Články

Opustenie komfortnej zóny

17. mája 2019

Sedíte na prednáške a chceli by ste sa na niečo opýtať, ale nedokážete zo seba vypraviť ani slovo. Z čoho presne máte strach, vám nie je jasné. Inokedy zase leňošíte pri filme a hovoríte si, že zajtra začnete pravidelne cvičiť. Ďalší deň miesto cvičenia zvíťazí knižka, pozajtra sa zase cítite unavení. Ste v cudzom meste a potrebujete sa rýchlo dostať na stanicu. Než aby ste sa dohovorili „rukami nohami“, nekonečne dlhú dobu načítate mapu na telefóne a strácate drahocenný čas.




Je vám niektorý z týchto scenárov povedomý? Celkom iste áno, pretože ide o typické príklady neochoty vystúpiť z komfortnej zóny. V nej je totiž nezvyčajne bezpečne. Možno sa potom cítime mizerne, alebo zažijeme stres s behom na vlak, ale vo chvíli, kedy by sme mali konať, zvíťazí pohodlie a istota. Istota, že „keď nič neurobím, nič nepokazím“.

Úskalie pokračovania v komfortnej zóne ale tkvie v tom, že človeka nijako nerozvíja. Naopak spôsobuje stagnáciu, ktorá pôsobí negatívne na celý organizmus. Používanie tých istých vzorcov myslenia a správania má veľmi zlý vplyv na mozog, ktorý naopak prahne po nových zážitkoch a spôsoboch premýšľania. Keď dlhodobo žijeme v pohodlí komfortnej zóny, nenápadne sa pri tom sťahuje slučka onej kružnice, v ktorej tak pasívne zotrvávame. Po nejakom čase zistíme, že aj jednoduché veci v nás môžu vzbudzovať strach a úzkosť. Tomu sa dá brániť len opätovným vedomým rozširovaním komfortnej zóny.

Existuje mnoho návodov, ako z bezpečnej zóny urobiť čas od času krok tak trochu do neznáma. V tomto článku zmienime rady Mandie Holgate, uznávanej britskej koučky, ktorej motivačné knihy boli preložené aj do češtiny. Niektoré z jej rád sú ľahšie, iné vyžadujú dlhodobý prístup, ale rozhodne sa oplatí ich vyskúšať na vlastnú kožu. Ideme na to:

  1. Nebojte sa byť iní. Ľudia majú často pocit, že svoju inakosťou vzbudzujú v ostatných odpor. Ale ruku na srdce, čo je to „byť normálny“? Ako taký človek vyzerá? A môže vám takýto človek priniesť do života niečo zaujímavé? Nie je skrátka nič zlé na tom byť tak trochu čudák, pokiaľ tým nepôsobíte negatívne na svoje okolie. Keď sa cítite slobodne, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že opustíte svoju komfortnú zónu, než keď sa snažíte zapasovať do „normálnych“ škatuliek, ktoré vás skôr alebo neskôr začnú obmedzovať.

  2. Načúvajte svojmu vnútornému hlasu. Je dôležité byť v kontakte so svojimi inštinktmi, ktorým (často zo spoločenských dôvodov) nevenujeme zaslúženú pozornosť. Nespornou výhodou je, že vy sami sa poznáte najlepšie, a preto je vám vnútorný hlas ušitý na mieru. Pozor ale na ten dobre známy druh vnútorného monológu, ktorý našepkáva negatívne vety v štýle: „To nezvládneš, veď sa poznáš, ako to vždy dopadne... Nikoho nezaujímaš, o čo sa tu zasa pokúšaš?“ Nemilosrdný vnútorný kritik dokáže rozdrviť vaše sebavedomie. Preto je nesmierne dôležité vedieť rozlíšiť, kedy je „pri kormidle“ ten pozitívny, inšpiratívny hlas a kedy naopak ten deštruktívny.

