Články

Plasticita mozgu

Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú sú bunky mozgové. Moderné metódy výskumu mozgu však tento mýtus vyvrátili.

Stimuláciou mozgu možno obnovovať mozgové bunky

Vďaka najnovším prístrojom možno mapovať činnosť mozgu a možno dlhodobo sledovať vplyv činností na jeho štruktúru. Bolo opakovane preukázané, že stimuláciou určitých mozgových centier dochádza k zlepšovaniu jeho príslušných existujúcich funkcií. Plasticita mozgu je potvrdzovaná funkčným zobrazovaním mozgu a môže byť simulovaná napr. v neurónových sieťach. Viac

Mozog a miecha, ako centrálna nervová sústava, je vysoko plastická. Denne vzniká až niekoľko tisíc nových nervových buniek. viac, k stiahnutiu z CUNI. Vďaka plasticite neurónov sa v podstate človek stimuláciou príslušných mozgových centier vyvinul do dnešnej podoby. A vyvíja sa ďalej.

Pokrok prebieha neustále

" "Súčasné decká sa nechcú učiť a sú drzé." "Vyučovanie látka je nezaujíma a nepočúvajú." "Drogujú, fajčia a pijú!" "Ahá, za našich starých dobrých časov, to fungovalo inak". Celkom časté komentáre, ktoré môžeme počúva okolo seba. Vrátane označenia kauzálne príčiny. My dospelí sme dávno evolučne zastarali, preto domnievať sa, že súčasné deti musia byť rovnaké ako my pred 20 a viac rokmi, je jeden z najzásadnejších omylov dospelých. "

zdroj

Vývoj mozgu od narodenia

Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii. Preto taktiež naše ranné zážitky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú náš celý ďalší život. Neznamená to však, že posadíme naše deti k počítaču a budeme po nich chcieť maximálne výkony. V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné preto stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností. Ale musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali. V dospelom veku si svoje činnosti spravidla riadime už sami a stále máme potenciál sa rozvíjať práve vďaka plasticite mozgu, v podstate až do vysokého veku.

Stimuláciou mozgu k zmenám v neurónové sieti

Výskumy v tejto oblasti dokazujú, že vplyvom stimulácia rôznych mozgových centier dochádza k pozitívnym štrukturálnym zmenám v neurónové sieti. Laicky povedané, mozgové bunky, ktoré sú prenášačom signálu, vykazujú nárast či už vo svojej stavbe či v zmysle nárastu ich počtu. Preto platí, že u ľudí, ktorí svoj mozog nijako pozitívne nestimulujú a netrénujú, dochádza k zníženiu (nielen) kognitívnych funkcií. To možno však vďaka neurónové plasticite napraviť vhodným tréningom. Jedným z nástrojov je potom práve online Mentem tréning.

Mozog sa vie uzdraviť aj po úraze

Plasticite mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neuro-rehabilitacii preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí. V odborných kruhoch je známe mnoho prípadov, kedy úplne predtým zdravý človek prešiel niektorým zo závažných mozgových tráum, zranenia, a vďaka následnej odbornej starostlivosti aj vlastné snahe a tréningu sa opäť uzdravil. Až následná pitva ukázala rozsiahle poranenia mozgu. Aj napriek tomu bol ale tento človek vďaka snahe a pomôcť plnohodnotne žiť svoj život.

Tieto skúsenosti a ďalšie výskumy lekára doviedli práve k už vyššie spomenutým poznatkom o mozgovej plasticite a jeho schopnosti preberať funckie zničených oblastí, eventuálne reštrukturalizácie, alebo ak preusporiadanie neurónových funkcií sieti pre obnovenie niektorých kognitívnych a ďalších funkcií mozgu.

5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o svojom mozgu

Ľudský mozog. Impozantný, zložitý a tajuplný orgán. Aj ten najväčší hlupák pod slnkom nosí vo svojej hlave malý zázrak, ktorý po dlhé stáročia fascinuje vedcov aj laických nadšencov po celom svete. Hoci o mozgu ani zďaleka nevieme všetko a neustále sa o ňom dozvedáme niečo nové, týchto päť vecí je istých - a mali by ste ich poznať.

1. Vo svojej hlave nosíme miliardy neurónov

Všeobecne sa má za to, že v mozgu človeka nájdeme odhadom 100 miliárd neurónov. Podľa posledných prieskumov je to o niečo menej - asi 86 miliárd neurónov. K tomu ale pripočítajte ďalších 85 miliárd ostatných buniek! Je to práve vysoký počet buniek, ktorý nás odlišuje od ostatných živočíšnych druhov na tejto planéte a ktorý z nás robí najvyspelejšie stvorenia, ktoré si Zem v celej svojej histórii pamätá.

