závidieť. A keď už závidia, prečo im rovno celú prácu neprenechať a ešte na tom nezarobiť? Tak Mark Twain vo svojej knihe pred viac ako storočím zachytil jav, ktorý dokáže premeniť zábavu v prácu a prácu v zábavu. Ste si istí, že dokážete jedno od druhého rozoznať?

Ľudské preferencie bývajú vrtkavé a rovnako nestabilné môže byť aj rozdiel medzi príjemným zážitkom a nepríjemnou povinnosťou. Povedzme, že vám ponúknem slušnú čiastku za to, že budete účinkovať vo filmovom komparze. Musíte sa dopraviť na natáčanie, obliecť sa do kostýmu a prechádzať sa sem a tam medzi kulisami. Ku všetkému si to nakoniec sa sľubovanú odmenou rozmyslím a žiadne peniaze vám neponúknem, takže sa do práce môžete pustiť len zadarmo. Predpokladám, že teraz už sa do nej príliš nepohrnete. Ale čo keby som začala s inou ponukou? Môžete si zahrať vo filme! Dostanete kostým a budete sa pohybovať medzi skutočnými kulisami. Takúto možnosť nemá každý a samozrejme si za ňu budete musieť náležite zaplatiť. A čo potom keď vám táto príležitosť spadne do lona úplne zadarmo! Prvá ponuka nastavila latku a druhú s ňou budete chtiac nechtiac porovnávať. Keď boli pri jednom z výskumov účastníci rozdelení do dvoch skupín a každá dostala inú ponuku, raz na platený a druhýkrát na predplatené počúvanie recitácie, záujem zúčastniť sa jej zadarmo neskôr vyjadrilo podstatne viac tých, ktorí boli najskôr oboznámení s nutnosťou za ňu zaplatiť. Možno si hovoríte, že nie ste hlúpi, viete, že sa komparzu platí, a na podobnú ponuku by ste rozhodne nekývli. Ale čo keď žiadnu podobnú predchádzajúca skúsenosť nemáte? Vedeli by ste, či za zážitok s chuťou zaplatiť, alebo sami požadovať peniaze?

Sme bytosti zvyku a nadväznosti. Naše voľby sa odvíjajú od tých predchádzajúcich. Akonáhle prvýkrát niečo kúpime za určitú sumu, suma sa nám dostane pod kožu a riadi naše ďalšie rozhodnutia. Táto sudička nám teda predurčuje, koľko sme ochotní za rovnaký alebo podobný tovar minúť. Skúste sa teraz zamyslieť nad vecami, ktoré bežne kupujete. Je ich prínos alebo potešenie, ktoré vám prináša, úmerné sume, ktorú ste na ňu museli zarobiť, alebo ste si jednoducho zvykli? To, že ste sa jej vy a mnoho ďalších konzumentov podriadili, ešte nezaručuje, že je naozaj rozumná. Pokojne by totiž mohla byť stanovená aj náhodne. Keď výskumníci predviedli študentom tovar hodnote od desať do sto dolárov, položili im otázku, či by si daný predmet kúpili za cenu určenú náhodným dvojčíslom. To predstavovalo východiskový bod pre ich odpoveď na druhý dotaz: Koľko by ste boli ochotní za neho maximálne zaplatiť? Ľudia s vyšším počiatočným číslom potom za tovar ponúkali vyššie sumy ako tí, ktorí náhodou dostali číslo nižšie. Dokážete si predstaviť, že za víno dobrovoľne zaplatíte o 80% viac len vďaka náhodnej cifre, ktorá stála na počiatku vášho rozhodnutia?

Nie je ľahké si priznať, že naša predstava o hodnote vecí je trochu zahmlená a ľahko ovplyvniteľná. Pokiaľ ale raz pri pokladni zahoríte neodolateľnou túžbou urobiť predavačke obsiahlu prednášku na tému "za nás bol chleba lacnejší", skúste si spomenúť, že cenové kotvy driemu aj vo vašej hlave.

Zdroj:

  prečítané 1758×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Eva Krejčí
Eva Krejčí je studentkou jednooborové psychologie a absolventkou žurnalistiky na Fakultě sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. V současnosti se zaměřuje především na fenomén snění, mediální komunikaci a účinky a kreativní myšlení. Popularizací psychologie by chtěla podpořit kritické myšlení veřejnosti.

