Články

Pracovní Pamäť

4. marca 2015
Pracovná pamäť

Ako funguje pamäť v každodennom živote, sa snaží vysvetliť viacero vedcov. Jedením z výsledkov tejto práce je model pracovnej pamäti.

Informácie, s ktorými aktuálne pracujeme a musíme ich dočasne uschovať, spracováva práve pracovná pamäť. Jej časťou je krátkodobá pamäť, ktorá využíva informácie len na krátky čas. Napríklad keď si potrebujete zapamätať telefónne číslo, alebo pamätať si zoznam položiek, ktoré chceme nakúpiť. Uchováva taktiež informácie prichádzajúce zo senzorických systémpv (zo zraku, sluchu ...). Pracovná pamäť využíva ešte k tomu aj dáta, ktoré si vybavíme z dlhodobej pamäte. Je to taktiež prostredník medzi krátkodobo a dlhodobou pamäťou. Využívame ju, keď musíme informácie uchovávať a zároveň s nimi manipulovať. Napríklad keď sa snažíme vypočítať koľko je 16x3. Je to systém dočasného udržania a manipulácia s informáciami nápomocných pri výkone komplexných kognitívnych úloh. Ide o oblasť ľudskej psychicky, v ktorej aktuálne prebieha mentálna aktivita.

Podľa Alana Baddleyho, autora tohto modelu, sa pracovná pamäť skladá z troch zložiek. Jedna zabezpečuje koordináciu pozornosti a presun obsahov z dlhodobej pamäte do krátkodobej a naopak. Nazýva ju centrálna exekutíva, práve kvôli výkonné funkcií. Ďalej si Baddley všimol, že musí existovať štruktúra, v ktorej uchovávame vizuálne a slovné predstavy. Mentálnu manipuláciu s vizuálnymi predstavami robíme pomocou optickopriestorového náčrtníka a slovnými obsahmi (napríklad zoznam nákupu) pomocou fonologickej slučky.

Pracovná pamäť je už komplexná štruktúra, ktorá vyžaduje manipuláciu. Ak vás nebaví počítať z pamäte vysoké čísla, alebo sa snažiť povedať slovo pospiatky (mesto - otsem), môžete ju cvičiť pomocou rôznych kognitívnych hier.

V živote zabúdame oveľa viac vecí, než by sme si chceli zapamätať.

– Lech Przeczek

  prečítané 2647×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Terézia Dlhošová
Psycholožka pracující v Psychiatrické nemocnici v Opavě, kde se věnuje převážně pacientům s psychotickým onemocněním a těžšími depresemi. V minulosti vedla kognitivní tréninky v klubu Cerebrum Brno. Zajímá jí neuropsychologie a sociální kognice, které zkoumá v rámci doktorského studia Klinické psychologie na Masarykově univerzitě v Brně.

Podobné články

Spomienkový boom

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo považujete za najdôležitejšie udalosti, ktoré sa vám v živote zatiaľ stali? Myslíte, že všetky udalosti, ktoré považujete vo svojom živote za dôležité vy, sú takto stále vnímané? Alebo je hodnotenie našich zážitkov nejako kultúrne podmienené?

