Články

Elegancia neurovied: terapia zrkadlovou krabicou

9. mája 2016

Terapia bolesti pomocou zrkadlového boxu – ktorý skutočne nie je ničím než krabicou vybavenou zrkadlami – vyčnieva medzi sofistikovanými neurozobrazovacími zariadeniami a zložito pôsobiacimi liekmi svojou jednoduchosťou. Priamočiare riešenie takzvaných fantómových bolestí, ktorými trpia pacienti po amputáciách, ukazuje, že ani vo svete sofistikovaných neurozobrazovacích zariadení nechýba priestor pre elegantné teórie a vynaliezavosť.

Akokoľvek je užitočné si ľudské telo v učebniciach rozdeľovať na množstvo oddelených sústav a súčastí, v skutočnosti funguje ako úzko prepojený celok. Ovplyvnenie jednej časti systému sa tak môže odraziť kdekoľvek inde: odtiaľto tiež pramení napríklad široká škála možných vedľajších nežiaducich účinkov liekov. Ani končatiny nie sú uzavreté systémy, ktoré by bolo možné jednoducho odňať - takže po ich amputácii zostanú v mozgu určité prázdne miesta.

Po amputácii ruky človek príde o celú vetvu nervov, ktoré riadili procesy v chýbajúcej končatine a prinášali signály z ruky do mozgu - zatiaľ čo mozgové centrá špecializované na túto končatinu zostávajú aktívne. Činnosť centier, ktoré pohyb ruky riadia, možno doložiť jednoduchým experimentom: ak zdravý človek jednou rukou kreslí kolieska, nie je zároveň schopný kresliť druhou rukou iné tvary. A ak si pacient po amputácii bude predstavovať, že kreslí kolieska svoju amputovanú rukou, výsledok je rovnaký.

Centrá, ktoré boli zvyknuté prijímať signály z nervov v paži, naopak chýbajú akékoľvek vstupy. Pretože mozog je prepojený a neustále sa učí a premieňa, centrá, ktorým chýbajú signály, sa často do určitej miery prepoja s okolitými nervami. To isté sa často deje napríklad aj u vrodenej slepoty. Bunky, ktorých podráždenie odpovedá podnetu na prste ruky, sa tak napríklad aktivujú aj v prípade dotyku na niektorom mieste tvári. Človek tak pri dotyku na tvári alebo perách zároveň ucíti rovnaký dotyk napríklad na prsteníku (to isté sa môže stať aj po amputácii penisu; rovnako ako u chýbajúcej ruky začnú mozgové centrá zodpovedné za penis reagovať na stimuláciu inej časti tela a pacient tak môže prežiť aj orgazmus - niekedy je popisovaný ako výrazne silnejší ako kedykoľvek predtým - vďaka dotykom v inej časti tela).

Po amputácii paže sa niekto cíti, ako by ju mal stále zdravú: môže s ňou napríklad ( "v duchu") zamávať na pozdrav alebo si s niekým potriasť rukou. 50-80% pacientov ju ale vníma ako ochrnutú alebo zdrevenelu; ruka sa môže nachádzať v nezdravej pozícií a intenzívne bolieť alebo , môže mať silné kŕče, môže v nej bodať - a to do tej miery, že taký problém zásadne ovplyvní celkovú spokojnosť pacienta so svojím životom. Zdá sa, že tieto nepríjemné pocity môžu vyvierať z pociťovanej strnulosti ruky alebo zo stavu pred amputáciou: ak mal človek ruku ochrnutú alebo v nepohodlnej polohe už pred amputáciou, do mozgu sa nikdy nedostala informácia o náprave - takže v jeho pamäti ruka zostáva pokrivená a zdrevenela .

Z mnohých pohľadov môže byť taká ťažkosť pomerne ťažko riešiteľná: bez prítomnosti paže nemožno problém odstrániť fyzioterapiou, lokálne anestetiká nepomôžu a mnohé ďalšie prostriedky na tlmenie bolesti tiež nie, pretože pôsobia na prenos signálov o bolesti do mozgu - zatiaľ čo fantómová bolesť má svoj pôvod priamo v mozgu . Ako by bolo možné dosiahnuť, aby sa neexistujúca ruka uvoľnila a prestala bolieť?

Základným princípom učenia a fungovania mozgu je veľmi silné prepájanie signálov, ktoré prichádzajú zároveň. Nervy tak od detstva prepojili pohyb ruky s pohľadom na ruku, ktorá sa skutočne požadovaným spôsobom pohybuje. Profesor neurológie Vilayanur S.Ramachandranse preslávil svojím použitím zrkadla: posadiť pacientku k stolu, na ktorom stálo zrkadlo tak, aby pacient presne na mieste svojej chýbajúce amputovanej paže videl odraz zdravej končatiny.

Požiadal pacienta, aby simulovane pohyboval oboma rukami a ich pohyby sledoval v zrkadle. Pacient vďaka vizuálnemu potvrdeniu, že sa neexistujúca ruka pohybuje, vykonávane pohyby skutočne cítil - a s nimi aj úľavu od kŕčov a bolesti. Kvantitatívne štúdie aj kazuistiky ukazujú, že nešlo o výnimku a zrkadlová terapia môže významne zvýšiť kvalitu života.

Akokoľvek sa nejedná o stopercentne účinnú a zrejme ani trvalú liečbu a pre definitívne potvrdenie budú potrebné ešte ďalšie výskumy, zrkadlová krabica sa úspešne používa. Metaanalýza z roku 2012 a jej účinnosť jasne preukazuje minimálne pre dočasnú úľavu od fantómových bolestí. Zároveň existujú aj dôkazy o jej účinnosti napríklad pri liečbe chronickej bolesti alebo hemiparézy.

Jednou z príťažlivých charakteristík Ramachandranoveho riešení je spojenie poznatkov "tradičnej" neurológie, ktorú poznáme vďaka stovkám rokov medicínskeho výskumu neurozobrazovacích technológií, vo svojej podstate hypnotickým postupom: prichystaním priestoru, z ktorého si pacient odnesie veľmi jednoduchý, ale zato špecifický zážitok, ktorý na neho má silný vplyv. Spoločne s lacnou a efektívnou terapiou niektorých neurologických syndrómov bez vedľajších účinkov zrkadlový box prináša aj ukážku modernej celostnej medicíny založenej na kombinácií biologického poznania a psychoterapeutických metód.

  prečítané 1924×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Vojtěch Pišl
Vojtěch Pišl vystudoval bakalářskou psychologii na Masarykově univerzitě, na dílčích kurzech studoval například na maďarské ELTE, dánské Aalborg University nebo londýnské The Coaching Academy. V Praze a Hannoveru získal vzdělání jako neurofeedbackový terapeut, několikrát z finančních důvodů odmítl přijetí ke studiu neurověd na Maastricht University, aby se nakonec rozhodl, že chce prací v první řadě vydelávat a začal pracovat jako finanční analytik. Neurovědám a psychologii se od té doby věnuje ve volném čase jako publicista a překladatel: v poslední době mu například vyšel seriál o neurofeedbacku v Psychologii Dnes, momentálně překládá jednu z Ramachandranových publikací.