Články

Môže fyzická aktivita zlepšiť naše kognitívne schopnosti?

20. apríla 2015
Fyzická aktivita

Často sa rozpráva - v zdravom tele, zdravý duch. Skutočne má však fyzické cvičenie blahodarný vplyv nielen na naše svaly, ale aj na náš mozog? Výskumy z posledných rokov ukazujú, že áno. Ale pozor! Pri rýchlom šprinte alebo pri zdvíhaní ťažkých činiek si mozgové závity rozhodne neposilnite. Ak chcete urobiť niečo pre svoj mozog, skúste radšej jogging na dlhšiu trať, plávanie alebo iný vytrvalostný šport. Vedci totiž zistili, že pozitívny vplyv má na náš mozog predovšetkým aeróbne cvičenie, teda také cvičenie, ktoré je so strednou intenzitou vykonávané po dlhšiu dobu. Naopak anaeróbne cvičenie, ako je práve posilňovanie alebo šprint, pri ktorom je potrebné vyvinúť vysoký výkon za krátku dobu, na náš mozog pozitívny vplyv zrejme nemá. A ktoré kognitívne schopnosti si môžete vďaka fyzickému cvičeniu posilniť? Väčšina výskumov ukazuje, že fyzická aktivita má najväčší vplyv na zlepšenie našich exekutívnych funkcií. Ďalšie štúdie potom naznačujú, žeby fyzické cvičenie mohlo viesť aj k čiastočnému zlepšeniu našej pracovnej a priestorovej pamäte.

Prospieva však fyzické cvičenie všetkým vekovým skupinám? Výskumy ukazujú, že áno. V niekoľkých štúdiách bolo napríklad zistené, že žiaci, ktorí viac cvičili, boli v škole v priemere úspešnejšie než žiaci, ktorí mali menej fyzickej aktivity. To, že fyzické cvičenie prospieva aj ľuďom v strednom veku, potom ukázal napríklad výskum fínskych vedcov z roku 2014. Tí zistili, že ľudia, ktorí v strednom veku cvičili aspoň dvakrát týždenne, mali nižšie riziko vzniku demencie, než ľudia, ktorí boli menej aktívní . Podľa Francesca Sofi a jeho kolegov, ktorí v roku 2011 vykonali rozsiahlu analýzu doterajších štúdií, potom pravidelné fyzické cvičenie môže v starobe znížiť riziko zhoršenia kognitívnych funkcií takmer až o 40%.

Fyzická aktivita je teda rozhodne dôležitá nielen pre naše svaly, ale aj pre náš mozog. Takže až dnes dokončíte svoj Mentem tréning, bežte si napríklad zabehať do parku alebo zaplávať :)

  prečítané 5672×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Luboš Brabenec
Psycholog a absolvent Fakulty sociálních studií MU v Brně. V rámci sdružení Práh se podílel na kognitivním tréninku na psychiatrickém oddělení v Bohunicích a nyní pracuje jako poradce v Internetové poradně Katedry psychologie FSS MU. K jeho zájmům patří právě výzkum kognitivních funkcí, momentálně se pak podílí na výzkumném projektu ve spolupráci s Goldsmiths, University of London. V současné době také spolupracuje s několika seniorskými organizacemi, pro které pořádá přednášky o paměti.

Podobné články

Seniori

Je ťažké definovať starobu. Ako povedal André Maurois:

" Starnutie nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý naozaj zamestnaný človek nemá čas. "

Faktom je, že staroba je svojím spôsobom relatívny pojem. Existujú mladí ľudia, ktorí sú "starí", a starí ľudia, pre ktorých je ich vek len číslom na papieri. Cítia sa stále mladí.

Na starobu sa môžeme pozerať z dvoch hľadísk. Existuje fyziologická staroba a staroba psychická, alebo ak chcete mentálny vek. V psychológii pre to existuje termín: mentálny vek.

Kedy presne nastupuje staroba, nie je možné presne určiť. Z fyziologického hľadiska sa jedná o zmeny vo vnútri organizmu, kedy dochádza k postupnému a vysoko individuálnemu oslabeniu funkčnosti častí tela a orgánov. Dochádza tiež k postupnému oslabovaniu imunity a človek je náchylnejší k chorobám. Tento stav však u každého človeka nastupuje rôzne, u niekoho skôr, u iných neskôr.