Naše autobiografická pamäť, teda to, čo si vybavujeme z našej vlastnej minulosti, je silne ovplyvňovaná kultúrou, v ktorej sme vyrastali a žijeme. Tento jav bol skúmaný v mnohých kultúrach a výsledky naznačujú zaujímavý fenomén. Výskum prebiehal v rôznych krajinách na veľkom množstve respondentov vo veku nad 40 rokov, ich úlohou bolo popísať sedem najdôležitejších udalostí v ich doterajšom živote. Prvý zaujímavý a dôležitý objav bol takzvaný "spomienkový boom", ktorý sa objavuje vo všetkých kultúrach. Je charakterizovaný zvýšeným výskytom pozitívnych spomienok v období medzi pätnástym a tridsiatym rokom života (Berntsen & Rubin, 2004). Ďalším zaujímavým výsledkom štúdie bolo, že tieto významné a dôležité spomienky sa líšili od krajiny do krajiny. To, čo je považované za dôležité v živote človeka z Ameriky nemusí byť vôbec podstatné pre niekoho z Európy, či z Ázie. Napríklad Američania často medzi najdôležitejšie udalosti zaraďovali nástup na strednú školu, zatiaľ čo obyvatelia Turecka považujú za jednu z najdôležitejších udalostí prvú lásku, či prijímacie skúšky na univerzitu (Ahu Erdoğan et al., 2008). Na rozdiel od toho staršia Dáni často hovorili o odchode do domova pre seniorov (Rubin & Berntsen, 2003). Objavili sa však aj udalosti, ktoré boli vo všetkých kultúrach rovnaké a to narodenie detí, či uzavretie manželského zväzku.

Tieto štúdie tiež naznačujú, ako sa posúva veková hranica pre určité udalosti a ako sa vek pre niektoré dôležité kroky v živote líši v jednotlivých kultúrach. V Českej republike sa napríklad zásadne mení vek pre obstaranie prvého dieťaťa, predošlá generácia považovala za vhodný vek pre založenie rodiny do 25 rokov, dnes je to už vek okolo tridsiatky. V Dánsku je za bežné začať navštevovať univerzitu až okolo 25. roku života, väčšina mladých ľudí nenastupuje na vysokú školu hneď po dokončení strednej školy. Tieto výsledky sú určite zaujímavé z pohľadu meniacej sa doby, no tiež nám naznačujú, aký silný vplyv kultúry môže mať nielen na náš život, ale aj na to, ktoré udalosti nášho života budú mať pre nás v starobe najväčšiu váhu, a ktoré si budeme najlepšie pamätať.

Zdroje:

Berntsen, D., & Rubin, D. C.(2004).Cultural life scripts structure recall from autobiographical memory. Memory & Cognition, 32 (3),427-442. Erdoğan A., & Baran B., & Avlar B., & Cağlar Taş A., & Tekcan A. İ. (2008). On the persistance of positive events in life scripts. Applied cognitive psychology, 22, 95-111. Rubin D.C., & Berntsen D. (2003). Life scripts help to maintain autobiographical memories of highly positive, but not highly negative, events. Memory and Cognition, 31 (1), 1-14.

Spôsoby, ako zlepšiť svoju pamäť a duševné schopnosti

V minulosti zastávali vedci názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog ďalej nevyvíja. Dnes je ale zrejmé, že k vývoju dochádza aj v priebehu ďalších dekád. Tento adaptívný proces sa nazýva neuroplasticita. A čo to je?

Neuroplasticita je úžasná schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi, čo sa výrazne prejavuje u detí a mladých ľudí. Ako človek starne, plasticita sa znižuje. Nie je to ale dôvod pre rezignáciu, pretože vždy je dostatočný priestor na zlepšenie a podporu mozgových funkcií.

Bolo mnohokrát dokázané, že potraviny obsahujúce vitamín E (prítomný napríklad v arašidoch, semenách a orechoch) môžu výrazne zlepšiť pamäť a mentálne kapacity.

Ak chcete zlepšiť mozgové funkcie aj inak ako stravou, tu je niekoľko možností:

Takzvaný chunking, teda zlúčenie položiek do logických skupín, je dobrý spôsob, ako si zapamätať viac informácií. Pre mnoho ľudí je napríklad nákup do domácnosti každodenný boj so zabúdaním. Ak však kategorizuje položky zo zoznamu do skupín (ako napríklad mliečne výrobky, zelenina, alebo čistiace prostriedky), máte napoly vyhraté. Chunking funguje aj pri pamätaní čísel. Ak máme memorovať číslo 165482359466, je to pre náš mozog problém. Vo chvíli, keď si číslo rozdelíme na menšie časti, teda 165-482-359-466, je zapamätanie oveľa ľahšie.