  3. Načúvajte svojmu okoliu. Aj tu je dôležité dobre si vyberať, akými ľuďmi sa obklopíme. Či tými, ktorí v nás veria, alebo tými, ktorí nás svojím strachom nabádajú zostať v komfortnej zóne. Pre tú pozitívnu skupinu sú typické otázky typu:

    • „Čo si o tom myslíš? Veríš, že je to dobrý nápad?“

    • „Odkiaľ pramení tvoja túžba urobiť XY?“

    • „Máš na to. Spomeň si, ako sa ti to podarilo naposledy.“

    Naopak pre skupinu odradzujúcich ľudí sú príznačné skôr tieto poznámky:

    • „To znie ako veľa ťažkej práce.“

    • „Vážne do toho chceš ísť?“

    • „Prečo by si mal/a chcieť zmenu? Myslel som, že si takto spokojný/á.“

    Nejedná sa pritom priamo o povestných upírov, ktorých by ste ihneď rozoznali a držali sa od nich ďalej. Odradzujúci ľudia nahlodávajú vašu odvahu oveľa menej nápadným spôsobom. Často si ani svojho pôsobenia nie sú vedomí. V každom prípade sa na váš problém nepozerajú z rovnakého uhla pohľadu a neberú do úvahy vaše osobné záujmy a ciele.

  4. Choďte viac do hĺbky. Holgate ďalej radí, ako dosiahnuť hlbšie chápanie toho, čo sa v nás pri problematike opúšťania komfortnej zóny odohráva. Podľa nej je zásadné položiť si niekoľko otázok a úprimne si na ne odpovedať. Človek potom rozumie spôsobom svojho konania ďaleko jasnejšie, je do veľkej miery schopný predvídať svoje správanie v budúcnosti a dokáže lepšie pracovať na sebarozvoju. Postup je nasledovný:

    • Predstavte si podrobne situáciu, pri ktorej sa často ocitáte vo vnútornom rozpore, či zostať v komfortnej zóne, alebo ju opustiť. Môže ísť napríklad o vystupovanie na verejnosti, oznámenie svojho kritického názoru v práci alebo v rodine.

    • Následne si odpovedzte na tieto otázky: Ako ma táto situácia ovplyvňuje? Čo to pre mňa znamená? Naozaj si to myslím? Ak áno, čomu by som mal/a veriť? Mám z toho nejaký úžitok? A čo pre mňa znamená?

    • Môžete si ďalej klásť akékoľvek ďalšie otázky, ktoré vás povedú k hlbšiemu porozumeniu svojich vnútorných motivácií a umelo stavaných zábran.

  5. Buďte svojim vlastným koučom. Nie je potrebné čakať, že vám so strachom z opustenia komfortnej zóny pomôže nejaký odborník. Buďte odborníkom sami sebe. Môžete použiť techniku voľného písania, kedy zaznamenávate vlastné myšlienky na prázdny papier. Ideálne každý deň v podobnú dobu. Ak sa vymaníte z kontroly tzv. vnútorného cenzora, môžete prísť na zaujímavé nápady a nové otázky, ktoré možno ďalej rozpracovávať. Ak neradi píšete, môžete svoje pocity vyjadriť aj inak, napríklad kreslením alebo tancom.

  6. Zdieľajte svoje snaženie. Môže vás namotivovať, ak sa o svoj nový prístup k výzvam podelíte s niekým blízkym. Vyhovujú vám zdieľané ciele? Smelo do toho. Pokiaľ ste ale introvertný typ, nemusí to byť nič pre vás a zdieľanie by mohlo vyústiť v pravý opak vášho snaženia.

  7. Prispôsobte správanie svojej povahe. Patríte skôr medzi tých, ktorí svoju komfortnú zónu opúšťajú opatrne a len po malých krôčikoch? Alebo naopak máte tendenciu prehnať svoje konanie a zrazu sa objaviť tak ďaleko za komfortnou zónou, že už ani nevidíte jej hranicu? Žiadny zo spôsobov skúmania vlastných možností nie je zlý. Je ale dobré vedieť, aký typ ste a čo je vám najbližšie.

Tak ako u každej snahy o zdokonalenie je dôležité aj tu si pripomenúť, že to hlavné je urobiť prvý krok. Cesta je to dlhá a neľahká, ale aj malý posun môže byť veľkou motiváciou k ďalšiemu objavovaniu sveta za komfortnou zónou, kde na nás čaká množstvo dobrodružstiev a radosti zo života.

Zdroj:

  prečítané 636×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Tereza Procházková
Absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. V minulosti působila jako terapeutka EEG biofeedbacku, kde se poprvé seznámila s problematikou trénování mozkových funkcí. Ve spolupráci se sdružením Cerebrum a FN Bohunice se v současnosti věnuje kognitivně rehabilitačnímu tréninku osob po poranění mozku.