2. Náš mozog je plastický

Nie, nie je vyrobený z plastu. Plasticitou mozgu rozumieme jeho schopnosť sa formovať a meniť na základe získaných skúseností. Zakaždým, keď sa dozviete nejakú novú informáciu, zažijete akúkoľvek emóciu alebo si napríklad vezmete drogu, zmeníte tým usporiadanie vo svojom mozgu. Vytvoríte, oslabíte alebo úplne pozmeníte spojenie medzi jednotlivými neurónmi, čo následne ovplyvní vaše budúce správanie. Jednoducho zmeníte svoj mozog.

3. Niektoré psychiatrické či neurologické poruchy sa dedia. Ale dá sa im predísť

Nikde nie je napísané, že zdedíte depresívne sklony svojej babičky alebo chorobnou podozrievavosť svojho otecka. Ale ak niekto z vašej rodiny trpí podobnou chorobou, existuje zvýšené riziko, že vás stretne taktiež. A to najmä v prípade, že sa veľa stresujete a celkovo žijete v nezdravom prostredí.

Máme pre vás ale dobrú správu - možno tomu predísť. Stačí o zvýšenom riziku danej choroby vopred vedieť - a urobiť všetko pre to, aby ste jej rozvinutiu zabránili.

4. V priebehu života si vytvárame nové neuróny

Aj mozog dospelého človeka dokáže vytvárať nové neuróny a tieto zaradiť do existujúcej neurónovej siete. "Nové neuróny" dokonca zastávajú funkciu kmeňových buniek a pomáhajú tak s liečbou rôznych neurodegeneratívnych ochorení. Sme vďaka nim sami sebe lekárom.

5. Frekvenciu vytvárania nových neurónov môžeme ovplyvniť

Naozaj. Pravidelným tréningom mozgu naštartujeme tzv. Neurogenéziu, teda proces vytvárania nových neurónov. Čím viac cvičíme a trénujeme, tým viac neurónov vytvárame. Naopak napr. Konzumácia alkoholu neurogenéziu spomaľuje.

Zrátané a podčiarknuté - náš mozog je úžasný a my navyše máme tú možnosť ho zlepšovať. Vyhýbajme sa alkoholu či stresovým situáciám, naopak pravidelne trénujte, učme sa, vzdelávajte sa. Výsledky na seba nenechajú čakať.

Čo robí nedostatok spánku s mozgom?

Učme sa v spánku! Pustíte si nahrávku s výučbou jazyka a naučíte sa jazyk počas noci!

Na čo vôbec spánok? Nebolo by lepšie si dať kávu, nejaký energy drink, alebo rovno Stimulancium? Mám predsa toľko práce. Práca nepočká. Klienti, faktúry, skúšky. Dám si štyri hoďky, to mi musí stačiť.

Omyl. Spánok je prirodzenou fyziologickou potrebou. Je to prirodzený regeneračný mechanizmus, oddávna evolučne upevňovaný. Keby nebol potrebný, evolúcia by sa ho dávno zbavila ako nepotrebného. A to neurobila. Asi vie prečo. Vieme to tiež?

Spánok má predovšetkým regeneračný význam a to pre celé telo, aj pre dušu. V spánku spotrebovávame najmenej energie. Odpočívajú svaly aj orgány. Znižuje sa telesná teplota, klesá krvný tlak, spomaľuje sa dýchanie, mizne či znižuje sa funkčnosť niektorých zmyslov. Priemerná dĺžka spánku u človeka činí 7-8 hodín, aj tu však platí individuálne potreby, niektorí ľudia jednoducho potrebujú spať 10 hodín denne, niektorým stačí 6.

Mozog pracuje intenzívne aj počas spania. Spracováva podnety predchádzajúcich udalostí. V spánku sa nám väčšinou zdajú sny. Spánok nám zaberie asi jednu tretinu života. Rušenie alebo nedostatok spánku spôsobuje psychické ťažkosti.

Počas spánku dochádza v mozgu k prehrávaniu nových udalostí a naučených zručností a poznatkov. To sa deje najmä vo fáze, kedy sa nám zdajú sny. Dostatok kvalitného spánku v tme má tiež protinádorové účinky, a to vďaka uvoľňovanému hormónu melatonínu, ktorý sa uvoľňuje počas spánku v tzv. Neprerušovanej tme (je teda nutné odstrániť napríklad aj svietiace LED diódy).

Mozog počas spánku intenzívne pracuje, ukladá do pamäte informácie nazhromaždené cez deň. Príslušnej mozgovej oblasti sa v spánku zrýchlene prehrávajú udalosti z predchádzajúceho dňa. Mozog tiež spracováva počas spánku signály z vnútorného telesného prostredia. Uvádza sa, že mozog pracuje v noci viac ako cez deň, dokonca aj jeho kyslíková spotreba je väčšia. Treba podotknúť, že mozog počas spánku zamestnáva iné okruhy ako počas dňa.