Ďalším spôsobom, ako podporiť pamäť, je používanie skratiek. Táto technika sa hodí v prípadoch, ak máme si zapamätať viac slov v rade alebo nejakú frázu. Príkladom môže byť napríklad zoznam ôsmich skladieb Bedřicha Smetanu, ktorých skratka znie BraProDali Dve HuTaČerVi.

Zábavný a odpočinkový spôsob, ako si zlepšiť pamäť, je aktívne precvičovanie mozgu. Ten totiž funguje podobne, ako sval. Čím viac sa používa, tým lepšie slúži. Duševné schopnosti sa dajú zlepšiť mentálnymi hrami, ako je sudoku alebo puzzle. Mozog sa ale skvele precvičí pri každodennej interakcii s okolím a pri zvládaní náročných pracovných úloh, kde je potrebné používať logiku, plánovanie a rýchlosť rozhodovania.

Naopak veľkým nepriateľom pre mozog je chronický stres, ktorý môže otupiť kognitívne funkcie. Dlhšia úzkosť môže neblaho ovplyvniť aj schopnosť rozhodovania a riešenia problémov. Negatívny vplyv má tiež na oblasť mozgu zvanú hippokampus, kde sa odohrávajú dôležité procesy spracovania informácií, pamäte alebo priestorovej navigácie.

V prípade, že trpíte dlhotrvajúcim stresom a úzkosťou, nie je zlý nápad navštíviť svojho lekára. Môžete si tiež pomôcť sami. Existuje mnoho techník, ktoré vedú k lepšiemu zvládaniu stresu, či už ide o jogu, meditáciu alebo tréning všímavosti k sebe i svojmu okoliu. Tieto antistresové aktivity môžu mať významný vplyv na celkovú pohodu, taktiež zlepšiť kognitívne funkcie mozgu. Dôležitá a často zanedbávaná aktivita je výdatný spánok. Vďaka nemu je mozog schopný lepšie spracovať a konsolidovať informácie a zlepšuje sa tiež oblasť krátkodobej pamäte.

Potvrdené výskumom: online tréning mozgu skutočne pomáha

Podľa novej štúdie z novembra roku 2015 hraní online hier so zameraním na myslenie a pamäť pomáha starším ľuďom so zvládaním starostí v každodennom živote. Občania starší ako 50 rokov žijúci v Spojenom Kráľovstve sa počas minulého roka zapojili do celkom unikátneho výskumu - a jeho výsledky mnohých prekvapili.

Vedci v inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne preukázali, že trénovanie mozgu pomocou online hier zlepšuje pamäť i myslenie a navyše pomáha starším ľuďom zvládať bežné činnosti: cestovanie v mestskej hromadnej doprave, nakupovanie alebo varenie.

Už skoršie výskumy ukázali, že hranie online hier zlepšuje kognitívne funkcie, ale všetci pracovali len s malou vzorkou ľudí a ich výsledky tak neboli dostatočne relevantné. Spomínaná štúdia, ktorú oi. podporuje aj spoločnosť Alzheimer's Society, však pracuje so vzorkou 7000 ľudí a v dlhodobom horizonte 6 mesiacov. Jej výsledky preto majú oveľa vyššiu váhu.

Účastníci štúdie počas výskumu pravidelne hrali šesť hier. Tri logické (napr. Balansovanie so závažím na detskej hojdačke) a tri na riešenie problémov (napr. Poskladanie číselne označených dlaždíc do správneho poradia).

Účastníkom, ktorí boli vybraní za spolupráce s BBC, Alzheimer's Society a Rady Zdravotníckeho Výskumu, bolo odporučené, aby hrali každú zo šiestich hier aspoň 10 minút kedykoľvek zrovná mali čas. Pred začiatkom štúdie, po šiestich týždňoch, po troch mesiacoch a nakoniec po šiestich mesiacoch tak všetci prešli kompletným testom na kognitívne funkcie.