K poklesu fyziologických funkcií môžeme priradiť aj zmeny vo funkcií a štruktúre mozgu, ktorú fyziologickú starobu sprevádzajú. S tým súvisia aj zmeny v kognitívnych procesoch, ktoré sú dané z časti aj zmenami funkcie zmyslových orgánov (zrak, sluch). Dochádza k zmenám psychických funkcií, ako je napríklad znížená schopnosť sústredenia, zmena pamäte (predovšetkým v oblastiach zapamätania a opätovného vybavenia si), predstavivosti i myslenia, ktoré stráca najmä na plynulosti.

Podobne ako je tomu s tréningom fyzických schopností, funguje aj tréning mysle. Je známe, že pravidelný pohyb v priebehu života predlžuje optimálnu funkčnosť telesných orgánov a systémov, od srdca a cievnej sústavy (napr. Posilňovanie srdcového svalu, prevencia hypertenzie), cez metabolizmus (prevencia cukrovky), pohybový aparát (posilňovanie svalov) a ďalších, až po posilňovaní optimálneho výkonu mozgu (vďaka zvýšeniu prísunu kyslíka) a mozgových funkcií. Mentálne funkcie môžeme trénovať podobne ako svaly. Kognitívny tréning je odporúčaný pri liečbe ľahkých a stredných porúch mentálnej výkonnosti. Nedávne štúdie preukázali, že vďaka kognitívnemu tréningu došlo k zlepšeniu čiastkových kognitívnych funkciách o štatisticky významné desiatky percent.

Kognitívny tréning zahŕňa širokú škálu rôznych činností. V poslednej dobe sa do povedomia verejnosti dostáva možnosť kognitívneho tréningu na PC, ktorý je v tejto oblasti významným pomocníkom. Jeho výhodou je, že ho môžete vykonávať v pohodlí domova, a je poňatý skôr ako forma zábavy. Tréningom mysle dochádza k zlepšeniu celkovej kvalite života aj u starších ľudí. Hoci v starobe dochádza ako už bolo vyššie uvedené k určitým zmenám v štruktúre mozgu, napriek tomu, vďaka vysokej plasticite nervovej sústavy, ktorá pretrváva až do vysokého veku, sa môžu tvoriť neuróny (mozgové bunky) nové. Tréningom mentálnych schopností dochádza tiež ku posilňovaniu spojov v príslušnej mozgovej oblasti, ktorá je za danú funkciu zodpovedná.

Staroba nemusí nutne znamenať pasivitu a rezignáciu. Je to obdobie, kedy môžeme byť stále aktívny, ako vďaka fyzickému tak aj vďaka psychickému tréningu. Vďaka posilňovaniu telesnej i mentálnej výkonnosti nemusíme nutne zahadzovať toto obdobie "do koša". Zlepšenie kvality života v starobe môže byť podkladom pre mnohých, čo sme za svoj doterajší život ešte neuskutočnili.

" Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela. "

– Johan Wolfgang von Goethe

Pamäť

je schopnosť prijímať, uchovávať a vybavovať si informácie. Súvisí úzko s nervovou sústavou, aj keď zatiaľ nebol úplne vysvetlený jej fyziologický mechanizmus. Sú známe mozgové centrá súvisiace s určitými typmi pamäte - hippokampus, amygdala, mozoček, atď., Viac.

Podľa dĺžky uchovávania informácií sa delia na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú. Podľa typu vstupné informácie ďalej na: hmatovú, sluchovú, vizuálne, chuťovú a čuchovú.

Ďalej poznáme druhy pamäti napr.

deklaratívna – obsahuje informácie, ktoré sú dostupné znovu spomenutie si. Tie sa ďalej delia na sémantické (slovné) a procedurálne (ucelené skúsenosti a zážitky) nedeklaratívna> – obsah nemožno priamo verbalizovať, jedná sa o predovšetkým o nadobudnuté zručnosti.

Základný pamäťový proces zahŕňa

vštiepenie – ukladanie informácií do pamäti, podržanie – uchovanie týchto informácií po určitú dobu vybavovanie si – vyvolanie týchto podržané informácií z pamäte.