Nedostatok spánku zhoršuje následné učenie sa novým veciam a zručnostiam. Dochádza tiež k stratám bdelosti a koncentrácie pozornosti počas dňa, čo môže byť rizikové v takých povolaniach, ako sú vodiči, lekári, bezpečnostní pracovníci, a ďalšie. Vyše 50% diaľkových vodičov uvádza, že aspoň jedenkrát počas konania upadli do krátkeho spánku. Nedostatok spánku spôsobuje aj zhoršenou náladu, bolesti hlavy, depresia. Nedostatok spánku sa tiež spája s obezitou - človek zúfalo pociťuje nedostatok energie, ktorú sa snaží doplniť miesto spania inou cestou. Nové štúdie odhalili, že počas spánku dochádza v mozgu k vyplavovaniu toxických látok, ktoré sa v ňom nahromadili cez deň. Vplyvom nedostatku spánku sa stáva, že niektoré mozgové centrá upadnú do akéhosi mikrospánku, následkom čoho dochádza k neucelenej a neintegrovanej mozgovej činnosti s jednotlivými výpadkami určitej miery kognitívnych funkcií, než ako by tomu bolo u optimálne odpočinutého mozgu.

Nedostatočný alebo prerušovaný spánok má negatívne následky pre nasledujúce spánkové cykly, ale ak sa začne človek svojmu spánku venovať a starať sa o neho, počas niekoľkých dní sa spanie upraví.

Spánok je zrazu z najcennejších devíz, ktorú máme. Nenechajme si ju zaplávať kvôli maličkostiam, ktoré sa nám budú oveľa lepšie riešiť, keď sa na to poriadne vyspíme. "Ráno múdrejší ako večer". Staré, stokrát omieľané príslovie. A predsa tak pravdivé.

Využívame len 10% kapacity mozgu?

Žiadny vedecký objav modernej psychológie nedáva za pravdu rozšírenému mýtu, podľa ktorého "priemerný človek využíva iba 10% kapacity svojho mozgu." Ako je ale možné, že je tak rozšírený?

Za najpravdepodobnejšie korene tohto omylu je považovaný výrok jedného z prvých psychológov - Williama Jamesa, ktorý sa vo svojom diele Energia ľudí vyjadril, že ľudia za život rozvinú iba 10% ich skrytých mentálnych schopností. Odkazoval tým na vágne, bližšie nešpecifikovaný pojem mentálnej energie. Za ďalší možný zdroj omylu sa považujú pokusy slávneho neurovedca Wildera Penfielda, ktorý pri elektrickej stimulácii rôznych častí mozgu zistil, že stimulácia niektorých oblastí nevedie k žiadnym vonkajším prejavom. To boli ale neurovedy 30-tych rokov a dnes už vieme, že každá bunka v mozgu plní spolu s ostatnými určitú funkciu. Myslím, že ďalším možným zdrojom podpory pre mýtus sa stal objav gliových buniek, ktoré vedľa neurónov tvoria asi 85% objemu mozgu. Donedávna sa ich funkcia podceňovala a malo sa za to, že iba drží mozog pohromade (odtiaľ ich meno - glia = latinsky lepidlo) a sú zodpovedné za jeho zásobenie živinami a kyslíkom. Opak je ale pravdou a preto zase nemôžeme dať 10 percentuálnemu mýtu za pravdu.

Ak ste doteraz mýtus pokladali za pravdivý, nemusíte sa cítiť zle, ukazuje sa, že zhruba polovica učiteľov v Holandsku aj Anglicku mu tiež veria.

Akokoľvek mýtus vznikol a bol podporovaný, nič z toho, čo dnes o mozgu vieme, nám nedovoľuje uvažovať o jeho opodstatnenosti. Dokonca, aj keď oddychuje alebo spíme, sú niektoré časti mozgu takmer rovnako aktívne ako cez deň. Tiež u závažných poškodeniach mozgu (po mozgových príhodách alebo úrazoch), kedy odumiera alebo je poškodené menej než niekoľko percent buniek mozgu, je obmedzenie funkčnosti nervovej sústavy rozsiahle a výrazne ovplyvňuje život človeka. Keby sme 90% mozgu nepotrebovali, akékoľvek jeho poškodenie by sa obišlo bez tak závažných následkov.

Ako by mohol pod tlakom evolúcie prežiť organizmus, ktorému mozog funguje len na desať percent a spotrebuje nato pätinu energie celého organizmu?

Aby sme sa vrátili späť k Williamovi Jamesovi, domnievam sa, že jeho odkaz je trochu subtílnejší. Každý z nás by dokázal zabehnúť polmaratón, alebo si zapamätať hlavné mestá všetkých štátov krajiny. Ale potenciál ako taký nestačí a pre rozvinutie všetkých našich možností je potrebná vôľa a práca. A možno tých 10% je naším potenciálom - na energiu našich svalov, kapacity pľúc, kapacity pamäte - a naše snaženie predstavuje zvyšných 90% cesty k úspechu.