Po šiestich mesiacoch tréningu došlo k zásadnému zlepšeniu v skóre v teste každodenných činností u ľudí starších ako 60 rokov a významnému zlepšeniu v logickom uvažovaní u ľudí starších ako 50 rokov. Najlepšie výsledky vykazovali tí, ktorí hrali online hry 5x týždenne.

To, že ľuďom počas starnutia postupne slabne pamäť, je normálne. Dramatickejší úpadok však môže naznačovať prichádzajúcej demencii, pre ktorú je rýchla strata pamäti typická.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudia, ktorí radi lúštia krížovky, skladajú puzzle alebo sa učia novým zručnostiam, majú menší sklon k demencii.

Táto nová štúdia by však mohla priniesť ešte k niečomu novému - a to ponúknuť efektívny a jednoduchý spôsob pomoci, ktorý znižuje nebezpečenstvo straty kognitívnych funkcií v pokročilom veku.

Dr. Anne Corbett z Wolfsonského centra pre choroby spojené so starnutím na inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne hovorí: "Tréning mozgu pomocou online hier a ich dopad môže byť extrémne dôležitý pre starších ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako si predĺžiť svoje kognitívne zdravie. Tieto online hry by mohli byť dostupné pre širokú verejnosť a tiež by mohli mať významný vplyv na zdravie občanov po celom svete."

"Náš výskum potvrdzuje názor, že aj zdanlivo malé zmeny v životnom štýle pomáhajú zachovať kognitívne funkcie a potencionálne znižujú riziko ich úpadku v neskoršom veku. To je dôležité najmä vtedy, keď nemáme k dispozícii lieky na liečbu demencie."

Dr. Doug Brown, riaditeľ Výskumu a Vývoja pre Alzheimer's Society, dodáva: "Také online hry môžu byť miliónovým odvetvím. Podobné výskumy nám pomáhajú porozumieť, čo všetko hry dokážu pre naše zdravie urobiť."

"I keď ani tento výskum nebol dostatočne dlhý, aby otestoval, či hry pomáhajú k predchádzaniu kognitívnemu úpadku alebo demencií, je skvelé vidieť, že majú pozitívny vplyv na zvládanie každodenných úloh a logickom uvažovaní."

"S rýchlo starnúcej populácie, je veľmi dôležité získať hmatateľný dôkaz, že tento spôsob tréningu mozgu má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie, ktoré každý deň využívame. Ako vláda, tak aj spoločnosť, musí hľadať cesty, ako zabezpečiť seniorom nezávislý a dôstojný život, "uzavrel Brown.

Zdroje:

Corbett, A et al (2015) 'The Effect of an Online Cognitive Training Package in Healthy Older Adults: An Online Randomized Controlled Trial' JAMDA DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.jamda.2015.06.014 https://www.alzheimers.org.uk www.kcl.ac.uk/ioppn/news/records/2015/november/​Brain-training-improves-memory-and-performance-of-everyday​-tasks-in-older-people.aspx

Vedci možno našli spôsob, ako sa zbaviť predsudkov a zlozvykov

Náš mozog počas spánku neustále pracuje. Intenzívne do pamäte zapisuje spomienky a udalosti, ktoré sme počas dňa prežili. A dnes už dokonca vieme aj to, že môžeme ovplyvniť, ktoré spomienky si do pamäti zapíše "silnejšie".

Opakovanie je matka múdrosti

Keď počas dňa niečo vidíme alebo počujeme, neuróny v našom mozgu vytvoria jedinečné usporiadanie, ktoré zodpovedá získanej informácií. A ako náhle si túto informáciu potrebujeme vybaviť, usporiadajú sa neuróny do podobného usporiadania - my si informáciu vybavíme a tým, že sme neuróny opäť prinútili k danému usporiadaniu, túto informáciu silnejšie vryjeme do našej pamäti.