K pamäti sa tiež viaže zabúdanie, t.j. Vyhasnutie nervových spojení súvisiacich s podržaním informácie.

" Na jednej strane máme tak dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností vypravuje príhodu, ktorá nás stretla a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát už sme mu ju rozprávali. "

– Francois de la Rochefoucauld

Kofeín počas učenia zlepšuje pamäť

Kofeín môžeme nájsť v mnohých formách. Či už je to čierny čaj, čokoláda s vysokým obsahom kakaa alebo káva, veľmi obľúbený povzbudzujúci nápoj. Mnoho ľudí pije kávu pri raňajkách práve kvôli obsahu kofeínu, aby tým docielili lepšieho a rýchlejšieho prebudenia. Vedeli ste však, že kofeín tiež pomáha zlepšiť pamäť?

O účinkoch kofeínu na ľudský organizmus existuje mnoho rôznych štúdií. Niekto chváli vysoký obsah antioxidantov, ktoré prispievajú k prevencii vzniku rôznych ochorení. Iní zase narážajú práve na jej zlé vlastnosti v prípade vysokej konzumácie.

Správna dávka kofeínu

Vedci z univerzity v Kalifornii požiadali vzorku dvoch stoviek dospelých osôb, aby sa zúčastnili ich experimentu. Ten spočíval v pozorovaní náhodných obrazov. Pár minút potom dostala časť skúmaných kávu s obsahom 200 mg kofeínu, druhá polovica užila iba placebo. Nasledujúci deň mali všetci skúmaní pozorovať obrazy predchádzajúceho dňa. Ich úlohou bola určiť, či sú obrazy celkom iné, rovnaké alebo iba podobné.

Skupina osôb, ktorá užila placebo, dokázala len rozoznať, či fotografie už niekedy videli, alebo nie. Či sú rovnaké alebo podobné tým z predchádzajúceho dňa, už určiť nedokázali. Avšak skupina, ktorá dostala dávku kofeínu, dokázala vo väčšine prípadov tiež určiť, či sú rovnaké alebo aspoň podobné ako predchádzajúci deň.

Potom vedci skúsili dávku kofeínu zväčšiť. To sa ale neosvedčilo. Ľudia boli skôr nervózni a trpeli bolesťami hlavy. Nie je teda dobré piť veľké množstvo kávy. Jej účinky by boli skôr opačné a nepriniesli by želaný efekt.

Výsledky tejto i ďalších štúdií teda môžeme zhrnúť nasledovne: pri optimálnej dávke kofeínu sú pozitívne ovplyvnené naše kognitívne funkcie - pamäť, pozornosť a koncentrácia.

Káva pomáha. Môže aj škodiť

Pitie kávy je veľkou tradíciou - málokto si bez nej vie predstaviť svoje ráno aj pracovný deň. Mnoho ľudí však netuší, že kvalitná káva pomáha znižovať riziko Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Ďalej taktiež pomáha znižovať riziko vzniku širokej škály porúch nálad - napríklad depresie.

Ak sa teda rozhodnete dopovať pri učení kávou, nemali by ste to s ňou nijako preháňať. Uvedená dávka, ktorú dostali študenti pri teste, zodpovedá približne dvom šálkam espressa. Väčšie množstvo už navodzuje stavy úzkosti, nervozity a tiež bolesti hlavy.

Ďalším problémom, ktorý môže pri zvýšenej konzumácii nastať, je nespavosť. Preto sa neodporúča pitie kávy v popoludňajších a večerných hodinách - ak neplánujete sedieť nad učebnicou celú noc.

Zdroje:

www.nature.com/neuro/journal/v17/n2/full/nn.3623.html cs.medlicker.com/1093-kava-a-zdravi onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1468-1331.2002.00421.x/full onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ana.10277/abstract

Tréninkem lze oddálit zhoršování kognitivních funkcí

V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%. Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé. Nedávno boli publikované výsledky jednej z najnovších a najrozsiahlejších štúdií, ktoré poskytujú aj tieto údaje.

Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia. Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka.

Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod. Ale tí ktorí trénovali, na tom boli lepšie ako ich “protivníci“ z kontrolnej skupiny.

Tréning môže teda podľa výsledkov tejto štúdie, oddialiť úpadok kognitívnych funkcií a znížiť samostatnosť u staršej populácie.