Podobné články

5 stratégií proti každodennému stresu

Vianoce sú už za rohom a niekedy sa môže zdať, že ľudia sa v túto dobu delia na dve skupiny. Kým tá prvá má všetky darčeky vybavené už od októbra, tú druhú chytá panika a hrôza z kupovania darčekov na poslednú chvíľu. Hoci by Vianoce mali byť sviatky pokoja a pohody, zdá sa, že si to stále nedokážeme vziať naozaj k srdcu a nechávame sa opakovane zomlieť decembrovými zhonmi.

Lenže ono to nie je len o Vianociach. Stres na seba nechávame pôsobiť bežne aj v práci alebo doma. Pôsobí na nás cez novinové články alebo debaty s priateľmi. Dokážeme si vôbec predstaviť život bez stresu?

Stres kedysi a dnes

Čo jeden človek považuje za stresujúce, nemusí u druhého vyvolať také silné negatívne pocity. To, čo považujeme za stresujúce, je úplne individuálne a záleží na našej osobnej odolnosti, minulých zážitkoch a interpretácii danej situácie.

V súvislosti so stresujúcou situáciou sa hovorí o reakcii útok alebo útek (anglicky fight or flight). Telesné pocity, ktoré zažívame pri zvýšenom strese (zrýchlené dýchanie, zvýšenie telesnej teploty, zúžené vnímanie) majú evolučný význam. Naše telo sa tak chystá k náročnej akcii – zaútočiť, alebo utiecť. Tento mechanizmus nás chránil po tisícročia, ale v každodenných problémoch dnešnej doby ho nedokážeme plne využiť. Ako príklad možno uviesť stres v zamestnaní alebo zlá finančná situácia. Útoková či úteková reakcia tu nie je nemožná, ale prináša so sebou nevyhnutne ďalšie stresujúce situácie (strata zamestnania, bezdomovectvo, súd za ublíženie na zdraví, atď.).

Existujú však spôsoby, ako mieru nášho stresového nepohodlia účinne znížiť. V tomto článku vám ponúkneme hneď päť stratégií. Na niektoré budete potrebovať papier a ceruzku, iné budú vyžadovať okamžitú pohotovosť a ďalšie budú naopak beh na dlhú trať. Nie je nutné dodržiavať všetkých päť zásad a poradie je tiež na osobnom rozhodnutí.

1. Ovládnite svoje myšlienky

Už samotný spôsob, akým premýšľame o udalostiach nášho každodenného života, môže mať negatívny vplyv na našu duševnú pohodu. Niektoré myšlienky si môžu pomyselne žiť svojím vlastným životom a nielenže svojou zbytočnosťou zahlcujú našu myseľ, ale dokonca nám môžu veľmi uškodiť. Je preto užitočné si uvedomiť, že ide často len o myšlienky, dojmy a domnienky, nie nepopierateľné fakty.

Podrobte teda svoje myšlienky nasledujúcim otázkam:

Existuje nejaký dôkaz, ktorý popiera neochvejnú istotu tejto myšlienky?

Čo by som povedal/a priateľovi, ktorý by mal v podobnej situácii rovnakú myšlienku?

Čo získavam a čo strácam, keď takto premýšľam?

Aké pocity ohľadom tejto situácie budem mať za pol roka?

Existuje nejaký iný spôsob, ako na túto situáciu nazerať?

Pokúste sa svoje myšlienky podrobiť týmto otázkam a pravdepodobne budete prekvapení, ako málo myšlienok obstojí. Označením myšlienky za zbytočnú na vás prestane mať taký vplyv a hladina úzkosti začne klesať.

2. Hľadajte riešenie

Je ťažké snažiť sa vyriešiť problém, keď ste v ňom ponorení príliš hlboko. Jedným zo spôsobov, ako si v ťažkých chvíľach uľaviť od stresu, je praktizovanie týchto troch krokov:

Uvedomte si problém a napíšte si ho na papier.

Spíšte si zoznam možných riešení tohto problému.