V skratke tak môžeme povedať, že čím častejšie s danou informáciou pracujeme, tým silnejšia je v našej pamäti zakorenená. Pokiaľ s nejakou informáciou pracujete pravidelne, už nad ňou ani nemusíte premýšľať. Ak ju ale roky nepotrebujete, najskôr ju čoskoro zabudnete.

Intenzitu ukladania informácií do pamäte možno ešte posilniť používaním zvukov. Platí totiž, že ak si nejakú informáciu asociujeme so zvukovou stopou, ľahšie si ju pamätáme - a navyše si ju vybavíme zakaždým, keď počujeme daný zvuk.

Vedci sa týchto známych faktov pokúsili využiť - s cieľom vytlačiť z pamäte zažité predsudky alebo zlé návyky. Príklad za všetky? Rodová diskriminácia. Tak často vo svojom okolí počujeme, že ženy nie sú dobré vo vedeckých odboroch, až si túto informáciu zafixujeme v dlhodobej pamäti a považujeme ju za pravdivú. Možno tento predsudok z pamäte vytlačiť a nahradiť ho pozitívnejšou informáciou?

Ako z pamäte vytlačiť predsudky?

V Spojených štátoch prebehli štúdia, ku ktorej sa prihlásilo 40 belošských študentov z Univerzity Northwestern vo veku od 18 do 30 rokov. Vedci najskôr sériou testov zistili, aké majú títo ľudia predsudky. A následne sa ich pokúsili potlačiť.

Všetkým účastníkom preto ukazovali obrázky s textom - fotografie žien, v ktorých sa skloňovali slová ako matematika, fyzika a ďalšie vedy. Následne premietali obrázky černochov, v ktorých sa používali pozitívne slová ako radosť alebo smiech. Ku každému obrázku navyše pustili účastníkom zvukový signál.

V ďalšej fáze tohto pokusu išli všetci študenti spať. Spánok trval 90 minút, počas ktorého boli účastníkom prehrávané rovnaké zvukové tóny, ktoré počuli pri premietaní fotografií.

Keď sa všetci zobudili, prešli tým istým testom na sociálne vnímanie, ako na úplnom začiatku pokusu. To, čo výsledky ukázali, všetkých prekvapilo.

Dlhodobý efekt nikto nečakal

Zrazu totiž študenti reagovali úplne inak - ich ovplyvnenie negatívnymi predsudkami sa znížilo až o 50%! Ale to nebolo všetko, čo vedca šokovalo. Efekt mal navyše dlhodobý účinok. Po týždni sa všetci zišli znova a výsledky boli stále dobré - potlačenie negatívnych predsudkov sa v pamäti účastníkov evidentne zakorenilo natrvalo.

Doteraz známe spôsoby na potláčanie zlozvykov majú len krátkodobou účinnosť - strácame ju najmä v momente, keď sa testovaný človek vráti do spoločnosti. Späť do svojej zabehnuté rutiny.

V prípade pokusu na študentoch z Univerzity Northwestern sa ale nič také nestalo - aj po týždni boli ľudia s negatívnymi predsudkami ovplyvnení o 20% menej ako na začiatku pokusu. A to pritom prebehol len jeden krátky test... čo by sa asi stalo, keby sa mu ľudia podrobovali napríklad aj niekoľko týždňov v kuse?

Podľa vedcov bude možné v budúcnosti použiť túto metódu na popieranie predsudkov. A to nielen tých rasových a rodových, ale taktiež sexuálnych, náboženských alebo politických.

Najväčší optimisti dokonca veria, že podobne ako predsudky fungujú aj návyky. Aj tie máme zakorenené vo svojej pamäti a považujeme ich za stereotyp. Je teda možné metódu použiť napríklad k odvykaniu od fajčenia?

To zrejme ukáže až čas.

Zdroje:

blogs.discovermagazine.com/d-brief/2015/05/28/reduce-prejudices-sleep