
Myšlienková mapa: geniálna metóda, ktorú používal už Einstein
Asi každý pozná ten pocit zúfalstva, keď má na kus bieleho papiera spísať zložitý plán alebo myšlienku, ktorú zatiaľ nosil iba v hlave. Keď má určiť, ktorá informácia dostane prednosť pred inou, alebo aké sú medzi nimi vzťahy. Našťastie však existuje praktický a elegantný spôsob, ako tento proces výrazne zľahčiť. Volá sa myšlienková mapa.
Teóriu myšlienkových máp vyvinul v 70. rokoch britský psychológ a spisovateľ Tony Buzan. Dlhoročným štúdiom spôsobov, akými si ľudia zaznamenávajú dôležité informácie, zistil, že väčšina klasických poznámok je vysoko neefektívná a pre ich zapamätanie je potrebné vyvinúť veľké úsilie.
Venoval sa preto rozboru poznámok géniov ako boli Leonardo da Vinci, Charles Darwin alebo Albert Einstein. Čo týchto ľudí spájalo, bol zvláštny spôsob vytvárania poznámok. Ich text sa zdanlivo neorganizovane rozplýval po celej ploche papiera a obsahoval symboly a šípky prepájajúce jednotlivé poznámky. Na základe týchto poznatkov Buzan vytvoril metódu myšlienkových máp, v ktorej skĺbil uvažovania dávnych velikánov s poznatkami modernej doby.
V čom metóda spočíva
Oproti klasickým odrážkovým zoznamom sú myšlienkové mapy efektívnejšie, pretože lepšie zodpovedajú fungovaniu ľudského mozgu. Ten produkuje myšlienky na princípe asociácií - jeden pojem vyvolá predstavu pojmov ďalších. Štruktúra myslenia, pripomínajúca konáre stromu, môže teoreticky obsahovať nekonečné množstvo informácií. A úplne rovnako funguje aj myšlienková mapa.
Na jednu ústrednú tému myšlienkovej mapy lúčovito nadväzujú súvisiace pojmy, ktoré sa potom ďalej vetvia na ďalšie a ďalšie položky. Pre lepšie zapamätanie obsahu myšlienkovej mapy je užitočné každú rozvetvenú oblasť rozlíšiť farbami, pretože tým mozgu umožníme lepšie sa orientovať v štruktúre informácií. Odporučiť môžeme aj používanie obrázkov, pretože vizuálne informácie sú pre mozog menej komplikované.
Spolupráca hemisfér
Nespornou výhodou používania myšlienkových máp je zvýšenie kreativity, výkonnosti a efektivity práce. Buzan pre to má aj jednoduché vysvetlenie - informácie totiž spracovávajú obe hemisféry mozgu naraz.
Kým ľavá hemisféra sa zameriava na jazyk, fakty a čísla, pravá vníma obrazy, farby a celkový dojem. A keďže platí, že spolupráca oboch hemisfér výrazne zvyšuje šancu na zapamätanie informácií, stáva sa metóda myšlienkových máp len ťažko poraziteľnou. Navyše existuje veľká pravdepodobnosť, že pri vytváraní mapy vznikne množstvo nových myšlienok, pretože ide o proces prakticky totožný s metódou brainstormingu.
Kedy prichádzajú myšlienkové mapy vhod
Myšlienkové mapy majú široké použitie v praxi. Či už sa potrebujete naučiť látku ku skúške alebo máte za úlohu prezentovať svoje myšlienky pred publikom, pomôže vám mapa ujasniť si sled informácií. To zvyšuje pravdepodobnosť, že nezabudnete žiadnu časť - a navyše si ujasníte, čo je dôležité a čo menej.
Vyťaženému manažérovi myšlienková mapa pomáha určiť priority v úlohách alebo naplánovať prácu na celý týždeň. V školách napomáha pochopeniu zložito štruktúrovanej látky. Uľahčuje taktiež prácu žiakom s poruchami učenia alebo dyslexiou. A koniec koncov príde vhod aj v bežnom živote - napr. Zvažujete, ako budete tráviť voľnú chvíľu, alebo vymýšľate, čím o Vianociach obdarovať blízkych.
Prečo teda nezačať s myšlienkovou mapou hneď teraz? Zo začiatku si svoje myšlienky zapisujte napríklad len na papier, pokiaľ to ale myslíte vážne, oplatí sa nainštalovať niektorý z počítačových programov, ktoré sú na tento účel priamo vytvorené. Využiť môžete tiež mobilnú aplikáciu.
Zdroje:
Buzan, T. (2007). Mentální mapování. Praha: Portál. How to mind map imindmap.com/how-to-mind-map