Vyberte riešenie, ktoré sa vám v danej chvíli javí ako najlepšie a realizujte ho.

Ak výsledok nebude uspokojivý, zvoľte iné riešenie zo zoznamu.

3. Obmedzte čas venovaný obavám

So stresom sa silne viažu pocity znepokojenia, starostí a obáv. Často potom myseľ nie je schopná vypnúť a upokojiť sa. Trápenie sa môže stať každodennou súčasťou uvažovania o realite okolo vás. Preto ďalším spôsobom, ako znížiť intenzitu úzkosti, je zredukovanie času, ktorý vtieravým myšlienkam venujete.

Ako na to? Určite si krátky časový úsek, ktorý venujete svojim obavám. Môže to byť napríklad 10 minút denne niekedy v popoludňajších hodinách. Ak si na nejakú starosť spomeniete kedykoľvek inokedy počas dňa, zapíšte si ju a venujte sa jej až v 10 minútach určených pre starosti. Vďaka tomuto zvyku nielen znížite hladinu stresu počas celého dňa, ale tiež si dokážete, že kedysi vtieravé myšlienky dokážete mať teraz pod kontrolou.

4. Odpočívajte a dýchajte

Nájsť si čas pre odpočinok je veľmi dôležité. Môžeme sa venovať napríklad svojim koníčkom, čítať knižku alebo si urobiť sólo prechádzku do lesa. Ide skrátka o akúkoľvek aktivitu, ktorá vám robí radosť. Bez občasného zastavenia a uvoľnenia nás aj bežné udalosti ľahko vyčerpajú a všeličo nám môže spôsobovať úzkosť.

Dobrý spôsob, ako upokojiť svoje telo a znížiť úzkosť, je ovládanie vlastného dychu – jeho rytmu a intenzity. Jeden z typických príznakov úzkosti je totiž zmena dychu, ktorý sa stáva zrýchleným a plytkým. Ak si vo stresovej situácii uvedomíte túto zmenu, zamerajte sa na spomalenie a prehĺbenie dychu. Výsledok pocítite takmer okamžite. Výhodou tejto techniky je, že ju môžete praktizovať takmer kedykoľvek a kdekoľvek a nepotrebujete k tomu žiadny nástroj. Veľakrát si okolie ani nevšimne, že s dychom zrovna pracujete. Dychových techník existuje celý rad, o jednej z nich sme písali tu.

5. Spoznajte sami seba a zdieľajte

Pre zvládanie úzkosti je nesmierne dôležité, aby ste sa dokázali vyznať sami v sebe. Kam v živote smerujete, čo chcete dosiahnuť a čo vás robí šťastnými. Dôležité a často opomínané je prijatie seba takých, akí ste. Nestresovať sa z toho, čoho ste mohli dosiahnuť alebo kto z vás mohol byť.

Podporné je, keď svoje vnútorné procesy zdieľate s niekým blízkym, komu dôverujete. Pocit izolovanosti určite nie je to správne rozpoloženie pre duševnú pohodu. Preto sa skúste zverovať. Možno budete spočiatku cítiť ostych, ale pravdepodobne čoskoro zistíte, že aj ľudia okolo vás prechádzajú neľahkými chvíľami. A práve zdieľanie môže významne uľahčiť vašej úzkosti.

Záverom

Vyššie spomínaných päť stratégií vám pomôže lepšie zvládať mieru svojej úzkosti. Nezabúdajte však, že zmena nenastane zo dňa na deň. Možno prídu aj nepríjemné chvíle. Ide o dlhodobý proces, do ktorého je potrebné venovať veľa energie. Ale ako sa hovorí – najdôležitejšie je urobiť prvý krok. A nevzdať to.

Zdroj:

Kathryn Sandford: Anxiety Coping Mechanisms That Work When You’re Stressed to the Max
https://www.lifehack.org/812967/anxiety-coping-mechanisms

Úzkosť, záchvaty paniky a ako s nimi zaobchádzať (časť druhá)

Ako odlíšiť úzkosť, ktorá nás chráni, od úzkosti, ktorá nás ohrozuje? Ktoré pocity a myšlienky človek obvykle prežíva pri panickom záchvate? A ako sa zo stavu zaplavenie dostať späť k pocitu bezpečia? V prvej časti článku sme popísali, ako sa stavy paniky a úzkosti môžu prejavovať. V druhej časti uvádzame 10 stratégií k ich zvládanie.

" Život s úzkosťou je, ako by ste nasledovali hlas. Pozná všetky vaše neistoty a používa ich proti vám. Stáva sa tým najhlasnejším hlasom v miestnosti. "

– Neznámy

Užívajte vitamín B6 a železo: tieto látky hrajú zásadnú úlohu pri regulácii tvorby serotonínu v tele. Zdravá hladina serotonínu, ktorý je tiež známy ako "hormón šťastia", vám môže pomôcť prekonať negatívne myšlienky a umožniť lepšie sa vysporiadať s ťažkosťami, keď nastanú.

Dýchajte zhlboka: Namiesto toho, aby ste sa počas panické ataky len zhlboka nadýchli, snažte sa dýchať do brucha. Pri tomto type dýchania sa vaše brucho rozširuje a vystupuje miesto hrudníka. Skúste si predstaviť, že máte v žalúdku nafukovací balón. Výdychy môžu trvať o niečo dlhšie, než nádychy. Trebárs vdychovať tri sekundy a vydychovať štyri.

Uvoľnite svaly: Ďalšou užitočnou metódou je progresívna svalová relaxácia, ktorá v podstate zahŕňa zovretia a uvoľnenie každej svalové skupiny vo vašom tele. Môžete začať na prstoch na nohách a postupovať ďalej nahor. Striedavo napínate jednu svalovú skupinu na niekoľko sekúnd a potom ju uvoľníte asi na 30 sekúnd. Presuňte sa na ďalšiu svalovú skupinu, až kým neprídete k svalom hlavy.

Pamätajte si, že neumierate, ale máte panickú ataku: Pripomeňte si, že to, čo zažívate, je záchvat paniky a pocity, ktoré to prináša, sú normálne príznaky úzkosti. Opíšte svoje príznaky sebe samému, dovoľte si ich prežiť, aby ste ich mohli nechať odznieť. Namiesto toho, aby ste príznaky odsudzovali, si je jednoducho uvedomte. Pripomeňte si, že je to jednoducho odpoveď sympatického nervového systému, ktorá čoskoro prejde. Prvá vec, ktorú ľudia zvyčajne robia, je snaha bojovať proti príznakom paniky a odsudzovať sa za to, že ich majú. Namiesto toho, aby ste sa zapojili do tejto sebadeštruktívnej aktivity, snažte sa byť so svojimi príznakmi a upokojiť svoje myšlienky. To je najlepší spôsob, ako začať získavať kontrolu nad panickým záchvatom.

Obmedzte kofeín: Nápoje a potraviny s kofeínom vás môžu robiť úzkostnejšími. Je to preto, že kofeín stimuluje centrálny nervový systém. Prílišná konzumácia môže vystupňovať úzkosť a záchvaty paniky, pretože stimuluje stresovú reakciu "boj alebo útek". Obmedzenie kofeínu je jednoduchý spôsob, ako znížiť každodenné úzkosť. Buďte si vedomí všetkých zdrojov kofeínu, ktoré môžu byť vo vašej strave, ako sú rôzne nápoje, čokoláda, čaj a niektoré lieky.

Pite harmančekový čaj: Nedávny klinický a laboratórny výskum ukázal, že harmanček nie je len upokojujúce, ale môže tiež významne znížiť úzkosť.

Pozrite sa na zábavný program: Pustite si svoje obľúbené video alebo seriál. Týmto spôsobom môžete odpútať svoju myseľ od prežívanej úzkosti a pobaviť sa. Dobrá aktivita znižujúce úzkosť je vziať si šálku harmančekového čaju a sledovať staré epizódy napr. televízneho programu Priatelia.

Vyfarbujte alebo tvorte: Fanúšikovia vyfarbovaní majú skúsenosť, že sa vďaka tejto aktivite cíti pokojnejšie, šťastnejší a uvoľnenejší. Keď sa zaoberajú svojím koníčkom, hovoria, že ich starosti dočasne zmizne. Podobne aj ďalšie umelecké a remeselné koníčky majú moc zamestnať mozog spôsobom podobným meditácii.

Cvičte: Štúdie ukazujú, že 20 minút cvičenia je všetko, čo potrebujete na zníženie príznakov úzkosti. Cvičenie vám nielen umožní, aby ste zo seba mali lepší pocit, ale aj zaplavíte telo endorfíny. Niektorí vedci dokonca veria, že zvýšenie telesného tepla, čo je prirodzený výsledok cvičenie, môže zmeniť neuronálne obvody, ktoré riadia kognitívne funkcie a náladu, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú neurotransmitermi serotonínu. Vedci sa domnievajú, že táto reakcia môže zlepšiť vašu náladu, zvýšiť uvoľnenie a zmierniť úzkosť. Skúste ísť na prechádzku, prebehnúť sa, alebo si zacvičiť jogu.

Budujte dôveru vo svoje schopnosti: Spomeňte si na zážitok, kedy ste čelili niečomu náročnému a ako ste to dokázali. Viera v seba a vašu schopnosť prejsť životnými nevyhnutnými ťažkosťami pomôže znížiť "čo keby" zajtrajška.

Pripomínajte si počas panické ataky, že budete v poriadku. Udržujte tieto tipy ako spôsob, ako si pomôcť, keď vás zasiahne úzkosť. Vyberte si ten, ktorý pre vás bude účinný v danom okamihu, alebo v priebehu času otestujte, čo najlepšie funguje. Pocity úzkosti sú bolestné a môžu oslabovať sebadôveru. Nájdite silu, aby ste s nimi vydržali, než ustanú. Nemôžu okamžite odísť, ale čoskoro budú preč. A ak ste vyskúšali všetko, ale stále vám panické ataky komplikujú život, požiadajte o podporu klinického psychológa alebo psychiatra. Vyhľadanie pomoci môže znamenať veľkú zmenu vo kvalite vášho života.

Zdroj: preložené podľa článku: Ilene S. Cohen, PhD.:

https://www.psychologytoday.com/blog/your-emotional-meter/201706/10-simple-tactics-manage-anxiety-and-panic-attacks

Čo bezpečne prezradí klamára alebo Pinokiov efekt

Kang Lee z univerzity v Toronte študuje fenomén klamstva u detí už dve desaťročia. V spoločnosti podľa neho panujú tri silné presvedčenia o detských klamstvách. Po prvé, deti sú zlými klamári a pre dospelých nie je problém lož odhaliť. Po druhé, deti začínajú klamať až po nástupe do školy. Po tretie, ak dieťa klame už vo veľmi útlom veku, svedčí to o vade jeho charakteru a s veľkou pravdepodobnosťou z neho vyrastie patologický klamár. Tieto presvedčenia sú však mylné, ako ukazujú dve dekády Leeových výskumov.

Experiment s kartami

So svojím tímom totiž prišiel na niekoľko zaujímavých poznatkov. Usporiadali jednoduchý experiment: s každým dieťaťom hrali hru na hádanie kariet. Za uhádnutie karty bola prisľúbená odmena. V určitý moment si experimentátor musel náhle odskočiť a dieťa za jeho neprítomnosti za žiadnu cenu nemalo kartu obrátiť. Tipnite si, koľko z nich sa na kartu pozrelo? Vo chvíli, keď za sebou experimentátor zavrel dvere, podvádzalo 90% detí. Netušili však, že ich sledujú skryté kamery.

Keď sa výskumník vrátil, časť detí o podvode klamala a časť z nich sa priznala. Zaujímavé je, že s vekom sa pomer klamárov a poctivcov mení. Kým dvojročné deti klamali v 30% a priznali sa v 70%, starší už na tom neboli tak dobre. Trojročné deti zodpovedali z polovice klamlivo, z polovice pravdivo a štvorročnej klamali dokonca v 80%!

Spoznáme klamára?

Ak dospelí ľudia veria svoje schopnosti detskú lož odhaliť, ponúka výskum ďalší prekvapivý výsledok. Pri prehraní stoviek detských zaklamaní aj priznaní si v tipovaní neviedli dobre študenti, sociálni pracovníci ani strážcovia zákona. Tí pritom s klamstvom prichádzajú do styku denne. Čo je však pozoruhodnejšie zistenie - klamstva detí nespoznajú väčšinou ani vlastní rodičia.

Dve ingrediencie klamstiev

Tím výskumníkov sa zamýšľal aj nad tým, prečo niektoré deti klamú viac a iné menej. Prišli s teóriou, že k naozaj dobrým klamstvám sú potrebné dve zručnosti. Tou prvou je znalosť teórie mysle, inými slovami schopnosť čítať myseľ toho druhého - vedieť, že nevie niečo, čo viem ja. S touto schopnosťou sa nerodíme, ale osvojujeme si ju medzi druhým a tretím rokom. A ako je vidieť, v praxi ju použijeme hneď, ako to len ide.

Druhou zručnosťou, ktorá je pri klamstve potrebná, je sebaovládanie. Nie je totiž tak ľahké tváriť sa inak, než ako sa cítime. U klamstiev to platí dvojnásobne. Väčšina ľudí zažíva pri tomto akte veľa negatívnych emócií, napríklad vinu, strach či hanblivosť. Skryť tieto emócie teda vyžaduje veľkú dávku sebaovládania, predovšetkým v koordinácii drobných mimických svalov tváre.

Ako sa sníma lož

Zďaleka nie všetko dianie možno však v našom tvári dobre skryť. Napríklad nezadržateľne sa vynárajúca rumenec na našich tvárach. Môže za to autonómny nervový systém, ktorý napriek našej snahe zachovať si "chladnú hlavu" privádza do tváre väčšie množstvo krvi.

A práve na to sa zameral Leeov výskumný kolektív. Kamerou snímali tváre ľudí, ktorí klamali, alebo hovorili pravdu. Zistili pri tom, že okrem pohybov tváre, potenia, zvýšenej teploty a frekvencie srdcového tepu sa výrazne zmenil ešte jeden detail v tvári klamárov. Začal sa im červenať nos. Preto sa tím rozhodol tento efekt nazvať Pinokiov.

Väčšina zmien v prekrveniu tváre pri prežívaní emócií nie je ale viditeľná voľným okom. Špeciálne upravenou kamerou je však možné zachytiť aj tie najmenšie zmeny, ktoré sa v našej koži odohrávajú. Ako Kang Lee zdôrazňuje, určovanie emócií iba za pomoci kamerového snímania je síce na začiatku svojej existencie, ale nesie v sebe veľký potenciál. Mohli by sme tak skoro mať možnosť zistiť, čo prežíva človek sediaci na druhom konci videochate alebo napríklad prekuknúť pravé úmysly politikov v televíznych debatách.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/kang_lee_can_you_really_tell_if_a_kid_is_lying https://www.researchgate.net/publication/282569498_Theory-of-Mind_Training_Causes_Honest_Young_Children_to_Lie onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cdep.12023/abstract

Šťastie je v hlave

Kto by nechcel byť šťastný. Zvlášť, keď sa na nás zo všetkých strán valí desiatky zaručených spôsobov, ako dosiahnuť večného šťastia. Lenže ono to často nefunguje ako mávnutie čarovným prútikom. Akoby sme sa stále točili v bludnom kruhu, ktorý nemá koniec. Téma šťastia sa zdá byť natoľko komplikovaná vec, že sa stala nosnou myšlienkou mnohých teórií. V dávnej minulosti sa ním zaoberali filozofovia, v posledných dekádach hlavne psychológovia a neurovedci. V tomto článku sa zameriame na teóriu šťastia, s ktorou prišiel súčasný psychológ Dan Gilbert. Najprv ale dovoľte krátku zmienku o jeho experimente.

Gilbert položil pred skúmanú osobu šesť obrazov Clauda Moneta. Úlohou bolo zoradiť diela podľa toho, ako sa osobe páčia od najkrajšieho po najmenej pekné. Následne si skúmaný mohol vybrať jeden obraz so sebou domov, ale na výber mal iba z dvoch obrazov - tretí, alebo štvrtý z jeho zostavené radu. Podľa očakávania si väčšina vzala tretí obraz, pretože sa im páčil viac. Po určitom období prebehol úplne rovnaký experiment s tými istými dobrovoľníkmi aj obrazmi. Opäť bolo úlohou poskladať obrazy podľa preferencie. Tentokrát ale ľudia vo väčšine prípadov zoradili maľby v inom poradí, ako prvýkrát. Obraz, ktorý bol pôvodne tretí, sa vytiahol na druhé miesto. Naopak pôvodne štvrtý obraz klesol na piate miesto. Ľudia skrátka pripísali "svojmu" obrazu väčšiu hodnotu.

Asi nijako zvlášť zaujímavé zistenie, poviete si. Keď ale tím Dana Gilberta vykonal úplne rovnaký experiment u pacientov s vážnymi poruchami pamäti, získali rovnaký výsledok. Pri druhom stretnutí sa (rovnako ako u ľudí bez amnézie) preferencie obrazov posunuli rovnakým smerom. Teraz ale prichádza ten háčik. V prípade osôb s poruchami pamäti totiž nemohlo hrať úlohu zapamätanie pôvodných preferencií, rovnako tak zapamätanie výberu tretieho obrazu a už vôbec nie jeho "vlastníctva". Ako si túto zvláštnosť vyložiť? Výskumníci vysvetlili jav tým, že v mozgu došlo ku skutočnej zmene estetickej a citovej reakcie na vybratý (tretí) obraz. Jeho vynesenie na druhú priečku má tak čisto estetickú príčinu, nie vlastnícku.

Tejto myšlienke sa Dan Gilbert venoval ďalej a založil na nej svoju teóriu prirodzeného a vytvoreného šťastia. Stručne by sa rozdiel medzi týmito formami šťastia mohol vysvetliť takto: prirodzené šťastie prichádza, keď získame niečo, o čo sa usilujeme, zatiaľ čo vytvorené šťastie vzniká vtedy, keď sa nám nedostáva toho, po čom túžime. Je to teda akýsi obranný mechanizmus - čiže imunitný systém našej psychiky.

Predstavte si dva príbehy. V tom prvom je výherca miliónov eúr, v tom druhom je paraplegik odkázaný na život s vozíčkom. Ktorý z týchto dvoch ľudí je šťastnejší? Výskumy ukazujú, že po roku od oboch udalostí je miera osobného šťastia približne rovnaká. Netreba ísť až k extrémom. Aj malé každodenné udalosti, ako zlyhanie na skúške, neúspešný pohovor alebo rozchod s partnerom, môžu vyústiť vo vytvorené šťastie. Samozrejme nie ihneď, ale až po určitej dobe. Môže sa zdať, že ide len o akési "sebachlácholenie". Dan Gilbert však nepovažuje vytvorené šťastie za menej hodnotné, ako to prirodzené.

Ako príklad uvádza jeden z typických justičných omylov - istý Morees Bickham strávil polovicu svojho života vo väzení za zločin, ktorý nespáchal. Keď mu na základe testov DNA potvrdili nevinu, bolo mu už 78 rokov. Ako prvý asi každému príde na myseľ hrôza a ľútosť. Morees však na túto udalosť reagoval so slovami: "Ani na okamih toho neľutujem. Bola to úžasná skúsenosť." Ďalším príkladom je kedysi veľmi vplyvný americký politik, ktorý zo dňa na deň prišiel o všetko. Väz mu zlomil škandál s nelegálne uzavretým obchodom ohľadom jeho novej knihy. Nejakú dobu sa z toho spamätával a po rokoch povedal: "Cítim sa o toľko lepšie fyzicky, finančne, emocionálne, mentálne a skoro vo všetkých ďalších ohľadoch." Presne takto podľa Dana Gilberta funguje vytvorené šťastie.

Na záver slová filozofa Thomasa Browna z roku 1642: "Som najšťastnejší človek na svete. Mám v sebe nástroj, ktorý vie zmeniť chudobu na bohatstvo, utrpenie na prosperitu. Som nezraniteľnejší než Achilles. Osud nemá vôbec šancu ma raniť."

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/690806

https://www.ted.com/talks/dan_gilbert_asks_why_are_we_happy/transcript